SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 29/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. marca 2015predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného sudkyňouJUDr. Gabrielou Buľubašovou, na začatie konania o súlade § 768db zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya takto
r o z h o d o l :
Návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisovo d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. októbra2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. GabrielouBuľubašovou, na začatie konania o súlade § 768db zákona č. 513/1991 Zb. Obchodnýzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) s čl. 1 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
2. Z návrhu vyplýva, že pred okresným súdom sa pod sp. zn. 28 C 84/2008na základe žaloby (ďalej len „žalobca“) podanej 28. apríla 2008 vediekonanie proti spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. (ďalej aj „žalovaný“), v rámciktorej sa žalobca domáha, aby okresný súd určil, že žalobca má „voči odporcovi právo na peňažný doplatok na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške rozdielu medzi hodnotou jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. stanovenej na účel zlúčenia ku dňu 31. 12. 2002 znaleckým dokazovaním na základe dokladov predložených odporcom, a sumou 2.156,55 Sk, ktorá predstavuje nesprávne určenú hodnotu jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. pri jej zlúčení s Allianz poisťovňou, a.s. eventuálne v prípade, ak súd nevyhovie návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania... právo na peňažný doplatok vo výške 2020,45 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom. Výška peňažného doplatku vyplýva z rozdielu priemeru piatich verzií ocenenia akcií Slovenskej poisťovne, a.s. ku dňu 31. 12. 2002 podľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline..., t.j. 4177,- Sk na každú 1 akciu Slovenskej poisťovne, a.s. a hodnoty akcie Slovenskej poisťovne, a.s. nesprávne stanovenej pri zlúčení vo výške 2.156,55 Sk na každú 1 akciu Slovenskej poisťovne, a.s., z čoho vyplýva nárok na doplatok vo výške 2020,45 Sk na každú 1 akciu Slovenskej poisťovne, a.s. resp. po zlúčení a zmene názvu na doplatok vo výške 2020,45 Sk na každú 1 akciu Allianz – Slovenskej poisťovne, a.s. vlastnenú navrhovateľom.“.
3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok opiera o § 218i ods. 8 v spojenís § 768db Obchodného zákonníka, pričom ho odvodzuje od tej skutočnosti, že pri zlúčeníspoločnosti Allianz poisťovne, a. s., a spoločnosti Slovenská poisťovňa, a. s., ktoré sa udialo13. decembra 2002, bol výmenný pomer akcií určený predstavenstvami oboch spoločnostízúčastňujúcich sa na zlúčení stanovený nesprávne, a to s poukazom na zložitosť správnehourčenia tohto výmenného pomeru, na čo sa vyžadujú rozsiahle odborné znalosti: „Podľa názoru navrhovateľa nebol výmenný pomer akcií určený zmluvou o zlúčení spoločností... primeraný, nakoľko stanovené hodnoty oboch zlučujúcich spoločností, z ktorých vychádzali výpočty výmenného pomeru predstavenstiev oboch zlučujúcich sa spoločností, nezodpovedajú reálnej hodnote týchto spoločností. Odhady predstavenstiev oboch zlučujúcich sa spoločností o hodnote spoločností neboli správne, nakoľko vychádzali len z úsudku predstavenstiev nemajúcich potrebné odborné vedomosti pre správne vyriešenie tohto komplikovaného odborného problému. Predstavenstvá oboch spoločností si mali na určenie reálnej hodnoty podnikov... na účely ich zlúčenia vyžiadať znalecký posudok k tomuto spôsobilého znaleckého ústavu, čo však neurobili.“
4. Okresný súd uznesením č. k. 28 Cb 84/2008-236 z 15. novembra 2012, ktoré sastalo právoplatným 12. júla 2013, podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej aj „OSP“) rozhodol o prerušení konania a vec postúpil ústavnému súduna konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s § 37 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchprepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) s odôvodnením, že jeho rozhodnutie závisíod otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, pretože všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týkaveci, v tomto prípade § 768db Obchodného zákonníka, je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy.
