znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 29/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. marca 2015predbežne   prerokoval   návrh   Okresného   súdu   Bratislava   I,   zastúpeného   sudkyňouJUDr. Gabrielou Buľubašovou, na začatie konania o súlade § 768db zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya takto

r o z h o d o l :

Návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisovo d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. októbra2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen   „okresný   súd“   alebo   „navrhovateľ“),   zastúpeného   sudkyňou   JUDr.   GabrielouBuľubašovou, na začatie konania o súlade § 768db zákona č. 513/1991 Zb. Obchodnýzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) s čl. 1 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

2.   Z   návrhu   vyplýva,   že   pred   okresným   súdom   sa   pod   sp.   zn.   28   C   84/2008na základe žaloby (ďalej len „žalobca“) podanej 28. apríla 2008 vediekonanie proti spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. (ďalej aj „žalovaný“), v rámciktorej sa žalobca domáha, aby okresný súd určil, že žalobca má „voči odporcovi právo na peňažný doplatok na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške rozdielu medzi hodnotou jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. stanovenej na účel zlúčenia ku dňu 31.   12.   2002   znaleckým   dokazovaním   na   základe   dokladov   predložených   odporcom, a sumou 2.156,55 Sk, ktorá predstavuje nesprávne určenú hodnotu jednej akcie Slovenskej poisťovne,   a.s.   pri   jej   zlúčení   s   Allianz   poisťovňou,   a.s.   eventuálne   v   prípade,   ak   súd nevyhovie návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania... právo na peňažný doplatok vo výške   2020,45   Sk   na   každú   jednu   akciu   odporcu   vlastnenú   navrhovateľom.   Výška peňažného doplatku vyplýva z rozdielu priemeru piatich verzií ocenenia akcií Slovenskej poisťovne, a.s. ku dňu 31. 12. 2002 podľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline..., t.j. 4177,- Sk na každú 1 akciu Slovenskej poisťovne, a.s. a hodnoty akcie Slovenskej poisťovne, a.s. nesprávne   stanovenej   pri   zlúčení   vo   výške   2.156,55   Sk   na   každú   1   akciu   Slovenskej poisťovne, a.s., z čoho vyplýva nárok na doplatok vo výške 2020,45 Sk na každú 1 akciu Slovenskej poisťovne, a.s. resp. po zlúčení a zmene názvu na doplatok vo výške 2020,45 Sk na každú 1 akciu Allianz – Slovenskej poisťovne, a.s. vlastnenú navrhovateľom.“.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok opiera o § 218i ods. 8 v spojenís § 768db Obchodného zákonníka, pričom ho odvodzuje od tej skutočnosti, že pri zlúčeníspoločnosti Allianz poisťovne, a. s., a spoločnosti Slovenská poisťovňa, a. s., ktoré sa udialo13. decembra 2002, bol výmenný pomer akcií určený predstavenstvami oboch spoločnostízúčastňujúcich sa na zlúčení stanovený nesprávne, a to s poukazom na zložitosť správnehourčenia tohto výmenného pomeru, na čo sa vyžadujú rozsiahle odborné znalosti: „Podľa názoru navrhovateľa nebol výmenný pomer akcií určený zmluvou o zlúčení spoločností... primeraný, nakoľko stanovené hodnoty oboch zlučujúcich spoločností, z ktorých vychádzali výpočty   výmenného   pomeru   predstavenstiev   oboch   zlučujúcich   sa   spoločností, nezodpovedajú   reálnej   hodnote   týchto   spoločností.   Odhady   predstavenstiev   oboch zlučujúcich sa spoločností o hodnote spoločností neboli správne, nakoľko vychádzali len z úsudku predstavenstiev nemajúcich potrebné odborné vedomosti pre správne vyriešenie tohto   komplikovaného   odborného   problému.   Predstavenstvá   oboch   spoločností   si   mali na určenie reálnej hodnoty podnikov... na účely ich zlúčenia vyžiadať znalecký posudok k tomuto spôsobilého znaleckého ústavu, čo však neurobili.“

4. Okresný súd uznesením č. k. 28 Cb 84/2008-236 z 15. novembra 2012, ktoré sastalo   právoplatným   12.   júla   2013,   podľa   §   109   ods.   1   písm.   b)   Občianskeho   súdnehoporiadku (ďalej aj „OSP“) rozhodol o prerušení konania a vec postúpil ústavnému súduna konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s § 37 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchprepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) s odôvodnením, že jeho rozhodnutie závisíod otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, pretože všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týkaveci, v tomto prípade § 768db Obchodného zákonníka, je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy.

