SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 3/2010-46
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 27. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. B., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., L., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode č. 7 – Poltár, za účasti Ing. P. O., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. L., L., a Ing. J. Ch., K., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. A. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2009 doručená, 4. januára 2010 a 25. januára 2010 doplnená sťažnosť MUDr. A. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej len „BBSK“) konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode č. 7 – Poltár z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 14 ods. 9 a § 27 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „zákon o voľbách“).
2. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka kandidovala vo voľbách konaných 14. novembra 2009 za poslankyňu zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 – Poltár spolu s ďalšími 17 kandidátmi. Za tento volebný obvod sa volili 2 poslanci do zastupiteľstva BBSK. V poradí ako prvý bol zvolený Ing. J. Ch. (HZD, SNS), ktorý dostal 2028 hlasov, a ako druhý bol zvolený Ing. P. O. (KDH, SDKÚ-DS), ktorý dostal 1387 hlasov. Sťažovateľka (NEKA) získala 1278 hlasov a bola v poradí tretia (už nezvolená) a za ňou 15 ďalších – v rozmedzí od 1040 hlasov do 73 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou a zvolenými kandidátmi, proti ktorým sťažnosť smeruje, predstavuje 109 (k Ing. P. O.) a 750 (k Ing. J. Ch.) hlasov.
3. Podľa tvrdenia sťažovateľky k porušeniu v bode 1 uvedených ustanovení došlo tým spôsobom, že v deň volieb sa vykonávala volebná kampaň v prospech jej protikandidáta Ing. P. O. (i), v jeho prospech sa vykonávalo hlasovanie spôsobom nezlúčiteľným s ústavou (ii), nemala možnosť do volebných komisií nominovať svojich zástupcov, a tým bola ukrátená o možnosť kontroly výkonu volieb (iii), jej protikandidát Ing. P. O. nesplnil zákonnú podmienku trvalého pobytu uvedenú v § 14 ods. 9 zákona o voľbách v spojitosti s § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky [ďalej len „zákon o pobyte“, (iiii)]. Pretože sťažovateľka ako kandidátka neuspela rozdielom len 109 hlasov, bol (podľa jej názoru) vysoký predpoklad na jej zvolenie za poslankyňu zastupiteľstva BBSK, ak by neboli ďalej uvedeným spôsobom porušené jej ústavné práva a ostatné právne predpisy „hlavne v okrskoch Uhorské - okrsok č. 1, Poltár - okrsok č. 2 a č. 5, Hrnčiarska Ves, kde je prevaha rómskych voličov...“. Sťažovateľka po skončení volieb podala na príslušnom oddelení polície podnet na prešetrenie niektorých v bode 3 uvedených porušení, o ktorom je vedené konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru L., Úrade justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, oddelení skráteného vyšetrovania P. (ďalej len „polícia“).
3. (i) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „sa... dozvedela, že p. O. porušoval volebné moratórium tým, že v deň volieb (14. 11. 2009) v priestoroch futbalového štadióna S. v O. ktorého je prevádzkovateľom, poskytoval občerstvenie pre voličov... Uvedené vedia potvrdiť zástupcovia F.“ Zároveň sťažovateľka predložila vyjadrenie F. z 19. januára 2010, z ktorého vyplýva, že „... ako štatutárny zástupca F. a zodpovedný pracovník M. potvrdzujeme, že dňa 14. 11. 2009 sa v areáli F. v priestoroch reštaurácie O. konala od skorých ranných hodín neohlásená akcia - varenie gulášu, kapustnice, podávanie občerstvenia. Prevádzkovateľom horeuvedeného pohostinského zariadenia je pán ing. P. O. Akcia bola organizovaná zamestnancami a príbuznými pána O. V priebehu celého dňa do priestorov O. prichádzali a boli privážaní na autách /biela dodávka šoférovaná bratom pána ing. O. P., čierna Škoda Fábia/ občania, poväčšinou rómskeho pôvodu, ktorí tu konzumovali a boli obsluhovaní zamestnancami a príbuznými pána O. Následne boli títo občania znova autami z priestorov štadióna odvážaní. Uvedená akcia nebola správcovi štadióna dopredu nahlásená a konala sa mimo schválených otváracích hodín pohostinstva. Otváracie hodiny podľa vývesnej tabule na dverách sú denne od 14.00 do 22.00 hod. V areáli f. sa v tento deň 14. 11. 2009 nekonala žiadna športová či iná spoločenská akcia organizovaná F. alebo Mestom P.“. Vyjadrenie podpísali prezident futbalového klubu a správca štadióna.
