znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 28/2014-113

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, MilanaĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛,, obidvoch zastúpenýchadvokátkou   Mgr.   Marcelou   Grancovou,   Kováčska   28,   Košice,   za účasti ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20,Košice,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Roztokykonaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   Roztoky   konané   15.   novembra   2014 v y h l a s u j e   zan e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola24. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľkav 1. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalejlen   „sťažovatelia“)   podľa   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Roztoky konaných15. novembra   2014   (ďalej   aj   „napadnuté   voľby“).   V napadnutých   voľbách   získali 67 hlasov, ⬛⬛⬛⬛ 44 hlasov a úspešný kandidát (ďalej len „odporca“) 85 hlasov.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že odporca v čase moratória „pokračoval vo vedení volebnej kampane v časti obce, v ktorej je dominantný výskyt občanov rómskej sociálno-etnickej   skupiny   a   tejto   znevýhodnenej   sociálno-etnickej   skupine   mal   odporca prostredníctvom dvoch obyvateľov obce Roztoky prisľúbiť sumu 15 eur za hlasovanie v jeho prospech“. V tejto   súvislosti   tvrdia,   že   deň   pred   napadnutými   voľbami   mal   odporcaprostredníctvom   dvoch   obyvateľov   obce   ponúkať   alkoholické   nápoje   s výzvou,   aby   sazapísali do zoznamu voličov všetci, ktorí prídu na druhý deň medzi 8.00 h a 9.00 h voliťodporcu do funkcie starostu obce. Ďalšia v sťažnosti označená osoba sa na tomto miestemala rómskym voličom preukazovať značnou finančnou sumou a tvrdiť, že táto suma jepripravená   na   vyplatenie   sľubovanej   odmeny   za   hlasovanie.   Ako   ďalšie   porušenievolebného moratória a dôkaz volebnej korupcie sťažovatelia uvádzajú „počínanie odporcu, ktorý   vo   štvrtok,   tzn.   dňa   14.   11.   2014,   osobne   zvážal   palivové   drevo   vyslovene a len pre rómskych   voličov,   ako   súčasť   svojej   volebnej   kampane“. Sťažovatelia   zároveňuvádzajú, že voličom zo znevýhodnenej rómskej sociálno-etnickej skupiny hrozil odporcavysťahovaním   z nájomných   bytov   vo   vlastníctve   obce   z dôvodu   skončenia   nájomnéhovzťahu s nimi a tiež ich nezaradením do aktivačnej činnosti, ktorú obec realizuje.

Ďalším   dôvodom   neústavnosti   a nezákonnosti   napadnutých   volieb   má   byť   podľasťažovateľov skutočnosť, že odporca ako súčasný starosta obce „svojvoľne zmenil volebnú miestnosť v Základnej škole Roztoky, ⬛⬛⬛⬛, ktorá ním bola určená v zmysle § 10 ods. 2 zákona o voľbách na Obecný úrad Roztoky, ⬛⬛⬛⬛ “, pričom budovy majú byťod seba vzdialené až 400 m. Uvedenú zmenu mal starosta vykonať až v deň volieb, a niev lehote   ustanovenej   zákonom   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“alebo aj,,volebný zákon“). Sťažovatelia tvrdia, že vzhľadom «na svojvoľnú zmenu volebnej miestnosti starostom - odporcom v deň konania volieb nemožno vylúčiť, že v konečnom dôsledku   sa   určitá   časť   z   51   voličov   volieb   nezúčastnila   alebo   z   dôvodu,   že   o   zmene nevedela alebo ju vzhľadom na vek odradila nutnosť ďalšieho pešieho presunu po obci... V sťažnosti opísané porušenia zákona   o voľbách, a   teda   aj   označených   článkov Ústavy   Slovenskej   republiky,   v   tomto   prípade   vzhľadom   na   tesný   volebný   výsledok vo voľbách   na   post   starostu   dosiahli   celkom   zrejme   takú   intenzitu,   že   boli   spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta - odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu obce...

Hrubosť   porušenia   zákona   spočívala   v   zjavnom   a   vedomom   ignorovaní   zákazu volebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých aktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu volebného zákona došlo   viacerými   činmi,   a   nie   jedným   aktom,   čiže   išlo   aj   o   jeho   opakované   porušenie. Ustanovenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy bolo porušené preto, lebo boli porušené zákonné   pravidlá   volebnej   kampane   ako   významnej   súčasti   volieb,   ktoré   sú   jednou zo základných foriem slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Naviac, „podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci volieb.».

