SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
PL. ÚS 28/2014-113
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, MilanaĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛,, obidvoch zastúpenýchadvokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, za účasti ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20,Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Roztokykonaných 15. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014 v y h l a s u j e zan e p l a t n é.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola24. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľkav 1. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalejlen „sťažovatelia“) podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Roztoky konaných15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“). V napadnutých voľbách získali 67 hlasov, ⬛⬛⬛⬛ 44 hlasov a úspešný kandidát (ďalej len „odporca“) 85 hlasov.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že odporca v čase moratória „pokračoval vo vedení volebnej kampane v časti obce, v ktorej je dominantný výskyt občanov rómskej sociálno-etnickej skupiny a tejto znevýhodnenej sociálno-etnickej skupine mal odporca prostredníctvom dvoch obyvateľov obce Roztoky prisľúbiť sumu 15 eur za hlasovanie v jeho prospech“. V tejto súvislosti tvrdia, že deň pred napadnutými voľbami mal odporcaprostredníctvom dvoch obyvateľov obce ponúkať alkoholické nápoje s výzvou, aby sazapísali do zoznamu voličov všetci, ktorí prídu na druhý deň medzi 8.00 h a 9.00 h voliťodporcu do funkcie starostu obce. Ďalšia v sťažnosti označená osoba sa na tomto miestemala rómskym voličom preukazovať značnou finančnou sumou a tvrdiť, že táto suma jepripravená na vyplatenie sľubovanej odmeny za hlasovanie. Ako ďalšie porušenievolebného moratória a dôkaz volebnej korupcie sťažovatelia uvádzajú „počínanie odporcu, ktorý vo štvrtok, tzn. dňa 14. 11. 2014, osobne zvážal palivové drevo vyslovene a len pre rómskych voličov, ako súčasť svojej volebnej kampane“. Sťažovatelia zároveňuvádzajú, že voličom zo znevýhodnenej rómskej sociálno-etnickej skupiny hrozil odporcavysťahovaním z nájomných bytov vo vlastníctve obce z dôvodu skončenia nájomnéhovzťahu s nimi a tiež ich nezaradením do aktivačnej činnosti, ktorú obec realizuje.
Ďalším dôvodom neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb má byť podľasťažovateľov skutočnosť, že odporca ako súčasný starosta obce „svojvoľne zmenil volebnú miestnosť v Základnej škole Roztoky, ⬛⬛⬛⬛, ktorá ním bola určená v zmysle § 10 ods. 2 zákona o voľbách na Obecný úrad Roztoky, ⬛⬛⬛⬛ “, pričom budovy majú byťod seba vzdialené až 400 m. Uvedenú zmenu mal starosta vykonať až v deň volieb, a niev lehote ustanovenej zákonom Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“alebo aj,,volebný zákon“). Sťažovatelia tvrdia, že vzhľadom «na svojvoľnú zmenu volebnej miestnosti starostom - odporcom v deň konania volieb nemožno vylúčiť, že v konečnom dôsledku sa určitá časť z 51 voličov volieb nezúčastnila alebo z dôvodu, že o zmene nevedela alebo ju vzhľadom na vek odradila nutnosť ďalšieho pešieho presunu po obci... V sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách, a teda aj označených článkov Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok vo voľbách na post starostu dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta - odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu obce...
Hrubosť porušenia zákona spočívala v zjavnom a vedomom ignorovaní zákazu volebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých aktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu volebného zákona došlo viacerými činmi, a nie jedným aktom, čiže išlo aj o jeho opakované porušenie. Ustanovenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy bolo porušené preto, lebo boli porušené zákonné pravidlá volebnej kampane ako významnej súčasti volieb, ktoré sú jednou zo základných foriem slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Naviac, „podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci volieb.».
Sťažovatelia napokon namietajú aj porušenie volebných pravidiel v súvislostis hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, keď opisujú hlasovanie konkrétne uvedenejobyvateľky obce za svoje štyri deti, z ktorých dve nemali byť reálne na voľbách aniprítomné.
