znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 29/07

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 11. apríla 2007 po predbežnom prerokovaní sťažnosti M. F., G., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora v obci P. konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. decembra 2006   doručené   podanie   M.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   označené   ako   „Oznámenie o porušení volebného moratória“ a na základe výzvy ústavného súdu doplnené podaním sťažovateľa   doručeným   ústavnému   súdu   17.   januára   2007,   v   prílohe   ktorého   zaslal splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. V. P. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Podľa tvrdenia sťažovateľa kandidoval vo voľbách v obci P. 2. decembra 2006 na funkciu   starostu   obce   a   získal   viac   ako   10   %   platných   hlasov.   Sťažovateľ   v sťažnosti uviedol,   že: „Protikandidát   na   starostu   D.   B.   porušil   volebnú   kampaň   a to   tým,   že miestnych   voličov   zavádzal   a uvádzal   do   omylu   poskytovaním   nepravdivých   a pravdu skresľujúcich   informácii   o ostatných   kandidátoch.   V rozpore   so   zák.   č.   340/1990   Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   miestnym   voličom   podával   alkoholické   nápoje   vo väčšom množstve. Protikandidáti na starostu v obci P. sú presvedčení, že došlo k porušeniu ich práva na ochranu osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a to neoprávneným zásahom   zo   strany   D.   B.   do   chránených   práv   osobnosti   fyzickej   osoby.   Všetci   traja kandidáti sa domáhali, aby sa zo strany D. B. upustilo od neoprávnených zásahov do práva na   ochranu   osobnosti,   ale   D.   B.   naďalej   kandidátov   slovne   ohováral,   vyjadroval   sa vulgárne na ich adresu, snažil sa maximálne poškodiť ich dobré meno a aj týmto spôsobom znevýhodňoval ich pozíciu. V deň volieb predsedníčka volebnej komisie v obci P. vlastným motorovým vozidlom vyhľadávala a agitovala voličov a osobne ich dovážala do volebnej miestnosti.“

Na základe dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd nálezom „1. vyslovil, že

a) sťažnosť protikandidáta M. F. voči nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci P. je oprávnená a Ústavný súd jej vyhovuje

b) Ústavný súd vyhlasuje nálezom voľby do orgánu miestnej samosprávy v obci P. konané dňa 2. 12. 2006 za neplatné.

2) prikazuje predsedovi   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   vyhlásiť   nové   voľby   (...)   podľa zákona č. 346/1990 Zb. (...).

ukladá D. B., zdržať sa neoprávnených zásahov do chránených práv občianskej cti a ľudskej dôstojnosti protikandidáta M. F. (...)“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do (...) orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj (...) kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa   ustanovenia   § 59 ods.   2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť proti výsledku volieb do (...) orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov (...).

Ústavný súd z povahy podaní sťažovateľa z 8. decembra 2006 a z 10. januára 2007 zistil,   že   ide   o   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy,   ktorá   nespĺňa   všetky   náležitosti predpísané v § 20 a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) musí obsahovať aj vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom   volebnom obvode;   kandidát môže namietať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov [§ 60 ods.   1 písm. b) zákona   o ústavnom   súde],   údaje   a dôkazy   o tom,   že   je   oprávneným   navrhovateľom podľa § 59;   to   neplatí   v   prípade   navrhovateľov   uvedených   v   §   18   písm.   a)   až   e) [§ 60 ods. 1 písm. c)   zákona   o ústavnom   súde]   a   návrh   na   rozhodnutie   vo   veci   samej [§ 60 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   preto   19.   januára   2007   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa na odstránenie   nedostatkov   podania   tak,   aby   obsahovalo   všetky   náležitosti   požadované ustanoveniami § 59 až 61 zákona o ústavnom súde, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Na   jej   základe   právny   zástupca   sťažovateľa   podaním   z 1. februára   2007   požiadal o predĺženie   lehoty   o 15   dní,   ktorému   ústavný   súd   vyhovel,   a   lehotu   mu   predĺžil do 19. februára 2007.

Právny zástupca aj napriek tomu do dnešného dňa podanie nedoplnil a nedostatky podania neodstránil.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek tomu, že v podaní z 10. januára 2007 tvrdí, že vo voľbách na starostu obce P. konaných 2. decembra 2006 získal viac ako 10 % hlasov, jednoznačne nepreukázal, že je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti tak, ako to ustanovuje § 59 zákona   o ústavnom   súde,   neuviedol,   koľko hlasov   získal   a koľko bolo oprávnených   voličov.   Ďalej   sťažnosť   sťažovateľa   ústavný   súd   hodnotil   aj   ako   neúplnú z hľadiska   nedostatočného   odôvodnenia   návrhu,   pretože   neoznačil   a nenavrhol   dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde].

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa neumožňuje, aby o nej ústavný súd konal a rozhodol vo veci samej.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94), že v konaní o volebných veciach nesie dôkazné bremeno sťažovateľ.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných   zákonom   alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb (PL. ÚS 18/99).

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie   ústavnej   ochrany   a poučí   ho   o tom,   ako   treba   opravu   alebo   doplnenie sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež   v jeho   záujme   výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

Aj   napriek   tomu,   že ústavný   súd   sťažovateľa   vyzval   na   odstránenie   nedostatkov podania s výslovným poučením o tom, ako je potrebné sťažnosť doplniť, sťažovateľ na ňu dosiaľ nereagoval. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.