Sťažovatelia   napokon   namietajú   aj   porušenie   volebných   pravidiel   v   súvislostis hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, keď opisujú hlasovanie konkrétne uvedenejobyvateľky   obce   za   svoje   štyri   deti,   z   ktorých   dve   nemali   byť   reálne   na   voľbách   aniprítomné.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať nález, ktorýmbudú „Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014“ vyhlásené za neplatné.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   PL.   ÚS   28/2014-15   z   10.   decembra   2014   prijalpredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.

K prijatej sťažnosti podal odporca podaním z 5. januára 2015 stanovisko, v ktorompredovšetkým uvádza, že v napadnutých voľbách „rešpektoval tak volebné moratórium, ako aj všetky pravidlá pre vedenie regulárnej volebnej kampane. Posledné aktivity súvisiace s... volebnou kampaňou som realizoval   v stredu, teda 12. novembra 2014, pričom išlo napr. o rozdávanie propagačných volebných letákov a o diskusiu s občanmi...“.Sťažovateľpopiera   ponúkanie   alkoholických   nápojov   aj prísľub   vyplatenia   sumy   15   €   voličomrómskeho   etnika,   rovnako   tak   popiera   aj   dodávky   palivového   dreva   v čase   volebnéhomoratória pre účely získania podpory jeho kandidatúry a uvádza, že porušenia volebnéhomoratória sa mala dopustiť naopak sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛. Podľa odporcu bolo palivovédrevo dodávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,ktorej je jedným z konateľov, avšak nielen v čase pred voľbami, ale aj v predchádzajúcomobdobí, a zásadne len za úhradu.

Odporca   ďalej   popiera,   že   by   vykonával   akýkoľvek   nedovolený   nátlak   s   cieľomzískania hlasov voličov patriacich k rómskemu etniku. K tejto námietke uvádza, že aj keď„rómski   obyvatelia   obce   Roztoky   sa   snažia   svoju   nepriaznivú   sociálnu   situáciu   riešiť formou   zapájania   sa   do   vykonávania   menších   obecných   služieb   v   rámci   aktivačnej činnosti... je však pravdou, že ich pracovná disciplína a prístup k plneniu povinnosti vyplývajúcich   z účasti   na   aktivačnej   činnosti   a   z   nájomného   pomeru   nie   sú,   zľahčene povedané, ideálne. Je preto nevyhnutné s nimi neustále komunikovať, čo zahŕňa aj sústavné napomínanie   k plneniu   povinností   a   upozorňovanie   na   následky   ich   neplnenia   (napr. poučenie o povinnosti dodržiavania   pracovnej doby, tiež poučenie o   povinnosti   úhrady nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu spolu s poučením o možnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy v prípade nezaplatenia nájomného a súvisiacich úhrad za dva mesiace v zmysle čl. 10 bod 1 nájomnej zmluvy). V žiadnom prípade však nejde a ani v čase pred dotknutými voľbami nešlo o nejaké nedovolené praktiky nátlaku na ich slobodné volebné rozhodovanie, čo môže potvrdiť terénny sociálny pracovník obce...“.

Vo   vzťahu   k sťažovateľmi   predloženým   čestným   vyhláseniam   obyvateľov   obceRoztoky   vyjadruje   odporca   podozrenie   z manipulácie   osôb,   ktoré   mali   tieto   vyhlásenianapísať, a z využívania ich dôverčivosti a sociálnej núdze, k čomu mal dospieť na základepoznatkov určitých osôb navádzaných na spísanie takéhoto čestného vyhlásenia po skončenívolieb. Dôvodom podania volebnej sťažnosti má byť podľa odporcu nepriaznivá finančnásituácia sťažovateľky v 1. rade, ktorej všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci patriacejej alebo príslušníkom jej rodiny sú zaťažené záložným právom. V tejto súvislosti poukazujena stav kolaudačného konania k domu syna sťažovateľky, na ktorého rekonštrukciu bolposkytnutý úver z Fondu rozvoja bývania. Odporca odmieta aj tvrdenia o svojvoľnej zmenevolebnej   miestnosti   poukazujúc   na   kópiu   oznámenia   o čase   a mieste   konania   voliebdo orgánov územnej samosprávy z 1. októbra 2014 a kópiu určenia volebných miestnostípre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   2014   podľa   §   10   zákona   o voľbách   obcíz 9. septembra   2014,   ktoré   pripojil   k svojmu   vyjadreniu.   V závere   sťažnosti   odporcanavrhuje   k priebehu   hlasovania   vypočuť   predsedu   miestnej   volebnej   komisie   (ďalej   len„volebná komisia“), ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákonao voľbách).

