znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 3/2010-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 27. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. B., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., L., vo veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   zastupiteľstva Banskobystrického   samosprávneho   kraja   konaných   14.   novembra   2009   vo   volebnom obvode č. 7 – Poltár, za účasti Ing. P. O., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. L., L., a Ing. J. Ch., K., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. A. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2009 doručená, 4. januára 2010 a 25. januára 2010 doplnená sťažnosť MUDr. A.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb poslancov   zastupiteľstva   Banskobystrického   samosprávneho   kraja   (ďalej   len   „BBSK“) konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode č. 7 – Poltár z dôvodu porušenia čl. 30 ods.   4 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a §   14 ods.   9 a   § 27   zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka kandidovala vo voľbách konaných 14. novembra 2009 za poslankyňu zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 – Poltár spolu s ďalšími 17 kandidátmi. Za tento volebný obvod sa volili 2 poslanci do zastupiteľstva BBSK. V poradí ako prvý bol zvolený Ing. J. Ch. (HZD, SNS), ktorý dostal 2028 hlasov, a ako druhý bol zvolený Ing. P. O. (KDH, SDKÚ-DS), ktorý dostal 1387 hlasov. Sťažovateľka (NEKA) získala 1278 hlasov a bola v poradí tretia (už nezvolená) a za ňou 15 ďalších – v rozmedzí od 1040 hlasov do 73 hlasov. Rozdiel platných   hlasov   medzi   sťažovateľkou   a zvolenými   kandidátmi,   proti   ktorým   sťažnosť smeruje, predstavuje 109 (k Ing. P. O.) a 750 (k Ing. J. Ch.) hlasov.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľky k porušeniu v bode 1 uvedených ustanovení došlo tým   spôsobom,   že   v   deň   volieb   sa   vykonávala   volebná   kampaň   v prospech   jej protikandidáta   Ing.   P.   O.   (i),   v   jeho   prospech   sa   vykonávalo   hlasovanie   spôsobom nezlúčiteľným s ústavou (ii), nemala možnosť do volebných komisií nominovať svojich zástupcov, a tým bola ukrátená o možnosť kontroly výkonu volieb (iii), jej protikandidát Ing. P. O. nesplnil zákonnú podmienku trvalého pobytu uvedenú v § 14 ods. 9 zákona o voľbách v spojitosti s § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej   republiky   a   registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   [ďalej   len   „zákon o pobyte“, (iiii)]. Pretože sťažovateľka ako kandidátka neuspela rozdielom len 109 hlasov, bol   (podľa   jej názoru) vysoký   predpoklad na jej   zvolenie za   poslankyňu zastupiteľstva BBSK, ak by neboli ďalej uvedeným spôsobom porušené jej ústavné práva a ostatné právne predpisy „hlavne v okrskoch Uhorské - okrsok č. 1, Poltár - okrsok č. 2 a č. 5, Hrnčiarska Ves,   kde   je   prevaha   rómskych   voličov...“. Sťažovateľka po   skončení   volieb   podala   na príslušnom oddelení polície podnet na prešetrenie niektorých v bode 3 uvedených porušení, o ktorom je vedené konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru L., Úrade justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, oddelení skráteného vyšetrovania P.   (ďalej len „polícia“).

3. (i) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „sa... dozvedela, že p. O. porušoval volebné moratórium tým, že v deň volieb (14. 11. 2009) v priestoroch futbalového štadióna S. v O. ktorého je prevádzkovateľom, poskytoval občerstvenie pre voličov... Uvedené vedia potvrdiť zástupcovia F.“ Zároveň sťažovateľka predložila vyjadrenie F. z 19. januára 2010, z ktorého   vyplýva,   že ...   ako   štatutárny   zástupca   F.   a   zodpovedný   pracovník   M. potvrdzujeme, že dňa 14. 11. 2009 sa v areáli F. v priestoroch reštaurácie O. konala od skorých   ranných   hodín   neohlásená   akcia   -   varenie   gulášu,   kapustnice,   podávanie občerstvenia. Prevádzkovateľom horeuvedeného pohostinského zariadenia je pán ing. P. O. Akcia bola organizovaná zamestnancami a príbuznými pána O. V priebehu celého dňa do priestorov O. prichádzali a boli privážaní na autách /biela dodávka šoférovaná bratom pána   ing.   O.   P.,   čierna   Škoda   Fábia/   občania,   poväčšinou   rómskeho   pôvodu,   ktorí   tu konzumovali a boli obsluhovaní zamestnancami a príbuznými pána O. Následne boli títo občania znova autami z priestorov štadióna odvážaní. Uvedená akcia nebola správcovi štadióna dopredu nahlásená a konala sa mimo schválených otváracích hodín pohostinstva. Otváracie   hodiny   podľa   vývesnej   tabule   na   dverách   sú   denne   od   14.00   do   22.00   hod. V areáli f. sa v tento deň 14. 11. 2009 nekonala žiadna športová či iná spoločenská akcia organizovaná   F.   alebo   Mestom   P.“. Vyjadrenie   podpísali   prezident   futbalového   klubu a správca štadióna.

