znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 3/06-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. marca 2006 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   o vydanie   súhlasu   na   trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu L. JUDr. E. K. podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 175 písm. g) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005   a   §   74e   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky   o d o p i e r a   súhlas na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu L. JUDr. E. K., trvale bytom L., pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších   predpisov   účinného   do   31.   decembra   2005,   pre   skutok   uvedený   v žiadosti generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   č. k. VII/1   Gv   65/05-33   z 22.   novembra 2005.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora a vyjadrenie sudkyne

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ako príslušný orgán podal 22. novembra 2005 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu L. (ďalej len „okresný súd“) JUDr. E. K., bytom L., podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   a   §   175   písm.   g)   zákona   č.   141/1961   Zb.   o trestnom   konaní   súdnom   (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) pre podozrenie z trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005, ktorý mala JUDr. E. K. spáchať tým, že „ako sudkyňa Okresného súdu v L. rozsudkom zo dňa 11. 7. 2003 č. k. 8 Nc 111/2003-10, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. 7. 2003, rozhodla o schválení právneho úkonu navrhovateľa I. A.,... ako opatrovníka J. A.,... čiastočne pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, a to kúpnej zmluvy z 11. 6. 2003, ktorou J. A. ako predávajúci predal spoluvlastnícky podiel vo výške jednej   polovice   nehnuteľnosti   -   rodinného   domu   s   príslušenstvom   a zastavanú   plochu, zapísanej   na   Liste   vlastníctva  ...   v katastrálnom   území   L.,   B.   A.,  ...   ako   kupujúcej,   za dohodnutú   kúpnu   cenu   50.000,-   Sk.   Sudkyňa   v   rozsudku   deklarovala,   že   schvaľovaný právny   úkon   je   v prospech   J.   A.   a   nie   je   v   rozpore   so zákonom,   hoci   v   tomto   smere nevykonala žiadne dokazovanie a napriek tomu, že prevádzaný spoluvlastnícky podiel bol znaleckým posudkom ocenený na sumu 287.535,- Sk. Týmto konaním porušila sľub sudkyne podľa   čl. 145   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   č.   460/1992   Zb.   v   znení   neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 2 ods. 2, 3 a § 30 ods. 2 písm. a, e, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.

Povinnosťou sudkyne pri rozhodovaní o návrhu na schválenie právneho úkonu bolo podľa ustanovenia § 179 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 193 Občianskeho   súdneho   poriadku   posúdiť,   či   schvaľovaný   právny   úkon   je   v   záujme opatrovanej osoby. Na rozhodnutie v tomto smere je potrebné vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby poskytovalo dostatok podkladov na takýto záver. JUDr. K. však na posúdenie tejto otázky nevykonala žiadne dokazovanie. Okrem toho v konkrétnej veci bol evidentný rozpor medzi záujmami opatrovanej osoby a opatrovníka. Predmetnou zmluvou nadobúdala vlastníctvo od opatrovanej osoby manželka opatrovníka, a teda s poukazom na ustanovenie §   143   Občianskeho   zákonníka   aj   samotný   opatrovník   v   rámci   bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bolo preto povinnosťou sudkyne v súlade s ustanovením § 30 Občianskeho   zákonníka   ustanoviť   J.   A.   osobitného   zástupcu.   Aj   v   tomto   smere   zostala sudkyňa nečinná. Týmto svojím nekonaním v naznačenom smere zmarila splnenie dôležitej úlohy, ktorým je požiadavka, aby rozhodovanie súdov bolo zákonné a spravodlivé. Okrem toho   vydaním   rozhodnutia   spôsobila   J.   A.   škodu   tým,   že   tento   bol   nedôvodne   zbavený vlastníckeho práva.“

Sudkyňa JUDr. E. K. sa k veci vyjadrila písomne podaním zo 16. decembra 2005 a ústne pred plénom ústavného súdu 26. januára 2006 a uviedla tieto skutočnosti:

«Podpísaná   JUDr.   E.   K.,  ...,   sudkyňa   Okresného   súdu   v L.   týmto   podávam nasledovné vyjadrenie k žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o vydanie Súhlasu Ústavným súdom Slovenskej republiky na trestné stíhanie mojej osoby:

