znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 3/2013-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. G., B., ktorou   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Babín   konaných   27. októbra 2012, za účasti T. V., B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. P. L.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Babín konaných   27.   októbra   2012   (ďalej   len   „voľby starostu“)   z   dôvodu   porušenia   čl.   30   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“).

2.   Zo   sťažnosti,   z   priloženej   dokumentácie   a   verejne   dostupných   informácií (www.babin.sk) vyplýva, že sťažovateľ už v predchádzajúcom období vykonával funkciu starostu obce Babín. Na základe miestneho referenda zo 7. apríla 2012 bol sťažovateľ z tejto funkcie   10.   apríla   2012   odvolaný   (z   celkového   počtu   599   platne   odovzdaných   hlasov za jeho odvolanie hlasovalo 571 a proti odvolaniu bolo 28 hlasov). Následne sa uskutočnili nové   voľby   starostu,   v   ktorých   okrem   sťažovateľa   za   starostu   kandidovali   ešte   dvaja kandidáti.   Voliči   v týchto nových   voľbách   odovzdali celkom   688   platných   hlasovacích lístkov. Za starostku obce bola zvolená T. V. (KDH), ktorá vo voľbách získala 393 hlasov. V ďalšom poradí sa postupne umiestnili sťažovateľ (NaS), ktorý vo voľbách získal 170 hlasov a M. M. (SMER), ktorý vo voľbách získal 125 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi   sťažovateľom   a   zvolenou   starostkou   obce,   proti   ktorej   sťažnosť   smeruje,   je 223 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu v obci konaných 27. októbra 2012 podpísali bez výhrad štyria z piatich členov volebnej komisie (Ing. T. sa volieb nezúčastnila pre zlý zdravotný stav, pozn.). Výhrady k voľbám starostu neuplatnil ani prítomný pozorovateľ Ing. Ľ. K.

3. Sťažovateľ za nosné dôvody podanej sťažnosti označil:(i) Leták opakovane doručený do väčšiny domácností obce Babín (aj) 25. októbra 2012   po   7:00   h   (teda   aj   v   čase   volebného   moratória,   pozn.),   ktorý   disponoval   silne difamačným obsahom   proti   jeho osobe   («POZOR!!!   Mgr.   P.   L.   je   „kretén“   v slovníku cudzích slov znamená - duševne zakrpatený, zaostalý, slabomyseľný človek, blázon, idiot prenesene   peoratívne   =   hlupák,   ktorý   okráda   a   udáva   pre   nezmysly   na   polícii spoluobčanov, ktorým potom chce robiť starostu. Metódy Hitlera a Stalina „uzurpátor“ chýba mu len koncentrák a gulag»). V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „aj činnosť zameraná na diskreditáciu osoby sťažovateľa ako protikandidáta je zameraná na podporu osoby - kandidátky, ktorá nepopierateľné mala záujem na nezvolení sťažovateľa ako svojho protikandidáta“.   Za   tvorcu   uvedených   letákov   sťažovateľ   označil   odporkyňu   a   jej spriaznené osoby, ktoré „zabezpečili opakované doručenie difamačných letákov o mojej osobe ako kandidáta vo voľbách voličom v obci Babín a to minimálne podané na podacej pošte R. dňa 15/10/2012 a 22/10/2012 a doručené do obce Babín adresátom 18/10/2012 a 25/10/2012 po 07:00 hod.... Toto konanie spôsobilo... rozhodujúcu a závažnú negatívnu zmenu v postoji voličov voči kandidatúre sťažovateľa na starostu obce a zmenilo výsledok volieb v jeho neprospech.“. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že v súvislosti s obsahom letáka nemohol uplatniť ani právo na odpoveď.

(ii) Doručovanie volebných letákov v prospech odporkyne 26. októbra 2012 (teda v čase volebného moratória, pozn.).

(iii)   Zistenia   Ing.   Ľ.   K.   –   pozorovateľa   vo   volebnej   komisii,   o telefonickom oboznamovaní priebehu volieb niektorými členmi volebnej komisie a v šiestich prípadoch o nezákonnej pomoci pri úprave hlasovacích lístkov.