3. (ii) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „Kandidát na poslanca... Ing. P. O., resp. viaceré osoby konajúce v jeho prospech v priebehu celého dňa volieb... porušovali... volebný   zákon   tým,   že   do   volebných   miestností   volebného   obvodu   P.   zvážali   občanov, väčšinou rómskeho pôvodu a motivovali ich finančnými prostriedkami k voleniu osoby Ing. P. O. za poslanca zastupiteľstva... Podľa informácii sťažovateľky boli voličom za voľbu Ing. P. O. za poslanca vyššieho územného celku platená odplata 3 euro, resp. 5 euro v prípade manželského   páru   (tvrdili   to   občania   v   obci   Hrnčiarska   Ves)...   Samotná   sťažovateľka spoločne s jej manželom videla v deň volieb,   že pred volebnou miestnosťou volebného okrsku   č.   5   v   meste   Poltár...   (tu   vykonávala   svoj   volebný   akt)   z   motorového   vozidla vedeného   p.   P.   O.   (bratom   p.   Ing.   P.   O.)   vystupovali   viacerí   občania,   podľa   všetkého rómskej národnosti, a následne vstupovali do priestorov, v ktorých sa nachádzala volebná miestnosť.“. Ďalej   sťažovateľka   tvrdila,   že   „v...   dvoch volebných   okrskoch (č.   1   v obci Uhorské   a č.   2   v meste   Poltár,   pozn.)...   existuje   rozdiel   medzi   počtom   vydaných... a odovzdaných volebných obálok, pričom v Uhorskom je rozdiel 1 obálka a vo volebnom okrsku č. 2 v meste Poltár neboli odovzdané 2 obálky“. Uvedené podľa názoru sťažovateľky (môže nasvedčovať vykonávaniu tzv. „kolotoča“ a manipulovaniu s hlasmi voličov), a (iba, pozn.) preto sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby posúdil odovzdané volebné lístky „hlavne v obci Uhorské - volebný okrsok č. 1 a meste Poltár - volebný okrsok č. 2“.

3. (iii) K uvedenému sťažovateľka uviedla, že „... p. O. ako stranícky kandidát si mohol nominovať do okrskových volebných komisií svojich zástupcov. Vzhľadom na to, že v okrskových   komisiách   mal   svojich   priateľov,   stranícky   spriaznené   osoby   a   tiež   aj rodinných príslušníkov (... matka p. O. bola členkou okrskovej komisie vo volebnom okrsku č.   4   -   Poltár   kde   aj   získal   druhý   najvyšší   počet   hlasov)   sťažovateľka   má   odôvodnené podozrenie, že v týchto okrskových komisiách (napr. vo volebnom okrsku Poltár č. 4) sa vykonávala volebná kampaň v prospech p. O. aj počas volebného dňa... sťažovateľka ako nezávislá kandidátka nemohla navrhnúť do okrskových komisií svojich dôverníkov nevie posúdiť do akej miery mohlo dôjsť k porušeniu zákona, resp. ústavy pri výkone volieb a... považuje toto za jej diskrimináciu voči kandidátom podporovaných politickými stranami a za porušenie jej ústavného práva na prístup k voleným a iným funkciám, ktoré má byť garantované všetkým za rovnakých podmienok.“.

3.   (iiii)   K uvedenému   sťažovateľka   uviedla,   že „...   p.   O.   bol   nominovaný   za kandidáta na poslanca... za volebný obvod P. ešte ako občan s trvalým pobytom v okrese L. (podľa vedomostí sťažovateľky sa p. O. pravidelne aj teraz zdržiava na adrese L., kde bývajú   aj   príslušníci   jeho   rodiny).   Trvalý   pobyt   si...   p.   O.   prehlásil   na   adresu   P.   len niekoľko týždňov pred voľbami do vyšších územných celkov. Pritom nehnuteľnosť na adrese P. je neobývaná, v tejto nehnuteľnosti p. O. nemá stále bydlisko a v tejto nehnuteľnosti sa nikdy   ani   nezdržiaval   pričom   na   predmetnej   nehnuteľnosti...   je   umiestnená   tabuľa,   že nehnuteľnosť je na predaj... Sťažovateľka tvrdí, že... adresu trvalého pobytu v P.... ohlásil a využil   len   účelovo,   aby   mohol   kandidovať   vo   volebnom   obvode   P.,   nakoľko v predchádzajúcich   voľbách   za   poslanca   samosprávneho   kraja   vo   volebnom   obvode   L. nebol... zvolený.“.

4. Sťažovateľka v podanej sťažnosti uviedla, že „napadá zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode, to konkrétne p. Ing. P. O.“. Vzhľadom na to, že druhá časť navrhovaného petitu (bod 5 in fine) sa svojimi dôsledkami vzťahuje na oboch zvolených poslancov zastupiteľstva BBSK za volebný obvod č. 7, teda aj na Ing. J. Ch., ústavný súd súc viazaný navrhovaným petitom [§ 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavením   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)] bol nútený tento stav, čo sa týka sťažnosťou zainteresovaných osôb, rešpektovať (pozri záhlavie tohto rozhodnutia), a to aj napriek tomu, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) Ing. J. Ch. za účastníka tohto konania výslovne neoznačila.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd „v zmysle § 63 ods. 1 písm. c), resp. písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov“ takto rozhodol:

„Zrušuje rozhodnutie obvodnej volebnej komisie pre volebný obvod Poltár, ktoré je zapísané v zápisnici o výsledku hlasovania vo volebnom obvode pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov konaných dňa 14. 11. 2009, zrušuje rozhodnutie volebnej komisie samosprávneho   kraja   Banská   Bystrica,   ktoré   je   zapísané   v   zápisnici   volebnej   komisie samosprávneho kraja o výsledku volieb do orgánov samosprávnych krajov konaných dňa 14.   11.   2009,   a   to   v   častiach   týkajúcich   sa   sťažovateľa   a   porušovateľa   a   za   druhého kandidáta zvoleného za poslanca do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 7 Poltár vyhlasuje MUDr. A. B...,

alebo sa zrušuje výsledok volieb poslancov do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja konaných dňa 14. 11. 2009 vo volebnom obvode Poltár.“

