SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 29/2014-78
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, MilanaĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. DaliboromKuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, za účasti
, zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského 50, Piešťany,vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných15. novembra 2014 a ich výsledku a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) podľa§ 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci namietanej neústavnostia nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj„napadnuté voľby“) a ich výsledku.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutými voľbami bol počtom hlasov 808 zvolenýza starostu obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca“), pričom sťažovateľovi malo byťodovzdaných 803 hlasov. Sťažovateľ tvrdí, že pri príprave volieb bolo porušené volebnémoratórium roznášaním letákov protikandidáta a počas volieb malo dôjsť členkou okrskovejvolebnej komisie k osočovaniu voličov sťažovateľa priamo vo volebnej miestnosti. Akoďalšie pochybenie v napadnutých voľbách sťažovateľ uvádza skutočnosť, že po príchodečlenov volebných komisií do volebnej miestnosti neboli hlasovacie lístky a obálkyzapečatené a niektoré obálky už boli opečiatkované, z čoho vyvodzuje, že nimi muselo byťnezákonne manipulované. Namieta aj náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie, keďv nej nebolo uvedené, že pri sčítavaní hlasov v prvom okrsku bol prítomný pozorovateľ,a rovnako spôsob zosúladenia počtu voličov zaevidovaných vo volebnom zoznames počtom obálok vhodených do volebnej urny tak, že pri sčítavaní hlasov boli dodatočnezakrúžkovaní dvaja náhodní voliči z volebného zoznamu.
Následne v sťažnosti uvádza, že pri „volebnom akte bol pristihnutý p., ako vhadzoval do volebnej schránky dve obálky“, a že vo voľbách boli „použité obálky z posledných volieb, ktoré mali byť riadne archivované, čo sa však neudialo“.Pri sčítavaní hlasov mali byť uznané aj hlasovacie lístky, ktoré neboli vhodené do volebnejschránky v obálke, avšak neboli uznané tie hlasovacie lístky, „kde nebol sťažovateľ zakrúžkovaný, ale jeho číslo zakrúžkované, čím bola jednoznačne prejavená vôľa voliča“.Sťažovateľov protikandidát sa mal ďalej ako starosta obce vyhrážať zamestnancom obecnéhopodniku stratou zamestnania v prípade, ak ho nebudú vo voľbách voliť, a že v jednomz prípadov hlasovania do prenosnej volebnej urny mala byť reálne prítomná len jedna členkavolebnej komisie. Napokon, ako ďalší dôvod svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v 15prípadoch mali mať starší voliči na stoloch pripravené lístky s menom zvoleného kandidáta,ktoré im mala pred voľbami priniesť matka uvedeného kandidáta na starostu obce.
Nadväzne na to sťažovateľ obsiahlo cituje z judikatúry ústavného súdu v konaniacho volebných sťažnostiach, ktoré majú podporiť dôvodnosť podania jeho sťažnosti(PL. ÚS 1/07, PL. ÚS 29/94, PL. ÚS 36/03, PL. ÚS 9/2011, PL. ÚS 17/09, PL. ÚS 78/2011,PL. ÚS 98/07, PL. ÚS 38/07, PL. ÚS 96/07, PL ÚS 4/2011 a PL. ÚS 16/07), a zhrňujúcouvádza, že v danom prípade namieta „asi všetky možné pochybenia, ktoré môžu pri demokratických voľbách nastať... prípravu, priebeh a sčítavanie hlasov nesprávne posúdenie platnosti, resp. neplatnosti hlasov pre sťažovateľa ako i pre účastníka tohto konania, a tým sčítanie hlasov majúce vplyv na výsledok volieb a rozhodnutie miestnej volebnej komisie o zvolenom kandidátovi za starostu obce Chtelnica. Posúdenie platnosti hlasovacích lístkov z neplatných a naopak, posúdenie neplatnosti hlasovacích lístkov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov (čo i len jedného neplatného hlasu) má mimoriadny vplyv na ústavnosť a nezákonnosť a na samotný výsledok volieb. Pred otvorením volieb je dôvodné podozrenie s manipuláciou s hlasovacími lístkami a obálkami mimo okrskových komisií za účelom ovplyvnenia výsledkov volieb, čo bolo potvrdené hlasovaním jedného voliča s dvomi obálkami a ich existencia u starších ľudí. Postup zvoleného kandidáta, jeho blízkych osôb ako i sympatizantov a členov komisií opísaných vyššie v bodoch 1. - 11. bol a je v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a nemá nič spoločné z demokratickými voľbami a ich pravidlami. Takéto konanie, správanie a prístup k demokratickému inštitútu akými sú voľby, sa v demokratických štátoch, za aké sa považuje Slovenská republika, označuje za totalitné, popierajúce slobodnú vôľu a prejav voličov.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil „voľby starostu obce Chtelnica konané dňa 15.11.2014 za neplatné“ alebo aby „rozhodnutie miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Chtelnica v časti zvolenia za starostu obce Chtelnica ⬛⬛⬛⬛... vo voľbách konaných 15.11.2014“ zrušila vyhlásil „ ⬛⬛⬛⬛... za riadne zvoleného starostu obce Chtelnica“.