3. (ii) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „Kandidát na poslanca... Ing. P. O., resp. viaceré osoby konajúce v jeho prospech v priebehu celého dňa volieb... porušovali... volebný zákon tým, že do volebných miestností volebného obvodu P. zvážali občanov, väčšinou rómskeho pôvodu a motivovali ich finančnými prostriedkami k voleniu osoby Ing. P. O. za poslanca zastupiteľstva... Podľa informácii sťažovateľky boli voličom za voľbu Ing. P. O. za poslanca vyššieho územného celku platená odplata 3 euro, resp. 5 euro v prípade manželského páru (tvrdili to občania v obci Hrnčiarska Ves)... Samotná sťažovateľka spoločne s jej manželom videla v deň volieb, že pred volebnou miestnosťou volebného okrsku č. 5 v meste Poltár... (tu vykonávala svoj volebný akt) z motorového vozidla vedeného p. P. O. (bratom p. Ing. P. O.) vystupovali viacerí občania, podľa všetkého rómskej národnosti, a následne vstupovali do priestorov, v ktorých sa nachádzala volebná miestnosť.“. Ďalej sťažovateľka tvrdila, že „v... dvoch volebných okrskoch (č. 1 v obci Uhorské a č. 2 v meste Poltár, pozn.)... existuje rozdiel medzi počtom vydaných... a odovzdaných volebných obálok, pričom v Uhorskom je rozdiel 1 obálka a vo volebnom okrsku č. 2 v meste Poltár neboli odovzdané 2 obálky“. Uvedené podľa názoru sťažovateľky (môže nasvedčovať vykonávaniu tzv. „kolotoča“ a manipulovaniu s hlasmi voličov), a (iba, pozn.) preto sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby posúdil odovzdané volebné lístky „hlavne v obci Uhorské - volebný okrsok č. 1 a meste Poltár - volebný okrsok č. 2“.
3. (iii) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „... p. O. ako stranícky kandidát si mohol nominovať do okrskových volebných komisií svojich zástupcov. Vzhľadom na to, že v okrskových komisiách mal svojich priateľov, stranícky spriaznené osoby a tiež aj rodinných príslušníkov (... matka p. O. bola členkou okrskovej komisie vo volebnom okrsku č. 4 - Poltár kde aj získal druhý najvyšší počet hlasov) sťažovateľka má odôvodnené podozrenie, že v týchto okrskových komisiách (napr. vo volebnom okrsku Poltár č. 4) sa vykonávala volebná kampaň v prospech p. O. aj počas volebného dňa... sťažovateľka ako nezávislá kandidátka nemohla navrhnúť do okrskových komisií svojich dôverníkov nevie posúdiť do akej miery mohlo dôjsť k porušeniu zákona, resp. ústavy pri výkone volieb a... považuje toto za jej diskrimináciu voči kandidátom podporovaných politickými stranami a za porušenie jej ústavného práva na prístup k voleným a iným funkciám, ktoré má byť garantované všetkým za rovnakých podmienok.“.
3. (iiii) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „... p. O. bol nominovaný za kandidáta na poslanca... za volebný obvod P. ešte ako občan s trvalým pobytom v okrese L. (podľa vedomostí sťažovateľky sa p. O. pravidelne aj teraz zdržiava na adrese L., kde bývajú aj príslušníci jeho rodiny). Trvalý pobyt si... p. O. prehlásil na adresu P. len niekoľko týždňov pred voľbami do vyšších územných celkov. Pritom nehnuteľnosť na adrese P. je neobývaná, v tejto nehnuteľnosti p. O. nemá stále bydlisko a v tejto nehnuteľnosti sa nikdy ani nezdržiaval pričom na predmetnej nehnuteľnosti... je umiestnená tabuľa, že nehnuteľnosť je na predaj... Sťažovateľka tvrdí, že... adresu trvalého pobytu v P.... ohlásil a využil len účelovo, aby mohol kandidovať vo volebnom obvode P., nakoľko v predchádzajúcich voľbách za poslanca samosprávneho kraja vo volebnom obvode L. nebol... zvolený.“.
4. Sťažovateľka v podanej sťažnosti uviedla, že „napadá zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode, to konkrétne p. Ing. P. O.“. Vzhľadom na to, že druhá časť navrhovaného petitu (bod 5 in fine) sa svojimi dôsledkami vzťahuje na oboch zvolených poslancov zastupiteľstva BBSK za volebný obvod č. 7, teda aj na Ing. J. Ch., ústavný súd súc viazaný navrhovaným petitom [§ 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavením jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] bol nútený tento stav, čo sa týka sťažnosťou zainteresovaných osôb, rešpektovať (pozri záhlavie tohto rozhodnutia), a to aj napriek tomu, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) Ing. J. Ch. za účastníka tohto konania výslovne neoznačila.
5. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd „v zmysle § 63 ods. 1 písm. c), resp. písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov“ takto rozhodol:
„Zrušuje rozhodnutie obvodnej volebnej komisie pre volebný obvod Poltár, ktoré je zapísané v zápisnici o výsledku hlasovania vo volebnom obvode pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov konaných dňa 14. 11. 2009, zrušuje rozhodnutie volebnej komisie samosprávneho kraja Banská Bystrica, ktoré je zapísané v zápisnici volebnej komisie samosprávneho kraja o výsledku volieb do orgánov samosprávnych krajov konaných dňa 14. 11. 2009, a to v častiach týkajúcich sa sťažovateľa a porušovateľa a za druhého kandidáta zvoleného za poslanca do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 7 Poltár vyhlasuje MUDr. A. B...,
alebo sa zrušuje výsledok volieb poslancov do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja konaných dňa 14. 11. 2009 vo volebnom obvode Poltár.“
6. Pretože sťažnosť neobsahovala všetky potrebné zákonné náležitosti, vyzval ústavný súd stranu sťažovateľky, aby ich v súlade s ustanoveniami § 20, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde odstránila a aby tiež predložila „dôkazy (ich identifikáciu), na základe ktorých je možné verifikovať... namietané skutočnosti, ktorými odôvodňujete neústavnosť a nezákonnosť voľby označeného porušovateľa...“. Právny zástupca sťažovateľky listom z 28. decembra 2010 (doručeným 30. decembra 2010) ústavnému súdu predložil „CD médium, na ktorom sú uložené videonahrávky komentárov niektorých osôb - voličov z obce Hrnčiarska Ves k spôsobu motivovania voličov k volebnému aktu, resp. osôb, ktoré videli motorové vozidlá, ktoré mali v prospech p. O. zabezpečiť zvážanie voličov do volebných miestností... Predmetné nahrávky boli sťažovateľkou predložené aj polícii... V mene a z poverenia sťažovateľky navrhujem, aby Ústavný súd... zabezpečil vypočutie osôb, ktorých komentáre k priebehu volieb sú zachytené vo videonahrávkach, ktoré sú predložené Ústavnému súdu...“ (ich identitu a adresy sťažovateľka opakovane neoznačila, pozn.). V ďalšom uviedla, že „stanovisko F. je možné žiadať z adresy: TJ S. P.
Pokiaľ bude Ústavný súd... považovať za potrebné identifikovať iné dôkazy tak sťažovateľka tieto obratom... na výzvu doplní.“. Neskôr predložené vyjadrenie F. P. je uvedené v bode 3 (i).
7. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné prerokovanie vyjadrili Ing. J. Ch. (pozri bod 4) a Ing. P. O.
- Ing. J. Ch. vo vyjadrení z 23. decembra 2009 v podstatnom uviedol, že „... v obciach patriacich do volebného obvodu č. 7, neboli v priebehu volieb zaznamenané žiadne poznatky o porušovaní moratória volebnej kampane z mojej strany a sťažnosti na priebeh volieb... nemám vedomosti o porušovaní volebného zákona v priebehu volieb do orgánov samosprávnych krajov v iných obciach volebného obvodu“. - Ing. P. O. vo vyjadrení z 28. decembra 2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podstatnom uviedol, že „je rodák z P., kde bez prerušenia strávil celé detstvo, absolvoval tu základnú školu. V P. má pôsobisko celá rodina Ing. O. - rodičia, bratia, stará mama - ktorí všetci majú v meste P. svoje vlastné nehnuteľnosti... za toto mesto hrával futbal... Dnes... pôsobí ako medzinárodný futbalový rozhodca... pôsobil v sklárňach v P. 8 rokov ako manažér, 4 roky bol riaditeľom polikliniky v P. Už 6-ty rok prevádzkuje v P. pohostinstvo v areáli futbalového ihriska. Toto pohostinstvo je vzdialené od adresy trvalého pobytu Ing. O. cca 100 metrov... sa intenzívne zúčastňuje spoločenského života v P., je často organizátorom alebo sponzorom volnočasových alebo športových aktivít (napr. MDD, detská olympiáda, klub volejbalistiek, klub mladých požiarnikov, rybárske preteky, dni dôchodcov a pod.)... má teda svoje rodinné zázemie a hospodárske záujmy sústredené v meste P., cely jeho osobný život od narodenia až po dnes je s tým mesto neoddeliteľne spätý.“. V ďalšom uviedol, že v meste P. vlastní dom na ulici..., okrem tohto vlastní v okrese P. (v obci H.) nehnuteľnosť, ktorá je spôsobilá na celoročné užívanie a je využívaná jeho rodinou na príležitostné a víkendové pobyty. Jeho manželka je podielovou spoluvlastníčkou domu v obci U., taktiež spôsobilého na celoročné užívanie, ktorý je jeho rodine plne k dispozícii. [«V tejto súvislosti je podstatné uviesť, že obce H. aj U. spadajú do volebného obvodu mesta (správne malo byť okresu, pozn.) P.
Dom na... ulici kúpil... z dôvodov pretrvávajúcej a aj do budúcna zamýšľanej koncentrácie svojho pobytu a ekonomických záujmov, pracovných a volnočasových aktivít v meste P. Tento dom je užívania schopný, avšak vzhľadom na obvyklú životnú úroveň a potreby Ing. O. a jeho rodiny si vyžaduje rekonštrukciu, ktorá postupne už prebieha a bude prebiehať podľa ekonomických a časových možností Ing. O. Túto nehnuteľnosť kúpil Ing. O. už v júli 2008 (v čase, kedy ani zďaleka nemohol vedieť, že bude kandidovať vo voľbách do zastupiteľstva VÚC na konci roku 2009).