Rozsudkom   Okresného   súdu   v   L.   zo   dňa   11. 07. 2003   č. k.   8 Nc 111/2003   som rozhodla o schválení právneho úkonu navrhovateľa I. A.,... ako opatrovníka J. A.,..., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu v L. zo dňa 07. 04. 1997, č. k. 11 Nc 315/96-38 obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, pričom za jeho opatrovníka bola ustanovená manželka opatrovanca J. A., ktorá bola aj navrhovateľkou uvedeného konania. Vo veci vedenej pod sp. zn. 11 Nc 315/96 rozhodovala zákonná sudkyňa JUDr. Ľ. C.

Po smrti opatrovníčky J. A. Okresný súd v L. uznesením zo dňa 06. 03. 2002, č. k. 10 P 111/00-48 ustanovil za opatrovníka J. A. jeho syna I. A.,... V tejto veci opatrovníka ustanovovala zákonná sudkyňa Mgr. J. K.

Opatrovník I. A. podal na Okresný súd v L. návrh na schválenie právneho úkonu, pričom elektronická podateľňa podaniu priradila spisovú značku 8 Nc 111/2003, teda vec pridelila zákonnej sudkyni K.

Ako už bolo uvedené, na základe návrhu opatrovníka som rozhodovala o schválení právneho   úkonu   opatrovanca   -   kúpnej   zmluvy,   predmetom   ktorej   bol   prevod spoluvlastníckeho   podielu   nehnuteľnosti   vo   vlastníctve   opatrovanca,   pričom   kupujúcou bola B. A.,... - nevesta opatrovanca J. A. Nakoľko v predmetnej veci nedošlo ku kolízii záujmov účastníkov konania a zmluvy, preto som bez ustanovenia ďalšieho opatrovníka rozhodovala vo veci s opatrovníkom, ktorý bol opatrovancovi už ustanovený uznesením Okresného   súdu   v   L.   zo   dňa   06. 03. 2002,   č. k.   10 P 111/00-48.   Nakoľko   v   osobe opatrovníka sa jednalo o jediné dieťa - syna opatrovníka, ktorého opatrovnícka spôsobilosť a zodpovednosť bola preverená v konaní vedenom pred Okresným súdom v L. pod sp. zn 10 P 111/00 Mgr. J. K. som po takto zistených procesných podmienkach vo veci schválenia právneho úkonu rozhodla tak, že som podanému návrhu vyhovela. Pri rozhodovaní som brala do úvahy skutočnosť, že účastníci konania a zmluvy bývali na tej istej adrese, taktiež som sa oboznámila s vyjadrením opatrovanca J. A., ktoré vyslovil v konaní vedenom pred Okresným súdom v L. pod sp. zn. 11 Nc 315/96 č. listu 29, kde navrhoval riešiť rodinnú situáciu predajom domu. Opatrovanec mal záujem samostatne bývať v „činžiaku“. Zo   spisového   materiálu   Okresného   súdu   v   L.   sp.   zn.   11   Nc 315/96,   kde sa rozhodovalo o pozbavení spôsobilosti J. A. na právne úkony som zistila, že J. A.,... je osobou   so   zistením   dlhoročnej   alkoholickej   anamnézy   so zmenami   osobnosti, racionalizáciou,   charakteropatiou,   s   poruchami   subjektívnej   kritičnosti,   jeho   úsudok   je deformovaný charakterovými zmenami osobnosti v rámci rozvíjajúcej sa ecephalopátie, ide o   trvalé   poruchy,   ktoré   sa   zvýrazňujú   v   období,   keď   v nadmernom   množstve   požíva alkoholické nápoje. (...)

