znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 28/07-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,   Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza   a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti J. M., N., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., H., za účasti M. R., N., zastúpeného advokátom JUDr. D. Č., M., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce N. konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2006   doručená   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce N. konaných 2. decembra 2006. Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu podaním sťažovateľa zo 16. januára 2007.

Sťažovateľ ako nezávislý kandidát na funkciu starostu obce N. získal 51 zo 137 odovzdaných platných hlasov a umiestnil sa na druhom mieste za M. R., ktorý získal 82 platných hlasov.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že všetci členovia miestnej volebnej komisie obce N. (ďalej   len „ volebná komisia“ alebo „komisia“) svojím   konaním   vo voľbách   konaných 2. decembra 2006 porušili ustanovenia § 29 a § 31 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) a čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) tým, že:

„1.Volebná   komisia   nikoho   z   voličov   nevyzývala   na   preukázanie   totožnosti dokladom, ktorý stanovuje zákon.

2. Minimálne desať manželských párov volilo za plentou spoločne.

3.   Protikandidát   ako   doterajší   starosta   obce   na   trvalý   pobyt   prihlásil   osoby z Košického a Bratislavského kraja účelovo, v súčasnosti sa títo obyvatelia obce odhlasujú z trvalého pobytu.

4. Občania rómskej minority boli hrubým spôsobom a pod psychickým nátlakom zastrašovaní. (...)

Vtedajší starosta, ako aj víťaz volieb starostu obce N. M. R., vyvíjal psychický nátlak na voličov – občanov obce N., predovšetkým u obyvateľov rómskej minority. V deň volieb, t. j. 2. 12. 2006 pred volebnou miestnosťou vyplácal viacerým občanom - sumu 600,- Sk ako dotáciu za neodobratú drevnú hmotu z obecných lesov. Takýmto spôsobom chcel ovplyvniť a ovplyvnil viacerých voličov.

Svojím   konaním   porušil   volebné   moratórium,   ale   aj   článok   31   Ústavy   SR a to slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“

Uvedené dokazuje čestnými vyhláseniami ôsmich osôb, ktorých podpisy boli overené notárskym úradom JUDr. V. D. v H.

Ústavnému súdu tiež navrhol, aby tieto osoby a členovia komisie boli vypočutí ako svedkovia. K sťažnosti tiež pripojil informáciu Ing. M. K., pozorovateľa volieb, adresovanú z....

S poukazom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   žiada,   aby   vyhlásil   voľby   starostu v obci N. konané 2. decembra 2006 za neplatné.

Ústavný súd prijal predmetnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie uznesením č. k. PL. ÚS 28/07-14 z 11. apríla 2007.

Následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti zvoleného protikandidáta M. R. (ďalej aj „odporca“), ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 11. júna 2007 uviedol:

«K vecnej stránke sťažnosti z 8. 12. 2006 uvádzam nasledovné. (...) Miestna volebná komisia pri svojej činnosti postupovala v zmysle zák. č. 346/1990 Z. z v platnom znení. Ja, ako kandidát na funkciu starostu obce, som na činnosť komisie nedohliadal, neovplyvňoval som nijako jej činnosť. Neviem o žiadnom porušení zákona miestnou volebnou komisiou. (...)

Pri výkone funkcie starostu obce som konal zákonným spôsobom. Na trvalý pobyt sa občania prihlasujú a z neho sa odhlasujú na základe vlastného rozhodnutia. Obec a jeho orgány po splnení zákonných podmienok sú povinné splniť evidenčnú povinnosť v súvislosti s prihlásením občana na trvalý pobyt a odhlásením z trvalého pobytu. Obec má pri príprave a realizácii volieb povinnosti stanovené zákonom. Tieto svoje povinnosti   obec   bezzbytku   splnila   a   ja,   ako   starosta   obce,   som   dbal   na   dodržanie volebného zákona, preto som do činnosti volebnej komisie nijako nezasahoval. (...) Tvrdenie, že „občania rómskej minority boli hrubým spôsobom a pod psychickým nátlakom zastrašovaní", je neurčité, nie je z neho zrejmé, o čo sa jednalo, aký mal byť naznačený   skutok,   kto,   kde   a   kedy   ho   mal   spáchať,   či   údajný   skutok   mal   súvislosť s voľbami. Som presvedčený, že ide o nepravdivé tvrdenie.

K vecnej stránke podania sťažovateľa zo dňa 16. 1. 2006, ktoré došlo procesnému súdu dňa 17. 1. 2007, uvádzam.

Na   činnosť   volebnej   komisie   a   na   priebeh   volieb   som   nedohliadal.   Som   však presvedčený, že bol dodržaný zákon. (...)