5. Navrhovateľ namieta nesúlad nasledujúcich ustanovení § 768db Obchodnéhozákonníka s čl. 1 ods. 1 ústavy:
„(1) Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa doterajších predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo uplatniť si právo na vyrovnanie podľa § 218i ods. 1, ak a) bol akcionárom niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zlúčení spoločností a do podania návrhu na súd nepreviedol žiadne akcie nástupníckej spoločnosti, z b) nevzdal sa práva na vyrovnanie.
(2) Návrh na začatie konania podľa odseku 1 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom rovnaký peňažný doplatok.“
6. Návrh na začatie konania okresný súd odôvodnil takto:„Zákon č. 657/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 zmenil okrem iného aj pravidlá ochrany akcionárov zakotvené v ustanovení § 218i zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka takým spôsobom, že práva, ktoré pôvodne priznal len akcionárom zanikajúcich spoločností, nadobudli aj akcionári nástupníckej spoločnosti v prípade zlúčenia akciových spoločnosti.
... Od 01.01.2008 preto platí, že ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené zmluvou o zlúčení primerané, má každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej zo spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení, právo na doplatenie primeraného peňažného doplatku od nástupníckej spoločnosti za kumulatívneho splnenia podmienok stanovených v ustanovení § 218i ods. 2 Obchodného zákonníka.
... Uvedená novela Obchodného zákonníka tak právo na primeraný peňažný doplatok priznala aj akcionárom spoločnosti zúčastnenej na zlúčení, ktorá samotným zlúčením nezanikla. Tieto práva boli do nadobudnutia účinnosti zákona č. 657/2007 Z. z., t j. do 01.01.2008 priznávané len akcionárom zanikajúcich spoločností. Uvedené prechodné ustanovenie však garantuje akcionárom nástupníckej spoločnosti právo, aj v prípade zlúčenia, ktoré už bolo riadne zapísané do obchodného registra a nadobudlo právne účinky, aby mohli uplatňovať svoje práva podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, t j do 01. 01. 2009. Inými slovami takíto akcionári mohli uplatniť práva na podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodníka spätne, vo vzťahu k procesom zlúčenia, ktoré boli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti § 768db ods. 1 Obchodníka.
... Z ustanovenia § 768db Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že účelom ustanovení § 768db Obchodného zákonníka je zásah do práv nadobudnutých pred účinnosťou zákona č. 657/2007 Z.z. Akcionári nástupníckych spoločností môžu (mohli) dodatočne uplatniť práva podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodníka spätne, vo vzťahu k procesom zlúčenia obchodných spoločností, ktoré boli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti § 768db ods. 1 Obchodníka. Je teda zrejmé, že zákon dodatočne pozmeňujúco zasahuje do už právoplatne uzavretých procesov zlúčenia obchodných spoločností, kedy dodatočne vytvára možnosť akcionárom nástupníckych spoločností získať plnenie, ktorého sa počas procesu zlúčenia, resp. po jeho skončení domáhať nemohli. Tým zavádza pravú retroaktivitu a dostáva sa do rozporu so zákazom pravej spätnej pôsobnosti zákona, ktorý je obsahom princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
... Retroaktívny charakter ustanovení § 768db Obchodného zákonníka nie je odôvodnený dôvodmi naliehavého všeobecného záujmu. Odôvodnenie, ktoré Národná rada Slovenskej republiky použila, môže obstáť len vo vzťahu k zakotveniu práva všetkých akcionárov na vyrovnanie, ale nie na jeho zavedenie s retroaktívnym účinkom.
... Z vyššie uvedeného je zrejmé, že: (1) § 768db Obchodného zákonníka zavádza pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná; (2) § 768db Obchodného zákonníka nemôže obstáť z hľadiska čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ani z hľadiska požiadaviek, ktoré sú kladené na výnimočnú prípustnosť nepravej retroaktivity; a je preto v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
7. Okresný súd v petite návrhu navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... ustanovenia § 768db zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobomustanoveným zákonom.
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právnypredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názorústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrhna začatie konania súd.
Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, aknávrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.
Podľa § 19 zákona o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákonao ústavnom súde rozumie príslušný senát alebo samosudca.