Ak by Ing. O. chcel účelovo preniesť svoj trvalý pobyt do územného volebného obvodu okresu P., nemusel na tento účel v žiadnom prípade kupovať nehnuteľnosť, ale mohol na to využiť alebo inú svoju nehnuteľnosť, alebo nehnuteľnosť manželky alebo niektorého iného člena svojej rodiny.
V občianskom preukaze je súčasná adresa trvalého pobytu evidovaná od 02. 09. 2009... Ing. O. má a aj v budúcnosti má v úmysle mať svoje trvalé bydlisko na adrese... ulica v P. Dokazovať vecí, ktoré každý človek považujeme za prirodzené, a na ktorých dokazovanie nie je za normálnych okolností dôvod, je veľmi náročné ale pokúsime sa to preukázať nasledovne - Ing. O.:
-riadne platí poplatky za odpad vzťahujúce sa na jeho pobyt v dome,
-má nahlásenú adresu v dome ako adresu pre doručovanie bankového výpisu z jeho účtu (pričom ide o zásielku nedoručovanú doporučene a obsahujúcu citlivé osobné údaje a teda ktorú by si Ing. O. nikdy nedal doručovať inam, ako na svoju hlavnú adresu pobytu),
-má pre dom zriadený odber pitnej vody,
-má nahlásenú adresu pobytu na... ulici v P. aj v zdravotnej poisťovni,
-si výzvu z Ústavné súdu v tejto veci prevzal na svojej adrese... ulica v P.,
-všetky vyššie uvedené skutočnosti vznikli dávno predtým, než prebehli predmetné voľby a než sa Ing. O. dozvedel o tom, že je podaná sťažnosť...
V čase, kedy Ing. O. zvažoval kúpu domu na ulici... v P. bola na tomto dome umiestnená ceduľka o jeho predaji. Ing. O. však od kúpy tohto domu o jeho predaj nemal a nemá záujem, a žiadnu ceduľku o jeho predaji na dom neumiestnil...
Manželka a deti Ing. O. sa prevažne zdržiavajú na adrese v L., a to z dvoch hlavných dôvodov - malý vek najmladšieho syna Ing. O. (2,5 roku) pre ktorý je jeho pobyt v L. pohodlnejší pre jeho matku, a návšteva škôl v L. starších detí Ing. O. Po dokončení rekonštrukcie domu má rodina v úmysle sa presťahovať do P...
Sme jednoznačne toho názoru, že v dnešnej dobe extrémnej mobility je nemožné posudzovať otázku trvalého pobytu meradlami možno vyhovujúci pred niekoľkými desiatkami rokov v celkom inej spoločenskej a ekonomickej situácii. V súlade so zákonnou definíciou trvalého pobytu, v zmysle ktorej miestom trvalého pobytu občana je spravidla miesto jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky, má aj Ing. O. stanovený svoj trvalý pobyt. Z dôvodov vyššie uvedených je zrejmé, že prevažnú väčšinu času trávi a v prevažnej miere sa zdržiava v P. a to aj v zmysle prespávania.
Samotná zákonná definícia trvalého pobytu však uvádza, že táto definícia platí „spravidla“ a je teda zrejmé, že aj keby Ing. O. nemal svoj prevažný pobyt v P., mohol by mať trvalý pobyt nahlásený v P. a nedošlo by k žiadnemu porušeniu práva. Dôvodom je práve extrémna mobilita obyvateľstva a rôznosť životných štýlov rôznych ľudí, a ich rôznych potrieb, ktorým všetkým musí vyhovovať jednotná právna regulácia. Naďalej však trváme na tom, že v prípade Ing. O. je jeho trvalý pobyt v súlade so zásadou „spravidla jeho stáleho bydliska v Slovenskej republike“...
Ing. O. počas predvolebnej kampane cielene a plne v súlade s právnou reguláciou viedol volebnú kampaň v oblasti, kde sa cíti doma, kde sa prevažne zdržiava, kde je medzi ľuďmi najviac známy - t. j. v P.
V rámci volebnej kampane Ing. O. precestoval všetky obce okresu P., organizoval a osobne sa zúčastňoval stretnutí s občanmi, na ktoré pozýval aj svojich priateľov (napr. športového komentátora K. P.), organizoval spoločenské podujatia, program pre domovy dôchodcov a pod. Volebný výsledok, ktorý dosiahol, je výsledkom jeho dlhodobej práce, povesti ktorú v obvode P. požíva, a efektívnej volebnej kampane.
V samotný deň volieb prišiel Ing. O. do P. až okolo 16:00, nakoľko už 3 dni pred voľbami bol v L., kde ako rozhodca „pískal“ medzinárodný futbalový zápas.
