znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 29/2014-78

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, MilanaĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť

,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   DaliboromKuciaňom,   Nitrianska   5,   Piešťany,   za   účasti

, zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského 50, Piešťany,vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných15. novembra 2014 a ich výsledku a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) podľa§ 59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci namietanej neústavnostia nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Chtelnica   konaných   15. novembra   2014   (ďalej   aj„napadnuté voľby“) a ich výsledku.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutými voľbami bol počtom hlasov 808 zvolenýza starostu obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca“), pričom sťažovateľovi malo byťodovzdaných 803 hlasov. Sťažovateľ tvrdí, že pri príprave volieb bolo porušené volebnémoratórium roznášaním letákov protikandidáta a počas volieb malo dôjsť členkou okrskovejvolebnej komisie k osočovaniu voličov sťažovateľa priamo vo volebnej miestnosti. Akoďalšie pochybenie v napadnutých voľbách sťažovateľ uvádza skutočnosť, že po príchodečlenov   volebných   komisií   do   volebnej   miestnosti   neboli   hlasovacie   lístky   a obálkyzapečatené a niektoré obálky už boli opečiatkované, z čoho vyvodzuje, že nimi muselo byťnezákonne manipulované. Namieta aj náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie, keďv nej nebolo uvedené, že pri sčítavaní hlasov v prvom okrsku bol prítomný pozorovateľ,a rovnako   spôsob   zosúladenia   počtu   voličov   zaevidovaných   vo   volebnom   zoznames počtom obálok vhodených do volebnej urny tak, že pri sčítavaní hlasov boli dodatočnezakrúžkovaní dvaja náhodní voliči z volebného zoznamu.

Následne v sťažnosti uvádza, že pri „volebnom akte bol pristihnutý p., ako vhadzoval do volebnej schránky dve obálky“, a že vo voľbách boli „použité obálky z posledných volieb, ktoré mali byť riadne archivované, čo sa však neudialo“.Pri sčítavaní hlasov mali byť uznané aj hlasovacie lístky, ktoré neboli vhodené do volebnejschránky   v obálke,   avšak   neboli   uznané   tie   hlasovacie   lístky, „kde   nebol   sťažovateľ zakrúžkovaný, ale jeho číslo zakrúžkované, čím bola jednoznačne prejavená vôľa voliča“.Sťažovateľov protikandidát sa mal ďalej ako starosta obce vyhrážať zamestnancom obecnéhopodniku stratou zamestnania v prípade, ak ho nebudú vo voľbách voliť, a že v jednomz prípadov hlasovania do prenosnej volebnej urny mala byť reálne prítomná len jedna členkavolebnej komisie. Napokon, ako ďalší dôvod svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v 15prípadoch mali mať starší voliči na stoloch pripravené lístky s menom zvoleného kandidáta,ktoré im mala pred voľbami priniesť matka uvedeného kandidáta na starostu obce.

Nadväzne na to sťažovateľ obsiahlo cituje z judikatúry ústavného súdu v konaniacho volebných   sťažnostiach,   ktoré   majú   podporiť   dôvodnosť   podania   jeho   sťažnosti(PL. ÚS 1/07, PL. ÚS 29/94, PL. ÚS 36/03, PL. ÚS 9/2011, PL. ÚS 17/09, PL. ÚS 78/2011,PL. ÚS 98/07, PL. ÚS 38/07, PL. ÚS 96/07, PL ÚS 4/2011 a PL. ÚS 16/07), a zhrňujúcouvádza,   že   v danom   prípade namieta „asi   všetky   možné   pochybenia,   ktoré   môžu pri demokratických   voľbách   nastať...   prípravu,   priebeh   a   sčítavanie   hlasov   nesprávne posúdenie platnosti, resp. neplatnosti hlasov pre sťažovateľa ako i pre účastníka tohto konania, a tým sčítanie hlasov majúce vplyv na výsledok volieb a rozhodnutie miestnej volebnej komisie o zvolenom kandidátovi za starostu obce Chtelnica. Posúdenie platnosti hlasovacích   lístkov   z   neplatných   a   naopak,   posúdenie   neplatnosti   hlasovacích   lístkov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov (čo i len jedného neplatného hlasu) má mimoriadny vplyv na ústavnosť a nezákonnosť a na samotný výsledok volieb. Pred   otvorením   volieb   je   dôvodné   podozrenie   s   manipuláciou   s   hlasovacími   lístkami a obálkami mimo   okrskových   komisií za   účelom ovplyvnenia výsledkov volieb,   čo bolo potvrdené hlasovaním jedného voliča s dvomi obálkami a ich existencia u starších ľudí. Postup zvoleného kandidáta, jeho blízkych osôb ako i sympatizantov a členov komisií opísaných vyššie v bodoch 1. - 11. bol a je v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a nemá nič spoločné z demokratickými voľbami a ich pravidlami. Takéto konanie, správanie a prístup k demokratickému inštitútu akými sú voľby, sa v demokratických štátoch, za aké sa považuje Slovenská republika, označuje za totalitné, popierajúce slobodnú vôľu a prejav voličov.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil „voľby starostu obce   Chtelnica   konané   dňa   15.11.2014   za   neplatné“ alebo   aby „rozhodnutie   miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Chtelnica v časti zvolenia za starostu obce Chtelnica ⬛⬛⬛⬛...   vo   voľbách   konaných   15.11.2014“ zrušila vyhlásil „ ⬛⬛⬛⬛... za riadne zvoleného starostu obce Chtelnica“.