5.   Navrhovateľ   namieta   nesúlad   nasledujúcich   ustanovení   §   768db   Obchodnéhozákonníka s čl. 1 ods. 1 ústavy:

„(1)   Akcionár   nástupníckej   spoločnosti,   na   ktorú   pri   zlúčení   spoločností   podľa doterajších predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo uplatniť   si   právo   na   vyrovnanie   podľa   §   218i   ods.   1,   ak   a)   bol   akcionárom   niektorej zo spoločností   podieľajúcej   sa   na   zlúčení   v   čase   konania   valného   zhromaždenia,   ktoré rozhodlo   o   zlúčení   spoločností   a   do   podania   návrhu   na   súd   nepreviedol   žiadne   akcie nástupníckej spoločnosti, z b) nevzdal sa práva na vyrovnanie.

(2) Návrh na začatie konania podľa odseku 1 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči   ostatným   akcionárom   a   nástupnícka   spoločnosť   je   povinná   vyplatiť   akcionárom rovnaký peňažný doplatok.“

6. Návrh na začatie konania okresný súd odôvodnil takto:„Zákon č. 657/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 zmenil okrem iného aj pravidlá ochrany akcionárov zakotvené v ustanovení § 218i zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka takým spôsobom, že práva, ktoré pôvodne priznal len akcionárom zanikajúcich spoločností, nadobudli aj akcionári nástupníckej spoločnosti v prípade zlúčenia akciových spoločnosti.

... Od 01.01.2008 preto platí, že ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené zmluvou o zlúčení primerané, má každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej   zo   spoločnosti   podieľajúcej   sa   na   zlúčení,   právo   na   doplatenie   primeraného peňažného   doplatku   od   nástupníckej   spoločnosti   za   kumulatívneho   splnenia   podmienok stanovených v ustanovení § 218i ods. 2 Obchodného zákonníka.

... Uvedená novela Obchodného zákonníka tak právo na primeraný peňažný doplatok priznala   aj   akcionárom   spoločnosti   zúčastnenej   na   zlúčení,   ktorá   samotným   zlúčením nezanikla. Tieto práva boli do nadobudnutia účinnosti zákona č. 657/2007 Z. z., t j. do 01.01.2008   priznávané   len   akcionárom   zanikajúcich   spoločností.   Uvedené   prechodné ustanovenie   však   garantuje   akcionárom   nástupníckej   spoločnosti   právo,   aj   v   prípade zlúčenia, ktoré už bolo riadne zapísané do obchodného registra a nadobudlo právne účinky, aby mohli uplatňovať svoje práva podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, t j do 01. 01. 2009. Inými slovami takíto akcionári mohli uplatniť práva na podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodníka spätne, vo vzťahu k procesom zlúčenia, ktoré boli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti § 768db ods. 1 Obchodníka.

... Z   ustanovenia   §   768db   Obchodného   zákonníka   jednoznačne   vyplýva,   že   účelom ustanovení   §   768db   Obchodného   zákonníka   je   zásah   do   práv   nadobudnutých   pred účinnosťou   zákona   č.   657/2007   Z.z.   Akcionári   nástupníckych   spoločností   môžu   (mohli) dodatočne uplatniť práva podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodníka spätne, vo vzťahu k procesom   zlúčenia   obchodných   spoločností,   ktoré   boli   právoplatne   ukončené   pred nadobudnutím účinnosti § 768db ods. 1 Obchodníka. Je teda zrejmé, že zákon dodatočne pozmeňujúco   zasahuje   do   už   právoplatne   uzavretých   procesov   zlúčenia   obchodných spoločností, kedy dodatočne vytvára možnosť akcionárom nástupníckych spoločností získať plnenie, ktorého sa počas procesu zlúčenia, resp. po jeho skončení domáhať nemohli. Tým zavádza pravú retroaktivitu a dostáva sa do rozporu so zákazom pravej spätnej pôsobnosti zákona, ktorý je obsahom princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

... Retroaktívny   charakter   ustanovení   §   768db   Obchodného   zákonníka   nie   je odôvodnený dôvodmi naliehavého všeobecného záujmu. Odôvodnenie, ktoré Národná rada Slovenskej   republiky   použila,   môže   obstáť   len   vo   vzťahu   k   zakotveniu   práva   všetkých akcionárov na vyrovnanie, ale nie na jeho zavedenie s retroaktívnym účinkom.

... Z vyššie uvedeného je zrejmé, že: (1) § 768db Obchodného zákonníka zavádza pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná; (2) § 768db Obchodného zákonníka nemôže   obstáť   z   hľadiska   čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ani   z   hľadiska požiadaviek, ktoré sú kladené na výnimočnú prípustnosť nepravej retroaktivity; a je preto v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

7. Okresný súd v petite návrhu navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... ustanovenia § 768db zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonovs ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasNárodná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a   vyhlásené   spôsobomustanoveným zákonom.

Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právnypredpis,   jeho   časť   alebo   jeho   jednotlivé   ustanovenie,   ktoré   sa   týka   prejednávanej   veci,odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názorústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrhna začatie konania súd.

Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, aknávrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.

Podľa § 19 zákona o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákonao ústavnom súde rozumie príslušný senát alebo samosudca.

Podľa § 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak je účastníkom konania súd, zastupujesenát jeho predseda.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.   Z   doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   (PL.   ÚS   16/02,PL. ÚS 7/2012)   vyplýva,   že   okrem   iných   procesných   náležitostí   aj   samotné   prerušeniekonania   je   procesným   predpokladom   na   podanie   návrhu   na   začatie   konania   o   súladeprávnych   predpisov   všeobecným   súdom.   Tento   procesný   predpoklad   všeobecný   súdv danom   prípade   preukázal   uznesením   o   prerušení   konania   č.   k.   28   Cb   84/2008-236z 15. novembra 2012, ktoré sa stalo právoplatným 12. júla 2013. Ústavný súd poukazujena to, že navrhovateľ sa v identickej veci už na ústavný súd obrátil návrhom z 29. marca2012, ktorý bol rozhodnutím ústavného súdu (PL. ÚS 7/2012) odmietnutý pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

11. Predmetom konania podľa návrhu okresného súdu je posúdenie, či ustanovenia§ 768db Obchodného zákonníka nie sú nesúladné s čl. 1 ods. 1 ústavy.

12. Podľa § čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratickýa právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

13. V rámci predbežného prerokovania návrhu na začatie konania o súlade právnychpredpisov   musí   ústavný   súd   predovšetkým   preskúmať   aplikovateľnosť   napadnutéhoustanovenia   v konaní   pred všeobecným   súdom.   Všeobecný   súd   totiž   nemôže   napadnúťakýkoľvek zákon alebo ustanovenie zákona, o ktorom by teoreticky mohol mať pochybnostio jeho protiústavnosti, ale na rozdiel od iných procesne legitimovaných subjektov podľačl. 130 ods. 1 ústavy môže napadnúť len taký zákon, ktorého aplikácia pripadá do úvahyvo veci, ktorú prerokúva. Ústavný súd sa k aplikácii napadnutej normy vyjadril vo vecisp. zn. PL. ÚS 7/04 tak, že „... legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom teda predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdomvyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu.V tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudkuvšeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlads ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republikaviazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnomsúde   ústavný súd preto   chápe   ako   postup,   v ktorom po   začatí   konania   všeobecný súdsmeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu nazačatie   konania   (v   žalobe)   a   v   jeho   odôvodnení.   Ak   v   tomto   postupe   nemá   miestointerpretácia   a   aplikácia   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu,   ktorého   vyslovenienesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavnýmsúdom v konaní podľa čl. 125 ústavy, za ktorý treba považovať len také konanie o súladeprávnych   predpisov   začaté   všeobecným   súdom,   ktorému   predchádza   konanie   predvšeobecným   súdom,   v   ktorom   má   materiálne   dôjsť   (podľa   obsahu   prítomného   návrhu)k použitiu   napadnutého   ustanovenia   zákona,   t.   j.   k   subsumpcii   skutkového   stavu   podnapádanú právnu normu (právne normy). Tento predpoklad nie je splnený, ak k takémupoužitiu   napadnutého   ustanovenia   nielenže   nedochádza,   ale   pre   nedostatok   procesnýchpodmienok alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť. Ak všeobecný súdnapriek tomu, že nie sú splnené tieto dva kumulatívne predpoklady jeho aktívnej legitimáciena podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov,podá návrh na také konanie, je návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou [§ 25 ods. 2v spojení s § 18 ods. 1 písm. e) zákona o ústavnom súde].“. Uvedený prístup potvrdilústavný súd aj vo veciach sp. zn. PL. ÚS 28/05 a sp. zn. PL. ÚS 12/2012.

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že predpokladom uplatneniaprávomoci ústavného súdu posúdiť súlad právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy na návrhvšeobecného súdu podaný podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je aj splnenieprocesných podmienok konania v tej právnej veci, kde má dôjsť k použitiu napadnutéhoustanovenia; Občiansky súdny poriadok ich označuje ako podmienky konania. Procesnépodmienky   je   možné   vymedziť   ako   predpoklady   prípustnosti   vydania   meritórnehorozhodnutia (vyhovujúceho alebo zamietajúceho).