K samotnej žiadosti generálneho prokurátora SR. Viem,   že   mám   právo   očistiť   sa   v   rámci   trestného   konania.   Lenže   pravidelným následkom začatia trestného stíhania je pozastavenie mojej funkcie sudcu. V takom prípade dôjde k prerozdeleniu mojej agendy medzi ostatných sudcov. Títo budú rozhodovať len v jednoduchých prípadoch, s cieľom získať čo najviac hodnotiacich bodov, ostatné veci zostanú neriešené, čím budú vznikať mnou nezavinené prieťahy v jednotlivých konaniach. Dôjde takto na druhej strane k porušeniu práv účastníkov konania na spravodlivý proces v primeranom   čase.   S   týmto   stavom   mám   osobné   skúsenosti,   keď   som   počas   čerpania materskej dovolenky zistila, že s mojou agendou sa až na nepatrné výnimky nič nerobí, pribúdajú sťažnosti účastníkov na konanie v mojom senáte. Z toho dôvodu som aj po pol roku života môjho dieťa nastúpila do práce a začala rozhodovať.

Počas   výkonu   svojej   praxe   robím   všetko   pre   to,   aby   účastníci   konania   dospeli čo najrýchlejšie k spravodlivému rozhodnutiu. Snažím sa skĺbiť neustály tlak Ministerstva spravodlivosti SR na čo najrýchlejšie rozhodovanie, s potrebou vydávať rozhodnutia po čo najspoľahlivejšom zistení skutkového stavu.

Skutočne nerada obťažujem štatistickými údajmi, ale len na ilustráciu v roku 2005 mi bolo pridelených na rozhodnutie 1025 vecí, rozhodla som 657 vecí, pričom za obdobie roka 2005 som nemala účastníkmi konania podané žiadne odvolanie. Znamená to, že sa snažím vydávať rozhodnutia, z ktorých majú účastníci možnosť mať pocit a istotu, že sa im dostalo   náležitej   spravodlivosti   a   vedia,   že   ich   podnety   a   argumentácie   boli   vypočuté a brané pri rozhodovaní do úvahy.

Záverom by som chcela uviesť že si mimoriadne vážim svoju prácu,   nie som si vedomá, že by som čo i z nedbanlivosti porušila sľub sudcu, mám za to že Úrad špeciálnej prokuratúry má záujem trestne ma stíhať za môj právny názor - za moje rozhodovanie. Poukazujúc   na   horeuvedené   skutočnosti   zdvorile   týmto   žiadam   ctené   plénum ústavného súdu, aby Ústavný súd súhlas na trestné stíhanie mojej osoby v predmetnej veci odoprel.

Zároveň   týmto   oznamujem,   že   mám   záujem   vyjadriť   sa   vo   veci   aj   ústne na neverejnom   zasadnutí   pléna   ústavného   súdu,   ktoré   sa   bude   konať   dňa   26. januára o 10.00 hod.»

Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu právny zástupca sudkyne JUDr. E. K. okrem iného uviedol, že v danom prípade ide o zneužitie prostriedkov trestného stíhania voči sudcovi, čo odôvodnil skutočnosťou, že pán J. A. sa ani len nepokúsil vymáhať od svojho   syna   (opatrovníka)   plnenie,   ktoré   mal   získať   z predaja   nehnuteľnosti   na základe zmluvy, t. j. úkonu, ktorý bol schvaľovaný v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 Nc 111/03. Taktiež uviedol, že neboli podané riadne ani mimoriadne opravné prostriedky, resp.   návrh   na odstúpenie   od   zmluvy   a že   podozrenie   z trestného   činu   nie   je dôvodné, pretože sudkyňa JUDr. E. K. pri rozhodovaní nezmarila ani podstatne nesťažila splnenie dôležitej úlohy, a v danom prípade je potrebné jej konanie kvalifikovať podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006, ktorý je pre ňu priaznivejší.

Na   výzvu   ústavného   súdu   zo   14.   februára   2006   reagoval   generálny   prokurátor podaním doručeným ústavnému súdu 1. marca 2006, z obsahu ktorého vyplýva, že JUDr. E. K. nevykonala žiadne dokazovanie potrebné na posúdenie, či schvaľovaný právny úkon je v záujme opatrovaného, opatrovanému neustanovila osobitného zástupcu z dôvodu kolízie záujmov opatrovníka a opatrovaného, z toho dôvodu je potrebné jej konanie kvalifikovať ako „trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1 Tr. zák.“

II.

Východiská a závery ústavného súdu

Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva okrem iného aj imunita sudcov.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného   súdu,   že   žiada   ústavný   súd   o vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu všeobecného   súdu,   predseda   ústavného   súdu   zvolá   bez   zbytočného   odkladu   plénum ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   prerokuje   a   rozhodne   o   žiadosti   príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa k veci.