Tvrdenia nie sú pravdivé. Nemohol som vyvíjať ako víťaz volieb psychický nátlak na voličov, lebo počas volieb nebol ich výsledok známy. Víťazom volieb sa stal až po skončení volieb a   oznámení   ich   výsledkov,   kedy sa už výsledok volieb nedal ovplyvniť. Žiaden psychický nátlak som na nikoho nerobil.

Pribudol   nový   dôvod   označený   ako   vyplácanie   údajnej   dotácie   600,-   Sk   pred volebnou miestnosťou. Nie je to pravda. Žiadne dotácie za neodobraté drevo nejestvujú. Potom,   čo   odvolila,   som   Z.   F.,   odovzdal   na   základe   uznesenia obecného zastupiteľstva sociálnu výpomoc 600,- Sk a vianočný darček obce v kancelárii starostu obce. Š. C. som po odvolení pred budovou obecného úradu odovzdal podobnú sociálnu výpomoc   obce   600,-   Sk   a   vianočný   darček   obce.   Obaja   sa   dlhodobo zdržovali   u príbuzných mimo obce.

Nemám námietok   proti   vykonaniu   navrhnutého   dokazovania   sťažovateľom.   Som presvedčený,   že   svedkovia   potvrdia,   že   písomnosti   predložené   sťažovateľom   nie   sú pravdivé a   nevyjadrujú   stanovisko   podpísaných   osôb.   Viem,   že   práve   sťažovateľ zmanipuloval vznik týchto písomnosti.

Navrhujem,   aby   ústavný   súd   zaviazal   sťažovateľa   nahradiť   mi   trovy   konania pozostávajúce   z   trov   právneho   zastúpenia   podľa   §   36   ods.   2   zák.   č.   38/1993   Z.   z. v platnom znení.

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 63 ods. 1 písm. d) zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení vydal uznesenie:

Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa zamieta. Sťažovateľ je povinný nahradiť účastníkovi M. R. trovy konania do troch dní od doručenia uznesenia.“

II.

Ústavný súd vykonal 16. októbra 2007 na Okresnom súde Humenné dokazovanie výsluchom   svedkov,   ktorých   označil   sťažovateľ,   pričom   sa   zaoberal   jeho   meritórnymi argumentmi uvedenými v sťažnosti.

Ústavný súd vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku).

K námietke sťažovateľa, že členovia volebnej komisie nikoho z voličov nevyzývali na   preukázanie   totožnosti   dokladom,   ktorý   ustanovuje   §   31   ods.   2   volebného   zákona, ústavný súd vypočul A. Š., predsedníčku volebnej komisie, M. K., J. D., A. M. a A. S., členov tejto komisie. Z ich výpovedí vyplynulo, že v deň volieb sa neudiali mimoriadne udalosti,   voľby   prebiehali   normálne.   Niektorí   voliči   sa   síce   nepreukazovali   preukazom totožnosti, ale išlo vždy o takých občanov, ktorí boli členom volebnej komisie všeobecne známi, preto ich komisia na to nevyzývala. Voliči, ktorí sa prisťahovali do obce, sami preukazovali svoju totožnosť, alebo ich komisia v prípade, že ich nepoznala, na to vyzývala. Po   príchode   voličov   dvaja   členovia   komisie   označovali   ich   účasť   v zozname   voličov, jedným z týchto členov komisie bol aj brat sťažovateľa - A. M.

K   námietke   sťažovateľa,   že   volebná   komisia   umožnila   voliť   viacerým   voličom v priestore na úpravu hlasovacích lístkov a „Minimálne desať manželských párov volilo za plentou spoločne (...)“, čím bol porušený „§ 29 volebného zákona a § 30, ods. 3, Ústavy (...)“, ústavný súd z ich výpovedí zistil, že každý volič vo volebnej miestnosti vstupoval do priestoru určeného pre úpravu hlasovacích lístkov samostatne, ale vyskytli sa aj prípady (hendikepovaných   voličov   -   starších   občanov,   ktorí   potrebovali   pomoc   s úpravou hlasovacích lístkov), ktorí išli voliť v sprievode iného voliča (rodinného príslušníka).

Volebná miestnosť   bola pomerne veľká   a priestor   na úpravu   hlasovacích   lístkov (od stola členov komisie vzdialený dva až tri metre) bol upravený tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania každého voliča. Podľa vyjadrení svedkov nikto z členov komisie voličom nenaznačoval, resp. ich neovplyvňoval, koho majú voliť. Ústavný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 32 volebného zákona. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že   nemôže   čítať   a   písať,   má   právo   vziať   so   sebou   do   priestoru   určeného   na   úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky. Z doslovného znenia tohto zákonného ustanovenia ústavný súd vyvodil záver, že starším občanom mohli ich rodinní príslušníci poskytovať pomoc pri volebnom akte.