6.   Pretože   sťažnosť neobsahovala   všetky   potrebné   zákonné   náležitosti,   vyzval ústavný súd stranu sťažovateľky, aby ich v súlade s ustanoveniami § 20, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde odstránila a aby tiež predložila „dôkazy (ich identifikáciu), na základe ktorých je možné verifikovať... namietané skutočnosti, ktorými odôvodňujete neústavnosť a nezákonnosť   voľby   označeného porušovateľa...“.   Právny zástupca   sťažovateľky   listom z 28.   decembra   2010   (doručeným   30.   decembra   2010)   ústavnému   súdu   predložil „CD médium, na ktorom sú uložené videonahrávky komentárov niektorých osôb - voličov z obce Hrnčiarska Ves k spôsobu motivovania voličov k volebnému aktu, resp. osôb, ktoré videli motorové vozidlá, ktoré mali v prospech p. O. zabezpečiť zvážanie voličov do volebných miestností...   Predmetné   nahrávky   boli   sťažovateľkou   predložené   aj   polícii...   V mene a z poverenia   sťažovateľky   navrhujem,   aby   Ústavný   súd...   zabezpečil   vypočutie   osôb, ktorých komentáre k priebehu volieb sú zachytené vo videonahrávkach, ktoré sú predložené Ústavnému   súdu...“ (ich   identitu   a adresy   sťažovateľka   opakovane   neoznačila,   pozn.). V ďalšom uviedla, že „stanovisko F. je možné žiadať z adresy: TJ S. P.

Pokiaľ   bude   Ústavný   súd...   považovať   za   potrebné   identifikovať   iné   dôkazy   tak sťažovateľka   tieto   obratom...   na   výzvu doplní.“.   Neskôr   predložené   vyjadrenie   F.   P.   je uvedené v bode 3 (i).

7.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   v rámci   prípravy   na   jej   predbežné prerokovanie vyjadrili Ing. J. Ch. (pozri bod 4) a Ing. P. O.

- Ing. J. Ch. vo vyjadrení z 23. decembra 2009 v podstatnom uviedol, že „... v obciach patriacich   do   volebného   obvodu   č.   7,   neboli   v priebehu   volieb   zaznamenané   žiadne poznatky o porušovaní moratória volebnej kampane z mojej strany a sťažnosti na priebeh volieb... nemám vedomosti o porušovaní volebného zákona v priebehu volieb do orgánov samosprávnych krajov v iných obciach volebného obvodu“. - Ing. P. O. vo vyjadrení z 28. decembra 2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podstatnom uviedol, že „je rodák z P., kde bez prerušenia strávil celé detstvo, absolvoval tu základnú školu. V P. má pôsobisko celá rodina Ing. O. - rodičia, bratia, stará mama - ktorí všetci majú v meste P. svoje vlastné nehnuteľnosti... za toto mesto hrával futbal... Dnes... pôsobí ako medzinárodný futbalový rozhodca... pôsobil v sklárňach v P. 8 rokov ako manažér, 4 roky bol riaditeľom polikliniky v P. Už 6-ty rok prevádzkuje v P. pohostinstvo v areáli futbalového ihriska. Toto pohostinstvo je vzdialené od adresy trvalého pobytu Ing. O.   cca 100 metrov...   sa   intenzívne   zúčastňuje   spoločenského   života   v P.,   je   často organizátorom   alebo   sponzorom   volnočasových   alebo   športových   aktivít   (napr.   MDD, detská   olympiáda,   klub   volejbalistiek,   klub   mladých   požiarnikov,   rybárske   preteky,   dni dôchodcov   a   pod.)... má   teda   svoje   rodinné   zázemie   a   hospodárske   záujmy   sústredené v meste P., cely jeho osobný život od narodenia až po dnes je s tým mesto neoddeliteľne spätý.“. V ďalšom   uviedol,   že   v meste   P.   vlastní   dom   na   ulici..., okrem   tohto   vlastní v okrese   P.   (v   obci   H.)   nehnuteľnosť, ktorá   je   spôsobilá   na   celoročné   užívanie   a   je využívaná jeho rodinou na príležitostné a víkendové pobyty. Jeho manželka je podielovou spoluvlastníčkou domu v obci U., taktiež spôsobilého na celoročné užívanie, ktorý je jeho rodine plne k dispozícii. [«V tejto súvislosti je podstatné uviesť, že obce H. aj U. spadajú do volebného obvodu mesta (správne malo byť okresu, pozn.) P.

Dom   na...   ulici   kúpil...   z   dôvodov   pretrvávajúcej   a   aj   do   budúcna   zamýšľanej koncentrácie svojho pobytu a ekonomických záujmov, pracovných a volnočasových aktivít v meste P. Tento dom je užívania schopný, avšak vzhľadom na obvyklú životnú úroveň a potreby Ing.   O.   a jeho rodiny si vyžaduje rekonštrukciu,   ktorá   postupne   už   prebieha a bude prebiehať podľa ekonomických a časových možností Ing. O. Túto nehnuteľnosť kúpil Ing. O. už v júli 2008 (v čase, kedy ani zďaleka nemohol vedieť, že bude kandidovať vo voľbách do zastupiteľstva VÚC na konci roku 2009).