V doplnení svojho vyjadrenia k sťažnosti odporca spochybňuje rukopisy   čestnéhovyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ predložené   k sťažnosti   tvrdiac,   ženekorešpondujú   s rukopisom tých   osôb,   ktoré   sú   zachytené   na   iných   administratívnychdokumentoch v dispozícii obce Roztoky, a predložil viaceré dokumenty osvedčujúce jehotvrdenia   o nepriaznivej   finančnej   situácii   sťažovateľky   v 1.   rade   (napríklad   rozhodnutieo nevydaní kolaudačného rozhodnutia zo 14. januára 2015) uvádzané už v jeho vyjadreník sťažnosti.

V replike   na   vyjadrenie   odporcu   sťažovatelia   uvádzajú,   že   pravdivosť   všetkýchčestných vyhlásení navrhujú overiť výsluchom týchto osôb ústavným súdom. Poukazujú tiežna to, že tieto osoby už boli vypočúvané aj v trestnom konaní NKA a po ich vykonaní samali prihlásiť vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou,národnou   protikorupčnou   jednotkou,   expozitúrou   Východ   (ďalej   len   „NKA“)   aj ďalšieosoby,   ktoré   chceli   byť   v súvislosti   s napadnutými   voľbami   vypočuté   a ktoré   tiežsťažovateľom   poskytli   ďalšie   čestné   vyhlásenia.   Aj   z nich   má   vyplývať,   že   improstredníctvom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ mal byť danýprísľub zaplatenia sumy 15 € na osobu za hlas pre odporcu, ak sa volič zapísal do ichzoznamu   a bol   voliť   medzi   8.00   a 9.00   hodinou.   K spochybňovaniu   podpisovna predložených   čestných   vyhláseniach   odporcom   sťažovatelia   uvádzajú,   že   odporcompredložené predtlačené administratívne listy boli vypisované jednou a tou istou osobou ̶zrejme pracovníkom obecného úradu. Namietajú, že osoby, ktoré samy (alebo ich blízkeosoby) prevzali sumu 15 € za hlasovanie, v napadnutých voľbách mohli v rámci trestnéhokonania odmietnuť vypovedať z toho dôvodu, aby seba alebo svoju blízku osobu nevystaviliriziku trestného stíhania. Poukazujú na to, že vyhrážky, ktoré smerovali alebo smerujú protiosobám, ktoré podpísali čestné vyhlásenia, sú vyšetrované v samostatnom konaní vedenomOkresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Svidník   (ďalej   len   „OR   PZ   Svidník“)   akopodozrenie z trestného   činu vydierania   podľa § 189   Trestného zákona. Nadväzne   na touvádzajú,   že „13. 02. 2015   bol realizovaný vyšetrovací úkon - konfrontácia vo   veci... pod ČVS:   PPZ-992/NKA-PK-VY-2014   v   priebehu   ktorej   mal ⬛⬛⬛⬛,   bytom, ⬛⬛⬛⬛, priznať, že mu odporca mal dať alkohol, aby ho odniesol voličom.   Osoba ⬛⬛⬛⬛ (ktorý   je   zaťom ⬛⬛⬛⬛ )   je   uvádzaná   aj v predložených čestných vyhláseniach“.

K námietkam odporcu, že aj sťažovateľka v 1. rade mala v noci zo 14. novembra2014 do 15. novembra 2014 v lokalite obecných nájomných bytov pokračovať vo volebnejkampani, predložili sťažovatelia čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ktoré majú tieto tvrdenia odporcu vyvracať. Pritom má ísť o tie istéosoby, ktoré mal ako zdroj namietaných informácií označiť samotný odporca. Argumentáciuodporcu o zlej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade považujú sťažovatelia za nesúvisiacus predmetom konania vedeného ústavným súdom. Zároveň poukazujú na zamestnávanieviacerých   rodinných   príslušníkov   odporcu   v obci   Roztoky   počas   minulého   volebnéhoobdobia.

II. Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný   súd   sa   pre   účely   preukázania   rozhodujúcich   skutočností   týkajúcich   sapriebehu   volieb   a zisťovania   ich   výsledkov   oboznámil   s odpisom   zápisnice   miestnejvolebnej komisie o výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konaniavrátane predložených čestných vyhlásení, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného NKAČVS: PPZ-992/NKA-PK-VY-2014 v stave do 15. januára 2014 a svedeckými výpoveďamiústavným súdom predvolaných svedkov.

Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, žev zoznamoch voličov bolo zapísaných 251 voličov, z toho volebné obálky boli vydané 200voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 200 volebných obálok, pričompre voľby starostu obce bolo odovzdaných 196 platných hlasovacích lístkov. Za starostuobce   bol   počtom   hlasov   85   zvolený   kandidát   s poradovým   číslom   2 ⬛⬛⬛⬛, Kandidátku s poradovým č. 1 ⬛⬛⬛⬛ volilo 67 voličov a kandidátas poradovým č. 3 ⬛⬛⬛⬛ volilo 44 voličov. Výsledky volieb (dosiahnutépočty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici sťažovatelia aniodporca   nespochybňovali   a nenavrhli   ani   ich   prepočítanie,   preto   si   ústavný   súd   tietoskutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.

Zo   sťažovateľmi   predloženého   čestného   vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a vyplýva,   že 14.   novembra   2014   mal   byť ⬛⬛⬛⬛ „zavolaný   piť   vodku do altánku   na   našom   sídlisku,   ktorú   tam   priniesol ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛ nám povedal, že alkohol posiela. spolu s bratom ⬛⬛⬛⬛ povedali, že starosta nám dá po 15,- €, keď ho budeme voliť a stane sa starostom“. ⬛⬛⬛⬛ pri svojomvýsluchu ústavným súdom uviedol, že toto čestné vyhlásenie písala jeho žena, priamo honepodpisoval, ale bol pri jeho spisovaní, a svojej žene prikázal, aby ho namiesto nehopodpísala.   K podstate   tvrdení   uvádzaných   v čestnom   vyhlásení   uviedol,   že   deňpred voľbami mali ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a jeho svokor prísť k bytovke, v ktorejv obci Roztoky bývajú Rómovia, doniesť tam pálenku a vyhlasovať, že tí, ktorí chcú voliťza starostu odporcu, nech idú voliť ráno do deviatej hodiny. Okrem toho sa malo pri pálenkehovoriť aj o vyplácaní 15 € za hlas v prospech starostu, ak pôjdu voliť do deviatej hodinyráno. Svedok nepotvrdil, že by bol prítomný pri tom, keď by boli niekomu vyplácanéfinančné prostriedky v sume 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu, uviedol len, žeo tejto skutočnosti vie „z počutia“. Zároveň nepotvrdil, že by sa mu odporca v súvislostis napadnutými voľbami vyhrážal, vyhrážať sa mal len mame svedka.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že ráno počas volebného dňa malacestou na nákup vidieť skupinu 30 až 40 ľudí, ktorí išli voliť, a súčasne sa mala od svojejsestry dozvedieť, že za odovzdanie hlasu odporcovi má byť vyplácaných 15 €. V čestnomvyhlásení   sa   ďalej   uvádza,   že   sa   jej   mal   v súvislosti   s napadnutými   voľbami   odporcavyhrážať, že „aj mňa aj manžela vyhodí z VPP“. Pri svojom výsluchu potvrdila, že saod svojej sestry dozvedela informáciu o tom, že ak voliči pôjdu voliť do 9 hodiny ráno,odporca bude vedieť, že ide o jeho voličov a že za hlasovanie v jeho prospech bude vyplácaťpo 15 € z dôvodu, „že nestihol robiť míting“. Svedkyňa pri výsluchu nevedela uviesť, ktomal uvedené peniaze voličom sľubovať, prípadne vyplácať.

Z čestných   vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť v rómskej osadev súvislosti   s napadnutými   voľbami   starostu   obce   podávaný   alebo   rozdávaný   alkoholodporcu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a s motívom jeho propagácie v napadnutých voľbách. Uvedené opätovne potvrdili ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a pri výsluchoch vykonaných NKA potom, ako boli poučení podľa § 131 ods. 1Trestného poriadku, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Len pred vyšetrovateľom NKA upravila svoju výpoveď v tom zmysle, že informáciu o podávaníalkoholu niektorými z menovaných osôb má len z počutia.

Z čestných vyhlásení podpísaných ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a vyplýva, že deň pred voľbami im   malo byť ⬛⬛⬛⬛ sľubované vyplateniesumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu, pokiaľ prídu voliťv ranných hodinách medzi 8. a 9. hodinou a budú zapísaní na zozname ním vyhotovovanomna ten účel. ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ tieto skutočnostipotvrdili   aj   pri   výsluchu   vyšetrovateľom   NKA,   pričom   výpoveď ⬛⬛⬛⬛ saod obsahu čestného vyhlásenia líšila iba v okolnosti, že sľub vyplatenia 15 € za voľbuodporcu jej mala dávať pre ňu neznáma osoba.

Naproti   tomu   z   čestných   vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a vyplýva len ich vedomosť o sľube vyplatenia 15 € za voľbu odporcu do funkcie,túto informáciu však mali mať len z počutia a žiadna konkrétna osoba im priamo takýto sľubnedávala a ani za voľbu odporcu nič neponúkala. Pravdivosť šírenia tejto informácie mali prisvojich výsluchoch pred NKA potvrdiť nielen menovaní, ale aj ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.