15. Občianskoprávna teória, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov pritomzhodne medzi procesné podmienky konania zaraďujú tak prekážku prv začatého súdnehokonania (litispendencia), ak aj zaplatenie súdneho poplatku tam, kde je konanie spoplatnené.Zatiaľ čo existencia litispendencie ako procesnej podmienky konania je priamo upravenáv § 83 OSP, v zmysle ktorého: „Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.“, nezaplatenie súdneho poplatku ani dodatočne na výzvu súdu vedieza určitých podmienok [§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon   o   súdnych   poplatkoch“)]   k   zastaveniu   konania.   Inak   povedané,   zabraňujev niektorých prípadoch vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Z   pripojeného   súdneho   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   podanímžalovaného z 8. septembra 2008 bola v konaní sp. zn. 28 Cb 84/2008 vznesená námietkaskôr   začatého   konania,   ktorá   sa   vzťahovala   na   konanie   vedené   na   Krajskom   súdev Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006 (pôvodná sp. zn. 17 Cb 101/2003). Z obsahu súdnehospisu   ďalej   vyplýva,   že   konanie   vedené   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   pod   sp.   zn.7 Cbs 9/2006 bolo začaté už 10. júla 2003, bolo iniciované žalobcom a smerovalo protižalovanému. Z obsahu žaloby (strana 98 až 106 súdneho spisu) podanej na Krajskom súdev Bratislave vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha priznania práva na vyrovnanievo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodného zákonníka, a to na rovnakomskutkovom základe, ako v prípade neskôr podanej žaloby na okresnom súde v konanívedenom pod sp. zn. 28 Cb 84/2008. Vzhľadom na to, že neskôr začaté konanie vedené naokresnom súde pod sp. zn. 28 Cb 84/2008 sa týka totožných subjektov (žalobca a žalovaný)a totožného predmetu konania (skutkovo totožný základ, resp. dej súvisiaci so zlúčenímspoločností Allianz poisťovne, a. s., a Slovenskej poisťovne, a. s., následne ústiaci do návrhužalobcu na priznanie vyrovnania vo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodnéhozákonníka), ako skôr začaté konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs9/2006, ako aj skutočnosť, že zo strany žalovaného bola takáto námietka litispendenciev konaní sp. zn. 28 Cb 84/2008 vznesená, ústavný súd zastáva názor, že okresný súd bolpredovšetkým povinný sa s toto   námietkou vysporiadať   a až   následne,   za   predpokladuneexistencie procesnej prekážky, podať na ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade§ 768db Obchodného zákonníka s čl. 1 ods. 1 ústavy. Z obsahu súdneho spisu však nie jezrejmé, ako sa okresný súd po oboznámení sa s obsahom žaloby podanej žalobcom naKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006 s touto možnou prekážkou konaniavysporiadal,   a   to   napriek   tomu,   že   fotokópia   žaloby   bola   okresnému   súdu   doručenáz Krajského   súdu   v   Bratislave   a   uznesenie   o   prerušení   konania   bolo   okresným   súdomvydané až 15. novembra 2012 (prvé uznesenie o prerušení konania bolo vydané 26. marca2012).

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu zároveň zistil, že súdny poplatok za podanúžalobu nebol zaplatený ani pri jej podaní a ani v neskoršom, takmer sedemročnom priebehukonania vedeného pod sp. zn. 28 Cb 84/2008. Okrem potvrdenia o podaní žaloby (strana 75súdneho spisu), v ktorom je konštatované nezaplatenie súdneho poplatku, sa v súdnom spisenenachádza ani žiadna výzva okresného súdu na jeho zaplatenie, ani prípadné rozhodnutieo oslobodení od súdnych poplatkov. Ústavný súd v obdobnej veci sp. zn. PL. ÚS 14/2013konštatoval, že: „Nedostatok splnenia procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku jeprekážkou   v   konaní,   ktorá   súdu   neumožňuje   ďalej   vo   veci   konať.   Okresný   súd   všakv rozhodovanej veci nekonal spôsobom predpokladaným zákonom o súdnych poplatkoch(§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch), ale po približne jednom roku (27. júla 2012)konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a postúpil návrh na začatie konaniao súlade   právnych   predpisov   ústavnému   súdu.   V   zhode   s   uvedenou   judikatúrou   pretoústavný súd konštatuje, že okresný súd nepreukázal splnenie kumulatívnych predpokladovjeho   aktívnej   legitimácie   na   podanie   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdomo súlade právnych predpisov s ústavou, ktoré majú byť pri meritórnom riešení veci použité,návrh je preto zatiaľ podaný zjavne neoprávnenou osobou.“ Ústavný súd tak zastáva názor,že nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom v konaní, ktoré nie je od poplatkovej povinnostioslobodené   v   zmysle   §   6   zákona   o   súdnych   poplatkoch,   má   za   následok   nenaplneniekumulatívnych   podmienok   aktívnej   legitimácie   okresného   súdu   na   podanie   návrhuna začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov s ústavou.

16. Z uvedených dôvodov bol návrh na začatie konania o súlade právnych predpisovodmietnutý   ako   podaný   zjavne   neoprávnenou   osobou   a pre   nesplnenie   zákonompredpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015