znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 29/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   D.,   L.,   prechodne   bytom   R.,   vo   veci   namietanej neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Lehota   nad   Rimavicou   konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2010   doručená   sťažnosť   J.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Lehota nad Rimavicou konaných 27. novembra 2010 z dôvodu   kupovania   hlasov   voličov,   ktorým   malo   dôjsť   k   zásahu   do volebného   práva zaručeného v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Z jej obsahu vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy za starostu. Z celkového počtu 161 odovzdaných platných hlasovacích lístkov získal 29, t. j. 18,01 % platných hlasov. Kandidát Ing. V. U., ktorý bol zvolený za starostu obce, získal 80 platných hlasov, t. j. 49,69 %. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným kandidátom, proti ktorému sťažnosť smeruje (ďalej aj „odporca“), predstavuje 51 hlasov.

Sťažovateľ   v   odôvodnení   svojej   sťažnosti   uviedol: «Výsledky   volieb   by   som akceptoval, keby boli urobené korektne a vyhral by kandidát s lepším volebným programom i   morálnym   kreditom.   Avšak   v   priebehu   dňa   počas   konania   volieb   som   sa   dozvedel skutočnosti,   ktoré   ma   ako   čestného   človeka   viedli   k   rozhodnutiu   podať   po   oznámení výsledkov volieb na Ústavný súd sťažnosť na neústavnosť a nezákonnosť volieb do miestnej samosprávy v Lehote nad Rimavicou, konaných dňa 27. 11. 2010, z dôvodu kupovania hlasov   voličov.   Pre   mňa   je   to   najzávažnejšie   porušenie   ustanoveného   zákazu   volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti....

Môj   protikandidát   Ing.   V.   U.   v   popoludňajších   hodinách   v   stredu   24.   11.   2010 prostredníctvom   svojej   dcéry   zabezpečoval   doručovanie   listín   miestnym   voličom,   ním nazvaných ako Volebná lotéria alebo Verejný prísľub.

Vo Volebnej lotérii ponúka voličom stať sa účastníkom volebnej lotérie o ceny ako televízor, automatická práčka, domáca pekáreň na chlieb, mikrovlnná rúra, sada hrncov, žehlička, nerezový kotlík na guľáš a iné drobnosti - spolu 15 cien - za podmienok: do losovania   bude   zaradený   volič,   ktorý   sa   zúčastní   volieb   starostu   a   poslancov   do samosprávnych orgánov   v Lehote nad Rimavicou   v   roku   2010;   tento   volič   sa zúčastni následného   zloženia   sľubu   zvoleného   starostu   obce;   losovanie   cien   sa   uskutočni   v Kultúrnom dome v deň zloženia sľubu starostu obce len v prípade, že za starostu obce bude zvolený...

Vo Verejnom prísľube sľubuje tento kandidát nasledovné: Ja... verejne prehlasujem, že   po   mojom   zvolení   za   starostu   obce   a   zložení   sľubu   starostu   obce   vyplatím   každý december do konania nasledujúcich volieb do samosprávnych orgánov v obci Lehota nad Rimavicou zo svojho príjmu „vianočné“ v sume 40 eur každému, kto sa ako dôchodca zúčastnil volieb do samosprávnych orgánov v obci Lehota nad Rimavicou dňa 27.novembra 2010 a o vyplatenie požiada v čase adventu....   podľa mne poskytnutých informácií bol doručený dôchodcom ako sú manželia J., pani L., pán T.

Myslím si, že volebná lotéria či verejný prísľub negatívnym spôsobom ovplyvnili hlasovanie oprávnených voličov v Lehote nad Rimavicou, ktorí sa pre vidinu budúceho príjmu či iného prisľúbeného pôžitku dali Ing. U. ovplyvniť. Žijeme v okrese, kde je väčšina ľudí   nesolventných,   chudobných,   s   najvyššou   mierou   nezamestnanosti   v   Slovenskej republike, kde je každý príjem vítaný a hlasovanie ľudí sa dá hlavne z tohto dôvodu kúpiť.»

Sťažovateľ   v   závere   sťažnosti   navrhol   vyhlásiť   voľby   do   orgánu   miestnej samosprávy v Lehote nad Rimavicou z titulu kupovania hlasov voličov za neplatné.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb starostu obce.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, ale aj osobitné náležitosti ustanovené v § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   60   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   popri všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   musí   obsahovať   vyjadrenie   sťažovateľa o tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej   republiky,   alebo   len   v   určitom volebnom   obvode   (kandidát   môže   napádať   len   zvolenie   iného   kandidáta   vo   svojom volebnom obvode), dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí.

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94   a PL.   ÚS   18/99).   Porušenie   volebného zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   je   spôsobilá   založiť   následok   spočívajúci v nezákonnosti   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   14/99).   Inými   slovami,   nie   každé   porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (obdobne PL. ÚS 38/07).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie   konanie   (pri   predbežnom   prerokovaní)   označil   také   dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   tvrdenia   sťažovateľa   o   neústavnosti   alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb   (PL.   ÚS   107/07).   Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že predovšetkým   sťažovateľ   v   konaní   o   zákonnosti   volieb   znáša   dôkazné   bremeno   v   tom zmysle,   že   musí   nezákonnosť   volieb   nielen   namietať,   ale   svoje   tvrdenie   aj   doložiť exaktnými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010).

Sťažovateľ   preukázal   pripojenou   zápisnicou   miestnej   volebnej   komisie,   že vo voľbách starostu získal 29 hlasov, čo predstavuje 18,01 % platných hlasov voličov. Pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   však   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľ neoznačil a ani nepredložil dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na zverejnený výsledok označených volieb.