Ak   by   Ing.   O.   chcel   účelovo   preniesť   svoj   trvalý   pobyt   do   územného   volebného obvodu okresu P., nemusel na tento účel v žiadnom prípade kupovať nehnuteľnosť, ale mohol   na   to   využiť   alebo   inú   svoju   nehnuteľnosť,   alebo   nehnuteľnosť   manželky   alebo niektorého iného člena svojej rodiny.

V občianskom preukaze je súčasná adresa trvalého pobytu evidovaná od 02. 09. 2009... Ing. O. má a aj v budúcnosti má v úmysle mať svoje trvalé bydlisko na adrese... ulica   v P. Dokazovať vecí, ktoré každý človek považujeme za prirodzené, a na ktorých dokazovanie nie je za normálnych okolností dôvod, je veľmi náročné ale pokúsime sa to preukázať nasledovne - Ing. O.:

-riadne platí poplatky za odpad vzťahujúce sa na jeho pobyt v dome,

-má   nahlásenú   adresu   v   dome   ako   adresu   pre   doručovanie   bankového   výpisu z jeho účtu (pričom ide o zásielku nedoručovanú doporučene a obsahujúcu citlivé osobné údaje a teda ktorú by si Ing. O. nikdy nedal doručovať inam, ako na svoju hlavnú adresu pobytu),

-má pre dom zriadený odber pitnej vody,

-má nahlásenú adresu pobytu na... ulici v P. aj v zdravotnej poisťovni,

-si výzvu z Ústavné súdu v tejto veci prevzal na svojej adrese... ulica v P.,

-všetky vyššie uvedené skutočnosti vznikli dávno predtým, než prebehli predmetné voľby a než sa Ing. O. dozvedel o tom, že je podaná sťažnosť...

V   čase,   kedy   Ing.   O.   zvažoval   kúpu   domu   na   ulici...   v P.   bola   na   tomto   dome umiestnená ceduľka o jeho predaji. Ing. O. však od kúpy tohto domu o jeho predaj nemal a nemá záujem, a žiadnu ceduľku o jeho predaji na dom neumiestnil...

Manželka a deti Ing. O. sa prevažne zdržiavajú na adrese v L., a to z dvoch hlavných dôvodov - malý vek najmladšieho syna Ing. O. (2,5 roku) pre ktorý je jeho pobyt v L. pohodlnejší   pre   jeho   matku,   a   návšteva   škôl   v L.   starších   detí   Ing.   O.   Po   dokončení rekonštrukcie domu má rodina v úmysle sa presťahovať do P...

Sme jednoznačne toho názoru, že v dnešnej dobe extrémnej mobility je nemožné posudzovať   otázku   trvalého   pobytu   meradlami   možno   vyhovujúci   pred   niekoľkými desiatkami rokov v celkom inej spoločenskej a ekonomickej situácii. V súlade so zákonnou definíciou trvalého pobytu, v zmysle ktorej miestom trvalého pobytu občana je spravidla miesto jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky, má aj Ing. O. stanovený svoj trvalý   pobyt. Z   dôvodov   vyššie   uvedených   je   zrejmé,   že   prevažnú   väčšinu   času   trávi a v prevažnej miere sa zdržiava v P. a to aj v zmysle prespávania.

Samotná   zákonná   definícia   trvalého   pobytu   však   uvádza,   že   táto   definícia   platí „spravidla“ a je teda zrejmé, že aj keby Ing. O. nemal svoj prevažný pobyt v P., mohol by mať trvalý pobyt nahlásený v P. a nedošlo by k žiadnemu porušeniu práva. Dôvodom je práve   extrémna   mobilita   obyvateľstva   a   rôznosť   životných   štýlov   rôznych   ľudí,   a   ich rôznych potrieb, ktorým všetkým musí vyhovovať jednotná právna regulácia. Naďalej však trváme na tom, že v prípade Ing. O. je jeho trvalý pobyt v súlade so zásadou „spravidla jeho stáleho bydliska v Slovenskej republike“...

Ing. O. počas predvolebnej kampane cielene a plne v súlade s právnou reguláciou viedol volebnú kampaň v oblasti, kde sa cíti doma, kde sa prevažne zdržiava, kde je medzi ľuďmi najviac známy - t. j. v P.

V rámci volebnej kampane Ing. O. precestoval všetky obce okresu P., organizoval a osobne sa zúčastňoval stretnutí s občanmi, na ktoré pozýval aj svojich priateľov (napr. športového komentátora K. P.), organizoval spoločenské podujatia, program pre domovy dôchodcov a pod. Volebný výsledok, ktorý dosiahol, je výsledkom jeho dlhodobej práce, povesti ktorú v obvode P. požíva, a efektívnej volebnej kampane.

V samotný deň volieb prišiel Ing. O. do P. až okolo 16:00, nakoľko už 3 dni pred voľbami bol v L., kde ako rozhodca „pískal“ medzinárodný futbalový zápas.

Podľa informácii, ktoré má Ing. O., spočívala kampaň sťažovateľky len v tom, že rozposlala   list   svojim   pacientom. Pri   takejto   kampani   nemohla   dôvodne   sťažovateľka predpokladať adekvátny volebný výsledok. Za túto skutočnosť však nenesie zodpovednosť Ing. O...

