znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 3/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 14. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany P., zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb na funkciu starostu obce Dunajská Lužná konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť politickej strany P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2014   doručená   sťažnosť   politickej   strany   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   Mgr.   Karolom   Haťapkom,   Drieňová   34,   Bratislava,   vo   veci   namietanej nezákonnosti   a   neústavnosti   volieb   na   funkciu   starostu   obce   Dunajská   Lužná   (ďalej   aj „voľby“) konaných 15. novembra 2014.

Zo   sťažnosti   a z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   svojou sťažnosťou napáda správnosť výsledkov volieb, ktorých sa za sťažovateľku ako politickú stranu zúčastnil ako kandidát na starostu P. P. Sťažovateľka sa ako politická strana vo voľbách zúčastnila, a preto je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti v tejto veci.

Ako ďalší kandidáti na starostu obce boli zaregistrovaní kandidáti: „Š. J., nezávislý kandidát, M. L., nezávislý kandidát, D. N., Priama demokracia, E. O., Strana zelených, B. S. NOVA, OĽANO, E. T. nezávislá kandidátka.“

Podľa sťažovateľky v priebehu volieb do orgánov samosprávy obce Dunajská Lužná došlo k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). K namietanému porušeniu volebného zákona malo podľa nej dôjsť v dôsledku toho, že «Pán Š. J. ako osoba vo funkcii starostu obce Dunajská Lužná a súčasne tiež ako starosta zvolený dňa 15. 11. 2014 vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v obci Dunajská Lužná („starosta“) verejne osočoval a ohováral sťažovateľovho kandidáta na starostu obce Dunajská Lužná P. P.; sťažovateľ disponuje taktiež informáciami, že starosta v súvislosti s konaním a priebehom voľby do orgánov samosprávy obcí v obci Dunajská Lužná kupoval hlasy oprávnených voličov. Ďalej starosta obce Dunajská Lužná krivo obvinil sťažovateľovho kandidáta na starostu obce Dunajská Lužná P. P. z krádeže dreva v obci Dunajská Lužná, neumožnil sťažovateľovi   vysielanie   obecného   rozhlasu   a   verbálne   vyhrážal   sa   sťažovateľovmu kandidátovi   na   starostu   obce   Dunajská   Lužná   P.   P.   v priestoroch   Obecného   úradu Dunajská Lužná.».

Sťažovateľka následne vyhlásila, že v prípade, ak ústavný súd nálezom vyhlási voľby za neplatné, zaväzuje sa uhradiť všetky oprávnené náklady súvisiace s konaním nových volieb, pretože „považuje za spravodlivé nezaťažovať takýmito nákladmi štátny rozpočet Slovenskej republiky“.

Podľa názoru sťažovateľky v predmetnej veci došlo k porušeniu práva na rovnaký prístup   k   službám   územnej   samosprávy   zameraným   na   podporu   alebo na   prospech   ich volebnej   kampane   podľa   §   30   ods.   3   volebného   zákona,   ako   aj   k   porušeniu   princípu slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 ústavy.

Vo svojej argumentácii sťažovateľka ďalej poukázala na právne závery obsiahnuté v judikatúre   ústavného   súdu   (nálezy   sp.   zn.   PL. ÚS 56/2011   z   2.   marca   2011,   sp.   zn. PL. ÚS 18/2011   z   2.   marca   2011,   sp.   zn.   PL. ÚS 118/07   z   5.   septembra   2007,   sp.   zn. PL. ÚS 18/99   z   18.   marca   1999,   sp.   zn.   PL. ÚS 83/2011   z   23.   februára   2011,   sp.   zn. PL. ÚS 19/07 z 5. septembra 2007 a sp. zn. PL. ÚS 27/2011 z 23. februára 2011), ako aj na článok JUDr.   Ivetty   Macejovej, PhD.,   publikovaný na webovej   stránke   ústavného súdu označený ako „Volebné sťažnosti v rozhodovacej činnosti ÚS SR“.

Podľa sťažovateľky ústavný súd obzvlášť ochraňuje princíp slobodných volieb, ktorý zahrňuje v   sebe   tak organizačné   záruky volebného procesu,   ako   aj jeho ľudsko-právnu dimenziu.   V   dôsledku   už   popísaných   skutkových   okolností   došlo   podľa   sťažovateľky k hrubému a závažnému porušeniu volebného zákona, pričom uvedené porušenie svojím charakterom a intenzitou podľa nej spochybňuje samotné výsledky komunálnych volieb v obci Dunajská Lužná a odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby v tejto obci a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle oprávnených voličov v obci Dunajská Lužná.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví:

„Voľby   starostu   obce   Dunajská   Lužná   konané   dňa   15.   11.   2014   vyhlasuje   za neplatné.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi (politickej strane P.) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. Karola Haťapku, advokáta.