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z priložených písomných dôkazov, ako aj zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do orgánov samosprávy obce Lehota nad Rimavicou vyplýva, že sťažovateľ nenamieta samotný proces výkonu volebného práva (t.   j.   vypĺňanie   hlasovacích   lístkov   alebo   nesprávne   spočítanie   hlasov)   ani   porušenie volebného moratória (t. j. obdobia 48 hodín pred začiatkom volieb) zo strany odporcu. Sťažovateľ však vidí nezákonnosť a neústavnosť volieb v obsahu písomností, ktoré jeho protikandidát, vo voľbách zvolený za starostu, mal doručovať voličom v obci v posledný deň volebnej kampane (t. j. 24. novembra 2010). Podstatou týchto písomností   malo byť podľa   sťažovateľa   kupovanie   hlasov   voličov   tzv. „volebnou   lotériou“ a „verejným prísľubom“.

Podľa   §   30   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov (ďalej len „volebný zákon“) volebná   kampaň   je   činnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho   vysielania,   hromadných   informačných   prostriedkov,   plagátov   alebo   iných nosičov informácií.

Účelom   volebnej   kampane   je   viesť   diskusiu   o   veciach   verejných   v   súvislosti s programom politických strán alebo jednotlivých kandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách o   priazeň   voličov,   v   rámci   ktorej   možno   prirodzene   očakávať   konfrontačný   spôsob argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie „vlastných predností“, prípadne o poukázanie na „slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo politickej strany), aby v rámci svojho priestoru, ktorý   mu   predvolebná   kampaň   poskytuje,   ponúkol   voličovi   adekvátnu   odpoveď   na argumentáciu   súpera,   pokiaľ   ju   považuje   za   skreslenú,   zavádzajúcu   alebo   nesprávnu (PL. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   tzv.   kupovanie hlasov   voličov   hodnotí   za vážne porušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto   obmedzenie   nesie   so   sebou   také   veľké   nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03). Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za   hlasovanie   vo   voľbách   je   protiústavné,   lebo   účelom   aktívneho   volebného   práva   je možnosť   účasti   na   správe   vecí   verejných,   a   nie   bezprostredný   materiálny   prospech (PL. ÚS 45/07).

Sťažovateľ   na   dôkaz   o   namietanej   činnosti   odporcu   pripojil   k   sťažnosti   kópiu písomností doručovaných voličom a označil priezviskom dve osoby a jeden manželský pár, ktorým   mali   byť   tieto   písomnosti   doručované.   Sťažovateľ   však   v   zmysle   citovaného ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde neoznačil dôkaz, ktorým by v konaní bolo možné preukázať, že odporca sám alebo prostredníctvom iných osôb vyvíjal sťažovateľom namietanú činnosť počas volebnej kampane, t. j. doručoval listiny zamerané na získanie jeho   podpory   alebo   slúžiace   na   jeho   prospech,   ktoré   by   svojím   obsahom   ústavne neprípustne zasahovali do podstaty volebného práva.

Zo   samotného   obsahu   písomností,   ktoré   mali   byť   doručované   na   účely   získania podpory odporcu vo voľbách, podľa názoru ústavného súdu priamo nevyplýva, že odporca v nich sľubuje hmotné výhody za odovzdanie hlasu vo voľbách jemu ako kandidátovi na starostu,   ale len sľubuje, že ktorýkoľvek volič,   ktorý   nemusí   byť voličom   odporcu   (za súčasného splnenia ďalších podmienok, medzi ktoré patrí aj okolnosť, že odporca bude zvolený do funkcie starostu), sa môže stať účastníkom volebnej lotérie o vecné ceny. Ani v písomnosti označenej ako verejný prísľub odporca (ktorý mal byť podľa sťažovateľa jej autorom)   nedáva   konkrétnu   ponuku   poskytnutia   určitej   hmotnej,   prípadne   inej   výhody voličovi – dôchodcovi za to, že jemu ako kandidátovi odovzdá svoj hlas.

Ústavný súd túto činnosť hodnotí ako neetickú formu prístupu k volebnej agitácii („rafinovaná forma“), ktorú nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako zákonnú, pričom však   v   okolnostiach   posudzovanej   volebnej   sťažnosti   ústavný   súd   považoval   pri   jej predbežnom prerokovaní za zásadnú skutočnosť, že podľa výsledkov volieb starostu v obci Lehota nad Rimavicou získal sťažovateľ 29 hlasov, zatiaľ čo odporca (víťazný kandidát) získal 80 platných hlasov z celkového počtu 161 platných odovzdaných hlasov pre voľbu starostu,   t.   j.   skutočnosť,   že   medzi   hlasmi   odovzdanými   sťažovateľovi   a   zvolenému starostovi bol výrazný rozdiel (51 hlasov). Táto skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v prípade, ak by ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej hodnovernosť   a   relevanciu   pre   účely   spochybnenia   výsledku   volieb,   by   táto   zjavne nepostačovala na to, aby mohol ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť   k   záveru,   že   pri   voľbách   starostu   obce   Lehota   nad   Rimavicou   došlo   k   tak intenzívnemu   porušeniu   volebných   predpisov,   ktorý   by   ho   oprávňoval   na   uplatnenie právomoci podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. na vyhláseniw týchto volieb za neplatné, tak ako to navrhuje sťažovateľ.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom ďalšími návrhmi   sťažovateľa   (t.   j.   žiadosťou   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom) už nebol dôvod zaoberať sa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011