Všetky tvrdenia sťažovateľky sú jej konštatovaniami, ktoré nie sú ničím podložené. Celú sťažnosť považuje Ing. O. za nedôvodnú a účelovú.

Ing.   O.   z   ľudského   hľadiska   chápe,   že   pre   sťažovateľku   je   volebný   neúspech sklamaním. Nie je však možné riešiť svoje osobné problémy, resp. problém s akceptovaním neúspechu, nedôvodným obviňovaním tretích osôb...»]

V neposlednom   rade   potom,   ako   podrobne   reagoval   na   jednotlivé   výhrady sťažovateľky, Ing. O. uviedol, že „... Každá kandidátna listina je v súlade so zákonom č. 303/2001 Z. z.  ...   podrobená   preskúmaniu   volebnej   komisie,   ktorá   rozhodne   o   jej zaregistrovaní (ak je v súlade so zákonom), ale môže aj vyčiarknuť kandidáta, ktorý nespĺňa zákonné podmienky voliteľnosti. Zo skutočnosti, že volebná komisia nevyčiarkla Ing. O. zo zoznamu kandidátov, je zrejmé, že splnil podmienky voliteľnosti.“.

Prílohu   k vyjadreniu   Ing.   P.   O.   tvoria   doklady   preukazujúce   vlastníctvo   k už uvedeným   nehnuteľnostiam,   potvrdenia   vodárenskej   spoločnosti   z 22.   decembra   2009, mesta   P.   z 21.   decembra   2009,   Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne   z 21.   decembra   2009 a bankový výpis z 30. novembra 2009.

II.

Podklady vyžiadané ústavným súdom v rámci prípravy na predbežné prerokovanie návrhu

8. Z obsahu vyšetrovacieho spisu polície ČVS: ORP-2608/3-OSV-PT-2009 ústavný súd zistil, že

- Vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-2608/3-OSV-PT-2009 z 25. novembra 2009 odmietol   vec   z   podozrenia   z   prečinu   marenia   prípravy   a   priebehu   volieb   a referenda, ktorého skutku sa mal dopustiť „Ing. P. O., trvalé bytom P. tým, že 14. 11. 2009 počas volebného moratória mali jeho pomocníci voziť na motorových vozidlách rómskych voličov pred volebné miestnosti za účelom vykonania volebného aktu, taktiež ním poverené osoby mali voličom za odmenu ak ho budú voliť, alebo ak ho už volili odovzdať finančnú odmenu 3 až 5,- €“, pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania. Trestné oznámenie podala   sťažovateľka,   ktorá   k nemu   pripojila   obrazový   a zvukový   záznam   z mobilného telefónu. „Z tohto videozáznamu vyplýva, že síce niekto mal odovzdávať voličom finančnú odmenu avšak už po volebnom akte, teda nie pred ním a nie je zrejmé kto za koho túto finančnú   odmenu   odovzdával.   Čo   sa   týka   vozenia   rómskych   voličov   k   volebným miestnostiam tak osoby ktoré na základe slobodného rozhodnutia privezú nejakých voličov pred volebnú miestnosť nijakým spôsobom neporušujú podmienky priebehu volieb a teda ich právny priebeh.“.

- V rámci osobne podaného trestného oznámenia zo 16. novembra 2009 sťažovateľka nevedela bližšie označiť osoby nahraté mobilným telefónom.

- Ing. P. O. 25. novembra 2009 uviedol, že trvalé bydlisko má „v P. Vo voľbách... konaných dňa 14. 11. 2009 som kandidoval za poslanca. Pred voľbami som mal v zákonom stanovenej   dobe   predvolebnú   kampaň,   pričom   uvádzam   a zdôrazňujem,   len   zákonom stanovenej dobe a len zákonnou formou. Dňa 12. 11. 2009 som vycestoval do zahraničia konkrétne do L. a na Slovensko teda do P. som sa vrátil až dňa 14. 11. 2009 okolo 16.00 hod. Teda v dobe volebného moratória som ja nevykonával žiadne činnosti ktorými by som nejakým spôsobom porušil volebný zákon... Čo sa týka tvrdenia pani MUDr. B., že mnou poverený ľudia mali zvážať rómskych občanov k volebným miestnostiam to nie je pravda. Ak niekto niekoho niekde vozil tak o tomto ja neviem a nikomu som nič také neprikázal robiť ani som nikoho o to nepožiadal. Taktiež som nikoho nepožiadal a ani som nikomu nekázal aby voličov finančne motivovali zato že ma budú voliť.“.

- Prokurátorka Okresnej prokuratúry L. uznesením č. k. 1 Pn 590/09-3 z 8. decembra 2009 sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa z 25. novembra 2009 zamietla, pretože v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.

9. Primátor mesta L. listom z 21. decembra 2009 ústavnému súdu oznámil, že „Ing. P. O. sa z L. odhlásil 2. 9. 2009 na adresu: P.

V L. na adrese je prihlásená k trvalému pobytu manželka menovaného Ing. R. O.... a synovia P. O.... a S. O. Vlastníkom bytu je... Ing. P. O. a Ing. R. O. Ďalej oznamujeme že nie je nám známe či sa menovaný Ing. P. O.... zdržiava na uvedenej adrese.“.

10. Primátor mesta P. listom z 22. decembra 2009 oznámil ústavnému súdu, že „... Ing. P. O. je prihlásený k trvalému pobytu v meste P. na adrese... K trvalému pobytu na uvedenú adresu sa nahlásil 02. 09. 2009.