Uznesením č. k. PL. ÚS 29/2014-11 z 10. decembra 2014 prijal ústavný súdpredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.
V stanovisku z 12. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporca uvádza, že dôvody,pre ktoré sťažovateľ napáda voľby starostu obce, „sú vykonštruované, nezakladajú sa na pravde, urážajú v sťažnosti menované osoby a sú zásahom do občianskej cti dotknutých osôb“. Odporca namieta, že jeho letáky boli v obci distribuované 12. novembra 2014, tedapred začiatkom volebného moratória. Námietku o osočovaní voličov sťažovateľa označujeza nezmyselnú, pretože „nie je možné vopred určiť, ktorý občan je potencionálnym voličom toho ktorého kandidáta“. Vo vzťahu k námietke o vyhrážkach svokra sťažovateľa ďalšímosobám sťažovateľ zastáva názor, že z hľadiska vplyvu na priebeh a výsledok napadnutýchvolieb je takýto súkromný rozhovor dvoch osôb právne irelevantný.
Pokiaľ ide o námietku, že hlasovacie lístky neboli zapečatené a niektoré obálky boliuž opečiatkované, sťažovateľ uvádza, že hlasovacie lístky a obálky „boli odovzdané predsedovi každej okrskovej volebnej komisie v takom stave v akom boli distribuované na obecný úrad. Nakoľko napr. v okrsku č. 2 bolo v zozname voličov zapísaných 1079 voličov, hlasovacie lístky a rovnako aj obálky boli balené v 1000 kusoch, zvyšné kusy hlasovacích lístkov neboli zabalené v plastovej fólii, a obálky neboli v papierovej krabici, ale na nej, pretože by sa tam nezmestili. Tie obálky, ktoré neboli v papierovej krabici boli opatrené pečiatkou obce, tak ako to prikazuje príslušný zákon.... Predseda 2. okrskovej volebnej komisie bez otázok a pripomienok vykonal kontrolu podľa vyššie uvedeného zákona a nakoľko nezistil žiadne nedostatky, svojim podpisom potvrdil prevzatie vyššie uvedených dokumentov.“. Odporca tvrdenia sťažovateľa odmieta, naopak uvádza, že„členovia komisií prišli do volebných miestností, v ktorých neboli žiadne volebné dokumenty. Tieto boli uschované v uzamknutej miestnosti a členovia volebných komisií si ich podľa pokynov zapisovateliek volebných komisií sami priniesli do volebných miestností.“.