Uznesením   č. k.   PL.   ÚS   29/2014-11   z   10.   decembra   2014   prijal   ústavný   súdpredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.

V stanovisku z 12. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporca uvádza,   že dôvody,pre ktoré   sťažovateľ   napáda   voľby   starostu   obce, „sú   vykonštruované,   nezakladajú   sa na pravde, urážajú v sťažnosti menované osoby a sú zásahom do občianskej cti dotknutých osôb“. Odporca namieta, že jeho letáky boli v obci distribuované 12. novembra 2014, tedapred začiatkom volebného moratória. Námietku o osočovaní voličov sťažovateľa označujeza nezmyselnú, pretože „nie je možné vopred určiť, ktorý občan je potencionálnym voličom toho ktorého kandidáta“. Vo vzťahu k námietke o vyhrážkach svokra sťažovateľa ďalšímosobám sťažovateľ zastáva názor, že z hľadiska vplyvu na priebeh a výsledok napadnutýchvolieb je takýto súkromný rozhovor dvoch osôb právne irelevantný.

Pokiaľ ide o námietku, že hlasovacie lístky neboli zapečatené a niektoré obálky boliuž   opečiatkované,   sťažovateľ   uvádza,   že hlasovacie   lístky   a   obálky „boli   odovzdané predsedovi každej okrskovej volebnej komisie v takom stave v akom boli distribuované na obecný   úrad.   Nakoľko   napr.   v   okrsku   č.   2   bolo   v   zozname   voličov   zapísaných 1079 voličov, hlasovacie lístky a rovnako aj obálky boli balené v 1000 kusoch, zvyšné kusy hlasovacích lístkov neboli zabalené v plastovej fólii, a obálky neboli v papierovej krabici, ale na nej, pretože by sa tam nezmestili. Tie obálky, ktoré neboli v papierovej krabici boli opatrené pečiatkou obce, tak ako to prikazuje príslušný zákon.... Predseda 2. okrskovej volebnej   komisie   bez   otázok   a   pripomienok   vykonal   kontrolu   podľa   vyššie   uvedeného zákona   a nakoľko   nezistil   žiadne   nedostatky,   svojim   podpisom   potvrdil   prevzatie   vyššie uvedených   dokumentov.“. Odporca   tvrdenia   sťažovateľa   odmieta,   naopak   uvádza,   že„členovia   komisií   prišli   do   volebných   miestností,   v   ktorých   neboli   žiadne   volebné dokumenty. Tieto boli uschované v uzamknutej miestnosti a členovia volebných komisií si ich   podľa   pokynov   zapisovateliek   volebných   komisií   sami   priniesli   do   volebných miestností.“.

Sťažovateľom   namietanú   skutočnosť,   že   prítomnosť   pozorovateľa pri sčítavaní hlasov nebola zaznamenaná v zápisnici okrskovej volebnej komisie okrskuč. 1, sťažovateľ považuje za drobné pochybenie bez vplyvu na výsledok volieb, pričomzároveň   poukazuje   na   to,   že   všetci   členovia   volebnej   komisie   podpísali   zápisnicubez výhrad.   Rovnaký   argument   odporca   používa   aj   k námietke   o dokrúžkovaní   dvochnáhodných   voličov   v zozname   voličov   po   sčítaní   počtu   obálok   vo   volebnej   urne.   Akovykonštruované odmieta aj tvrdenie, že jeden volič bol pristihnutý, že vhadzuje do volebnejschránky   dve   obálky.   Zapisovanie   voličov   zúčastnených   na   voľbách   do   volebnýchzoznamov a vydávanie hlasovacích lístkov a obálok členmi volebnej komisie bolo vzájomnekontrolované a takéto pochybenie odporca vylučuje, keďže po zrátaní odovzdaných obálokv tejto komisii bol ich počet rovnaký ako počet zúčastnených voličov. Odporca odmieta ajtvrdenie,   že   predsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie   č.   1   sama   uznala   ako   platnéhlasovacie lístky, ktoré neboli vložené do obálok, a aj v tejto súvislosti navrhuje vypočutiečlenov tejto volebnej komisie. Poukazuje zároveň na to, že neplatné hlasovacie lístky súsúčasťou zapečatenej volebnej dokumentácie. Za klamstvo rovnako označuje aj tvrdenie, žesa mal vyhrážať zamestnancom obecného podniku služieb.