Zároveň   sťažovateľ   žiada   o   nezverejňovanie   svojho   mena,   priezviska,   dátumu narodenia   a   bydliska   ako   aj   mena   a   priezviska   svojho   právneho   zástupcu   v   súvislosti s publikovaním uznesení a nálezov na Web - stránke ústavného súdu a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky a žiada o vykonanie ich anonymizácie a nahradenie ich mien a priezvisk iniciálkami.“

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky vzhľadom na jeho obsah posúdil ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL. ÚS 118/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu   na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   §   45   volebného   zákona),   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak, ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať   tak   intenzívne   porušenie   volebného   zákona,   ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Sťažovateľka namieta nezákonnosť volieb, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku toho, že

-   Š.   J.   ako   starosta   obce   Dunajská   Lužná   v   čase   konania   volieb   a   zároveň zaregistrovaný kandidát na starostu v týchto voľbách verejne osočoval a ohováral riadne zaregistrovaného kandidáta sťažovateľa P. P.,

- Š. J. krivo obvinil kandidáta sťažovateľky na starostu P. P. z krádeže dreva v obci Dunajská Lužná, neumožnil tomuto kandidátovi vysielanie v obecnom rozhlase a verbálne sa mu vyhrážal v priestoroch Obecného úradu Dunajská Lužná,

- sťažovateľka disponuje informáciami, že Š. J. kupoval hlasy voličov vo voľbách konaných 15. novembra 2014.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľka   v   sťažnosti   namietala   porušenie   princípu slobodnej súťaže politických síl a porušenie princípu rovnosti občanov v prístupe k voleným a   iným   verejným   funkciám   jednak   v   rámci   štádia   realizovania   predvolebnej   kampane (verejné ohováranie a osočovanie jej kandidáta, obvinenie jej kandidáta z krádeže dreva v obci   Dunajská   Lužná,   neposkytnutie   priestoru   pre   vysielanie   v   obecnom   rozhlase   jej kandidátovi   a   taktiež   bližšie   nešpecifikované   vyhrážanie   sa   tomuto   kandidátovi v priestoroch   Obecného   úradu   Dunajská   Lužná)   a   jednak   v   priebehu   samotných   volieb (kupovanie hlasov vo voľbách jedným z kandidátov na starostu obce Dunajská Lužná).

Podľa zistenia ústavného súdu na funkciu starostu obce Dunajská Lužná kandidovali šiesti kandidáti, a to Š. J. (získal 535 hlasov), E. T. (získala 476 hlasov), M. L. (získal 407 hlasov), E. O. (získal 397 hlasov), B. S. (získal 214 hlasov) a P. P. (získal 107 hlasov). Z uvedeného   vyplýva,   že   rozdiel   v   počte   získaných   platných   hlasov   medzi   zvoleným starostom Š. J. a kandidátom sťažovateľky P. P. predstavoval 428 hlasov.

Väčšia časť argumentácie sťažovateľky sa týkala tvrdeného ovplyvnenia výsledku volieb negatívnou kritikou vyslovenou proti jeho kandidátovi v rámci politického boja pred voľbami jedným z jeho volebných protikandidátov.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa negatívnej kritiky jedného z kandidátov   v   rámci   volebnej kampane ústavný   súd   považuje za potrebné   pripomenúť svoju judikatúru, v ktorej už vyslovil, že účelom predvolebnej kampane je viesť diskusiu o veciach   verejných   v   súvislosti   s   programom   politických   strán   alebo   jednotlivých kandidátov   uchádzajúcich   sa   vo   voľbách   o   priazeň   voličov,   v   rámci   ktorej   možno prirodzene   očakávať   konfrontačný   spôsob   argumentácie   usilujúci   sa   o   zdôraznenie „vlastných predností“ a poukázanie na „slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je vecou   každého   subjektu   zúčastňujúceho   sa   volieb   (či   už   jednotlivého   kandidáta,   alebo politickej strany), aby v rámci svojho priestoru, ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol   voličovi   adekvátnu   odpoveď   na   argumentáciu   súpera,   pokiaľ   ju   považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu. Kandidát zúčastňujúci sa volieb si musí byť zároveň vedomý, že v priebehu predvolebného boja v rámci predvolebnej kampane bude vo zvýšenej miere vystavený pozornosti verejnosti, pokiaľ ide o prejavy sympatií svojich priaznivcov,   ale aj   pokiaľ   ide   o   kritiku   zo   strany   oponentov   (m.   m.   uznesenie   sp.   zn. PL. ÚS 105/07 z 27. júna 2007). Vo vzťahu k možnosti ovplyvnenia voličov vo voľbách v súvislosti   s   volebnou   kampaňou   ústavný   súd   už   v   judikatúre   taktiež   uviedol,   že   pri posudzovaní   volebných   vád   je   potrebné   nepodceňovať   voliča.   Len   intenzívnejší   tlak na voliča   spôsobilý   ovplyvniť   tvorbu   jeho   slobodnej   vôle   je   volebnou   vadou,   ktorej dôsledkom   môže   byť   zrušenie   výsledku   volieb   (PL. ÚS 118/07).   Sloboda   volieb   totiž znamená slobodu rozhodovania každého jednotlivého voliča (PL. ÚS 87/2011).