Sťažovateľom namietanú skutočnosť, že prítomnosť pozorovateľa pri sčítavaní hlasov nebola zaznamenaná v zápisnici okrskovej volebnej komisie okrskuč. 1, sťažovateľ považuje za drobné pochybenie bez vplyvu na výsledok volieb, pričomzároveň poukazuje na to, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicubez výhrad. Rovnaký argument odporca používa aj k námietke o dokrúžkovaní dvochnáhodných voličov v zozname voličov po sčítaní počtu obálok vo volebnej urne. Akovykonštruované odmieta aj tvrdenie, že jeden volič bol pristihnutý, že vhadzuje do volebnejschránky dve obálky. Zapisovanie voličov zúčastnených na voľbách do volebnýchzoznamov a vydávanie hlasovacích lístkov a obálok členmi volebnej komisie bolo vzájomnekontrolované a takéto pochybenie odporca vylučuje, keďže po zrátaní odovzdaných obálokv tejto komisii bol ich počet rovnaký ako počet zúčastnených voličov. Odporca odmieta ajtvrdenie, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1 sama uznala ako platnéhlasovacie lístky, ktoré neboli vložené do obálok, a aj v tejto súvislosti navrhuje vypočutiečlenov tejto volebnej komisie. Poukazuje zároveň na to, že neplatné hlasovacie lístky súsúčasťou zapečatenej volebnej dokumentácie. Za klamstvo rovnako označuje aj tvrdenie, žesa mal vyhrážať zamestnancom obecného podniku služieb.
V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľa, že predsedníčka okrskovej volebnejkomisie 2. okrsku odmietla tretí deň po ukončení napadnutých volieb podpísať protokolo archivácii volebnej dokumentácie, odporca poukazuje na znenie § 40 ods. 2 zákonaSlovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj,,volebný zákon“) a na časť IIbod 8 Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánovsamosprávy obcí (ďalej len „metodický pokyn“) vydaného Štatistickým úradom Slovenskejrepubliky. V tomto smere tvrdenie sťažovateľa „podporené svedectvom predsedníčky ⬛⬛⬛⬛ poukazuje na zanedbanie jej povinností ako predsedu okrskovej komisie. Za 2. okrskovú volebnú komisiu zapečatili hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov jej nasledovní členovia: p., p., p.. Tieto zapečatené doklady spolu s ostatnými volebnými spismi odovzdali do úschovy obce p. ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľke 2. okrskovej volebnej komisie. Zápisnica o odovzdaní bola podpísaná podpredsedom 2. okrskovej volebnej komisie pani ⬛⬛⬛⬛.“.
Aj ďalšie tvrdenie sťažovateľa o tom, že pri hlasovaní jednej z voličov do prenosnejurny bola prítomná len jedna členka okrskovej volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛ ), mápodľa odporcu svedčiť o zanedbaní povinnosti druhej členky okrskovej volebnej komisievyslanej s prenosnou volebnou schránkou. K poslednej námietke sťažovateľa, žev 15 prípadoch mali mať starší voliči na stoloch už pripravené lístky s menom zvolenéhokandidáta, ktoré im mala priniesť jeho matka, odporca poukazuje na skutočnosť, že obecdistribuovala do domácností v obci zoznamy kandidátov a títo občania «sa pravdepodobne zodpovedne pripravovali na volebný akt a toto bolo pánom ⬛⬛⬛⬛ (švagor sťažovateľa) mylne (zámerne) označené za ovplyvňovanie zo strany matky zvoleného kandidáta. Tvrdenie o pripravených lístkoch je zavádzajúce a má znaky zavádzania v terminológii. Voliči obdržali pri voľbe „volebné“ lístky prinesené členmi komisie a tie použili pri voľbe. Tak isto treba brať do úvahy fakt, že člen komisie a svedok v jednej osobe pri podpise zápisnice nemal žiadne výhrady k priebehu volieb a zápisnicu podpísal bez pripomienok.».
V závere uvedeného vyjadrenia odporca pre vyváženosť uvádza, že „vo volebných komisiách mal sťažovateľ nominovaných viacerých rodinných príslušníkov a spriaznené osoby, ktorí nemali námietky voči priebehu a výsledku volieb. Vzhľadom k tomu je na posúdenie, či nedostatky ktoré sa objavili v činnosti komisií spôsobené nedôslednosťou či úmyslom nepoškodzujú priamo moju osobu. Rodinné väzby sťažovateľa s viacerými členmi volebných komisií a obsadenie viacerých kandidátok politických strán na členov okrskových a miestnej komisie je skutočnosťou, ktorá by mala byť posúdená...