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať nález, ktorýmbudú „Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014“ vyhlásené za neplatné.
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 28/2014-15 z 10. decembra 2014 prijalpredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.
K prijatej sťažnosti podal odporca podaním z 5. januára 2015 stanovisko, v ktorompredovšetkým uvádza, že v napadnutých voľbách „rešpektoval tak volebné moratórium, ako aj všetky pravidlá pre vedenie regulárnej volebnej kampane. Posledné aktivity súvisiace s... volebnou kampaňou som realizoval v stredu, teda 12. novembra 2014, pričom išlo napr. o rozdávanie propagačných volebných letákov a o diskusiu s občanmi...“.Sťažovateľpopiera ponúkanie alkoholických nápojov aj prísľub vyplatenia sumy 15 € voličomrómskeho etnika, rovnako tak popiera aj dodávky palivového dreva v čase volebnéhomoratória pre účely získania podpory jeho kandidatúry a uvádza, že porušenia volebnéhomoratória sa mala dopustiť naopak sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛. Podľa odporcu bolo palivovédrevo dodávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,ktorej je jedným z konateľov, avšak nielen v čase pred voľbami, ale aj v predchádzajúcomobdobí, a zásadne len za úhradu.
Odporca ďalej popiera, že by vykonával akýkoľvek nedovolený nátlak s cieľomzískania hlasov voličov patriacich k rómskemu etniku. K tejto námietke uvádza, že aj keď„rómski obyvatelia obce Roztoky sa snažia svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť formou zapájania sa do vykonávania menších obecných služieb v rámci aktivačnej činnosti... je však pravdou, že ich pracovná disciplína a prístup k plneniu povinnosti vyplývajúcich z účasti na aktivačnej činnosti a z nájomného pomeru nie sú, zľahčene povedané, ideálne. Je preto nevyhnutné s nimi neustále komunikovať, čo zahŕňa aj sústavné napomínanie k plneniu povinností a upozorňovanie na následky ich neplnenia (napr. poučenie o povinnosti dodržiavania pracovnej doby, tiež poučenie o povinnosti úhrady nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu spolu s poučením o možnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy v prípade nezaplatenia nájomného a súvisiacich úhrad za dva mesiace v zmysle čl. 10 bod 1 nájomnej zmluvy). V žiadnom prípade však nejde a ani v čase pred dotknutými voľbami nešlo o nejaké nedovolené praktiky nátlaku na ich slobodné volebné rozhodovanie, čo môže potvrdiť terénny sociálny pracovník obce...“.
Vo vzťahu k sťažovateľmi predloženým čestným vyhláseniam obyvateľov obceRoztoky vyjadruje odporca podozrenie z manipulácie osôb, ktoré mali tieto vyhlásenianapísať, a z využívania ich dôverčivosti a sociálnej núdze, k čomu mal dospieť na základepoznatkov určitých osôb navádzaných na spísanie takéhoto čestného vyhlásenia po skončenívolieb. Dôvodom podania volebnej sťažnosti má byť podľa odporcu nepriaznivá finančnásituácia sťažovateľky v 1. rade, ktorej všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci patriacejej alebo príslušníkom jej rodiny sú zaťažené záložným právom. V tejto súvislosti poukazujena stav kolaudačného konania k domu syna sťažovateľky, na ktorého rekonštrukciu bolposkytnutý úver z Fondu rozvoja bývania. Odporca odmieta aj tvrdenia o svojvoľnej zmenevolebnej miestnosti poukazujúc na kópiu oznámenia o čase a mieste konania voliebdo orgánov územnej samosprávy z 1. októbra 2014 a kópiu určenia volebných miestnostípre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014 podľa § 10 zákona o voľbách obcíz 9. septembra 2014, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. V závere sťažnosti odporcanavrhuje k priebehu hlasovania vypočuť predsedu miestnej volebnej komisie (ďalej len„volebná komisia“), ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákonao voľbách).