Ústavný   súd   k   uvedenému   poukazuje taktiež   na   judikatúru,   v   ktorej   uviedol,   že v konaní   o   volebných   veciach   sa   neuplatňuje   vyhľadávacia   zásada,   ktorá   je   jednou z vedúcich   zásad   trestného   konania   (PL. ÚS 52/2011).   Ústavný   súd   už   na   dôvetok judikoval, že v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných   v   trestnom   konaní.   Jeho   úlohou   je   predovšetkým   zvážiť   hodnovernosť a preukázateľnosť   tvrdení   sťažovateľky   v   kontexte   s   ďalšími   konkrétnymi   okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo   vyvodí   v   predmetnej   veci   právne   závery   len   na   základe   tvrdení   predložených účastníkmi   konania   (PL. ÚS 66/2011).   Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. PL. ÚS 36/2011)   vyplýva,   že   sťažovateľkou   namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie   musí   mať priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   volieb   (body   30   –   33).   Túto skutočnosť musí sťažovateľka nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti   je   na   sťažovateľke,   aby   v   záujme   prijatia   jej   sťažnosti   ústavným   súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označila také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jej   tvrdenia o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   v   konaní   pred   ústavným   súdom sťažovateľka   ako   dôkazy   na   preukázanie   tvrdených   skutočností   označila   ako   jediné výpovede získané výsluchom kandidátov na starostu – Š. J. a P. P.

V konaní sťažovateľka nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o obsahu ňou tvrdenej negatívnej kritiky (s výnimkou ňou osobitne namietaného tvrdenia o obvinení   kandidáta   P.   P.   z   krádeže   dreva   v obci   Dunajská   Lužná),   ako   ani   dôkazy preukazujúce, že by jej kandidát alebo iný jeho zástupca podali v súvislosti s ňou tvrdenou negatívnou   kritikou,   resp.   ohováraním   jej   kandidáta,   krivým   obvinením   jej   kandidáta   z krádeže   či   s   údajným   vyhrážaním   sa   jej   kandidátovi   alebo   v   súvislosti   s údajným kupovaním hlasov trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie, že v   predmetnom   prípade   došlo   k   spáchaniu   niektorého   z   trestných   činov   definovaných Trestným   zákonom   (napr.   prečin   ohovárania   podľa   §   373   Trestného   zákona,   prečin nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 Trestného zákona a prečin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona).

V konaní sťažovateľkou označené dôkazy spočívajúce vo výsluchu dvoch kandidátov stojacich v pozícii konkurentov v politickom boji prebiehajúcom vo voľbách podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za dostatočné. Už zo samotného faktu, že navrhnutí svedkovia sú kandidátmi zápasiacimi vo voľbách o tú istú funkciu, je zrejmé, že záujmy týchto ňou navrhnutých svedkov sú protichodné, a preto je viac ako pravdepodobné, že aj pohľady   týchto   kandidátov   na   okolnosti   realizovanej   volebnej   kampane   a   priebeh samotných volieb budú zjavne odlišné, resp. protichodné. Vzhľadom na uvedené by podľa názoru ústavného súdu vykonanie týchto sťažovateľkou navrhnutých dôkazov neprispelo k objektívnemu zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, resp. k objektívnemu zisteniu podstatných   okolnosti   tejto   veci   (obsah   negatívnej   kritiky,   rozsah,   v ktorom   bola realizovaná, a spôsob, akým ovplyvnila výsledky volieb, ďalej spôsob, akým ku kupovania hlasov malo dôjsť, množstva prípadov, v ktorých k nemu malo dôjsť, ktoré by zodpovedalo počtu voličov, ktorý by bol schopný ovplyvniť samotný výsledok volieb, a pod). Ústavný súd s ohľadom na uvedené návrh na vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za účelné akceptovať,   keďže   podľa   jeho   názoru   neboli   dostatočné   na   preukázanie   sťažovateľkou tvrdených skutočností.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľka dostatočným spôsobom neoznačila   a   ani   nepredložila   kvalifikované   dôkazy   spôsobilé   preukázať   ňou   tvrdené skutočnosti, ktoré podľa nej mali priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb starostu obce Dunajská Lužná.

Ústavný   súd   preto   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľka   nepreukázala   porušenie volebného zákona, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015