Zápisnice 1. a 2. okrskovej volebnej komisie o hlasovaní aj miestnej volebnej komisie všetci členovia podpísali, čím potvrdili správnosť v nich uvedených údajov. Spolu mali komisie 18 členov a nikto z nich nevyužil možnosť odmietnuť podpísať uvedenú zápisnicu s uvedením dôvodov odmietnutia podpisu.
Mám za to, že v podanej sťažnosti úplne absentujú dôkazy, ktoré by potvrdili údajnú, sťažovateľom tvrdenú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Chtelnica.“.
Vzhľadom na neodôvodnenosť a neopodstatnenosť sťažnosti odporca ústavnému súdunavrhuje sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietnuť.
II.
Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd na účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa priebehuvolieb a zisťovania ich výsledkov vykonal dokazovanie oboznámením sa s volebnoudokumentáciou predloženou ústavnému súdu obcou Chtelnica, preskúmaním a prepočítanímhlasovacích lístkov odovzdaných v napadnutých voľbách kandidátom na starostu obcea vypočutím ústavným súdom vybraných svedkov navrhnutých účastníkmi konania,predovšetkým spomedzi členov volebnej komisie.
Ústavný súd za účasti účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov 18. februára2015 preskúmal volebnú dokumentáciu za účasti zástupcu sťažovateľa a odporcu. Obsahomústavným súdom odpečatených balíkov boli v napadnutých voľbách použité hlasovacielístky a obálky, zoznamy voličov v 2 vyhotoveniach, zápisnice okrskových volebnýchkomisií, zápisnica miestnej volebnej komisie a ostatná pomocná dokumentácia.
Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 (ďalej len „okrskovávolebná komisia č. 1“) o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbáchstarostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných1137 voličov, z nich boli vydané obálky 842 voličom, do volebných schránok voličiodovzdali 842 obálok, pričom vo voľbách starostu obce bolo za platných uznaných834 hlasovacích lístkov. Pre obidvoch kandidátoch na funkciu starostu obce bol odovzdanýrovnaký počet hlasovacích lístkov 417. Zápisnica okrskovej volebnej komisie č. 1 bola̶podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou bez výhrad a žiadenz členov volebnej komisie podpísanie zápisníc neodmietol.
Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 2 (ďalej len „okrskovávolebná komisia č. 2“) o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbáchstarostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných1079 voličov, z nich boli vydané obálky 786 voličom, do volebných schránok voličiodovzdali 786 obálok, pričom vo voľbách starostu obce bolo za platných uznaných777 hlasovacích lístkov. Pre sťažovateľa ako kandidáta č. 1 bolo odovzdaných 386 platnýchhlasov a pre odporcu ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 391 platných hlasov. Zápisnicaokrskovej volebnej komisie č. 2 bola podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako ajjej zapisovateľkou bez výhrad a žiaden z členov volebnej komisie podpísanie zápisnícneodmietol.
Z obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecnéhozastupiteľstva a voľbách starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že celkovo bolovo volebných zoznamoch zapísaných 2216 voličov, z nich boli vydané obálky 1628voličom, do volebných schránok voliči odovzdali tiež 1628 obálok, pričom vo voľbáchstarostu obce bolo za platných uznaných 1611 odovzdaných hlasovacích lístkov.Pre sťažovateľa, ktorý bol kandidátom č. 1, bolo v napadnutých voľbách odovzdaných803 platných hlasov a pre odporcu, ktorý bol kandidátom č. 2, bolo odovzdaných808 platných hlasov. Zápisnica miestnej volebnej komisie bola podpísaná všetkými členmivolebnej komisie a jej zapisovateľkou bez výhrad, pričom žiaden z členov volebnej komisiepodpísanie zápisníc neodmietol.
Následným preskúmaním a prepočítaním voličmi odovzdaných hlasovacích lístkovpre voľby starostu obce boli ústavným súdom zistené totožné výsledky napadnutých volieb,aké boli uvedené v zápisniciach okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie.Ústavný súd zistil rovnaký počet platných aj neplatných hlasovacích lístkov odovzdanýchv napadnutých voľbách pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce, aký zistiliokrskové volebné komisie a aký aj bol uložený vo volebnej dokumentácii archivovanejobcou.