Podľa informácii, ktoré má Ing. O., spočívala kampaň sťažovateľky len v tom, že rozposlala list svojim pacientom. Pri takejto kampani nemohla dôvodne sťažovateľka predpokladať adekvátny volebný výsledok. Za túto skutočnosť však nenesie zodpovednosť Ing. O...
Všetky tvrdenia sťažovateľky sú jej konštatovaniami, ktoré nie sú ničím podložené. Celú sťažnosť považuje Ing. O. za nedôvodnú a účelovú.
Ing. O. z ľudského hľadiska chápe, že pre sťažovateľku je volebný neúspech sklamaním. Nie je však možné riešiť svoje osobné problémy, resp. problém s akceptovaním neúspechu, nedôvodným obviňovaním tretích osôb...»]
V neposlednom rade potom, ako podrobne reagoval na jednotlivé výhrady sťažovateľky, Ing. O. uviedol, že „... Každá kandidátna listina je v súlade so zákonom č. 303/2001 Z. z. ... podrobená preskúmaniu volebnej komisie, ktorá rozhodne o jej zaregistrovaní (ak je v súlade so zákonom), ale môže aj vyčiarknuť kandidáta, ktorý nespĺňa zákonné podmienky voliteľnosti. Zo skutočnosti, že volebná komisia nevyčiarkla Ing. O. zo zoznamu kandidátov, je zrejmé, že splnil podmienky voliteľnosti.“.
Prílohu k vyjadreniu Ing. P. O. tvoria doklady preukazujúce vlastníctvo k už uvedeným nehnuteľnostiam, potvrdenia vodárenskej spoločnosti z 22. decembra 2009, mesta P. z 21. decembra 2009, Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 21. decembra 2009 a bankový výpis z 30. novembra 2009.
II.
Podklady vyžiadané ústavným súdom v rámci prípravy na predbežné prerokovanie návrhu
8. Z obsahu vyšetrovacieho spisu polície ČVS: ORP-2608/3-OSV-PT-2009 ústavný súd zistil, že
- Vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-2608/3-OSV-PT-2009 z 25. novembra 2009 odmietol vec z podozrenia z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, ktorého skutku sa mal dopustiť „Ing. P. O., trvalé bytom P. tým, že 14. 11. 2009 počas volebného moratória mali jeho pomocníci voziť na motorových vozidlách rómskych voličov pred volebné miestnosti za účelom vykonania volebného aktu, taktiež ním poverené osoby mali voličom za odmenu ak ho budú voliť, alebo ak ho už volili odovzdať finančnú odmenu 3 až 5,- €“, pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania. Trestné oznámenie podala sťažovateľka, ktorá k nemu pripojila obrazový a zvukový záznam z mobilného telefónu. „Z tohto videozáznamu vyplýva, že síce niekto mal odovzdávať voličom finančnú odmenu avšak už po volebnom akte, teda nie pred ním a nie je zrejmé kto za koho túto finančnú odmenu odovzdával. Čo sa týka vozenia rómskych voličov k volebným miestnostiam tak osoby ktoré na základe slobodného rozhodnutia privezú nejakých voličov pred volebnú miestnosť nijakým spôsobom neporušujú podmienky priebehu volieb a teda ich právny priebeh.“.
- V rámci osobne podaného trestného oznámenia zo 16. novembra 2009 sťažovateľka nevedela bližšie označiť osoby nahraté mobilným telefónom.
- Ing. P. O. 25. novembra 2009 uviedol, že trvalé bydlisko má „v P. Vo voľbách... konaných dňa 14. 11. 2009 som kandidoval za poslanca. Pred voľbami som mal v zákonom stanovenej dobe predvolebnú kampaň, pričom uvádzam a zdôrazňujem, len zákonom stanovenej dobe a len zákonnou formou. Dňa 12. 11. 2009 som vycestoval do zahraničia konkrétne do L. a na Slovensko teda do P. som sa vrátil až dňa 14. 11. 2009 okolo 16.00 hod. Teda v dobe volebného moratória som ja nevykonával žiadne činnosti ktorými by som nejakým spôsobom porušil volebný zákon... Čo sa týka tvrdenia pani MUDr. B., že mnou poverený ľudia mali zvážať rómskych občanov k volebným miestnostiam to nie je pravda. Ak niekto niekoho niekde vozil tak o tomto ja neviem a nikomu som nič také neprikázal robiť ani som nikoho o to nepožiadal. Taktiež som nikoho nepožiadal a ani som nikomu nekázal aby voličov finančne motivovali zato že ma budú voliť.“.
- Prokurátorka Okresnej prokuratúry L. uznesením č. k. 1 Pn 590/09-3 z 8. decembra 2009 sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa z 25. novembra 2009 zamietla, pretože v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.
9. Primátor mesta L. listom z 21. decembra 2009 ústavnému súdu oznámil, že „Ing. P. O. sa z L. odhlásil 2. 9. 2009 na adresu: P.