V doplnení svojho vyjadrenia k sťažnosti odporca spochybňuje rukopisy čestnéhovyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ predložené k sťažnosti tvrdiac, ženekorešpondujú s rukopisom tých osôb, ktoré sú zachytené na iných administratívnychdokumentoch v dispozícii obce Roztoky, a predložil viaceré dokumenty osvedčujúce jehotvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade (napríklad rozhodnutieo nevydaní kolaudačného rozhodnutia zo 14. januára 2015) uvádzané už v jeho vyjadreník sťažnosti.
V replike na vyjadrenie odporcu sťažovatelia uvádzajú, že pravdivosť všetkýchčestných vyhlásení navrhujú overiť výsluchom týchto osôb ústavným súdom. Poukazujú tiežna to, že tieto osoby už boli vypočúvané aj v trestnom konaní NKA a po ich vykonaní samali prihlásiť vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou,národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) aj ďalšieosoby, ktoré chceli byť v súvislosti s napadnutými voľbami vypočuté a ktoré tiežsťažovateľom poskytli ďalšie čestné vyhlásenia. Aj z nich má vyplývať, že improstredníctvom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ mal byť danýprísľub zaplatenia sumy 15 € na osobu za hlas pre odporcu, ak sa volič zapísal do ichzoznamu a bol voliť medzi 8.00 a 9.00 hodinou. K spochybňovaniu podpisovna predložených čestných vyhláseniach odporcom sťažovatelia uvádzajú, že odporcompredložené predtlačené administratívne listy boli vypisované jednou a tou istou osobou ̶zrejme pracovníkom obecného úradu. Namietajú, že osoby, ktoré samy (alebo ich blízkeosoby) prevzali sumu 15 € za hlasovanie, v napadnutých voľbách mohli v rámci trestnéhokonania odmietnuť vypovedať z toho dôvodu, aby seba alebo svoju blízku osobu nevystaviliriziku trestného stíhania. Poukazujú na to, že vyhrážky, ktoré smerovali alebo smerujú protiosobám, ktoré podpísali čestné vyhlásenia, sú vyšetrované v samostatnom konaní vedenomOkresným riaditeľstvom Policajného zboru Svidník (ďalej len „OR PZ Svidník“) akopodozrenie z trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Nadväzne na touvádzajú, že „13. 02. 2015 bol realizovaný vyšetrovací úkon - konfrontácia vo veci... pod ČVS: PPZ-992/NKA-PK-VY-2014 v priebehu ktorej mal ⬛⬛⬛⬛, bytom, ⬛⬛⬛⬛, priznať, že mu odporca mal dať alkohol, aby ho odniesol voličom. Osoba ⬛⬛⬛⬛ (ktorý je zaťom ⬛⬛⬛⬛ ) je uvádzaná aj v predložených čestných vyhláseniach“.
K námietkam odporcu, že aj sťažovateľka v 1. rade mala v noci zo 14. novembra2014 do 15. novembra 2014 v lokalite obecných nájomných bytov pokračovať vo volebnejkampani, predložili sťažovatelia čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ktoré majú tieto tvrdenia odporcu vyvracať. Pritom má ísť o tie istéosoby, ktoré mal ako zdroj namietaných informácií označiť samotný odporca. Argumentáciuodporcu o zlej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade považujú sťažovatelia za nesúvisiacus predmetom konania vedeného ústavným súdom. Zároveň poukazujú na zamestnávanieviacerých rodinných príslušníkov odporcu v obci Roztoky počas minulého volebnéhoobdobia.
II. Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sapriebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s odpisom zápisnice miestnejvolebnej komisie o výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konaniavrátane predložených čestných vyhlásení, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného NKAČVS: PPZ-992/NKA-PK-VY-2014 v stave do 15. januára 2014 a svedeckými výpoveďamiústavným súdom predvolaných svedkov.