... Podľa informácií občanov žijúcich na... ulici predmetný dom nie je trvalé obývaný menovaným, ani inými osobami.

Podľa záznamov na LV nehnuteľnosť prešla menovanému do vlastníctva vkladom do KN kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2008. V čase od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva menovaného do dňa nahlásenia trvalého pobytu, Mesto neeviduje žiadnu žiadosť o stavebné úpravy, alebo rekonštrukčné práce predmetnej nehnuteľnosti.

Mesto P. korešpodenciu vo vzťahu k menovanému zasiela na adresu L. (menovaný má od mesta prenajaté nebytové priestory na podnikanie). Jediné potvrdenie od Mesta vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti v roku 2009, ktoré si menovaný prevzal, je potvrdenie o zaplatení   miestneho   poplatku   za   komunálny   odpad   a drobné   stavebné   odpady   za   rok 2009, ktoré bol nahlásiť a vyplatiť 21. 12. 2009...“.

11. Z obsahu zápisníc (v rozsahu námietok sťažovateľky, pozn.) volebnej komisie BBSK o výsledku volieb do zastupiteľstva BBSK konaných 14. novembra 2009, obvodnej volebnej komisie o výsledku hlasovania vo volebnom obvode č. 7 (Poltár) do zastupiteľstva BBSK konaných 14. novembra 2009 a okrskových volebných komisií v rámci volebného obvodu č. 7 (konkrétne č. 1 v obci Uhorské, č. 1 a č. 2 v obci Hrnčiarska Ves a č. 2 a č. 5 v meste Poltár) ústavný súd zistil, že pre voľby do zastupiteľstva BBSK

- vo volebnom obvode č. 7 sa volilo v 38 volebných okrskoch, obálky boli vydané 6 614 voličom, odovzdaných bolo 6 610 obálok a platných hlasovacích lístkov bolo 6 495,

-   vo   volebnom   okrsku   č.   1   Uhorské   bolo   voličom   vydaných   230   obálok   a bolo odovzdaných 229 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 226, vo volebnom okrsku č. 1 Hrnčiarska Ves bolo voličom vydaných 242 obálok a bolo odovzdaných 242 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 236, vo volebnom okrsku č. 2 Poltár bolo voličom vydaných 264 obálok a bolo odovzdaných 262 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 259 a vo volebnom okrsku č. 5 Poltár bolo voličom vydaných 319 obálok a bolo odovzdaných 319 obálok, platne odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 308,

-   okrem   členov   volebných   komisií   boli   v niektorých   komisiách   prítomní   tiež dobrovoľní pozorovatelia (č. 1 Uhorské, č. 1 Hrnčiarska Ves, č. 2 a č. 5 Poltár) a

-   uvedené   zápisnice   bez   výhrad   podpísali   všetci   členovia   uvedených   volebných komisií.

III.

12. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

13. Sťažovateľka namietala porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, podľa ktorého občania majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k voleným   a iným   verejným   funkciám.   Ďalej namietala porušenie § 14 ods. 9 zákona o voľbách, v zmysle ktorého kandidát na poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, ktorá   patrí do územia volebného obvodu, v ktorom   kandiduje, a   §   27   zákona   o voľbách   (zrejme   mala   na   mysli   odsek   3),   podľa ktorého akákoľvek volebná kampaň je 48 hodín pred začatím volieb a v deň konania volieb zakázaná.

14. Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Sťažovateľka v sťažnosti namietala viacero porušení ústavy a volebného zákona v súvislosti s ostatnými voľbami do zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 (Poltár). Všetky mali byť uskutočnené/produkované osobou jej protikandidáta Ing. P. O., resp. jeho aktivitami, a spočívali v porušovaní volebného moratória v jeho prospech, zvážaní voličov (väčšinou rómskej národnosti), motivovaní/uplácaní ich finančnými prostriedkami, aby ho volili a manipulovaní s hlasovacími lístkami formou tzv. kolotoča [body 3 (i) a 3 (ii), pozri ďalej   bod   III.A],   nemožnosti   navrhnúť   sťažovateľkou   (ako   nezávislou   kandidátkou)   do okrskových   komisií   svojich   dôverníkov   [bod   3   (iii),   pozri   ďalej   bod   III.B]   a nesplnení zákonnej podmienky trvalého pobytu jej protikandidáta Ing. P. O. [bod 3 (iiii), pozri ďalej bod III.C].

III.A

16. Rozsah (v časti III.A) uvedených porušení zodpovedá tvrdeniam sťažovateľky v bodoch 3 (i) a 3 (ii). Vzhľadom na väčšinovo všeobecný/hypotetický spôsob označenia namietaných skutočností sťažovateľkou („sa... dozvedela“, „vedia potvrdiť zástupcovia... klubu“, „Podľa informácii sťažovateľky... tvrdili to občania v obci Hrnčiarska Ves“, „môže nasvedčovať...“) ústavný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   konkrétnych   dôkazov podporujúcich jej tvrdenia (bod 6), a to s označením mien a adries osôb, ktoré jej tvrdenia vedia   preukázať.   Sťažovateľka   (kvalifikovane   zastúpená   advokátom)   iba   doložila   CD medium   (nahrávky   mobilného   telefónu),   ktorého   „dôkaznú   hodnotu“   už   skonštatoval vyšetrovateľ   polície   (bod   8),   s ktorým   sa   ústavný   súd   tiež   stotožňuje: z tohto videozáznamu vyplýva, že síce niekto mal odovzdávať voličom finančnú odmenu avšak už po volebnom   akte,   teda   nie   pred   ním   a   nie   je   zrejmé   kto   za   koho   túto   finančnú   odmenu odovzdával.“ Jediným   priamym/nesprostredkovaným   poznatkom   potom   ostalo   tvrdenie sťažovateľky,   že spoločne   s   jej   manželom   videla, „že   pred   volebnou   miestnosťou... z motorového vozidla vedeného p. P. O. (bratom p. Ing. P. O.) vystupovali viacerí občania... a následne vstupovali do priestorov, v ktorých sa nachádzala volebná miestnosť...“, ako aj vyjadrenie funkcionárov F. P. uvedené v bode 3 (i) in fine.