V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľa, že predsedníčka okrskovej volebnejkomisie 2. okrsku odmietla tretí deň po ukončení napadnutých volieb podpísať protokolo archivácii volebnej   dokumentácie,   odporca   poukazuje   na   znenie   §   40   ods.   2   zákonaSlovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj,,volebný zákon“) a na časť IIbod 8 Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánovsamosprávy obcí (ďalej len „metodický pokyn“) vydaného Štatistickým úradom Slovenskejrepubliky.   V tomto   smere tvrdenie   sťažovateľa „podporené   svedectvom   predsedníčky ⬛⬛⬛⬛ poukazuje na zanedbanie jej povinností ako predsedu okrskovej komisie. Za 2. okrskovú volebnú komisiu zapečatili hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov jej nasledovní členovia: p., p., p.. Tieto zapečatené doklady spolu s ostatnými volebnými spismi odovzdali do úschovy obce p. ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľke 2.   okrskovej   volebnej   komisie.   Zápisnica   o   odovzdaní   bola   podpísaná   podpredsedom 2. okrskovej volebnej komisie pani ⬛⬛⬛⬛.“.

Aj ďalšie tvrdenie sťažovateľa o tom, že pri hlasovaní jednej z voličov do prenosnejurny bola prítomná len jedna členka okrskovej volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛ ), mápodľa odporcu svedčiť o zanedbaní povinnosti druhej členky okrskovej volebnej komisievyslanej   s prenosnou   volebnou   schránkou.   K poslednej   námietke   sťažovateľa,   žev 15 prípadoch mali mať starší voliči na stoloch už pripravené lístky s menom zvolenéhokandidáta, ktoré im mala priniesť jeho matka, odporca poukazuje na skutočnosť, že obecdistribuovala do domácností v obci zoznamy kandidátov a títo občania «sa pravdepodobne zodpovedne pripravovali na volebný akt a toto bolo pánom ⬛⬛⬛⬛ (švagor sťažovateľa)   mylne   (zámerne)   označené   za   ovplyvňovanie   zo   strany   matky   zvoleného kandidáta.   Tvrdenie   o   pripravených   lístkoch   je   zavádzajúce   a   má   znaky   zavádzania v terminológii. Voliči obdržali pri voľbe „volebné“ lístky prinesené členmi komisie a tie použili pri voľbe. Tak isto treba brať do úvahy fakt, že člen komisie a svedok v jednej osobe pri   podpise   zápisnice   nemal   žiadne   výhrady   k   priebehu   volieb   a   zápisnicu   podpísal bez pripomienok.».

V závere uvedeného vyjadrenia odporca pre vyváženosť uvádza, že „vo volebných komisiách mal sťažovateľ nominovaných viacerých rodinných príslušníkov a spriaznené osoby,   ktorí   nemali   námietky   voči   priebehu   a   výsledku   volieb.   Vzhľadom   k   tomu   je na posúdenie, či nedostatky ktoré sa objavili v činnosti komisií spôsobené nedôslednosťou či úmyslom nepoškodzujú priamo moju osobu. Rodinné väzby sťažovateľa s viacerými členmi volebných komisií a obsadenie viacerých kandidátok politických strán na členov okrskových a miestnej komisie je skutočnosťou, ktorá by mala byť posúdená...

Zápisnice 1. a 2. okrskovej volebnej komisie o hlasovaní aj miestnej volebnej komisie všetci členovia podpísali, čím potvrdili správnosť v nich uvedených údajov. Spolu mali komisie 18 členov a nikto z nich nevyužil možnosť odmietnuť podpísať uvedenú zápisnicu s uvedením dôvodov odmietnutia podpisu.

Mám za to, že v podanej sťažnosti úplne absentujú dôkazy, ktoré by potvrdili údajnú, sťažovateľom tvrdenú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Chtelnica.“.