Následne vykonal ústavný súd sudcom spravodajcom, ktorý bol uznesenímústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený vykonaním dôkazovmimo verejného zasadnutia, a za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov ajvýsluch vybraných svedkov z okruhu svedkov navrhnutých účastníkmi konania.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1,vo svojej výpovedi uviedla, že si nie je vedomá žiadnych zásadných skutočností, ktoré bymali vplyv na zákonnosť alebo ústavnosť volieb. K voľbe do prenosnej volebnej schránkyuviedla, že dvom povereným členkám volebnej komisie odovzdala zoznam voličov, ktorío takýto spôsob hlasovania žiadali, a presný počet obálok, ako aj hlasovacích lístkov, ktorémali byť pri takejto voľbe použité. Svedkyňa uviedla, že v okrskovou volebnou komisioubolo uznaných ako platných aj niekoľko hlasovacích lístkov, ktoré sa po vysypanívolebných schránok nachádzali mimo úradných volebných obálok, pretože podľa názoručlenov komisie išlo o hlasovacie lístky vypadnuté z volebných obálok, a počet prázdnychnezalepených volebných obálok vo volebnej schránke a počet takto nájdených hlasovacíchlístkov bol rovnaký.
Zo svedeckých výpovedí ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, členiek okrskovejvolebnej komisie č. 1, vyplynulo, že počas napadnutých volieb boli spolu za voličmi, ktorípožiadali o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Úlohy si rozdelili tak, že svedkyňa viedla motorové vozidlo, ktorým išli za voličmi, a svedkyňa držalavolebnú schránku a odchádzala za voličmi, aby mohli voľbu vykonať. S volebnou schránkouspravidla stála pred domom, kde voliči (v ojedinelých prípadoch ich rodinní príslušníci)vhodili do volebnej schránky volebnú obálku s hlasovacím lístkom upraveným voličom.Svedkyňa uviedla, že aj keď druhá členka volebnej komisie sedela v aute,volebná schránka jej bola na dohľad a len v jednom prípade nemohla svedkyňa vidieť, ako voliči odvolili, pretože sa otáčala s autom na ulici. Svedkyňa potvrdila, že na prenosnú volebnú schránku pri hlasovaní voličmi okrem 4 prípadov videla,pričom druhej členke okrskovej volebnej komisie nemala dôvod neveriť, keďže jej predkaždým domom odovzdávala vždy len presný počet obálok a hlasovacích lístkov prevoličov, ktorí mali ísť práve hlasovať. Pri výsluchu poprela tvrdenie uvedené v sťažnosti, žeby jej mala svedkyňa prikazovať, aby ostávala v aute, kým ona išla dodomácností voličov, ktorí mali do prenosnej volebnej schránky hlasovať. K zápisnicio voľbách svedkyňa nemala žiadne výhrady, a preto ju podpísala. Doplnila, žeráno po príchode do volebnej miestnosti boli niektoré hlasovacie lístky odbalené z fóliea niektoré volebné obálky už boli opečiatkované.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1, uviedla, žev priebehu volieb sa vo volebnej komisii nezdržiavala, bola len pri sčítaní hlasov,a zápisnicu o voľbách podpísala bez výhrad. Ďalej svedčila, že pri sčítaní hlasov volebnákomisia zistila vo volebnej schránke o dve volebné obálky viac, ako bol počet voličovzaznamenaných v zozname voličov, a keďže sa komisia zhodla, že zrejme došlo k chybevo vyznačovaní voličov, ktorým boli vydané volebné obálky, svedkyňa na ich pokynzakrúžkovala ďalších dvoch náhodných voličov vo volebnom zozname. Uvedený priebehsčítavania hlasov potvrdil aj svedok, ktorý sa ho zúčastnil na žiadosť sťažovateľaako pozorovateľ v okrskovej volebnej komisii č. 1. Pri svojom výsluchu uviedol, že vovolebnom zozname mali byť náhodne zakrúžkovaní dvaja voliči, o ktorých podľa jehonázoru neskôr vyplynulo, že sa napadnutých volieb nezúčastnili, pretože sa v tom časenachádzali v zahraničí.