4. Popísaným konaním došlo podľa sťažovateľa k porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy a porušeniu § 30 ods. 1, 2, 9, 11 a 13 a § 32 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam sťažovateľ i Ing. Ľ. K. podali trestné oznámenie.

5.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   najskôr   navrhol „v   rámci   predbežného opatrenia“ prijať uznesenie: „Miestna volebná komisia v obci Babín... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Babín T. V. do rozhodnutia vo veci samej.“ Následne navrhol vyhlásiť nález:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   porušením   predvolebného moratória v novej voľbe starostu obce Babín dňa 26. 10. 2012 bolo porušené ústavné právo sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie v obci Babín zo dňa 27. 10. 2012.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje nové voľby do orgánov samosprávy obce Babín konané dňa 27. 10. 2012 za neplatné.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“

II.

6. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu   [aby sťažnosť doplnil/upresnil   o ďalšie konkrétne dôkazy, ktorými v rozumnej miere je možné preukázať výhrady k uskutočneným voľbám (bod 3) a ktoré – vzhľadom na samotný výsledok volieb – majú reálny vplyv na výsledok napadnutých volieb] v podaní z 26. novembra 2012 zotrval na tom, že „počas a pred samotným aktom volieb starostu v obci Babín došlo k porušeniu platných právnych predpisov   a   aj   ústavy,   konkrétne   čl.   30“.   Sťažovateľ   podal   ústavnému   súdu   návrh   pre „konanie T. V. a členov jej volebného štábu v priebehu volebnej kampane, počas volebného moratória   a   počas   samotného   aktu   volieb.   Ich   konanie   odporuje   pravidlám   férovej politickej súťaže a to v ich ústavnom aj zákonnom vyjadrení.“. Na ten účelom navrhol nad rámec už uvedených dôvodov (bod 3) vypočuť okrem seba tiež zvolenú starostku obce T. V. (ďalej len „odporkyňa“), pozorovateľa Ing. Ľ. K. a L. G. Sťažovateľ k podaniu priložil predvolebný plagát skupiny poslancov obecného zastupiteľstva z 5. apríla 2012 a na základe jeho difamačného obsahu, štatistických údajov o predchádzajúcich voľbách v obci Babín (z 27. novembra 2010, referenda o odvolaní sťažovateľa z funkcie starostu zo 7. apríla 2012 a nových volieb z 27. októbra 2012), ako aj jeho „socioštatistickej“ analýzy dospel k záveru, že v „inteligenčne slabšej komunite obce Babín je difamačny leták uverejňujúci nepravdivé údaje o kandidátovi spôsobilý zapríčiniť drasticky preferečný prepad kandidáta až o 36 %, ako to bolo v prípade sťažovateľa“. Sťažovateľ v neposlednom rade uviedol, že „ak obec mala dobré výsledky (počas jeho starostovania, pozn.) a napriek tomu jej starosta stratil dôveru veľkej časti obyvateľov, výsledkom čoho bolo najprv odvolanie a následne získanie menšieho počtu hlasov v nových voľbách, dôvodom musela byť negatívna a systematická proti kampaň štábu a osoby T. V.“.

7.   V   rámci   prípravy   na   predbežné   prerokovanie   sťažnosti   ústavný   súd   doručil sťažnosť (a jej prílohy) zvolenej   starostke   obce Babín (odporkyni) a vyzval ju, aby sa k sťažnosti   vyjadrila.   Rovnako   si   zaobstaral   príslušné   –   k   trestným   oznámeniam   sa vzťahujúce – vyšetrovacie spisy.