Vzhľadom na neodôvodnenosť a neopodstatnenosť sťažnosti odporca ústavnému súdunavrhuje sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietnuť.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný súd na účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa priebehuvolieb   a zisťovania   ich   výsledkov   vykonal   dokazovanie   oboznámením   sa   s volebnoudokumentáciou predloženou ústavnému súdu obcou Chtelnica, preskúmaním a prepočítanímhlasovacích   lístkov   odovzdaných   v napadnutých   voľbách   kandidátom   na starostu   obcea vypočutím   ústavným   súdom   vybraných   svedkov   navrhnutých   účastníkmi   konania,predovšetkým spomedzi členov volebnej komisie.

Ústavný súd za účasti účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov 18. februára2015 preskúmal volebnú dokumentáciu za účasti zástupcu sťažovateľa a odporcu. Obsahomústavným   súdom   odpečatených   balíkov   boli   v napadnutých   voľbách   použité   hlasovacielístky   a obálky,   zoznamy   voličov   v 2   vyhotoveniach,   zápisnice   okrskových   volebnýchkomisií, zápisnica miestnej volebnej komisie a ostatná pomocná dokumentácia.

Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 (ďalej len „okrskovávolebná   komisia   č.   1“)   o hlasovaní   vo   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   a voľbáchstarostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných1137   voličov,   z nich   boli   vydané   obálky   842   voličom,   do   volebných   schránok   voličiodovzdali   842   obálok,   pričom   vo   voľbách   starostu   obce   bolo   za   platných   uznaných834 hlasovacích lístkov. Pre obidvoch kandidátoch na funkciu starostu obce bol odovzdanýrovnaký počet hlasovacích lístkov   417. Zápisnica okrskovej volebnej komisie č. 1 bola̶podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou bez výhrad a žiadenz členov volebnej komisie podpísanie zápisníc neodmietol.

Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 2 (ďalej len „okrskovávolebná   komisia   č.   2“)   o hlasovaní   vo   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   a voľbáchstarostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných1079   voličov,   z nich   boli   vydané   obálky   786   voličom,   do   volebných   schránok   voličiodovzdali   786   obálok,   pričom   vo   voľbách   starostu   obce   bolo   za   platných   uznaných777 hlasovacích lístkov. Pre sťažovateľa ako kandidáta č. 1 bolo odovzdaných 386 platnýchhlasov a pre odporcu ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 391 platných hlasov. Zápisnicaokrskovej volebnej komisie č. 2 bola podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako ajjej   zapisovateľkou   bez   výhrad   a   žiaden   z členov   volebnej   komisie   podpísanie   zápisnícneodmietol.

Z obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecnéhozastupiteľstva   a voľbách   starostu   obce   v   obci   Chtelnica   vyplýva,   že   celkovo   bolovo volebných   zoznamoch   zapísaných   2216   voličov,   z nich   boli   vydané   obálky   1628voličom, do volebných schránok voliči odovzdali tiež 1628 obálok, pričom vo voľbáchstarostu   obce   bolo   za   platných   uznaných   1611   odovzdaných   hlasovacích   lístkov.Pre sťažovateľa,   ktorý   bol   kandidátom   č.   1,   bolo   v napadnutých   voľbách   odovzdaných803 platných   hlasov   a pre   odporcu,   ktorý   bol   kandidátom   č.   2,   bolo   odovzdaných808 platných hlasov. Zápisnica miestnej volebnej komisie bola podpísaná všetkými členmivolebnej komisie a jej zapisovateľkou bez výhrad, pričom žiaden z členov volebnej komisiepodpísanie zápisníc neodmietol.

Následným preskúmaním a prepočítaním voličmi odovzdaných hlasovacích lístkovpre voľby starostu obce boli ústavným súdom zistené totožné výsledky napadnutých volieb,aké boli uvedené v zápisniciach okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie.Ústavný súd zistil rovnaký počet platných aj neplatných hlasovacích lístkov odovzdanýchv napadnutých voľbách pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce, aký zistiliokrskové volebné komisie a aký aj bol uložený vo volebnej dokumentácii archivovanejobcou.