17. V bodoch 8 a 11 uvedené zistenia potvrdzujú, že ani orgány činné v trestnom konaní,   ani   k tomu   povolané   príslušné   volebné   komisie   žiadne   volebné,   či   protiprávne diskrepancie v súvislosti s ostatnými voľbami do zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č.   7   nezistili.   V neposlednom   rade   ich   tiež   odmietli   obaja   úspešní   kandidáti,   ktorí kandidovali v rovnakom volebnom obvode (bod 7).

18. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti   a zákonnosti   je   na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia   o   neústavnosti   alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť vykladaná   tak   extenzívne,   že   by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných   volebných   či   iných   orgánov,   a to   dokonca   v tom   smere,   že   iba   na   základe špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný proces.

19. Vzhľadom na uvedené už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka v časti III.A namietanom rozsahu jej tvrdení dostatočným spôsobom neoznačila a ani ústavnému súdu nepredložila kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať   skutočnosti,   ktoré   by   mohli   mať   priamy   vplyv   na   zverejnený   výsledok označených   volieb.   V súvislosti   s vyjadrením   zástupcov   futbalového   klubu   uvedeného v bode 3 (i) in fine treba uviesť, že aj v prípade preukázania tam uvedených skutočností, tieto samy osebe nedisponujú potrebnou ústavnou a zákonnou intenzitou majúcou vplyv na dosiahnutý výsledok volieb, a navyše z vyjadrenia ani priamo nevyplýva, že predmetnou akciou Ing. O. neprípustným spôsobom (v čase volebného moratória) ďalej pokračoval vo volebnej   kampani.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľka   bola   kvalifikovane zastúpená advokátom a že na zistené nedostatky návrhu ju upozornil (bod 6).

III.B

20. Rozsah (v časti III.B) uvedených porušení zodpovedá tvrdeniam sťažovateľky v bode 3 (iii). Ich podstata spočíva v tom, že na rozdiel od Ing. P. O., ktorý kandidoval na kandidátke koalície politických strán, si sťažovateľka nemohla nominovať svojho zástupcu do okrskových volebných komisií, keďže kandidovala ako nezávislá kandidátka.

21. Kreovania volebných komisií upravuje § 8 až § 13 zákona o voľbách, pričom v zásade platí,   že tieto sú   tvorené z rovnakého počtu   zástupcov   politických   strán, ktoré podávajú samostatnú kandidátnu listinu. Podľa § 31 ods. 2 tretej vety zákona o voľbách predseda   okrskovej   volebnej   komisie   alebo   v   jeho   neprítomnosti   podpredseda   umožní prítomnosť pozorovateľov volieb, ak to nie je na prekážku priebehu hlasovania. Pokiaľ preto sťažovateľka chcela mať svojho zástupcu v okrskových volebných komisiách, mohla ich   v rozsahu   citovanej   zákonnej   úpravy   mať   vo   forme   pozorovateľov.   Ústavný   súd k uvedenému   dodáva,   že   v tejto   forme   vystupovalo   viacero   pozorovateľov   aj   v rámci ostatných volieb do zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 7 (pozri bod 11).

22.   Pokiaľ   sťažovateľka   v bode   3   (iii)   namietala   tiež   okolnosť,   že   Ing.   O. v okrskových   komisiách „mal   svojich   priateľov,   stranícky   spriaznené   osoby   a   tiež   aj rodinných príslušníkov (... matka p. O. bola členkou okrskovej komisie vo volebnom okrsku č. 4 - Poltár kde aj získal druhý najvyšší počet hlasov)“, v dôsledku čoho má sťažovateľka „odôvodnené   podozrenie,   že   v   týchto   okrskových   komisiách...   sa   vykonávala   volebná kampaň v prospech p. O. aj počas volebného dňa...“, ústavný súd bez potreby osobitnej argumentácie poukazuje na jeho závery uvedené v bode III.A.

III.C

23. Rozsah (v časti III.C) uvedených porušení zodpovedá tvrdeniam sťažovateľky v bode   3   (iiii).   Sťažovateľka   v podstate   spochybňuje   pasívne   volebné   právo   jej protikandidáta Ing. P. O. tvrdiac, že ... trvalý pobyt si... prehlásil na adresu P. len niekoľko týždňov   pred   voľbami   do vyšších územných celkov“,   pričom   uvedená   nehnuteľnosť „je neobývaná, v tejto nehnuteľnosti p. O. nemá stále bydlisko a v tejto nehnuteľnosti sa nikdy ani nezdržiaval“ a uvedenú „adresu trvalého pobytu v P.... ohlásil a využil len účelovo, aby mohol kandidovať vo volebnom obvode P.“. Sťažovateľka ďalej tvrdila, že Ing. O. sa stále zdržiava na predchádzajúcej adrese jeho trvalého pobytu v L., kde sa zdržiava aj jeho rodina.