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2, uviedla,že volebná miestnosť bola pri príchode členov volebnej komisie už pripravená, volebnéobálky opečiatkované a hlasovacie lístky sa nachádzali na parapete okna. Svedkyňa uviedla,že počas volieb pri tom, ako sa vracala do volebnej miestnosti, zahliadla voliča, ako vhadzuje do volebnej schránky dve obálky. Ostatní členovia volebnej komisiejej mali potvrdiť, že uvedený volič vhadzoval dve obálky zrejme preto, lebo predchádzajúcivolič zle vhadzoval obálku, ktorá zostala vo volebnej schránke zaseknutá. Pri sčítaní hlasovnebol zistený iný počet obálok vo volebnej schránke, ako bol počet voličov zaznamenanýchvo volebných zoznamoch. Uviedla, že prenosnú volebnú urnu zapečatil na začiatku voliebstarosta, avšak iná členka volebnej komisie jej potvrdila, že táto bola pred tým prázdna.Uvedené považuje za pravdepodobné, pretože po jej otvorení pri sčítaní hlasov počet obálokvydaných voličom pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky s počtom volebnýchobálok, ktoré do nej boli vhodené, súhlasil. Svedkyňa potvrdila, že deň po napadnutýchvoľbách publikovala na facebooku vyjadrenie, v ktorom uviedla „... môžem povedať, teda aspoň za druhý okrsok, že všetko prebehlo spravodlivo“ a že zápisnicu okrskovej volebnejkomisie č. 2 podpísala bez výhrad.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorý je švagromsťažovateľa, pri svojom výsluchu potvrdil, že do volebnej komisie prišli o pol siedmej ráno,kde bolo už všetko na voľby pripravené. Potvrdil, že volebné schránky pred tým, ako bolizapečatené, skontroloval, preliepal ich papierovou páskou a starosta opatril odtlačkamiúradnej pečiatky obce. K priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti ani hlasovaniado prenosnej volebnej schránky nemal žiadne pripomienky, zápisnicu okrskovej volebnejkomisie o voľbách podpísal bez výhrad.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, manželka odporcu, pri svojom výsluchuodmietla namietanú nezákonnosť volieb v okrsku č. 2, kde ako členka volebnej komisiepôsobila. K hlasovaniu voliča ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že je vylúčené, aby mu bolivydané dve volebné obálky a hlasovacie lístky, keďže každému voličovi vydávalahlasovacie lístky a volebné obálky pani sediaca vo volebnej komisii vedľasvedkyne ⬛⬛⬛⬛, ktorá vyznačovala každého, kto prišiel voliť, do jednéhozo zoznamov voličov. Navyše uviedla, že pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, nemoholby im súhlasiť počet volebných obálok vo volebných schránkach s počtom zaznamenanýchvoličov vo volebných zoznamoch. Ďalej uviedla, že ráno po príchode do volebnej miestnostiim bola vydaná jedna škatuľa neopečiatkovaných volebných obálok (1000 ks) a niekoľkoďalších kusov volebných obálok bolo voľne uložených a opatrených pečiatkou obce, čovšak malo slúžiť pre volebnú komisiu ako vzor, akým spôsobom majú byť všetky úradnéobálky označené.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu poprel, že by pri voľbách dostal viachlasovacích lístkov a volebných obálok ako jeden lístok a jednu obálku, a vylúčil, že bydo volebnej schránky vhadzoval viac ako len jednu volebnú obálku, ktorá mu bola vydanásvedkyňou. Uviedol, že počas hlasovania na jeho volebný akt nikto z členovvolebnej komisie nereagoval a až po 3 dňoch sa mal dozvedieť informáciu, že jeupodozrievaný z vhadzovania dvoch volebných obálok do volebnej schránky.
Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.
III.
Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách, predseda okrskovej volebnej komisieskontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnúvolebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či jepripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnychnepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.