Z ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, žev zoznamoch voličov bolo zapísaných 251 voličov, z toho volebné obálky boli vydané 200voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 200 volebných obálok, pričompre voľby starostu obce bolo odovzdaných 196 platných hlasovacích lístkov. Za starostuobce bol počtom hlasov 85 zvolený kandidát s poradovým číslom 2 ⬛⬛⬛⬛, Kandidátku s poradovým č. 1 ⬛⬛⬛⬛ volilo 67 voličov a kandidátas poradovým č. 3 ⬛⬛⬛⬛ volilo 44 voličov. Výsledky volieb (dosiahnutépočty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici sťažovatelia aniodporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavný súd tietoskutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.
Zo sťažovateľmi predloženého čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť ⬛⬛⬛⬛ „zavolaný piť vodku do altánku na našom sídlisku, ktorú tam priniesol ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛ nám povedal, že alkohol posiela. spolu s bratom ⬛⬛⬛⬛ povedali, že starosta nám dá po 15,- €, keď ho budeme voliť a stane sa starostom“. ⬛⬛⬛⬛ pri svojomvýsluchu ústavným súdom uviedol, že toto čestné vyhlásenie písala jeho žena, priamo honepodpisoval, ale bol pri jeho spisovaní, a svojej žene prikázal, aby ho namiesto nehopodpísala. K podstate tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení uviedol, že deňpred voľbami mali ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a jeho svokor prísť k bytovke, v ktorejv obci Roztoky bývajú Rómovia, doniesť tam pálenku a vyhlasovať, že tí, ktorí chcú voliťza starostu odporcu, nech idú voliť ráno do deviatej hodiny. Okrem toho sa malo pri pálenkehovoriť aj o vyplácaní 15 € za hlas v prospech starostu, ak pôjdu voliť do deviatej hodinyráno. Svedok nepotvrdil, že by bol prítomný pri tom, keď by boli niekomu vyplácanéfinančné prostriedky v sume 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu, uviedol len, žeo tejto skutočnosti vie „z počutia“. Zároveň nepotvrdil, že by sa mu odporca v súvislostis napadnutými voľbami vyhrážal, vyhrážať sa mal len mame svedka.
Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že ráno počas volebného dňa malacestou na nákup vidieť skupinu 30 až 40 ľudí, ktorí išli voliť, a súčasne sa mala od svojejsestry dozvedieť, že za odovzdanie hlasu odporcovi má byť vyplácaných 15 €. V čestnomvyhlásení sa ďalej uvádza, že sa jej mal v súvislosti s napadnutými voľbami odporcavyhrážať, že „aj mňa aj manžela vyhodí z VPP“. Pri svojom výsluchu potvrdila, že saod svojej sestry dozvedela informáciu o tom, že ak voliči pôjdu voliť do 9 hodiny ráno,odporca bude vedieť, že ide o jeho voličov a že za hlasovanie v jeho prospech bude vyplácaťpo 15 € z dôvodu, „že nestihol robiť míting“. Svedkyňa pri výsluchu nevedela uviesť, ktomal uvedené peniaze voličom sľubovať, prípadne vyplácať.
Z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť v rómskej osadev súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce podávaný alebo rozdávaný alkoholodporcu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a s motívom jeho propagácie v napadnutých voľbách. Uvedené opätovne potvrdili ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a pri výsluchoch vykonaných NKA potom, ako boli poučení podľa § 131 ods. 1Trestného poriadku, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Len pred vyšetrovateľom NKA upravila svoju výpoveď v tom zmysle, že informáciu o podávaníalkoholu niektorými z menovaných osôb má len z počutia.
Z čestných vyhlásení podpísaných ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a vyplýva, že deň pred voľbami im malo byť ⬛⬛⬛⬛ sľubované vyplateniesumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu, pokiaľ prídu voliťv ranných hodinách medzi 8. a 9. hodinou a budú zapísaní na zozname ním vyhotovovanomna ten účel. ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ tieto skutočnostipotvrdili aj pri výsluchu vyšetrovateľom NKA, pričom výpoveď ⬛⬛⬛⬛ saod obsahu čestného vyhlásenia líšila iba v okolnosti, že sľub vyplatenia 15 € za voľbuodporcu jej mala dávať pre ňu neznáma osoba.