Následne   vykonal   ústavný   súd   sudcom   spravodajcom,   ktorý   bol   uznesenímústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený vykonaním dôkazovmimo verejného zasadnutia, a za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov ajvýsluch vybraných svedkov z okruhu svedkov navrhnutých účastníkmi konania.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛,   predsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie   č.   1,vo svojej výpovedi uviedla, že si nie je vedomá žiadnych zásadných skutočností, ktoré bymali vplyv na zákonnosť alebo ústavnosť volieb. K voľbe do prenosnej volebnej schránkyuviedla, že dvom povereným členkám volebnej komisie odovzdala zoznam voličov, ktorío takýto spôsob hlasovania žiadali, a presný počet obálok, ako aj hlasovacích lístkov, ktorémali byť pri takejto voľbe použité. Svedkyňa uviedla, že v okrskovou volebnou komisioubolo   uznaných   ako   platných   aj   niekoľko   hlasovacích   lístkov,   ktoré   sa   po   vysypanívolebných schránok nachádzali mimo úradných volebných obálok, pretože podľa názoručlenov komisie išlo o hlasovacie lístky vypadnuté z volebných obálok, a počet prázdnychnezalepených volebných obálok vo volebnej schránke a počet takto nájdených hlasovacíchlístkov bol rovnaký.

Zo svedeckých výpovedí ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, členiek okrskovejvolebnej komisie č. 1, vyplynulo, že počas napadnutých volieb boli spolu za voličmi, ktorípožiadali o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Úlohy si rozdelili tak, že svedkyňa viedla motorové vozidlo, ktorým išli za voličmi, a svedkyňa držalavolebnú schránku a odchádzala za voličmi, aby mohli voľbu vykonať. S volebnou schránkouspravidla stála pred domom, kde voliči (v ojedinelých prípadoch ich rodinní príslušníci)vhodili do volebnej schránky volebnú obálku s hlasovacím lístkom upraveným voličom.Svedkyňa uviedla,   že   aj   keď   druhá   členka   volebnej   komisie   sedela   v aute,volebná schránka jej bola na dohľad a len v jednom prípade nemohla svedkyňa vidieť,   ako   voliči   odvolili,   pretože   sa   otáčala   s autom   na   ulici.   Svedkyňa potvrdila, že na prenosnú volebnú schránku pri hlasovaní voličmi okrem 4 prípadov videla,pričom druhej členke okrskovej volebnej komisie nemala dôvod neveriť, keďže jej predkaždým   domom   odovzdávala   vždy   len   presný   počet   obálok   a hlasovacích   lístkov   prevoličov, ktorí mali ísť práve hlasovať. Pri výsluchu poprela tvrdenie uvedené v sťažnosti, žeby   jej   mala   svedkyňa prikazovať,   aby   ostávala   v aute,   kým   ona   išla   dodomácností   voličov,   ktorí   mali   do   prenosnej   volebnej   schránky   hlasovať.   K zápisnicio voľbách svedkyňa nemala žiadne výhrady, a preto ju podpísala. Doplnila, žeráno po príchode do volebnej miestnosti boli niektoré hlasovacie lístky odbalené z fóliea niektoré volebné obálky už boli opečiatkované.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1, uviedla, žev priebehu   volieb   sa   vo   volebnej   komisii   nezdržiavala,   bola   len   pri   sčítaní   hlasov,a zápisnicu o voľbách podpísala bez výhrad. Ďalej svedčila, že pri sčítaní hlasov volebnákomisia zistila vo volebnej schránke o dve volebné obálky viac, ako bol počet voličovzaznamenaných v zozname voličov, a keďže sa komisia zhodla, že zrejme došlo k chybevo vyznačovaní   voličov,   ktorým   boli   vydané   volebné   obálky,   svedkyňa   na   ich   pokynzakrúžkovala ďalších dvoch náhodných voličov vo volebnom zozname. Uvedený priebehsčítavania hlasov potvrdil aj svedok, ktorý sa ho zúčastnil na žiadosť sťažovateľaako pozorovateľ v okrskovej volebnej komisii č. 1. Pri svojom výsluchu uviedol, že vovolebnom   zozname   mali   byť   náhodne   zakrúžkovaní   dvaja   voliči,   o ktorých   podľa   jehonázoru neskôr vyplynulo, že sa napadnutých volieb nezúčastnili, pretože sa v tom časenachádzali v zahraničí.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2, uviedla,že volebná miestnosť bola pri príchode členov volebnej komisie už pripravená, volebnéobálky opečiatkované a hlasovacie lístky sa nachádzali na parapete okna. Svedkyňa uviedla,že počas volieb pri tom, ako sa vracala do volebnej miestnosti, zahliadla voliča, ako vhadzuje do volebnej schránky dve obálky. Ostatní členovia volebnej komisiejej mali potvrdiť, že uvedený volič vhadzoval dve obálky zrejme preto, lebo predchádzajúcivolič zle vhadzoval obálku, ktorá zostala vo volebnej schránke zaseknutá. Pri sčítaní hlasovnebol zistený iný počet obálok vo volebnej schránke, ako bol počet voličov zaznamenanýchvo volebných zoznamoch. Uviedla, že prenosnú volebnú urnu zapečatil na začiatku voliebstarosta, avšak iná členka volebnej komisie jej potvrdila, že táto bola pred tým prázdna.Uvedené považuje za pravdepodobné, pretože po jej otvorení pri sčítaní hlasov počet obálokvydaných   voličom   pri   hlasovaní   do   prenosnej   volebnej   schránky   s počtom   volebnýchobálok, ktoré do nej boli vhodené, súhlasil. Svedkyňa potvrdila, že deň po napadnutýchvoľbách publikovala na facebooku vyjadrenie, v ktorom uviedla „... môžem povedať, teda aspoň za druhý okrsok, že všetko prebehlo spravodlivo“ a že zápisnicu okrskovej volebnejkomisie č. 2 podpísala bez výhrad.

