znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 3/02-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v pléne   na   neverejnom   zasadnutí   predbežne prerokoval návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. a), b), g), h) a j) Ústavy Slovenskej republiky (v znení platnom a účinnom k 1. máju 2001) a 24. januára 2002 takto

r o z h o d o l :

Návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 písm. a), b), g), h) a j) Ústavy Slovenskej republiky   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra 2001 doručené podanie skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“) označené ako „podanie návrhu na začatie konania“. Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli: „Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov,   my   dolupodpísaní   poslanci   Národnej   rady   Slovenskej   republiky podávame návrh na začatie konania podľa § 45 vyššie citovaného zákona vo veci výkladu Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších ústavných zákonov – č. 244/1998 Z. z., č. 9/1999 Z. z., č. 90/2001.

Orgán, ktorý si podľa nášho názoru nesprávne vykladá nižšie uvedené ustanovenia Ústavy   Slovenskej   republiky,   je   prezident   Slovenskej   republiky.   Ďalším   účastníkom konania je tiež vláda Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky a náčelník Generálneho   štábu   Armády   Slovenskej   republiky,   ktorým   vznikla   zodpovednosť   (viď. čl. 102   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky),   resp.   boli   uložené   úlohy   prezidentom Slovenskej republiky na podklade jeho nesprávneho výkladu nižšie uvedených ustanovení Ústavy Slovenskej republiky.

Návrhom   sa   domáhame   výkladu   čl.   102   ods.   1   písm.   a),   b),   g),   h),   j)   Ústavy Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 1. mája 2001 v tom smere, či predmetné ustanovenia umožňujú prezidentovi Slovenskej republiky veliť takémuto útvaru a ukladať členovi   vlády   Slovenskej   republiky   –   ministrovi   obrany Slovenskej   republiky povinnosť   zriadiť   vojenský   útvar   a náčelníkovi   Generálneho   štábu   Armády   Slovenskej republiky ukladať celú radu úloh v súvislosti so zriadením vojenského útvaru – Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky.

My,   dolupodpísaní   poslanci   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   nesúhlasíme s výkladom citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky, ktorý ho viedol k vydaniu rozkazu prezidenta Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 1. mája   2001   „o   vojenských   poctách   pri   realizácii   ústavných   právomocí   prezidenta Slovenskej republiky“, ktorým zasiahol do činnosti vlády Slovenskej republiky a jej člena a podriadeného členovi vlády (máme na mysli ministra obrany a náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky), hoci napríklad podľa článkov 114 ods. 1 a 116 ods. 1 vláda a člen vlády sú za výkon svojej funkcie zodpovední len Národnej rade Slovenskej republiky,   a teda   prezident   Slovenskej   republiky   podľa   citovaných   ustanovení   Ústavy Slovenskej republiky takéto úlohy ukladať nemôže.

Právnu legitimitu pre vyslovenie spornosti tejto veci dovodzujeme aj z toho, že podľa čl.   86   písm.   a)   Ústavy   Slovenskej   republiky   do   pôsobnosti   Národnej   rady   Slovenskej republiky patrí aj kontrola dodržiavania Ústavy, v danom prípade aj na základe zmocnenia daného poslancom Národnej rady Slovenskej republiky zákonom číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších   predpisov   (máme   na   mysli   právo   podať   návrh   na   konanie   pred   Ústavným súdom).

Navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   rozhodol,   že   vyššie   citované   ustanovenia   Ústavy Slovenskej republiky bez existencie konkrétnych ustanovení zákona, ktoré má na mysli čl. 102 ods.   4 Ústavy   Slovenskej   republiky   nedávajú prezidentovi   Slovenskej   republiky priamo právomoc vydávať rozkazy, ktorými by sa určil veliteľom útvaru a mohol ukladať členovi vlády – ministrovi obrany zriadiť vojenský útvar a náčelníkovi Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky ukladať úlohy s tým súvisiace.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   a hlasuje   o návrhu   na rozhodnutie o ňom. Podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o výklade ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná, ústavný súd rozhoduje v pléne, pričom toto sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov: „Ak sa takáto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.“

Pretože   pri   hlasovaní   o návrhu   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   vo   veci   návrhu skupiny   34   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   na   podanie   výkladu   čl.   102 písm. a), b), g), h) a j) ústavy nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov, bolo potrebné jej návrh zamietnuť podľa čl. 131 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. januára 2002