Naproti tomu z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a vyplýva len ich vedomosť o sľube vyplatenia 15 € za voľbu odporcu do funkcie,túto informáciu však mali mať len z počutia a žiadna konkrétna osoba im priamo takýto sľubnedávala a ani za voľbu odporcu nič neponúkala. Pravdivosť šírenia tejto informácie mali prisvojich výsluchoch pred NKA potvrdiť nielen menovaní, ale aj ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.
Z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva aj to, že v súvislosti s uplatnenímich volebného práva sa im mal odporca vyhrážať, že ak ho v napadnutých voľbách nebudúvoliť za starostu obce, vysťahuje ich z nájomných bytov, rozhodne o odňatí peňažnýchdávok, na ktorých vyplácanie má obec dosah, alebo ich v budúcnosti nezamestnána vykonávanie aktivačných prác pre obec. Uvedené vyhrážky, ktorých sa mal odporcadopúšťať v rôznom čase pred napadnutými voľbami, označené osoby potvrdili ajpred vyšetrovateľom NKA v už označenom trestnom konaní.
Následne predložené čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ tiežosvedčujú rozdávanie alkoholu deň pred napadnutými voľbami rómskym rodinám ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, spisovanie zoznamu osôb, ktoré sa malizúčastniť volieb ráno medzi 8. a 9. hodinou a sľubovanie vyplácania sumy 15 eur na osobu vprípade zvolenia odporcu za starostu obce. Z obsahu čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ zase vyplýva, že menovaní v nocizo 14. novembra 2014 na 15. novembra 2014 pri obecnej bytovke obývanej Rómamisťažovateľku v 1. rade nevideli a nie je im známy dôvod, pre ktorý ich odporca vo svojomvyjadrení k sťažnosti v tejto súvislosti uviedol ako svedkov ním prednesených tvrdení.
pri svojom výsluchu realizovanom pred odstúpením trestnéhooznámenia sťažovateľky v 1. rade NKA 16. novembra 2014 OR PZ Svidník, odboromkriminálnej polície sp. zn. ORPZ-SK-OKP1-18-185/2014 uviedol, že vo štvrtokpred napadnutými voľbami mal osobne a sám chodiť po 10 bytoch v bytovom dome. Okrem roznášania letákov v prospech odporcu priznal, že pri tejto príležitostihotovosť, ktorú mal u seba, „ukazoval jednotlivým Rómom s tým, že ak budú voliť menovaného, tak po úspešných voľbách dostanú z týchto peňazí po 15,- € na hlavu“. ďalej uviedol, že z týchto sľúbených peňazí nikomu nič nedal a že uvedený sľub aninemyslel vážne. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že vyplatenie uvedenej sumy 15 € malprisľúbiť asi 20-tim až 30-tim osobám.
Z ústavným súdom vykonaného výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛, syna sťažovateľkyv 1. rade, ktorý bol v rámci napadnutých volieb členom volebnej komisie, vyplynulo,že najväčšia volebná účasť bola v ranných hodinách. Počas napadnutých volieb bolis prenosnou volebnou schránkou vyslaní dvaja členovia volebnej komisie ̶ a, ktorí mu mali svedčiť o problémoch a konfliktoch pri hlasovanído prenosnej volebnej schránky. Svedok uviedol, že po sčítaní hlasov na funkciu starostuobce najskôr odmietal podpísať volebnú zápisnicu z dôvodu, že po prvom sčítaní bolozistených len 199 hlasovacích lístkov, hoci odovzdaných bolo 200 obálok,a až po následnom opätovnom sčítaní bolo volebnou komisiou zistené, že pre voľby starostuobce bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov. Uviedol, že všetci členovia volebnejkomisie pred podpísaním zápisníc o napadnutých voľbách na istý čas z dôvodu technickýchproblémov pri ich vyhotovovaní opustili volebnú miestnosť, po ich vyriešení sa však do nejvrátili a napadnuté voľby ukončili podpísaním týchto zápisníc všetkými členmi volebnejkomisie.