8.   Odporkyňa   v   podaniach   doručených   ústavnému   súdu   27.   novembra   2012 a 3. decembra   2012   uviedla,   že priebeh volieb   starostu obce   Babín   bol kľudný.   Okrem členov miestnej volebnej komisie ich priebeh sledovali aj dvaja členovia Obvodnej volebnej komisie   z N.   (ďalej   len   „obvodná   komisia“)   Ing.   J.   (jej   predseda)   a Mgr. B.   (jej podpredsedníčka) a zo strany sťažovateľa určený pozorovateľ Ing. K. „Po ukončení sčítania sa predseda... Ing. J. spýtal pozorovateľa Ing.... K., či má námietky k priebehu a sčítaniu hlasov, ktoré by sa mali uviesť v zápisnici, odpovedal mu, že nie.“ Rovnako žiadne výhrady nemali ani dvaja zástupcovia obvodnej komisie. Ďalej uviedla, že „pred voľbami nerobila žiadnu predvolebnú kampaň, neviem kto letáky vyrobil a ani kto a kedy ich roznášal po obci. Nemala som žiaden volebný štáb, nepovažovala som za potrebné robiť predvolebnú kampaň, keďže na dedine každý každého pozná a vie o každom všetko, ja som za pol roka zastupovala starostu a tým som si vytvorila dostatočnú mienku občanov v Babíne, čo je aj výsledok volieb.   Nikdy nikoho   som   písomne a   ani ústne nenapádala a   ani   sa   o nikom vulgárne nikdy nevyjadrovala.

V Babíne voľby prebehli bez problémov, bez akýchkoľvek nepokojov. Výsledky som sa dozvedela až okolo 22:00 hod. keď ich volebná komisia vyhlásila v miestnom rozhlase... K miestnej volebnej komisii, môžem len povedať, nebola som prítomná počas volieb, v miestnosti...“.

9.   Z   vyšetrovacích   spisov   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality D. (ďalej len „vyšetrovateľ 1“) sp. zn. ČVS: ORP-453/OVK-DK-2012 a Obvodného oddelenia Policajného zboru N. (ďalej len „vyšetrovateľ 2“) sp. zn. ČVS: ORP-1099/NO-DK-2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľ listom zo 17. októbra 2012 (vyšetrovateľovi 1) v súvislosti s volebným letákom [pozri bod 3(i)] a z 26. októbra 2012 (vyšetrovateľovi 2) v súvislosti s porušením volebného moratória odporkyňou [pozri bod 3(ii)] podal trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestných činov marenia prípravy a priebehu volieb a ohovárania. Podobne Ing. Ľ. K. listom z 26. októbra   2012   (vyšetrovateľovi   2)   podal   trestné   oznámenie   o   podozrení   zo   spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb, a to v súvislosti s porušením volebného moratória odporkyňou [pozri bod 3(ii)].

10. Vyšetrovateľ 1 po vypočutí sťažovateľa uznesením zo 16. novembra 2012 začal trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania, a to v súvislosti s textom volebného letáka [pozri bod 3(i)], ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo skončené ani neboli realizované iné dôkazy. Vo vyšetrovacom spise sa okrem podaného trestného oznámenia, výsluchu sťažovateľa, troch kusov inkriminovaného volebného letáka a obálky (v ktorej boli volebné letáky doručované 15. októbra 2012) s adresátom – „Váž. rod. K.“ nenachádzajú iné písomnosti.

11.   Vyšetrovateľ   2   vypočul   oboch   oznamovateľov   (sťažovateľa   a   Ing.   Ľ.   K.), odporkyňu, F. A. a L. G. a následne bez ďalšieho 30. novembra 2012 vydal uznesenie, ktorým odmietol trestné oznámenia sťažovateľa a Ing. K. (bod 9), pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 Trestného poriadku.

12. Ústavný   súd v rozsahu ústavného prieskumu sťažovateľom podaného návrhu považuje za potrebné na tomto mieste uviesť výpovede Ing. Ľ. K., odporkyne, F. A. a L. G., ktoré urobili menovaní pred vyšetrovateľom 2 26. novembra 2012 (odporkyňa a F. A.), 27. novembra 2012 (Ing. Ľ. K.) a 30. novembra 2012 (L. G.).