Podľa § 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak je účastníkom konania súd, zastupujesenát jeho predseda.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 16/02,PL. ÚS 7/2012) vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí aj samotné prerušeniekonania je procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súladeprávnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súdv danom prípade preukázal uznesením o prerušení konania č. k. 28 Cb 84/2008-236z 15. novembra 2012, ktoré sa stalo právoplatným 12. júla 2013. Ústavný súd poukazujena to, že navrhovateľ sa v identickej veci už na ústavný súd obrátil návrhom z 29. marca2012, ktorý bol rozhodnutím ústavného súdu (PL. ÚS 7/2012) odmietnutý pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.
11. Predmetom konania podľa návrhu okresného súdu je posúdenie, či ustanovenia§ 768db Obchodného zákonníka nie sú nesúladné s čl. 1 ods. 1 ústavy.
12. Podľa § čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratickýa právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
13. V rámci predbežného prerokovania návrhu na začatie konania o súlade právnychpredpisov musí ústavný súd predovšetkým preskúmať aplikovateľnosť napadnutéhoustanovenia v konaní pred všeobecným súdom. Všeobecný súd totiž nemôže napadnúťakýkoľvek zákon alebo ustanovenie zákona, o ktorom by teoreticky mohol mať pochybnostio jeho protiústavnosti, ale na rozdiel od iných procesne legitimovaných subjektov podľačl. 130 ods. 1 ústavy môže napadnúť len taký zákon, ktorého aplikácia pripadá do úvahyvo veci, ktorú prerokúva. Ústavný súd sa k aplikácii napadnutej normy vyjadril vo vecisp. zn. PL. ÚS 7/04 tak, že „... legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom teda predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdomvyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu.V tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudkuvšeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlads ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republikaviazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnomsúde ústavný súd preto chápe ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súdsmeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu nazačatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení. Ak v tomto postupe nemá miestointerpretácia a aplikácia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenienesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavnýmsúdom v konaní podľa čl. 125 ústavy, za ktorý treba považovať len také konanie o súladeprávnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie predvšeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu)k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j. k subsumpcii skutkového stavu podnapádanú právnu normu (právne normy). Tento predpoklad nie je splnený, ak k takémupoužitiu napadnutého ustanovenia nielenže nedochádza, ale pre nedostatok procesnýchpodmienok alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť. Ak všeobecný súdnapriek tomu, že nie sú splnené tieto dva kumulatívne predpoklady jeho aktívnej legitimáciena podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov,podá návrh na také konanie, je návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou [§ 25 ods. 2v spojení s § 18 ods. 1 písm. e) zákona o ústavnom súde].“. Uvedený prístup potvrdilústavný súd aj vo veciach sp. zn. PL. ÚS 28/05 a sp. zn. PL. ÚS 12/2012.
14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že predpokladom uplatneniaprávomoci ústavného súdu posúdiť súlad právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy na návrhvšeobecného súdu podaný podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je aj splnenieprocesných podmienok konania v tej právnej veci, kde má dôjsť k použitiu napadnutéhoustanovenia; Občiansky súdny poriadok ich označuje ako podmienky konania. Procesnépodmienky je možné vymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórnehorozhodnutia (vyhovujúceho alebo zamietajúceho).