V L. na adrese je prihlásená k trvalému pobytu manželka menovaného Ing. R. O.... a synovia P. O.... a S. O. Vlastníkom bytu je... Ing. P. O. a Ing. R. O. Ďalej oznamujeme že nie je nám známe či sa menovaný Ing. P. O.... zdržiava na uvedenej adrese.“.
10. Primátor mesta P. listom z 22. decembra 2009 oznámil ústavnému súdu, že „... Ing. P. O. je prihlásený k trvalému pobytu v meste P. na adrese... K trvalému pobytu na uvedenú adresu sa nahlásil 02. 09. 2009.
... Podľa informácií občanov žijúcich na... ulici predmetný dom nie je trvalé obývaný menovaným, ani inými osobami.
Podľa záznamov na LV nehnuteľnosť prešla menovanému do vlastníctva vkladom do KN kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2008. V čase od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva menovaného do dňa nahlásenia trvalého pobytu, Mesto neeviduje žiadnu žiadosť o stavebné úpravy, alebo rekonštrukčné práce predmetnej nehnuteľnosti.
Mesto P. korešpodenciu vo vzťahu k menovanému zasiela na adresu L. (menovaný má od mesta prenajaté nebytové priestory na podnikanie). Jediné potvrdenie od Mesta vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti v roku 2009, ktoré si menovaný prevzal, je potvrdenie o zaplatení miestneho poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady za rok 2009, ktoré bol nahlásiť a vyplatiť 21. 12. 2009...“.
11. Z obsahu zápisníc (v rozsahu námietok sťažovateľky, pozn.) volebnej komisie BBSK o výsledku volieb do zastupiteľstva BBSK konaných 14. novembra 2009, obvodnej volebnej komisie o výsledku hlasovania vo volebnom obvode č. 7 (Poltár) do zastupiteľstva BBSK konaných 14. novembra 2009 a okrskových volebných komisií v rámci volebného obvodu č. 7 (konkrétne č. 1 v obci Uhorské, č. 1 a č. 2 v obci Hrnčiarska Ves a č. 2 a č. 5 v meste Poltár) ústavný súd zistil, že pre voľby do zastupiteľstva BBSK
- vo volebnom obvode č. 7 sa volilo v 38 volebných okrskoch, obálky boli vydané 6 614 voličom, odovzdaných bolo 6 610 obálok a platných hlasovacích lístkov bolo 6 495,
- vo volebnom okrsku č. 1 Uhorské bolo voličom vydaných 230 obálok a bolo odovzdaných 229 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 226, vo volebnom okrsku č. 1 Hrnčiarska Ves bolo voličom vydaných 242 obálok a bolo odovzdaných 242 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 236, vo volebnom okrsku č. 2 Poltár bolo voličom vydaných 264 obálok a bolo odovzdaných 262 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 259 a vo volebnom okrsku č. 5 Poltár bolo voličom vydaných 319 obálok a bolo odovzdaných 319 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 308,
- okrem členov volebných komisií boli v niektorých komisiách prítomní tiež dobrovoľní pozorovatelia (č. 1 Uhorské, č. 1 Hrnčiarska Ves, č. 2 a č. 5 Poltár) a
- uvedené zápisnice bez výhrad podpísali všetci členovia uvedených volebných komisií.
III.
12. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
13. Sťažovateľka namietala porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Ďalej namietala porušenie § 14 ods. 9 zákona o voľbách, v zmysle ktorého kandidát na poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje, a § 27 zákona o voľbách (zrejme mala na mysli odsek 3), podľa ktorého akákoľvek volebná kampaň je 48 hodín pred začatím volieb a v deň konania volieb zakázaná.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Sťažovateľka v sťažnosti namietala viacero porušení ústavy a volebného zákona v súvislosti s ostatnými voľbami do zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 (Poltár). Všetky mali byť uskutočnené/produkované osobou jej protikandidáta Ing. P. O., resp. jeho aktivitami, a spočívali v porušovaní volebného moratória v jeho prospech, zvážaní voličov (väčšinou rómskej národnosti), motivovaní/uplácaní ich finančnými prostriedkami, aby ho volili a manipulovaní s hlasovacími lístkami formou tzv. kolotoča [body 3 (i) a 3 (ii), pozri ďalej bod III.A], nemožnosti navrhnúť sťažovateľkou (ako nezávislou kandidátkou) do okrskových komisií svojich dôverníkov [bod 3 (iii), pozri ďalej bod III.B] a nesplnení zákonnej podmienky trvalého pobytu jej protikandidáta Ing. P. O. [bod 3 (iiii), pozri ďalej bod III.C].