Podľa čl. 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodínpred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách, po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálkys hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálokokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platnýchhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.
Podľa § 38 ods. 2 volebného zákona, ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacíchlístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi.Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých súkandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jedenz hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sapostupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, ústavný súd môže sťažnosťzamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľskýchorgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenievolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú voliebdo orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť voliebdo orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušeniapráv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľbysú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnomzáujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorúvykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie voliebje vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajúv zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zloženímzastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či tvrdenia sťažovateľa bolivykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb,teda či funkciu starostu mohol väčšinou platných hlasov získať iný než zvolený kandidát.
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z preskúmania volebnej dokumentácie,ktorého súčasťou bolo aj prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných v napadnutýchvoľbách niektorému z kandidátov na starostu obce ústavným súdom, vyplynul záver, ževýsledok volieb zistený miestnou volebnou komisiou a nadväzne zaznamenaný v jejzápisnici zodpovedá skutočnosti. Za odporcu hlasovalo podľa posúdenia hlasovacích lístkovvolebnou komisiou (a rovnako aj ústavným súdom) 808 voličov, zatiaľ čo za sťažovateľaplatne hlasovalo len 803 voličov. Námietka sťažovateľa, že vo volebnej dokumentáciiexistuje veľký počet hlasovacích lístkov, ktoré obsahovali zakrúžkovaných obochkandidátov, sa pri jej preverení ústavným súdom nepotvrdila. V okrsku č. 1 bolo zistených8 neplatných hlasovacích lístkov a v okrsku č. 2 považovala volebná komisia za neplatných9 hlasovacích lístkov. Vo všetkých týchto prípadoch aj ústavný súd dospel k záveromzhodným so závermi okrskových volebných komisií.
Z výpovedí členov okrskovej volebnej komisie zhodne vyplynulo, že ako platné boliuznané tie hlasovacie lístky, ktoré sa nachádzali v úradných obálkach, a niekoľkohlasovacích lístkov, ktoré boli z týchto obálok pri hlasovaní a pri manipulácii s volebnouurnou vypadnuté, avšak ich počet súhlasil s prázdnymi úradnými obálkami, ktoré savo volebnej schránke nachádzali. Pri hodnotení tohto postupu okrskovej volebnej komisieč. 1 ústavný súd prihliadal na materiálnu stránku ústavne zaručeného volebného práva,ktorej podstatou je záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov akozákladný predpoklad fungovania demokratického štátu. V danom prípade tak postupokrskovej volebnej komisie č. 1 nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľný, keďžehlasovacie lístky mimo úradných obálok uznala za platné až po tom, keď ich početporovnala s prázdnymi nezalepenými volebnými obálkami nachádzajúcimi sa vo volebnejschránke. Dokazovaním ani nebolo preukázané, že by o takomto postupe rozhodla lenpredsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1, ako tvrdil sťažovateľ, keďže žiaden z členovvolebnej komisie nevzniesol v zápisnici o voľbách proti tomuto postupu žiadne námietky,čo pri svojom výsluchu potvrdili aj ďalšie dve členky okrskovej volebnej komisie.
Zároveň však ústavný súd svedeckými výpoveďami ⬛⬛⬛⬛ a preukázaný nesúlad počtu voličov zaznamenaných volebnou komisiou v zoznamoch voličovs počtom volebných obálok vložených do volebných schránok v okrsku č. 1 spochybňujeokrskovou volebnou komisiou zistený výsledok napadnutých volieb, pretože vyvolávaodôvodnené pochybnosti o skutočnom počte voličov, ktorí svoje aktívne volebné právovyužili. Táto skutočnosť sa však týka len dvoch hlasov započítaných do výsledkovnapadnutých volieb a aj v prípade, ak by tieto hlasy patrili odporcovi, nemalo by tovzhľadom na celkový rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom za následok celkovoiný výsledok napadnutých volieb. Táto skutočnosť preto sama osebe na vyhlásenieneplatnosti napadnutých volieb podľa názoru ústavného súdu nepostačuje.
Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie pravidiel pri hlasovaní do prenosnejvolebnej schránky v okrsku č. 1, pri namietanom spôsobe hlasovania nebolo preukázanéporušenie ústavných princípov priamosti, tajnosti a slobody volieb. Vypočutí svedkovia(2 členovia volebnej komisie vyslaní s prenosnou volebnou schránkou) totiž o okolnostiachtohto hlasovania zhodne svedčili, že si pri jeho realizácii rozdelili úlohy takým spôsobom,aby bolo vzájomne kontrolovateľné. Jedna členka volebnej komisie mala vo svojejdispozícii volebnú schránku a druhá členka vydávala vždy len taký počet volebných obáloka hlasovacích lístkov, ktorý zodpovedal počtu hlasujúcich voličov na danom mieste.Vo väčšine prípadov svedkyňa priamo dohliadala na konanie svedkyne, ktorá mala volebnú schránku vo svojich rukách a umožňovala do nej voličomodovzdávať volebné obálky. Sťažovateľ v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz osvedčujúci,že v niektorom z prípadov hlasovania voličmi do prenosnej volebnej schránky mal byť donej odovzdaný hlas v rozpore so slobodnou vôľou voliča, alebo v rozpore s porušenímzásady tajnosti hlasovania. Vypočutie svedkyne ⬛⬛⬛⬛ navrhoval sťažovateľz dôvodu potvrdenia, že pri jej hlasovaní sa zúčastnila len jedna členka volebnej komisie,nie však z dôvodu, že by bol na ňu pri volebnom akte vyvíjaný neprípustný nátlak.
Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani taká manipulácia s volebnýmiobálkami a hlasovacími lístkami, ktorá by mohla mať priamy dosah na volebnýmikomisiami zistený výsledok napadnutých volieb. O takúto manipuláciu nejde, pokiaľhlasovacie lístky a volebné obálky pri ich odovzdaní členom volebnej komisie nebolizapečatené, pretože zákon o voľbách obciam takúto povinnosť neustanovuje. Povinnosťouokrskových volebných komisií je podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách len skontrolovaťvybavenie volebnej miestnosti a volebných dokumentov (t. j. zoznamov voličov,dostatočného počtu hlasovacích lístkov a volebných obálok), a pripraviť sa tak na priebehsamotných volieb. Rovnako nebolo bez pochybností preukázané ani odovzdanie dvochvolebných obálok voličom ⬛⬛⬛⬛. Toto tvrdenie sťažovateľa sa opiera leno svedectvo ⬛⬛⬛⬛, ktorá mala takéto konanie ⬛⬛⬛⬛ „zahliadnuť“,nepotvrdil ho však žiaden iný člen volebnej komisie, vrátane svedka ⬛⬛⬛⬛, ktorýje švagrom sťažovateľa, preto uvedené svedectvo nepostačovalo na preukázanie tvrdeniauvádzaného v sťažnosti.
K ostatným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia volebného moratória,údajného osočovania voličov niektorými členmi volebnej komisie, „vyhrážkam“ príbuznéhoodporcu, či samotného odporcu iným osobám v obci vrátane zamestnancov obecnéhopodniku služieb, okolností žiadosti o podpísanie sťažovateľom nekonkretizovanéhovolebného protokolu, existencii prípadov, v ktorých mali starší voliči hlasovať podľa vopredpripravenej pomôcky s menom odporcu alebo nezapísania prítomnosti pozorovateľapri sčítaní hlasov, ústavný súd uvádza, že tieto námietky neboli v konaní žiadnym spôsobompreukázané, pričom väčšina z nich nie je vôbec spôsobilá podľa názoru ústavného súduzvrátiť výsledky napadnutých volieb.
Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že návrhu na vyhlásenie voliebna starostu obce Chtelnica za neplatné nie je možné vyhovieť, pretože vykonanýmdokazovaním nebola preukázaná volebná vada takého rozsahu a charakteru, ktorá by bolav príčinnej súvislosti s výsledkom napadnutých volieb. Z uvedených dôvodov preto ústavnýsúd sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015