Svedok ⬛⬛⬛⬛,   člen   okrskovej   volebnej   komisie   č.   2,   ktorý   je   švagromsťažovateľa, pri svojom výsluchu potvrdil, že do volebnej komisie prišli o pol siedmej ráno,kde bolo už všetko na voľby pripravené. Potvrdil, že volebné schránky pred tým, ako bolizapečatené,   skontroloval,   preliepal   ich   papierovou   páskou   a starosta   opatril   odtlačkamiúradnej   pečiatky   obce.   K priebehu   hlasovania   vo   volebnej   miestnosti   ani   hlasovaniado prenosnej volebnej schránky nemal žiadne pripomienky, zápisnicu okrskovej volebnejkomisie o voľbách podpísal bez výhrad.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛,   manželka   odporcu,   pri   svojom   výsluchuodmietla namietanú nezákonnosť volieb v okrsku č. 2, kde ako členka volebnej komisiepôsobila.   K hlasovaniu   voliča ⬛⬛⬛⬛ uviedla,   že   je   vylúčené,   aby   mu   bolivydané   dve   volebné   obálky   a hlasovacie   lístky,   keďže   každému   voličovi   vydávalahlasovacie   lístky   a volebné   obálky   pani sediaca   vo   volebnej   komisii   vedľasvedkyne ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   vyznačovala   každého,   kto   prišiel   voliť,   do   jednéhozo zoznamov voličov. Navyše uviedla, že pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, nemoholby im súhlasiť počet volebných obálok vo volebných schránkach s počtom zaznamenanýchvoličov vo volebných zoznamoch. Ďalej uviedla, že ráno po príchode do volebnej miestnostiim bola vydaná jedna škatuľa neopečiatkovaných volebných obálok (1000 ks) a niekoľkoďalších kusov volebných obálok bolo voľne uložených a opatrených pečiatkou obce, čovšak malo slúžiť pre volebnú komisiu ako vzor, akým spôsobom majú byť všetky úradnéobálky označené.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu poprel, že by pri voľbách dostal viachlasovacích lístkov a volebných obálok ako jeden lístok a jednu obálku, a vylúčil, že bydo volebnej schránky vhadzoval viac ako len jednu volebnú obálku, ktorá mu bola vydanásvedkyňou. Uviedol, že počas hlasovania na jeho volebný akt nikto z členovvolebnej   komisie   nereagoval   a   až   po   3   dňoch   sa   mal   dozvedieť   informáciu,   že   jeupodozrievaný z vhadzovania dvoch volebných obálok do volebnej schránky.

Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

III.

Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súdje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej   republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o voľbách,   predseda   okrskovej   volebnej   komisieskontroluje   pred   začatím   volieb   za   prítomnosti   komisie   volebnú   schránku   a   prenosnúvolebnú   schránku   a   zapečatí   ich.   Skontroluje   tiež   vybavenie   volebnej   miestnosti,   či   jepripravený   zoznam   voličov   a   dostatočný   počet   hlasovacích   lístkov   a   prázdnychnepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Podľa čl. 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodínpred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa   §   31   ods.   6   zákona   o voľbách   volič   môže   požiadať   zo   závažných,   najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách, po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa   §   37   ods.   2   zákona   o voľbách   okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálkys hlasovacími   lístkami   z volebnej   schránky,   spočíta   obálky   a   porovná   počet   obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa   §   37   ods.   3   volebného   zákona   po   vybratí   hlasovacích   lístkov   z   obálokokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platnýchhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 2 volebného zákona, ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacíchlístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi.Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých súkandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jedenz hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sapostupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, ústavný súd môže sťažnosťzamietnuť.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľskýchorgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   je   uskutočnenievolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú voliebdo orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť voliebdo orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušeniapráv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zdôraznil,   že   voľbysú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané   porušenie   práv   mohlo   ovplyvniť   priebeh   a výsledok   volieb.   Pojem   „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