13.   Ing.   Ľ.   K.   spontánne   neuviedol   nič   a   odpovedal   iba   na   položené   otázky vyšetrovateľom („... Čo sa týka môjho trestného oznámenia... neviem čo by som uviedol, odpovedám na otázky položené policajným orgánom.“).

Na otázku, či osobne videl, ako 26. októbra 2012 vo večerných hodinách roznášal F. A. letáky v prospech odporkyne, Ing. Ľ. K. uviedol: „Neviem presne povedať, či sa jednalo o p. F. A. alebo o inú osobu, tiež neviem uviesť čas a dátum kedy to presne bolo. Viem že to bolo niekedy v čase pred voľbami, ale presne uviesť neviem.“

Na ďalšiu otázku, či sa Ing. Ľ. K. zúčastnil volieb starostu a aby popísal ich priebeh, Ing.   Ľ.   K.   uviedol: „Áno,   na   týchto   voľbách   som   sa   zúčastnil   osobne,   bol   som   tam delegovaný ako pozorovateľ a voľby prebehli v súlade zo zákonom. Neboli žiadne problémy. Toto je všetko čo by som k danej veci chcel uviesť, čo som vypovedal sa zakladá na pravde,   čo   po   prečítaní   potvrdzujem   svojim   podpisom,   kde   nežiadam   zmeny   a   opravy v zápisnici a žiadam kópiu tejto zápisnice.“

14. Odporkyňa uviedla, že sťažovateľ „klame, keď uvádza, že mňa videl dňa 26. 10. 2012 vo večerných hodinách roznášať po obci Babín letáky... ja som pred voľbami nerobila žiadnu   predvolebnú   kampaň,   neviem   kto   tieto   letáky   v   mojom   mene   vyrobil   a   kto   ich poroznášal po obci Babín. Nemala som ani vytvorený volebný štáb“.

Na   otázku   vyšetrovateľa,   kde   sa   odporkyňa   nachádzala   26.   októbra   2012 vo večerných hodinách odporkyňa uviedla: „Bola som určite doma pri svojom postihnutom synovi o ktorého sa starám, keďže manžel v tom čase bol v práci a syn je vozičkár - zdravotne ťažko postihnutý a stále niekto pri ňom musí byť. Má 24 hodinovú opateru“.

15. Svedok F. A. uviedol, že „Nie je pravda to, čo tvrdí p. K. Ľ., že som dňa 26. 10. 2012 vo večerných hodinách roznášal po obci Babín letáky... v prospech kandidátky T. V... Ja som pred voľbami, ktoré sa konali 27. 10. 2012 nerobil žiadnu predvolebnú kampaň, v prospech T. V. a kto tieto letáky vyrobil a roznášal uviesť neviem“.

Na otázka vyšetrovateľa, kde sa svedok nachádzal 26. októbra 2012 vo večerných hodinách,   tento   uviedol: „Bol   som   určite   celý   večer   doma,   čo   mi   môžu   potvrdiť   moji rodinný príslušníci.“

16. Svedok L. G. spontánne nevedel, čo má uviesť k veci. Na otázku vyšetrovateľa, či svedok videl p. O. K. z Babína, ako mu 26. októbra 2012 vo večerných hodinách dala do schránky leták v prospech kandidátky T. V., uviedol: „Nie, nevidel som že tento leták mi do schránky dala p. K. O., ale ja som ho tam našiel dňa 26. 10. 2012 okolo 17.00 hod. a naposledy som si schránku pozeral neviem presne uviesť čas ale v priebehu uvedeného dňa.“

Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa, či sa svedok zúčastnil volieb starostu obce Babín konaných 27. októbra 2012 a aký bol priebeh tejto voľby, uviedol: „Áno, bol som voliť ráno asi o 09.00 hod.... nezistil som nejaké porušenie priebehu volieb.“

III.

17. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

18. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

20.   Ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   o   predbežnom   prerokovaní   návrhu   sa vzťahujú   aj   na   sťažnosti   podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy   (ďalej   aj   „volebná   sťažnosť“), pri predbežnom   prerokúvaní   ktorých   ústavný   súd   preskúmava,   či   spĺňajú   všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

21.   Sťažovateľ   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   voľby   starostu   (body   4   a   5) z dôvodov uvedených v bode 3 a 6.