III.A
16. Rozsah (v časti III.A) uvedených porušení zodpovedá tvrdeniam sťažovateľky v bodoch 3 (i) a 3 (ii). Vzhľadom na väčšinovo všeobecný/hypotetický spôsob označenia namietaných skutočností sťažovateľkou („sa... dozvedela“, „vedia potvrdiť zástupcovia... klubu“, „Podľa informácii sťažovateľky... tvrdili to občania v obci Hrnčiarska Ves“, „môže nasvedčovať...“) ústavný súd vyzval sťažovateľku na predloženie konkrétnych dôkazov podporujúcich jej tvrdenia (bod 6), a to s označením mien a adries osôb, ktoré jej tvrdenia vedia preukázať. Sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) iba doložila CD medium (nahrávky mobilného telefónu), ktorého „dôkaznú hodnotu“ už skonštatoval vyšetrovateľ polície (bod 8), s ktorým sa ústavný súd tiež stotožňuje: „z tohto videozáznamu vyplýva, že síce niekto mal odovzdávať voličom finančnú odmenu avšak už po volebnom akte, teda nie pred ním a nie je zrejmé kto za koho túto finančnú odmenu odovzdával.“ Jediným priamym/nesprostredkovaným poznatkom potom ostalo tvrdenie sťažovateľky, že spoločne s jej manželom videla, „že pred volebnou miestnosťou... z motorového vozidla vedeného p. P. O. (bratom p. Ing. P. O.) vystupovali viacerí občania... a následne vstupovali do priestorov, v ktorých sa nachádzala volebná miestnosť...“, ako aj vyjadrenie funkcionárov F. P. uvedené v bode 3 (i) in fine.
17. V bodoch 8 a 11 uvedené zistenia potvrdzujú, že ani orgány činné v trestnom konaní, ani k tomu povolané príslušné volebné komisie žiadne volebné, či protiprávne diskrepancie v súvislosti s ostatnými voľbami do zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 nezistili. V neposlednom rade ich tiež odmietli obaja úspešní kandidáti, ktorí kandidovali v rovnakom volebnom obvode (bod 7).
18. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces.
19. Vzhľadom na uvedené už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka v časti III.A namietanom rozsahu jej tvrdení dostatočným spôsobom neoznačila a ani ústavnému súdu nepredložila kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na zverejnený výsledok označených volieb. V súvislosti s vyjadrením zástupcov futbalového klubu uvedeného v bode 3 (i) in fine treba uviesť, že aj v prípade preukázania tam uvedených skutočností, tieto samy osebe nedisponujú potrebnou ústavnou a zákonnou intenzitou majúcou vplyv na dosiahnutý výsledok volieb, a navyše z vyjadrenia ani priamo nevyplýva, že predmetnou akciou Ing. O. neprípustným spôsobom (v čase volebného moratória) ďalej pokračoval vo volebnej kampani. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka bola kvalifikovane zastúpená advokátom a že na zistené nedostatky návrhu ju upozornil (bod 6).
III.B
20. Rozsah (v časti III.B) uvedených porušení zodpovedá tvrdeniam sťažovateľky v bode 3 (iii). Ich podstata spočíva v tom, že na rozdiel od Ing. P. O., ktorý kandidoval na kandidátke koalície politických strán, si sťažovateľka nemohla nominovať svojho zástupcu do okrskových volebných komisií, keďže kandidovala ako nezávislá kandidátka.
21. Kreovania volebných komisií upravuje § 8 až § 13 zákona o voľbách, pričom v zásade platí, že tieto sú tvorené z rovnakého počtu zástupcov politických strán, ktoré podávajú samostatnú kandidátnu listinu. Podľa § 31 ods. 2 tretej vety zákona o voľbách predseda okrskovej volebnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda umožní prítomnosť pozorovateľov volieb, ak to nie je na prekážku priebehu hlasovania. Pokiaľ preto sťažovateľka chcela mať svojho zástupcu v okrskových volebných komisiách, mohla ich v rozsahu citovanej zákonnej úpravy mať vo forme pozorovateľov. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že v tejto forme vystupovalo viacero pozorovateľov aj v rámci ostatných volieb do zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 (pozri bod 11).
22. Pokiaľ sťažovateľka v bode 3 (iii) namietala tiež okolnosť, že Ing. O. v okrskových komisiách „mal svojich priateľov, stranícky spriaznené osoby a tiež aj rodinných príslušníkov (... matka p. O. bola členkou okrskovej komisie vo volebnom okrsku č. 4 - Poltár kde aj získal druhý najvyšší počet hlasov)“, v dôsledku čoho má sťažovateľka „odôvodnené podozrenie, že v týchto okrskových komisiách... sa vykonávala volebná kampaň v prospech p. O. aj počas volebného dňa...“, ústavný súd bez potreby osobitnej argumentácie poukazuje na jeho závery uvedené v bode III.A.