Volebná   komisia   je   orgánom   verejnej   moci,   ktorý   túto   vykonáva   vo   verejnomzáujme.   Inak   povedané,   volebná   komisia   je   inštitúciou   verejnej   moci   a   činnosť,   ktorúvykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie voliebje vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajúv zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi volebnou   vadou a   zloženímzastupiteľského   zboru   alebo   minimálne   takej   možnej   príčinnej   súvislosti   (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či tvrdenia sťažovateľa bolivykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb,teda či funkciu starostu mohol väčšinou platných hlasov získať iný než zvolený kandidát.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z preskúmania volebnej dokumentácie,ktorého   súčasťou   bolo   aj   prepočítanie   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v napadnutýchvoľbách niektorému z kandidátov na starostu obce ústavným súdom, vyplynul záver, ževýsledok   volieb   zistený   miestnou   volebnou   komisiou   a   nadväzne   zaznamenaný   v jejzápisnici zodpovedá skutočnosti. Za odporcu hlasovalo podľa posúdenia hlasovacích lístkovvolebnou komisiou (a rovnako aj ústavným súdom) 808 voličov, zatiaľ čo za sťažovateľaplatne   hlasovalo   len   803   voličov.   Námietka   sťažovateľa,   že   vo   volebnej   dokumentáciiexistuje   veľký   počet   hlasovacích   lístkov,   ktoré   obsahovali   zakrúžkovaných   obochkandidátov, sa pri jej preverení ústavným súdom nepotvrdila. V okrsku č. 1 bolo zistených8 neplatných hlasovacích lístkov a v okrsku č. 2 považovala volebná komisia za neplatných9   hlasovacích   lístkov.   Vo   všetkých   týchto   prípadoch   aj   ústavný   súd   dospel   k záveromzhodným so závermi okrskových volebných komisií.

Z výpovedí členov okrskovej volebnej komisie zhodne vyplynulo, že ako platné boliuznané   tie   hlasovacie   lístky,   ktoré   sa   nachádzali   v úradných   obálkach,   a niekoľkohlasovacích lístkov, ktoré boli z týchto obálok pri hlasovaní a pri manipulácii s volebnouurnou   vypadnuté,   avšak   ich   počet   súhlasil   s prázdnymi   úradnými   obálkami,   ktoré   savo volebnej schránke nachádzali. Pri hodnotení tohto postupu okrskovej volebnej komisieč. 1 ústavný súd prihliadal na materiálnu stránku ústavne zaručeného volebného práva,ktorej podstatou je záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov akozákladný   predpoklad   fungovania   demokratického   štátu.   V danom   prípade   tak   postupokrskovej volebnej komisie č. 1 nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľný, keďžehlasovacie   lístky   mimo   úradných   obálok   uznala   za   platné   až   po   tom,   keď   ich   početporovnala s prázdnymi nezalepenými volebnými obálkami nachádzajúcimi sa vo volebnejschránke.   Dokazovaním   ani   nebolo   preukázané,   že   by   o takomto   postupe   rozhodla   lenpredsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1, ako tvrdil sťažovateľ, keďže žiaden z členovvolebnej komisie nevzniesol v zápisnici o voľbách proti tomuto postupu žiadne námietky,čo pri svojom výsluchu potvrdili aj ďalšie dve členky okrskovej volebnej komisie.