Ďalšia námietka sťažovateľa sa týkala toho, že „Protikandidát ako doterajší starosta obce   na   trvalý   pobyt   prihlásil   osoby   z   Košického   a   Bratislavského   kraja   účelovo, v súčasnosti sa títo obyvatelia obce odhlasujú z trvalého pobytu“.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 volebného zákona právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Podľa   ustanovenia   §   5   ods.   1   volebného   zákona   zoznamy   voličov   oprávnených hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce na základe stáleho zoznamu voličov.

Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov   Slovenskej   republiky   v znení   neskorších   predpisov   určuje   mechanizmus a podmienky prihlasovania a odhlasovania občanov na trvalý pobyt a prechodný pobyt.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danom   prípade   sťažovateľ   v   sťažnosti   ničím nepreukázal, že by starosta obce v rozpore s volebným zákonom a uvedenými právnymi predpismi   prihlasoval   účelovo   tesne   pred   voľbami   na trvalý   pobyt   viaceré   osoby z Košického kraja a Bratislavského kraja, a takisto konkrétne neuviedol žiadne mená tých voličov, ktorí údajne boli zapísaní do zoznamu voličov a nemali trvalý pobyt v obci, a teda v konečnom dôsledku nemohli voliť kandidátov na funkcie do orgánov samosprávy obce. Táto skutočnosť nevyplývala ani z výpovedí svedkov. Zo sťažnosti tiež nevyplýva, že by podal   v tejto   súvislosti   sťažovateľ   alebo   iná   osoba   trestné   oznámenie   orgánom   činným v trestnom konaní na prešetrenie týchto okolností.

Sťažovateľ   v sťažnosti   napokon   tvrdil,   že   zvolený   starosta   obce   porušil   volebné moratórium,   „ale   aj   článok   31   Ústavy   SR   a to slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti“, keď hrubým spôsobom a psychicky zastrašoval občanov, aby ho volili a súčasne v deň volieb vyplácal občanom 600 Sk, a „takýmto spôsobom chcel ovplyvniť a ovplyvnil viacerých voličov (...)“. Odvolal sa na predložené čestné vyhlásenia týchto občanov, ktorých podpisy boli notársky overené pracovníčkou notárskeho úradu v H.

Zo sťažovateľom predložených čestných vyhlásení a výpovedí svedkov Š. R., L. G., P. B., N. M., S. M. a M. G. ústavný súd zistil, že síce ich podpisy na čestných vyhláseniach boli riadne overené pracovníčkou notárskeho úradu 6. decembra 2006 R. K., samotný text (okrem   mien   svedkov)   však   bol   písaný   dodatočne,   pričom   vo   vyhláseniach   bol   vždy uvedený rovnaký text. Pri výsluchu svedkov bolo tiež zistené, že títo voliči sami nepísali obsah vyhlásení, ktoré podpísali, išlo vždy o pripravenú voľnú stranu, ktorá sa následne dopísala   textom   „o   údajnom   psychickom   nátlaku   voličov   zo   strany   odporcu“. Až   pri výsluchu sa títo svedkovia dozvedeli, čo bolo predmetom ich vyhlásenia. Ani jeden z nich nepotvrdil to, že by ich odporca psychicky zastrašoval, resp. nahováral, aby ho volili za starostu, ale boli voliť slobodne a samostatne, bez psychického nátlaku.

Z výpovedí týchto svedkov je tiež zrejmé, že po voľbách prišiel za nimi A. M. (člen komisie) a spýtal sa ich, či chcú lepšie bývať, pretože z objektu, v ktorom bývali, im dal vlastník bytu výpoveď. Potom s ním išli na notársky úrad, kde mali podpisovať skutočnosti týkajúce sa ich „bývania“, a nie volieb. Jedna zo svedkýň, N. M., uviedla, že s výpoveďou vlastníka,   ktorá   jej   bola doručená   1. decembra   2006,   oboznámila sťažovateľa,   ktorý   jej sľúbil, že pozemok, na ktorom stojí byt, patrí urbariátu, a jeho brat A. M. je predsedom citovaného združenia, a zároveň jej prisľúbil, že jej pomôže túto vec vybaviť.

Zo zisteného stavu teda jednoznačne vyplýva, že samotný člen volebnej komisie A. M.   (brat   sťažovateľa)   zmanipuloval   s pracovníčkou   notárskeho   úradu   podvodným spôsobom   predložené   dôkazy,   čo   ústavný   súd   nemohol   pri   posudzovaní   tejto   sťažnosti prehliadnuť. Obdobne ústavný súd bral do úvahy aj to, že sťažovateľ podal 2. decembra 2006 podnet na obvodnú volebnú komisiu v H., v ktorom tiež nepravdivo opísal už uvedené skutočnosti proti odporcovi.