22. Sťažovateľ preukázal, že vo voľbách starostu získal viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde]. Na tomto základe ústavný súd konštatoval,   že   v   tejto   časti   sťažnosti   sťažovateľ   má   procesnú   legitimáciu   na   podanie sťažnosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

23. Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti odporkyni, ktorá bola vo voľbách konaných 27. októbra 2012 zvolená za starostku obce Babín.

IV.

Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie volebných sťažností

24. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

25. Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

26. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

27.   Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

28. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

29. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

30. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods.   1 zákona o ústavnom   súde   uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94, PL. ÚS 50/99).   Nie   každé   porušenie   volebného   zákona   teda   vyvoláva   nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta alebo ich zrušenie môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

31. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia   byť   splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t.   j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby   kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom   skutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   73/07).   Dôležitým   komponentom volebného súdnictva   je teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

32. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   §   45   zákona   o voľbách),   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak, ako odmietnutím, resp. zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať   také   intenzívne   porušenie   zákona o voľbách,   ktoré   by   odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   ako   bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

33.   Vychádzajúc   z   uvedených   zásad   a   kritérií   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokúvaní posudzoval, (i) či sťažovateľom   uvedené nosné dôvody sťažnosti sú aspoň v nevyhnutne   rozumnej   miere   doložené,   resp.   (ii)   či   jednotlivé   tvrdenia   (námietky) sťažovateľa uvedené vo volebnej sťažnosti a jej doplnení v prípade ich preukázania mohli či už   jednotlivo   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne   predpoklady   na   uplatnenie   právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) a c) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce Babín za neplatné, resp. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie. Inými slovami, ústavný súd v tejto fáze konania posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti, napr. z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V.

Sťažovateľove nosné dôvody o neústavnosti a nezákonnosti volieb

34.   Ústavný   súd   považuje   za   vhodné   najskôr   uviesť   širšie   súvislosti   volebného zápasu o funkciu starostu v obci Babín. Je neprehliadnuteľnou skutočnosť, že sťažovateľ už v   predchádzajúcom   období   vykonával   funkciu   starostu   v   tejto   obci,   pričom   bol   z   tejto funkcie   na   základe   uskutočneného   miestneho   referenda   odvolaný   v   krátkom   čase pred uskutočnením   nových   (ústavným   súdom   posudzovaných)   volieb   (pozri   bod   2).   Z funkcie starostu bol sťažovateľ odvolaný prima facie presvedčivým spôsobom. Z celkového počtu 599 platne odovzdaných hlasov za jeho odvolanie hlasovalo 571 a proti odvolaniu bolo 28 hlasov. Je tiež faktom, že v súvislosti s osočujúcim obsahom volebného letáka [bod 3(i)]   sa   v   súčasnosti   vedie   trestné   stíhanie   vo   veci   prečinu   ohovárania   (body   9   a   10); uvedené trestné stíhanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu skončené. Pokiaľ však   išlo   o   trestné   oznámenie   sťažovateľa   a   Ing.   K.   vo   veci   podozrenia   zo   spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb, toto bolo vyšetrovateľom 2 uznesením z 30. novembra 2012 odmietnuté, pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 Trestného poriadku (bod 11).

35.   Voľby   sú   vecou   všeobecného   (nie   súkromného)   záujmu,   z   čoho   vyplýva povinnosť ich   uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou   na základe rovného volebného práva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej   praxe   ústavného   súdu   nemalo   spravidla   dosah   na   vyhlásenie   volieb za neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a primusa volieb – občanov, aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane. Aj podľa   názoru   ústavného   súdu   je   potrebné   princíp   slobodných   volieb   radiť   na   rovnakú úroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň ale   platí,   že   bez   uplatnenia   tohto   princípu   aj   to   najdokonalejšie   uplatnenie   ostatných princípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého voliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou, resp. ostro vedenou volebnou kampaňou. Len celkom výnimočne, a aj to pri dodržaní ďalších predpokladov (body 30 – 33), ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli   unfair   vedenej   volebnej   kampani,   resp.   dozvukom   kampane   v   rámci   volebného moratória, keďže účelom volieb je nepochybne aj objektívne zistenie vôle voličov týkajúcej sa   správy   verejných   vecí.   Rozhodovanie   v   každej   volebnej   veci   je   preto   celkom individuálne a vždy záleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu.

36. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 36/2011) vyplýva, že sťažovateľom namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb (body 30 – 33). Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,   ale   aj   doložiť   exaktnými   dôkazmi.   Nestačí   samotné   označenie   dôkazov (PL. ÚS 17/94,   PL.   ÚS   5/03   a   PL.   ÚS   35/03,   PL.   ÚS   3/2010).   Súčasťou   zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL.   ÚS   3/2010).   K   uvedeným   zaužívaným   záverom   ústavný   súd   v   neposlednom   rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného   tiež   rozumnú   zdržanlivosť,   ktorej   dôvodnosť   v   danej   veci   (vzhľadom   na   kvalitu a rozsah   sťažovateľom   doteraz   produkovaných   dôkazov)   môže   vyplývať   napríklad z frustrácie sťažovateľa najskôr odvolaného, a potom nezvoleného do funkcie starostu obce (k tomu pozri tiež body 6 a 35 in fine).

37. Sťažovateľ najmä namieta (pozri bod 3)(i) doručenie nepravdivého a sťažovateľa osočujúceho letáku voličom   v obci tak v čase volebnej kampane, ako aj v priebehu volebného moratória. Jeho autorstvo sťažovateľ pripísal odporkyni a jej spriazneným osobám,

(ii)   doručovanie   volebných   letákov   v   prospech   odporkyne   v   čase   volebného moratória,

(iii)   zistenia   Ing.   Ľ.   K.   –   pozorovateľa   vo   volebnej   komisii   o   telefonickom oboznamovaní priebehu volieb niektorými členmi volebnej komisie a v šiestich prípadoch o nezákonnej pomoci pri úprave hlasovacích lístkov.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľom tvrdené nosné dôvody   jeho volebnej sťažnosti (body 3, 37) neobstoja, resp. na základe sťažovateľom označených dôkazov neboli dostatočne primeraným spôsobom preukázané (bod 38).

38. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do sťažovateľovej pozornosti, že všetci ním označení svedkovia (odporkyňa, Ing. Ľ. K., L. G. a F. A.) osobitným podaním (odporkyňa), ako   aj v   rámci   podania svedeckých   výpovedi   pred orgánmi činnými v trestnom   konaní (odporkyňa, Ing. Ľ. K., L. G. a F. A.) popreli tvrdenia sťažovateľa o skutočnostiach, ktorých mali byť účastníkmi, resp. ktoré sa týkali ich vnímania priebehu volieb starostu obce Babín (body   8,   11   až   16).   Ústavný   súd   rovnako   apriori   odmieta   sťažovateľom   prezentovanú analýzu (bod 6) o vplyve osočujúceho letáka na „inteligenčne slabšiu voličskú komunitu obce   Babín“.   Takéto   názorové   predsudky   sú   bližšie   teórii   eugeniky   ako   dôvodom dosiahnutého volebného výsledku.

39. V súvislosti s – sťažovateľa osočujúcim – volebným letákom [bod 3(i)], ktorý treba považovať za najzávažnejšie sťažovateľom označené porušenie jeho práv, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho obsah na prvý pohľad presahuje únosnú mieru kritického názoru na sťažovateľa. Že je tomu skutočne tak, svedčí aj postoj vyšetrovateľa 1, ktorý v tejto veci začal trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania (bod 10). Sťažovateľ za tvorcu tohto letáka označil odporkyňu, resp. príslušníkov jej volebného štábu, čo však odporkyňa poprela   (body   3,   6,   8   a   14).   Za   tejto   situácie   bol   zrejmý   iba   obsah   samotného   letáka a skutočnosť, že bol zasielaný poštou z R. Z ničoho ale nevyplýva hodnoverné preukázanie toho, kto tieto letáky vyhotovil, koľko takýchto letákov a v akom čase bolo distribuovaných voličom obce Babín, t. j. skutočností, ktoré mohli mať v okolnostiach danej veci význam pri konštatovaní   možného   ovplyvnenia   volieb   starostu   obce,   ako   aj   ovplyvniť   dosiahnutý volebný výsledok. Dôkazná povinnosť v danom prípade svedčí sťažovateľovi (pozri tiež bod 36).