Zároveň však ústavný súd svedeckými výpoveďami ⬛⬛⬛⬛ a preukázaný nesúlad počtu voličov zaznamenaných volebnou komisiou v zoznamoch voličovs počtom volebných obálok vložených do volebných schránok v okrsku č. 1 spochybňujeokrskovou   volebnou   komisiou   zistený   výsledok   napadnutých   volieb,   pretože   vyvolávaodôvodnené pochybnosti o skutočnom počte voličov, ktorí svoje aktívne volebné právovyužili.   Táto   skutočnosť   sa   však   týka   len   dvoch   hlasov   započítaných   do   výsledkovnapadnutých   volieb   a aj   v prípade,   ak   by   tieto   hlasy   patrili   odporcovi,   nemalo   by   tovzhľadom na celkový rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom za následok celkovoiný   výsledok   napadnutých   volieb.   Táto   skutočnosť   preto   sama   osebe   na   vyhlásenieneplatnosti napadnutých volieb podľa názoru ústavného súdu nepostačuje.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie pravidiel pri hlasovaní do prenosnejvolebnej schránky v okrsku č. 1, pri namietanom spôsobe hlasovania nebolo preukázanéporušenie ústavných princípov priamosti, tajnosti a slobody volieb. Vypočutí svedkovia(2 členovia volebnej komisie vyslaní s prenosnou volebnou schránkou) totiž o okolnostiachtohto hlasovania zhodne svedčili, že si pri jeho realizácii rozdelili úlohy takým spôsobom,aby   bolo   vzájomne   kontrolovateľné.   Jedna   členka   volebnej   komisie   mala   vo   svojejdispozícii volebnú schránku a druhá členka vydávala vždy len taký počet volebných obáloka hlasovacích   lístkov,   ktorý   zodpovedal   počtu   hlasujúcich   voličov   na danom   mieste.Vo väčšine   prípadov   svedkyňa priamo   dohliadala   na   konanie   svedkyne, ktorá mala volebnú schránku vo svojich rukách a umožňovala do nej voličomodovzdávať volebné obálky. Sťažovateľ v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz osvedčujúci,že v niektorom z prípadov hlasovania voličmi do prenosnej volebnej schránky mal byť donej   odovzdaný   hlas   v rozpore   so   slobodnou   vôľou   voliča,   alebo   v rozpore   s porušenímzásady tajnosti hlasovania. Vypočutie svedkyne ⬛⬛⬛⬛ navrhoval sťažovateľz dôvodu potvrdenia, že pri jej hlasovaní sa zúčastnila len jedna členka volebnej komisie,nie však z dôvodu, že by bol na ňu pri volebnom akte vyvíjaný neprípustný nátlak.

Vykonaným   dokazovaním   nebola   preukázaná   ani   taká   manipulácia   s volebnýmiobálkami   a   hlasovacími   lístkami,   ktorá   by   mohla   mať   priamy   dosah   na   volebnýmikomisiami   zistený   výsledok   napadnutých   volieb.   O takúto   manipuláciu   nejde,   pokiaľhlasovacie   lístky   a volebné   obálky   pri   ich   odovzdaní   členom   volebnej   komisie   nebolizapečatené, pretože zákon o voľbách obciam takúto povinnosť neustanovuje. Povinnosťouokrskových volebných komisií je podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách len skontrolovaťvybavenie   volebnej   miestnosti   a volebných   dokumentov   (t.   j.   zoznamov   voličov,dostatočného počtu hlasovacích lístkov a volebných obálok), a pripraviť sa tak na priebehsamotných   volieb.   Rovnako   nebolo   bez   pochybností   preukázané   ani   odovzdanie   dvochvolebných obálok voličom ⬛⬛⬛⬛. Toto tvrdenie sťažovateľa sa opiera leno svedectvo ⬛⬛⬛⬛, ktorá mala takéto konanie ⬛⬛⬛⬛ „zahliadnuť“,nepotvrdil ho však žiaden iný člen volebnej komisie, vrátane svedka ⬛⬛⬛⬛, ktorýje švagrom sťažovateľa, preto uvedené svedectvo nepostačovalo na preukázanie tvrdeniauvádzaného v sťažnosti.

K ostatným   námietkam   sťažovateľa   týkajúcim   sa   porušenia   volebného   moratória,údajného osočovania voličov niektorými členmi volebnej komisie, „vyhrážkam“ príbuznéhoodporcu,   či   samotného   odporcu   iným   osobám   v obci   vrátane   zamestnancov   obecnéhopodniku   služieb,   okolností   žiadosti   o   podpísanie   sťažovateľom   nekonkretizovanéhovolebného protokolu, existencii prípadov, v ktorých mali starší voliči hlasovať podľa vopredpripravenej   pomôcky   s menom   odporcu   alebo   nezapísania   prítomnosti   pozorovateľapri sčítaní hlasov, ústavný súd uvádza, že tieto námietky neboli v konaní žiadnym spôsobompreukázané, pričom väčšina z nich nie je vôbec spôsobilá podľa názoru ústavného súduzvrátiť výsledky napadnutých volieb.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že návrhu na vyhlásenie voliebna   starostu   obce   Chtelnica   za   neplatné   nie   je   možné   vyhovieť,   pretože   vykonanýmdokazovaním nebola preukázaná volebná vada takého rozsahu a charakteru, ktorá by bolav príčinnej súvislosti s výsledkom napadnutých volieb. Z uvedených dôvodov preto ústavnýsúd sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015