III.

Východiská na rozhodnutie ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

Na základe vykonaného dokazovania i po otvorení schránky na ústavnom súde, kde bola   uložená   volebná   dokumentácia   z týchto   volieb,   ústavný   súd   zistil   nasledovné skutočnosti:

1. Za starostu obce N. bol vo voľbách konaných 2. decembra 2006 zvolený s počtom platných hlasov 82 M. R., kandidujúci za stranu SMER-SD. Sťažovateľ získal v týchto voľbách na funkciu starostu obce 51 platných hlasov, teda o 31 hlasov menej ako zvolený protikandidát.

2. V obci N. sa podľa § 15 ods. 5 volebného zákona nevytvorili okrskové volebné komisie   a ich   úlohy   plnila   miestna   volebná   komisia,   pretože   bol   vytvorený   len   jeden volebný okrsok.

3.   Zápisnica   miestnej   volebnej komisie   bola   podpísaná   všetkými   členmi komisie a zapisovateľkou 2. decembra 2006 o 22.20 h. Nikto z členov komisie zápisnicu podpísať neodmietol.

4. Zo zápisnice komisie vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 153, počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu bol 139, počet všetkých platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na starostu obce bol 137.

B. Právne posúdenie

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa   §   29   ods.   2   volebného   zákona   vo   volebných   miestnostiach   sú   na   úpravu hlasovacích   lístkov   určené   osobitné   priestory   oddelené   tak,   aby   bola   zaručená   tajnosť hlasovania.   V priestoroch   nesmie   byť   nikto   prítomný   súčasne   s voličom,   a to   ani   člen okrskovej volebnej komisie.

Podľa § 31 ods. 2 tretej vety volebného zákona členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.

Jedným z ústavne zakotvených princípov základného práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov (čl. 30 ods. 1 ústavy) je výkon uvedeného   práva   tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zmyslom   a účelom   tohto ústavného   princípu   je   zabezpečenie   slobodného   uplatnenia   vôle   voliča   pri   výkone   jeho volebného   práva.   Vo   svojej podstate   predstavuje   neopomenuteľný   predpoklad   legitimity moci v demokratickom ústavnom systéme, ktorá má byť založená na slobodnom rozhodnutí voličov v riadnej (zákonnej) volebnej procedúre.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sa   uplatní   len   vtedy,   ak k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 19/07). Inými slovami, každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada   pritom   tak   na   účel   a zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo   alebo   spoločne   by   mohli   ústavne   relevantným   spôsobom   porušiť   citované ustanovenia volebného zákona a ústavy.

Ústavný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že vo voľbách v obci N. nedošlo   k takým   porušeniam   volebného   zákona,   ktoré   mohli   ovplyvniť   výsledok   voľby dotknutého kandidáta, resp. ktorý by mal mať za následok vyhlásenie volieb starostu obce za neplatné. Hoci v niektorých prípadoch v priestore pre úpravu hlasovacích lístkov boli starší občania v sprievode iného voliča, uskutočnilo sa to v prípade, keď volič z dôvodu svojho zdravotného stavu bol na pomoc iného voliča odkázaný a postupovalo sa tak vždy v zmysle ustanovenia § 32 volebného zákona.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   vzal   na   vedomie   aj   skutočnosť,   že   pozorovateľ konštatoval vo svojej informácii zo 4. decembra 2006 k priebehu volieb adresovanej „Z. B.“, že „pri sčítaní hlasov nedošlo k porušeniu zákona o voľbách“.

Ústavný súd z výpovedí svedkov tiež nezistil, že by starosta obce účelovo vyplácal voličom pred príchodom do volebnej miestnosti 600 Sk „ako dotáciu za neodobratú drevnú hmotu“ a ovplyvňoval ich, aby ho volili za starostu obce. Tvrdenia sťažovateľa uvedené v sťažnosti boli teda nepravdivé a tendenčné.

Navyše   zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   nevyplývalo,   že   by   niekto z jej členov zápisnicu odmietol podpísať, alebo by mal k voľbám výhrady.

Sťažovateľ   teda   v súvislosti   s označenými   námietkami   neponúkol   ústavnému   súdu konkrétne tvrdenia o nezákonnom priebehu volieb starostu obce, ktorý by mal priamy vplyv na uverejnený výsledok týchto volieb, a ani dôkazy takéto tvrdenia podporujúce.

Všetky uvedené konkrétne okolnosti prípadu nemohli v žiadnom prípade ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu obce N., preto ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2008