Z   čestných   vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva aj to, že v súvislosti s uplatnenímich volebného práva sa im mal odporca vyhrážať, že ak ho v napadnutých voľbách nebudúvoliť za starostu obce, vysťahuje ich z nájomných bytov, rozhodne o odňatí peňažnýchdávok,   na   ktorých   vyplácanie   má   obec   dosah,   alebo   ich   v   budúcnosti   nezamestnána vykonávanie aktivačných prác pre obec. Uvedené vyhrážky, ktorých sa mal odporcadopúšťať   v   rôznom   čase   pred   napadnutými   voľbami,   označené   osoby   potvrdili   ajpred vyšetrovateľom NKA v už označenom trestnom konaní.

Následne predložené čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ tiežosvedčujú   rozdávanie   alkoholu   deň   pred   napadnutými   voľbami   rómskym   rodinám ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   spisovanie   zoznamu   osôb,   ktoré   sa   malizúčastniť volieb ráno medzi 8. a 9. hodinou a sľubovanie vyplácania sumy 15 eur na osobu vprípade   zvolenia   odporcu   za   starostu   obce.   Z   obsahu   čestných   vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ zase vyplýva, že menovaní v nocizo 14.   novembra   2014   na   15.   novembra   2014   pri   obecnej   bytovke   obývanej   Rómamisťažovateľku v 1. rade nevideli a nie je im známy dôvod, pre ktorý ich odporca vo svojomvyjadrení k sťažnosti v tejto súvislosti uviedol ako svedkov ním prednesených tvrdení.

pri   svojom   výsluchu   realizovanom   pred   odstúpením   trestnéhooznámenia sťažovateľky v 1. rade NKA 16. novembra 2014 OR PZ Svidník, odboromkriminálnej   polície   sp.   zn.   ORPZ-SK-OKP1-18-185/2014   uviedol,   že   vo   štvrtokpred napadnutými   voľbami   mal   osobne   a   sám   chodiť   po   10   bytoch   v   bytovom   dome. Okrem roznášania letákov v prospech odporcu priznal, že pri tejto príležitostihotovosť,   ktorú   mal   u   seba, „ukazoval   jednotlivým   Rómom   s tým,   že   ak   budú   voliť menovaného, tak po úspešných voľbách dostanú z týchto peňazí po 15,- € na hlavu“. ďalej uviedol, že z týchto sľúbených peňazí nikomu nič nedal a že uvedený sľub aninemyslel vážne. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že vyplatenie uvedenej sumy 15 € malprisľúbiť asi 20-tim až 30-tim osobám.

Z ústavným súdom vykonaného výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛, syna sťažovateľkyv 1.   rade,   ktorý   bol   v   rámci   napadnutých   volieb   členom   volebnej   komisie,   vyplynulo,že najväčšia   volebná   účasť   bola   v   ranných   hodinách.   Počas   napadnutých   volieb   bolis prenosnou   volebnou   schránkou   vyslaní   dvaja   členovia   volebnej   komisie   ̶ a, ktorí mu mali svedčiť o problémoch a konfliktoch pri hlasovanído prenosnej volebnej schránky. Svedok uviedol, že po sčítaní hlasov na funkciu starostuobce najskôr odmietal podpísať volebnú zápisnicu z dôvodu, že po prvom sčítaní bolozistených   len   199   hlasovacích   lístkov,   hoci   odovzdaných   bolo   200   obálok,a až po následnom opätovnom sčítaní bolo volebnou komisiou zistené, že pre voľby starostuobce   bolo   odovzdaných   200   hlasovacích   lístkov.   Uviedol,   že   všetci   členovia   volebnejkomisie pred podpísaním zápisníc o napadnutých voľbách na istý čas z dôvodu technickýchproblémov pri ich vyhotovovaní opustili volebnú miestnosť, po ich vyriešení sa však do nejvrátili a napadnuté voľby ukončili podpísaním týchto zápisníc všetkými členmi volebnejkomisie.