Podľa   §   14   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sudcu   nemožno   stíhať ani   ho   vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo   jeho   vzatie   do   väzby   je   počas   trvania   jeho   funkcie   vylúčené;   v takom   prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie neplynie.

Nevyhnutnou   podmienkou   udelenia   súhlasu   na   trestné   stíhanie   je   skutočnosť,   že na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu, ktorá   by   znamenala   jeho   vyňatie   z pôsobnosti   orgánov   činných   v trestnom   konaní a neprípustnosť trestného stíhania (podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku).

Z uvedených   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   ústavný   súd   je oprávnený,   ale   aj   povinný   v niektorých   prípadoch   súhlas   na   trestné   stíhanie   sudcu všeobecného súdu odoprieť. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu by bolo to, ak by plénum ústavného súdu   došlo k záveru, že sudcu treba chrániť pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky, používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.

Okrem uvedených dôvodov jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie sudcu   je   dôsledná   ochrana   jeho   imunity   pri   výkone   funkcie,   najmä   pri   jeho   vlastnom rozhodovaní.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon. Podľa §   29a   ods.   1   zákona č.   385/2000   Z.   z.   o   sudcoch   a   prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   sudcoch”) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.Z   citovaného   ustanovenia   zákona   o   sudcoch   vyplýva,   že   dôvodom   na   odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu je zistenie ústavného súdu o tom, že súhlas na trestné stíhanie sa žiada pre skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovaní sudcu všeobecného súdu.

Úlohou ústavného súdu bolo preto v prvom rade posúdiť, či konanie, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa JUDr. E. K., možno podriadiť pod rozhodovaciu činnosť sudkyne, a či teda na toto konanie sa vzťahuje imunita (§ 29a zákona o sudcoch).

Generálny prokurátor žiadal vydať súhlas na trestné stíhanie sudkyne JUDr. E. K. na tom skutkovom základe, že ako sudkyňa okresného súdu rozsudkom č. k. 8 Nc 111/2003-10 z 11. júla   2003,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   31.   júla   2003,   rozhodla   o schválení právneho   úkonu   navrhovateľa   I.   A.   ako   opatrovníka   J.   A.,   čiastočne   pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, a to kúpnej zmluvy, na základe ktorej J. A. ako predávajúci predal...

Generálny prokurátor ďalej v žiadosti opisuje, že sudkyňa JUDr. E. K. v rozsudku deklarovala, že schválený právny úkon je v prospech J. A. a nie je v rozpore so zákonom, hoci v tomto smere nevykonala žiadne dokazovanie..., z čoho vyplýva, že tento skutok, ktorý   má byť predmetom   trestného stíhania, predstavuje rozhodovaciu   činnosť   sudkyne JUDr. E. K.

Skutok,   pre   ktorý   žiada   generálny prokurátor   súhlas na trestné   stíhanie sudkyne, spadá do rámca jej rozhodovacej činnosti.

Z toho vyplýva, že súhlas na trestné stíhanie sudkyne všeobecného súdu, o vydanie ktorého generálny prokurátor ústavný súd požiadal, treba odoprieť. Taký súhlas by sa totiž udelil   za   skutok,   ktorého   podstata   spočíva   v tom,   že   sudkyňa   JUDr.   E.   K.   konala a rozhodovala   vo   veci   a vykladala   zákon   podľa   svojho   najlepšieho   presvedčenia   a jej prípadný protiústavný, resp. protizákonný postup, na základe ktorého generálny prokurátor žiadal   vydať   súhlas   na   trestné   stíhanie,   je   taký,   ktorý   je   plne   subsumovateľný pod ustanovenie § 29a ods. 1 zákona o sudcoch bez ohľadu na to, aké dôsledky mal tento postup pre účastníkov konania.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   eventuálna   protiústavnosť   alebo   protizákonnosť rozhodovania   sudcu   môže   byť   predmetom   iba   disciplinárneho   konania   (za   podmienok ustanovených v zákone o sudcoch), a nie trestného stíhania, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2006