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda volebnej komisie, pri svojom výsluchupred ústavným súdom uviedol, že vzhľadom na počet rómskych voličov v obci, ktorýpresahuje polovicu oprávnených voličov, možnosť vzniku problémov a komplikáciív priebehu volieb očakával. K skutočnostiam týkajúcim sa napadnutých volieb uviedol, žev čase medzi 8.15 až 9.15 h prišla naraz voliť väčšia skupina rómskych voličov, ktorej početodhadol na 30 až 40 ľudí, pričom z tohto dôvodu bolo potrebné koordinovať priebehnapadnutých volieb a dbať na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti, ako ajv priľahlých miestnostiach. V súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránkysvedok uviedol, že o takýto spôsob hlasovania požiadalo 15 občanov, čo je viac akoobvyklý počet, avšak po konzultácii s obvodnou volebnou komisiou bolo umožnenévšetkým týmto občanom voliť týmto spôsobom. K spôsobu hlasovaniu do prenosnejvolebnej schránky svedok uviedol, že v napadnutých voľbách sa podľa jeho informáciídodržala zásada, podľa ktorej mohol voličovi pomôcť upraviť hlasovací lístok iný volič,nie však člen volebnej komisie. Zápisnice volebnej komisie boli napokon podpísanévšetkými členmi volebnej komisie bez výhrad, pred ich podpísaním sa mal vyskytnúťproblém len pri sčítavaní hlasovacích lístkov na starostu, pretože najskôr bolo zistenýchlen 199 hlasovacích lístkov na starostu obce a až po ich sčítaní pre jednotlivých kandidátovbolo zistené, že spolu bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov, čo napokon súhlasilos počtom prevzatých aj odovzdaných volebných obálok.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, zamestnanec obecného úradu obce Roztoky, pôsobiaci akoterénny sociálny pracovník, pri svojom výsluchu potvrdil, že situácia v rómskej komunitev obci bola pred napadnutými voľbami napätá, keďže sa viedol ostrý boj medzi kandidátmina starostu obce. Nepotvrdil však, že by bolo niekomu z tejto komunity vyhrážanévysťahovaním z nájomného bytu alebo ukončením aktivačnej činnosti.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu nepotvrdila žiadne dokazovanímzisťované skutočnosti vzťahujúce sa na napadnuté voľby. Uviedla len, že voľby prebehliv poriadku, a potvrdila, že sťažovateľka v 1. rade ju o spísanie čestného vyhláseniapožiadala, avšak ona takéto čestné vyhlásenie nenapísala a žiadne iné ani nikomu nedala.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ svedčila, že v deň volieb sa ľudia mali rozprávať, že ktopôjde voliť ráno do 9:00 h, budú mu za to vyplatené peniaze. Neuviedla však, od koho tútoinformáciu získala, a nevie ani o tom, že by bola niekomu nejaká suma za hlasovaniev napadnutých voľbách vyplatená. Zároveň uviedla, že odporca jej dodal pred napadnutýmivoľbami drevo, za ktoré však riadne zaplatila, a v súvislosti s napadnutými voľbami odporcaza jeho dodávku nič nechcel.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ odmietol ovplyvňovanie voličov, ktoré je uvádzanévo volebnej sťažnosti. Podľa jeho názoru voľby prebehli v poriadku, nikto ho o zabezpečeniehlasov rómskych voličov pre odporcu v napadnutých voľbách nepožiadal. Na otázkuprávnej zástupkyne sťažovateľky uviedol, že od 18. novembra 2014 pracuje pre obec akočlen obecnej hliadky. V ten istý deň sa mal stať členom obecnej hliadky aj Uvedené zamestnanie mali získať vo výberovom konaní zverejnenom na nástenkeobecného úradu, avšak deň, kedy sa toto výberové konanie malo uskutočniť, ani inépodrobnosti uviesť nevedel.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že podplácanie voličov považuje za výmysel.Napadnuté voľby mali prebehnúť bez problémov a počas volebnej kampane odporca nerobilžiaden míting.