Svedok ⬛⬛⬛⬛,   predseda   volebnej   komisie,   pri   svojom   výsluchupred ústavným   súdom   uviedol,   že   vzhľadom   na   počet   rómskych   voličov   v   obci,   ktorýpresahuje   polovicu   oprávnených   voličov,   možnosť   vzniku   problémov   a   komplikáciív priebehu volieb očakával. K skutočnostiam týkajúcim sa napadnutých volieb uviedol, žev čase medzi 8.15 až 9.15 h prišla naraz voliť väčšia skupina rómskych voličov, ktorej početodhadol   na   30   až   40   ľudí,   pričom   z   tohto   dôvodu   bolo   potrebné   koordinovať   priebehnapadnutých   volieb   a   dbať   na   zachovanie   poriadku   vo   volebnej   miestnosti,   ako   ajv priľahlých   miestnostiach.   V   súvislosti   s   hlasovaním   do   prenosnej   volebnej   schránkysvedok   uviedol,   že   o   takýto   spôsob   hlasovania   požiadalo   15   občanov,   čo   je   viac   akoobvyklý   počet,   avšak   po   konzultácii   s   obvodnou   volebnou   komisiou   bolo   umožnenévšetkým   týmto   občanom   voliť   týmto   spôsobom.   K   spôsobu   hlasovaniu   do   prenosnejvolebnej schránky svedok uviedol, že v napadnutých voľbách sa podľa jeho informáciídodržala zásada, podľa ktorej mohol voličovi pomôcť upraviť hlasovací lístok iný volič,nie však   člen   volebnej   komisie.   Zápisnice   volebnej   komisie   boli   napokon   podpísanévšetkými   členmi   volebnej   komisie   bez   výhrad,   pred   ich   podpísaním   sa   mal   vyskytnúťproblém len pri sčítavaní hlasovacích lístkov na starostu, pretože najskôr bolo zistenýchlen 199 hlasovacích lístkov na starostu obce a až po ich sčítaní pre jednotlivých kandidátovbolo zistené, že spolu bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov, čo napokon súhlasilos počtom prevzatých aj odovzdaných volebných obálok.

Svedok ⬛⬛⬛⬛,   zamestnanec   obecného   úradu   obce   Roztoky,   pôsobiaci   akoterénny sociálny pracovník, pri svojom výsluchu potvrdil, že situácia v rómskej komunitev obci bola pred napadnutými voľbami napätá, keďže sa viedol ostrý boj medzi kandidátmina   starostu   obce.   Nepotvrdil   však,   že   by   bolo   niekomu   z   tejto   komunity   vyhrážanévysťahovaním z nájomného bytu alebo ukončením aktivačnej činnosti.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu nepotvrdila žiadne dokazovanímzisťované skutočnosti vzťahujúce sa na napadnuté voľby. Uviedla len, že voľby prebehliv poriadku,   a   potvrdila,   že   sťažovateľka   v 1.   rade   ju   o   spísanie   čestného   vyhláseniapožiadala, avšak ona takéto čestné vyhlásenie nenapísala a žiadne iné ani nikomu nedala.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ svedčila, že v deň volieb sa ľudia mali rozprávať, že ktopôjde voliť ráno do 9:00 h, budú mu za to vyplatené peniaze. Neuviedla však, od koho tútoinformáciu   získala,   a nevie   ani   o tom,   že   by   bola   niekomu   nejaká   suma   za   hlasovaniev napadnutých voľbách vyplatená. Zároveň uviedla, že odporca jej dodal pred napadnutýmivoľbami drevo, za ktoré však riadne zaplatila, a v súvislosti s napadnutými voľbami odporcaza jeho dodávku nič nechcel.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ odmietol   ovplyvňovanie   voličov,   ktoré   je   uvádzanévo volebnej sťažnosti. Podľa jeho názoru voľby prebehli v poriadku, nikto ho o zabezpečeniehlasov   rómskych   voličov   pre   odporcu   v napadnutých   voľbách   nepožiadal.   Na otázkuprávnej zástupkyne sťažovateľky uviedol, že od 18. novembra 2014 pracuje pre obec akočlen obecnej hliadky. V ten istý deň sa mal stať členom obecnej hliadky aj Uvedené   zamestnanie   mali   získať   vo   výberovom   konaní   zverejnenom   na nástenkeobecného   úradu,   avšak   deň,   kedy   sa   toto   výberové   konanie   malo   uskutočniť,   ani   inépodrobnosti uviesť nevedel.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol,   že   podplácanie   voličov   považuje   za   výmysel.Napadnuté voľby mali prebehnúť bez problémov a počas volebnej kampane odporca nerobilžiaden míting.

Z odporcom predloženej listiny „Určenie volebných miestností pre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014“ z 9. septembra 2014 vyplýva, že starosta obce utvoril podľa § 10 zákona o voľbách na odovzdávanie hlasovacích lístkov a sčítanie hlasovna   území obce Roztoky jeden volebný okrsok pre voľby do orgánov samosprávy obcía za volebnú miestnosť na území obce Roztoky určil kultúrny dom na adrese.Oznámenie o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí z 1. októbra 2014,ktoré malo byť distribuované do domácností voličov, uvádza ako miesto konania voliebkultúrny dom Roztoky.

Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

III. Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd   jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej   republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo nezávislého   kandidáta   vrátane   inzerciealebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4,hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislýkandidát   zabezpečený   rovnaký   prístup   k   hromadným   informačným   prostriedkoma k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnejkampane.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb   zakázané   v   rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní,   v   hromadných   informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislýchkandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   aleboobrazom.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o   voľbách   volič   hlasuje   osobne.   Zastúpenie   nie   jeprípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavilido volebnej miestnosti.

Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvochsvojich   členov   s   prenosnou   volebnou   schránkou,   hlasovacími   lístkami   a   obálkou.Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístokpre telesnú   vadu   alebo   preto,   že   nemôže   čítať   alebo   písať,   má   právo   vziať   so   seboudo priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovacílístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Podľa   §   33   zákona   o   voľbách   za   poriadok   vo   volebnej   miestnosti   a   v   jejbezprostrednom   okolí   zodpovedá   predseda   okrskovej   volebnej   komisie.   Jeho   pokynyna zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväznépre všetkých prítomných.

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vyhlásiť voľbyza neplatné.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľskýchorgánov   (aktívne   volebné   právo) a   jednak   sa   uchádzať   o   zvolenie   za   člena   niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánovsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré jev konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatismutandis PL. ÚS 21/94).

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zdôraznil,   že   voľby   súprostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi.   Hrubé,   závažné   aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané   porušenie   práv   mohlo   ovplyvniť   priebeh   a   výsledok   volieb.   Pojem   „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi   volebnou   vadou   a   zloženímzastupiteľského   zboru   alebo   minimálne   takej   možnej   príčinnej   súvislosti   (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážneporušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počasvolieb,   ktorá   zasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívneho   či   pasívneho)   právazaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvopre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti,   že   od   ústavného   súduvyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanievo   voľbách je protiústavné, lebo   účelom aktívneho volebného   práva   je možnosť účastina správe   vecí   verejných,   a   nie   bezprostredný   materiálny   prospech   (PL.   ÚS   6/06,PL. ÚS 45/07).

Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konanípred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje lenna základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovaniev prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdeníúčastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciachnie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stavmetódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov vkontexte   s   ďalšími   konkrétnymi   okolnosťami   posudzovanej   veci   a   na   tom   základerozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právnezávery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011).V   súvislosti   s   prednesenými   námietkami   sťažovateľov   týkajúcimi   sa   kupovania   hlasovústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti voliebnemôže   byť   vykladaná   tak   extenzívne,   že   by   mal   iba   na   základe   špekulatívneformulovaných,   resp.   nedostatočne   podložených   námietok   a   vo   svojej   podstatenepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehuvolebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).

Ústavný súd vyhodnotením vykonaných dôkazov zistil, že deň pred napadnutýmivoľbami,   t.   j.   14.   novembra   2014,   bolo   porušené   volebné   moratórium,   keď   voličomrómskeho pôvodu bývajúcim v nájomnom bytovom dome vo vlastníctve obce bol ponúkanýalkohol s cieľom ovplyvniť v prospech odporcu hlasovanie týchto osôb v nadchádzajúcichvoľbách. Vyplýva to nielen so svedeckej výpovede ⬛⬛⬛⬛, ale aj z výpovedí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a vykonaných vyšetrovateľom NKA vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:PPZ-992/NKA-PK-VY-2014. Z výpovede ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ako aj čestného vyhlásenia vyplýva,   že fľaše alkoholu   boli okrem toho s tým istým účelom poskytnutéaj viacerým rodinám. Na tomto konaní porušujúcom volebné moratórium sa mali podieľať ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Ústavný súd vyhodnotil rovnako za preukázané, že na skupinu rómskych voličovbolo deň pred voľbami pôsobené aj prísľubom o vyplácaní sumy 15 € za 1 hlas v prípadevoľby odporcu za starostu obce v ranných hodinách, a na ten účel bol spisovaný zoznamvoličov, ktorí sa takéhoto postupu mali zúčastniť. Tieto skutkové okolnosti ústavný súdustálil   z   výpovedí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ktorí potvrdili, že im ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ malo byťsľubované vyplatenie uvedenej sumy a určité peniaze im aj boli fyzicky ukázané. Aj ďalšísvedkovia (, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ )   potvrdili,   že   o   týchto   aktivitách   (sľub   vyplateniasumy 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu) v rómskej komunite počuli, aj keďim priamo uvedená peňažná suma ponúknutá nebola.