40. V podobnej „dôkaznej“ situácii sa nachádza aj ďalšia výhrada sťažovateľa, že v čase volebného moratória boli roznášané v obci volebné letáky v prospech odporkyne [bod 3(ii)]. Sťažovateľom označení svedkovia toto ako svedkovia v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní popreli, resp. nepotvrdili (body 8, 13, 14, 15 a 16).

41.   V   poradí   ostatné   porušenie   sťažovateľových   práv   [bod   3(iii)]   mal   preukázať svedok Ing. Ľ. K. (pozorovateľ volieb za politickú stranu zhodnú s politickou stranou, za ktorú   kandidoval   sťažovateľ,   pozn.).   Ing.   Ľ.   K.   k   priebehu   volieb   v obci   Babín vyšetrovateľovi 2 uviedol, že „... bol... tam delegovaný ako pozorovateľ a voľby prebehli v súlade zo zákonom. Neboli žiadne problémy“ (bod 13). Rovnako nevedel uviesť, kto a kedy roznášal letáky v prospech odporkyne. Aj keď svedok Ing. Ľ. K. pred podaním svedeckej výpovede uvádzal niečo iné v ním podpísanom čestnom vyhlásení z 27. októbra 2012, týmto   sa   ústavný   súd   nezaoberal,   pretože   svedecká   výpoveď   pred   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní   urobená   po   zákonnom   poučení   o   možnej   krivej   výpovedi   je   právne nepochybne významnejšia. Ak predchádzajúce čestné vyhlásenie má mať nejaký význam v okolnostiach   danej   veci,   tak   len   ten,   že   dokresľuje   celkovú   dôkaznú   úroveň sťažovateľových tvrdení. K samotnému priebehu volieb vo volebnej miestnosti sa rovnako vyjadrili   prítomní   členovia   miestnej   volebnej   komisie,   ktorí   svojimi   podpismi   potvrdili zákonný priebeh uskutočnených volieb; proti týmto nemali žiadne výhrady ani prítomní dvaja členovia obvodnej volebnej komisie z N., resp. pozorovateľ volieb Ing. Ľ. K.

42.   Vzhľadom   na   uvedenú   situáciu   považoval   ústavný   súd   za   neúčelné,   aby sťažovateľovu   volebnú   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie   a   opakovane   vykonal   ním označené dôkazy, keďže tieto boli už urobené v riadnom procesnom rámci pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom žiaden z označených a vypočutých svedkov nepodporil sťažovateľove   tvrdenia.   V neposlednom   rade   dosiahnutý   volebný   výsledok   odporkyne a sťažovateľa   (rozdiel   223 hlasov v   prospech   odporkyne,   pozri   bod 2)   vo   všeobecnosti nepochybne eliminoval možné úvahy o sťažovateľom tvrdených volebných nedostatkoch k následkom ním požadovaným.

43. Na základe už uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľ nepredložil relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázal na také   porušenia   ústavy   alebo/a   volebného   zákona,   ktoré   by   boli   v   príčinnej   súvislosti s namietaným výsledkom   napadnutých volieb. Inými slovami, sťažovateľom v sťažnosti (a jej doplnení) namietané skutočnosti nie sú v príčinnej súvislosti s označeným čl. 30 ods. 4 ústavy a § 30 ods. 1, 2, 9, 11 a 13 a § 32 zákona o voľbách.

44.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013