Z odporcom predloženej listiny „Určenie volebných miestností pre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014“ z 9. septembra 2014 vyplýva, že starosta obce utvoril podľa § 10 zákona o voľbách na odovzdávanie hlasovacích lístkov a sčítanie hlasovna území obce Roztoky jeden volebný okrsok pre voľby do orgánov samosprávy obcía za volebnú miestnosť na území obce Roztoky určil kultúrny dom na adrese.Oznámenie o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí z 1. októbra 2014,ktoré malo byť distribuované do domácností voličov, uvádza ako miesto konania voliebkultúrny dom Roztoky.
Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladompre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.
III. Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správeverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklada používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzerciealebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislýkandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkoma k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnejkampane.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislýchkandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom aleboobrazom.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie jeprípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavilido volebnej miestnosti.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístokpre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so seboudo priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovacílístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
Podľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jejbezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokynyna zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväznépre všetkých prítomných.
Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vyhlásiť voľbyza neplatné.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľskýchorgánov (aktívne volebné právo) a jednak sa uchádzať o zvolenie za člena niektoréhozo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánovsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré jev konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatismutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby súprostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné aleboviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomocústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretoženamietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebehvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnenýchna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahuku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následokautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom natúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu zarelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb dozastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie voliebje založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zloženímzastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíppotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).
Ku tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážneporušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počasvolieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) právazaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvopre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súduvyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).
Podľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanievo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účastina správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06,PL. ÚS 45/07).
Ústavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konanípred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje lenna základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,ktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovaniev prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdeníúčastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciachnie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stavmetódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov vkontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základerozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právnezávery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011).V súvislosti s prednesenými námietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kupovania hlasovústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti voliebnemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by mal iba na základe špekulatívneformulovaných, resp. nedostatočne podložených námietok a vo svojej podstatenepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehuvolebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).
Ústavný súd vyhodnotením vykonaných dôkazov zistil, že deň pred napadnutýmivoľbami, t. j. 14. novembra 2014, bolo porušené volebné moratórium, keď voličomrómskeho pôvodu bývajúcim v nájomnom bytovom dome vo vlastníctve obce bol ponúkanýalkohol s cieľom ovplyvniť v prospech odporcu hlasovanie týchto osôb v nadchádzajúcichvoľbách. Vyplýva to nielen so svedeckej výpovede ⬛⬛⬛⬛, ale aj z výpovedí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a vykonaných vyšetrovateľom NKA vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:PPZ-992/NKA-PK-VY-2014. Z výpovede ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ako aj čestného vyhlásenia vyplýva, že fľaše alkoholu boli okrem toho s tým istým účelom poskytnutéaj viacerým rodinám. Na tomto konaní porušujúcom volebné moratórium sa mali podieľať ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.
Ústavný súd vyhodnotil rovnako za preukázané, že na skupinu rómskych voličovbolo deň pred voľbami pôsobené aj prísľubom o vyplácaní sumy 15 € za 1 hlas v prípadevoľby odporcu za starostu obce v ranných hodinách, a na ten účel bol spisovaný zoznamvoličov, ktorí sa takéhoto postupu mali zúčastniť. Tieto skutkové okolnosti ústavný súdustálil z výpovedí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ktorí potvrdili, že im ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ malo byťsľubované vyplatenie uvedenej sumy a určité peniaze im aj boli fyzicky ukázané. Aj ďalšísvedkovia (, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ) potvrdili, že o týchto aktivitách (sľub vyplateniasumy 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu) v rómskej komunite počuli, aj keďim priamo uvedená peňažná suma ponúknutá nebola.
Podstatným dôkazom v tomto smere je aj obsah výpovede ⬛⬛⬛⬛. Z jehovýpovede vyplýva, že na približne 20 až 30 osôb rómskeho pôvodu mal pôsobiť sľubomvyplatenia sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu.Bez ohľadu na skutočnosť, či išlo len o jeho iniciatívu alebo či sa tohto konania dopustilna príkaz, prípadne na podnet odporcu, pre posúdenie ústavnosti a zákonnosti napadnutýchvolieb je podstatné, že k takémuto konaniu dochádzalo bezprostredne (niekoľko hodín)pred uplatnením aktívneho volebného práva voličov.