Podstatným dôkazom v tomto smere je aj obsah výpovede ⬛⬛⬛⬛. Z jehovýpovede vyplýva, že na približne 20 až 30 osôb rómskeho pôvodu mal pôsobiť sľubomvyplatenia   sumy   15   €   za   hlasovanie   v   napadnutých   voľbách   v   prospech   odporcu.Bez ohľadu na skutočnosť, či išlo len o jeho iniciatívu alebo či sa tohto konania dopustilna príkaz, prípadne na podnet odporcu, pre posúdenie ústavnosti a zákonnosti napadnutýchvolieb je podstatné, že k takémuto konaniu dochádzalo bezprostredne (niekoľko hodín)pred uplatnením aktívneho volebného práva voličov.

Hodnovernosť   uvedených   zistení   a   ich   vplyv   na   priebeh   napadnutých   voliebpodporujú   aj   vyjadrenia   svedkov   navrhnutých   odporcom   –   predsedu   volebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Výsluchom ⬛⬛⬛⬛ bolo potvrdené,že   v   ranných   hodinách   skutočne   prišla   hromadne   hlasovať   skupina   30   až   40   voličovrómskeho   pôvodu,   a   preto   bolo   nevyhnutné   priebeh   volieb   vo   volebnej   miestnostikoordinovať. Aj ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu potvrdila, že v deň konania voliebmala   od   iných   osôb   počuť   informáciu,   že   za   hlasovanie   vo   voľbách   bude   vyplácanásuma 15 € tým voličom, ktorí sa zúčastnia volebného aktu do 9.00 h a budú voliť zvolenéhostarostu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   dôveryhodnosť   svedectva popierajúceho   účasť   na   akomkoľvek   protiústavnom   ovplyvňovaní   voličov   v   čase   tesnepred napadnutými voľbami oslabuje jeho prijatie za člena obecnej hliadky odporcom, a tohneď tretí deň po napadnutých voľbách, t. j. 18. novembra 2014. V tejto súvislosti sa totižnemožno vyhnúť takej interpretácii uvedenej skutočnosti, že zo strany odporcu mohlo ísťo istý   spôsob   ocenenia   konania ⬛⬛⬛⬛ alebo   jeho   postojov   počas   prípravya priebehu napadnutých volieb, keďže ani on sám pri svojom výsluchu nevedel objasniťokolnosti svojho prijatia za člena obecnej hliadky, ani popísať podobu výberového konaniapredchádzajúceho jeho prijatiu.

Uvedené   skutočnosti   teda   osvedčujú,   že   v   čase   bezprostredne   predchádzajúcomnapadnutým voľbám počas volebného moratória dochádzalo ku konaniu nesúcemu znakykupovania hlasov a ovplyvňovania voličov protiústavným spôsobom, ktoré vyvolávali tlaksmerujúci proti prejaveniu slobodného rozhodnutia voličov. Vzhľadom na rozdiel hlasovdosiahnutý medzi odporcom a sťažovateľkou v 1. rade (18 hlasov) dospel   ústavný súdk záveru,   že   opísané   okolnosti   mohli   priamo   ovplyvniť   výsledok   napadnutých   voliebstarostu obce Roztoky, a to tak, že do tejto funkcie mohla byť zvolená aj iná osoba, akoje odporca. Tieto dôvody tak zakladajú dostatočný dôvod na vyhlásenie napadnutých voliebstarostu obce Roztoky za neplatné.

Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že pri uplatnení aktívneho volebnéhopráva skupiny najmenej 20 až 30 voličov pôsobil aj prísľub vyplatenia finančnej čiastky,ktorej výška s prihliadnutím na sociálne pomery adresátov „prísľubu“ mohla neprípustneovplyvniť ich slobodné rozhodovanie, ako aj s prihliadnutím na ďalšie porušenie zákazuvolebnej kampane ustanoveného v § 30 ods. 2 zákona o voľbách (rozdávanie alkoholuvoličom s úmyslom ovplyvniť ich bezprostredne pred hlasovaním), došlo podľa názoruústavného súdu k hrubému a závažnému porušeniu demokratických princípov volieb v časevolebného   moratória   nesúcemu   so   sebou   veľké   nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťažpolitických síl. Toto porušenie pravidiel vzťahujúcich sa na realizáciu aktívneho volebnéhopráva zaručeného čl. 30 a 31 ústavy, ako aj § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa podľa zisteníústavného súdu udialo v takom rozsahu, ktorý z hľadiska rozdielu platných hlasov medzijednotlivými kandidátmi mohol ovplyvniť samotný výsledok volieb.

Ústavný   súd   preto   dospel   k   záveru,   že   napadnuté   voľby   starostu   obce   Roztokykonané 15. novembra 2014 je potrebné vyhlásiť za neplatné, tak ako to vyplýva z výrokutohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015