III.C
23. Rozsah (v časti III.C) uvedených porušení zodpovedá tvrdeniam sťažovateľky v bode 3 (iiii). Sťažovateľka v podstate spochybňuje pasívne volebné právo jej protikandidáta Ing. P. O. tvrdiac, že „... trvalý pobyt si... prehlásil na adresu P. len niekoľko týždňov pred voľbami do vyšších územných celkov“, pričom uvedená nehnuteľnosť „je neobývaná, v tejto nehnuteľnosti p. O. nemá stále bydlisko a v tejto nehnuteľnosti sa nikdy ani nezdržiaval“ a uvedenú „adresu trvalého pobytu v P.... ohlásil a využil len účelovo, aby mohol kandidovať vo volebnom obvode P.“. Sťažovateľka ďalej tvrdila, že Ing. O. sa stále zdržiava na predchádzajúcej adrese jeho trvalého pobytu v L., kde sa zdržiava aj jeho rodina.
24. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/1999 zo 7. marca 2000 (Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR, rok 2000, č. 8/2000) v súvislosti s porušením pasívneho volebného práva, v rámci ktorého porušenia pripustil tiež možnosť obmedzenia slobodnej súťaže politických síl, vyslovil názor: „Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba vyhlásenie volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Naproti tomu vo fáze samých volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak vyhlásenie za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do úvahy záver o neplatnosti volieb. Naproti tomu základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je podľa názoru ústavného súdu preukázanie takých porušení zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb... Výsledok volieb sa tvorí v čase od otvorenia volebných miestností do vyhlásenia ich výsledkov. Preukázaný nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený bol iný kandidát, než ktorý bol vyhlásený za zvoleného, kandidujúca strana nedosiahla zákonom stanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný počet platných hlasov než volebnou komisiou a pod.)“.
25. Rozsah sťažovateľkou namietaných skutočností v bode 3 (iiii), resp. v bode 23, t. j. namietanie trvalého pobytu jej protikandidáta Ing. P. O., prima facie zakladá možnosť prípadného porušenia predpokladov pasívneho volebného práva, ktoré sa skúmajú v prípravnej fáze volieb (schválením kandidátnej listiny príslušnou volebnou komisiou, resp. vyčiarknutím kandidáta z kandidátnej listiny). V zmysle záverov ústavného súdu uvedených v bode 24, ktoré v okolnostiach danej veci majú precedentný význam, bolo možné posúdiť namietané skutočnosti iba vo väzbe na možné vyhlásenie neplatnosti volieb (ich časti) podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde. Takýto petit sťažovateľka vo svojej sťažnosti ani jej doplnení neuviedla. Sťažovateľka v petite sťažnosti (bod 5) navrhla „v zmysle § 63 ods. 1 písm. c), resp. písm. b)“ zákona o ústavnom súde alternatívne zrušiť rozhodnutie obvodnej volebnej komisie Poltár a namiesto Ing. P. O. za zvoleného poslanca zastupiteľstva BBSK vyhlásiť sťažovateľku alebo zrušiť výsledok volieb vo volebnom obvode Poltár.
26. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti.
27. Keďže sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpená advokátom sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti, resp. ani v jeho doplnení nedomáhala – v rozsahu námietok v časti III.C uvedených – vyslovenia neplatnosti volieb podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde (body 5, 6, 24 a 25), ale žiadala (iba) zrušiť napadnutý výsledok volieb, resp. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie podľa § 63 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti sa touto časťou sťažnosti nemohol zaoberať. Sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť aj z iného dôvodu.
28. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy je subsidiárna, čiže vzniká iba vtedy, ak sťažovateľ nemal, nemá a ani nebude mať možnosť domôcť sa ochrany svojich práv pred iným súdom. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 130/02 vyslovil: „Ústavný súd Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“, ktorý tvorí trvalú súčasť judikatúry ústavného súdu.
29. Porušenie v tejto časti (bod III.C) označených práv vidí sťažovateľka v porušení pasívneho volebného práva kandidátom na poslanca zastupiteľstva BBSK Ing. P. O. Registrácia kandidátnych listín pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja je úlohou volebnej komisie samosprávneho kraja podľa § 15 zákona o voľbách. Volebná komisia samosprávneho kraja odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s volebným zákonom a nemožno ju upraviť podľa § 15 ods. 1 zákona o voľbách. Proti rozhodnutiu volebnej komisie o vyčiarknutí kandidáta alebo o odmietnutí kandidáta sa môžu obrátiť na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja len dotknutý kandidát alebo politická strana (§ 15 ods. 3 a 4 zákona o voľbách v spojení s § 250zd Občianskeho súdneho poriadku). Zákonodarca teda vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a zveril ju všeobecným súdom. Preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného súdu.
IV.
30. Z už uvedených dôvodov (časti III.A, III.B a III.C) ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (časť III.A –sťažovateľka nepredložila relevantné dôkazy, časť III.B – nepoukázala na také porušenia zákona o voľbách, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb, a časť III.C – namietané skutočnosti neboli v príčinnom vzťahu k navrhovanému petitu a nebola daná ani právomoc ústavného súdu) už pri jej predbežnom prerokovaní. Bolo preto bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2010