24.   Ústavný   súd   v náleze   sp.   zn.   PL.   ÚS   50/1999   zo   7.   marca   2000   (Zbierka nálezov   a uznesení   ÚS   SR,   rok   2000,   č.   8/2000)   v súvislosti   s porušením   pasívneho volebného práva, v rámci ktorého porušenia pripustil tiež možnosť obmedzenia slobodnej súťaže politických síl, vyslovil názor: „Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za následok iba vyhlásenie volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Naproti tomu vo fáze samých volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak vyhlásenie za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné,   resp.   zákonné   nedostatky,   ktoré   nemožno   kvantifikovať   z hľadiska   správnosti výsledku,   prichádza   do   úvahy   záver   o neplatnosti   volieb.   Naproti   tomu   základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je podľa názoru ústavného súdu preukázanie takých   porušení   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o inom   výsledku   volieb,   ako   bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb... Výsledok   volieb   sa   tvorí   v čase   od   otvorenia   volebných   miestností   do   vyhlásenia   ich výsledkov. Preukázaný nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú   tomu,   že   zvolený   bol   iný   kandidát,   než   ktorý   bol   vyhlásený   za   zvoleného, kandidujúca strana nedosiahla zákonom stanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný počet platných hlasov než volebnou komisiou a pod.)“.

25. Rozsah sťažovateľkou namietaných skutočností v bode 3 (iiii), resp. v bode 23, t. j. namietanie trvalého pobytu jej protikandidáta Ing. P. O., prima facie zakladá možnosť prípadného   porušenia   predpokladov   pasívneho   volebného   práva,   ktoré   sa   skúmajú v prípravnej   fáze   volieb   (schválením   kandidátnej   listiny   príslušnou   volebnou   komisiou, resp.   vyčiarknutím   kandidáta   z kandidátnej   listiny).   V zmysle   záverov   ústavného   súdu uvedených   v bode   24,   ktoré   v okolnostiach   danej   veci   majú   precedentný   význam,   bolo možné posúdiť namietané skutočnosti iba vo väzbe na možné vyhlásenie neplatnosti volieb (ich časti) podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde. Takýto petit sťažovateľka vo svojej sťažnosti ani jej doplnení neuviedla. Sťažovateľka v petite sťažnosti (bod 5) navrhla „v zmysle § 63 ods. 1 písm. c), resp. písm. b)“ zákona o ústavnom súde alternatívne zrušiť rozhodnutie obvodnej volebnej komisie Poltár a namiesto Ing. P. O. za zvoleného poslanca zastupiteľstva   BBSK   vyhlásiť   sťažovateľku   alebo   zrušiť   výsledok   volieb   vo   volebnom obvode Poltár.

26. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti.

27.   Keďže   sťažovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom   kvalifikovane zastúpená advokátom sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti, resp. ani v jeho doplnení nedomáhala – v rozsahu námietok v časti III.C uvedených – vyslovenia neplatnosti volieb podľa § 63 ods. 1   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   (body   5,   6,   24   a 25),   ale   žiadala   (iba)   zrušiť napadnutý výsledok volieb, resp. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie podľa § 63 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti sa touto časťou   sťažnosti   nemohol   zaoberať.   Sťažnosť   v tejto   časti   bolo   potrebné   odmietnuť   aj z iného dôvodu.

28. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy je subsidiárna, čiže vzniká iba vtedy, ak sťažovateľ nemal, nemá a ani nebude mať možnosť domôcť sa ochrany svojich práv pred iným súdom. Ústavný   súd   už   v rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   130/02   vyslovil:   „Ústavný   súd   Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“, ktorý tvorí trvalú súčasť judikatúry ústavného súdu.

29. Porušenie v tejto časti (bod III.C) označených práv vidí sťažovateľka v porušení pasívneho   volebného   práva   kandidátom   na   poslanca   zastupiteľstva   BBSK   Ing.   P.   O. Registrácia kandidátnych listín pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja je úlohou volebnej komisie samosprávneho kraja podľa § 15 zákona o voľbách. Volebná komisia samosprávneho   kraja   odmietne   registráciu   kandidátnej   listiny,   ktorá   nie   je   v súlade s volebným zákonom a nemožno ju upraviť podľa § 15 ods. 1 zákona o voľbách. Proti rozhodnutiu   volebnej   komisie   o vyčiarknutí   kandidáta   alebo   o odmietnutí   kandidáta   sa môžu obrátiť na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja len dotknutý kandidát   alebo   politická   strana   (§   15   ods.   3   a 4   zákona   o voľbách   v spojení   s § 250zd Občianskeho   súdneho   poriadku).   Zákonodarca   teda   vytvoril   typ   súdneho   konania   na zabezpečenie kontroly ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a zveril ju všeobecným súdom. Preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného súdu.

IV.

30. Z už uvedených dôvodov (časti III.A, III.B a III.C) ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (časť III.A –sťažovateľka nepredložila relevantné dôkazy, časť III.B – nepoukázala na také porušenia zákona   o   voľbách,   ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti   s namietaným   výsledkom napadnutých   volieb,   a   časť   III.C   –   namietané   skutočnosti   neboli   v príčinnom   vzťahu k navrhovanému petitu a nebola daná ani právomoc ústavného súdu) už pri jej predbežnom prerokovaní.   Bolo   preto   bez právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010