Hodnovernosť uvedených zistení a ich vplyv na priebeh napadnutých voliebpodporujú aj vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom – predsedu volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Výsluchom ⬛⬛⬛⬛ bolo potvrdené,že v ranných hodinách skutočne prišla hromadne hlasovať skupina 30 až 40 voličovrómskeho pôvodu, a preto bolo nevyhnutné priebeh volieb vo volebnej miestnostikoordinovať. Aj ⬛⬛⬛⬛ pri svojom výsluchu potvrdila, že v deň konania voliebmala od iných osôb počuť informáciu, že za hlasovanie vo voľbách bude vyplácanásuma 15 € tým voličom, ktorí sa zúčastnia volebného aktu do 9.00 h a budú voliť zvolenéhostarostu.
Podľa názoru ústavného súdu dôveryhodnosť svedectva popierajúceho účasť na akomkoľvek protiústavnom ovplyvňovaní voličov v čase tesnepred napadnutými voľbami oslabuje jeho prijatie za člena obecnej hliadky odporcom, a tohneď tretí deň po napadnutých voľbách, t. j. 18. novembra 2014. V tejto súvislosti sa totižnemožno vyhnúť takej interpretácii uvedenej skutočnosti, že zo strany odporcu mohlo ísťo istý spôsob ocenenia konania ⬛⬛⬛⬛ alebo jeho postojov počas prípravya priebehu napadnutých volieb, keďže ani on sám pri svojom výsluchu nevedel objasniťokolnosti svojho prijatia za člena obecnej hliadky, ani popísať podobu výberového konaniapredchádzajúceho jeho prijatiu.
Uvedené skutočnosti teda osvedčujú, že v čase bezprostredne predchádzajúcomnapadnutým voľbám počas volebného moratória dochádzalo ku konaniu nesúcemu znakykupovania hlasov a ovplyvňovania voličov protiústavným spôsobom, ktoré vyvolávali tlaksmerujúci proti prejaveniu slobodného rozhodnutia voličov. Vzhľadom na rozdiel hlasovdosiahnutý medzi odporcom a sťažovateľkou v 1. rade (18 hlasov) dospel ústavný súdk záveru, že opísané okolnosti mohli priamo ovplyvniť výsledok napadnutých voliebstarostu obce Roztoky, a to tak, že do tejto funkcie mohla byť zvolená aj iná osoba, akoje odporca. Tieto dôvody tak zakladajú dostatočný dôvod na vyhlásenie napadnutých voliebstarostu obce Roztoky za neplatné.
Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že pri uplatnení aktívneho volebnéhopráva skupiny najmenej 20 až 30 voličov pôsobil aj prísľub vyplatenia finančnej čiastky,ktorej výška s prihliadnutím na sociálne pomery adresátov „prísľubu“ mohla neprípustneovplyvniť ich slobodné rozhodovanie, ako aj s prihliadnutím na ďalšie porušenie zákazuvolebnej kampane ustanoveného v § 30 ods. 2 zákona o voľbách (rozdávanie alkoholuvoličom s úmyslom ovplyvniť ich bezprostredne pred hlasovaním), došlo podľa názoruústavného súdu k hrubému a závažnému porušeniu demokratických princípov volieb v časevolebného moratória nesúcemu so sebou veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťažpolitických síl. Toto porušenie pravidiel vzťahujúcich sa na realizáciu aktívneho volebnéhopráva zaručeného čl. 30 a 31 ústavy, ako aj § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa podľa zisteníústavného súdu udialo v takom rozsahu, ktorý z hľadiska rozdielu platných hlasov medzijednotlivými kandidátmi mohol ovplyvniť samotný výsledok volieb.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté voľby starostu obce Roztokykonané 15. novembra 2014 je potrebné vyhlásiť za neplatné, tak ako to vyplýva z výrokutohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015