15. Občianskoprávna teória, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov pritomzhodne medzi procesné podmienky konania zaraďujú tak prekážku prv začatého súdnehokonania (litispendencia), ak aj zaplatenie súdneho poplatku tam, kde je konanie spoplatnené.Zatiaľ čo existencia litispendencie ako procesnej podmienky konania je priamo upravenáv § 83 OSP, v zmysle ktorého: „Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.“, nezaplatenie súdneho poplatku ani dodatočne na výzvu súdu vedieza určitých podmienok [§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdnych poplatkoch“)] k zastaveniu konania. Inak povedané, zabraňujev niektorých prípadoch vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Z pripojeného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že podanímžalovaného z 8. septembra 2008 bola v konaní sp. zn. 28 Cb 84/2008 vznesená námietkaskôr začatého konania, ktorá sa vzťahovala na konanie vedené na Krajskom súdev Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006 (pôvodná sp. zn. 17 Cb 101/2003). Z obsahu súdnehospisu ďalej vyplýva, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.7 Cbs 9/2006 bolo začaté už 10. júla 2003, bolo iniciované žalobcom a smerovalo protižalovanému. Z obsahu žaloby (strana 98 až 106 súdneho spisu) podanej na Krajskom súdev Bratislave vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha priznania práva na vyrovnanievo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodného zákonníka, a to na rovnakomskutkovom základe, ako v prípade neskôr podanej žaloby na okresnom súde v konanívedenom pod sp. zn. 28 Cb 84/2008. Vzhľadom na to, že neskôr začaté konanie vedené naokresnom súde pod sp. zn. 28 Cb 84/2008 sa týka totožných subjektov (žalobca a žalovaný)a totožného predmetu konania (skutkovo totožný základ, resp. dej súvisiaci so zlúčenímspoločností Allianz poisťovne, a. s., a Slovenskej poisťovne, a. s., následne ústiaci do návrhužalobcu na priznanie vyrovnania vo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodnéhozákonníka), ako skôr začaté konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs9/2006, ako aj skutočnosť, že zo strany žalovaného bola takáto námietka litispendenciev konaní sp. zn. 28 Cb 84/2008 vznesená, ústavný súd zastáva názor, že okresný súd bolpredovšetkým povinný sa s toto námietkou vysporiadať a až následne, za predpokladuneexistencie procesnej prekážky, podať na ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade§ 768db Obchodného zákonníka s čl. 1 ods. 1 ústavy. Z obsahu súdneho spisu však nie jezrejmé, ako sa okresný súd po oboznámení sa s obsahom žaloby podanej žalobcom naKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006 s touto možnou prekážkou konaniavysporiadal, a to napriek tomu, že fotokópia žaloby bola okresnému súdu doručenáz Krajského súdu v Bratislave a uznesenie o prerušení konania bolo okresným súdomvydané až 15. novembra 2012 (prvé uznesenie o prerušení konania bolo vydané 26. marca2012).
Ústavný súd z obsahu súdneho spisu zároveň zistil, že súdny poplatok za podanúžalobu nebol zaplatený ani pri jej podaní a ani v neskoršom, takmer sedemročnom priebehukonania vedeného pod sp. zn. 28 Cb 84/2008. Okrem potvrdenia o podaní žaloby (strana 75súdneho spisu), v ktorom je konštatované nezaplatenie súdneho poplatku, sa v súdnom spisenenachádza ani žiadna výzva okresného súdu na jeho zaplatenie, ani prípadné rozhodnutieo oslobodení od súdnych poplatkov. Ústavný súd v obdobnej veci sp. zn. PL. ÚS 14/2013konštatoval, že: „Nedostatok splnenia procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku jeprekážkou v konaní, ktorá súdu neumožňuje ďalej vo veci konať. Okresný súd všakv rozhodovanej veci nekonal spôsobom predpokladaným zákonom o súdnych poplatkoch(§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch), ale po približne jednom roku (27. júla 2012)konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a postúpil návrh na začatie konaniao súlade právnych predpisov ústavnému súdu. V zhode s uvedenou judikatúrou pretoústavný súd konštatuje, že okresný súd nepreukázal splnenie kumulatívnych predpokladovjeho aktívnej legitimácie na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdomo súlade právnych predpisov s ústavou, ktoré majú byť pri meritórnom riešení veci použité,návrh je preto zatiaľ podaný zjavne neoprávnenou osobou.“ Ústavný súd tak zastáva názor,že nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom v konaní, ktoré nie je od poplatkovej povinnostioslobodené v zmysle § 6 zákona o súdnych poplatkoch, má za následok nenaplneniekumulatívnych podmienok aktívnej legitimácie okresného súdu na podanie návrhuna začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov s ústavou.
16. Z uvedených dôvodov bol návrh na začatie konania o súlade právnych predpisovodmietnutý ako podaný zjavne neoprávnenou osobou a pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015