znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 28/06-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   decembra   2006 v pléne zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra   Bröstla,   Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána Lubyho,   Lajosa   Mészárosa   a Štefana   Ogurčáka   vo   veci   volebnej   sťažnosti   Slovenskej ľudovej strany, B., ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 17. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

Volebnú   sťažnosť   Slovenskej   ľudovej   strany   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2006 doručená   sťažnosť   Slovenskej   ľudovej   strany,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) konaných 17. júna 2006.

Sťažovateľka uviedla:„Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   počas   volebnej   kampane   a   počas   prípravy a priebehu   volieb   k   závažnému   porušeniu   princípu   rovnomernosti   rozdelenia   a   určenia vysielacieho   času   pre   kandidujúce   politické   strany,   v   dôsledku   čoho   bol   sťažovateľ v rozpore   s   Volebným   zákonom   diskriminovaný   voči,   nezákonným   spôsobom   vybraným a určeným, kandidujúcim politickým stranám, a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu ustanovení § 24 Volebného zákona ako aj čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, a to z dôvodov nižšie uvedených. (...)

Podľa   názoru sťažovateľa   došlo   pri   sčítavaní   hlasov   odovzdaných   pre jednotlivé politické   strany   vo   voľbách   v   jednotlivých   volebných   okrskoch   k   viacerým   závažným porušeniam   §   36   Volebného   zákona.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   hlasovacie   lístky odovzdané   voličmi   sťažovateľovi   boli   alebo   pripočítané   k   hlasovacím   lístkom   iných politických strán a neboli pripočítané k hlasovacím lístkom sťažovateľa alebo pri sčítavaní hlasovacích lístkov odovzdaných sťažovateľovi prišlo k ich výmene za hlasovacie lístky inej politickej strany.

Sťažovateľ   zaznamenal   nesúlad   medzi   počtom   v   skutočnosti   odovzdaných   hlasov svojich voličov a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu zverejnených ÚVK. Sťažovateľ vzhľadom na lehotu na podanie sťažnosti a vzhľadom na   obvinenia   GP   SR   nepriložil   k   sťažnosti   čestné   prehlásenia   voličov.   V   skutočnosti má sťažovateľ už dnes vedomosť o porušovaní § 36 Volebného zákona v 5-tich volebných obvodoch.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   časové   možnosti   preveril   iba   5   volebných   obvodov, čo predstavuje iba 10 % z celkového počtu volebných obvodov. Sťažovateľ doloží čestnými prehláseniami voličov uvedené, ak ÚS SR zaručí občanom Slovenskej republiky, že ich nebude   možné   iba   na   základe   čestného   prehlásenia   o   slobodnom   a   demokratickom odovzdaní   volebného   hlasu   v   prospech   Slovenskej   ľudovej   strany   zaradiť   do   zoznamu evidovaných extrémistov,   ba   dokonca zločincov.   Sťažovateľ   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky   navrhuje,   aby   nariadil   opätovné   sčítanie   hlasovacích   lístkov   vo   všetkých volebných okrskoch na území Slovenskej republiky. Sťažovateľ rovnako Ústavnému súdu Slovenskej republiky navrhuje, aby ako skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, zohľadnil, pokiaľ   ide   o   rozsah   porušovania   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   Volebného   zákona, aj tvrdenia a dôkazy uvedené v sťažnostiach iných sťažovateľov.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:„Voľby do NR SR, konané dňa 17. júna 2006, vyhlasuje ÚS SR za neplatné.“

Volebná sťažnosť neobsahovala všetky náležitosti požadované § 20 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), preto bola sťažovateľka vyzvaná na jej doplnenie.

V doplnení   sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   16.   augusta   2006   sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vo veci rozhodol tak, že:

„1.   Voľby   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   konané   dňa   17.   júna   2006, vyhlasuje Ústavný súd SR za neplatné.

2. V prípade podania sťažnosti na neústavnosť volieb spojenú so žiadosťou o vydanie nálezu o ich neplatnosti nemôžu byť do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci ústavnosti a platnosti   volieb   vydané   osvedčenia   o zvolení   poslancov   v sťažnosťou   napadnutých voľbách.

3. Iba Ústavný súd SR je oprávnený rozhodovať o ústavnosti, či neústavnosti konania právnických a fyzických osôb v Slovenskej republike.

4. Slovenskej ľudovej strane sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume rovnajúcej sa príspevku za osem mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 28 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.“

Pokiaľ ide o zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom advokátom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), sťažovateľka uviedla:

«Volebná sťažnosť Slovenskej ľudovej strany (v ďalšom Volebná sťažnosť) má plné znenie nadpisu „Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy SR a § 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. s požiadavkou na prerokovanie veci mimo poradia a ustanovenie právneho zástupcu“, pričom   v bode   IV   Volebnej   sťažnosti   píšeme:   „Z   dôvodu   nemožnosti   nájsť   právneho zástupcu, bez toho aby sme ho vystavili podozreniu z podporovania činnosti, z ktorej sme podľa nášho názoru neoprávnene obviňovaní, žiadame Ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu   v súlade   s   §   30   Občianskeho   súdneho   poriadku   (III.   ÚS   37/02)“.   K zásadám konania   patrí   nielen   zásada   materiálnej   pravdy   a to   že   rozhodnutie   musí   vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu vecí, ale aj nemenej dôležitou zásadou je takisto aj skutočnosť nutnosti   uviesť   v odôvodnení   rozhodnutia   prečo   nebol   rešpektovaný   návrh   účastníka konania   a to   dokonca   aj   v takom   prípade   ak   návrh   účastníka   konania   je   podporený iba právnou   vetou   samotného   Ústavného   súdu   SR   znejúcou   takto:   „Bez   výslovnej žiadosti navrhovateľa   mu   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   nemôže   ustanoviť   právneho zástupcu“.

(...) Z vyššie   uvedených   dôvodov   dopĺňame   našu   Volebnú   sťažnosť   nasledovne: Odvolávajúc   sa   na   právnu   vetu   Ústavného   súdu   „Bez   výslovnej   žiadosti   navrhovateľa mu Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže ustanoviť právneho zástupcu“ zdôvodnenú v rozhodnutí uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/02 z 21. marca 2002 slovami že podmienku povinného právneho zastúpenia môže navrhovateľ splniť tak, že „... si sám zvolí   advokáta   alebo   komerčného   právnika   alebo   výslovne   požiada   ústavný   súd   o jeho ustanovenie“,   Slovenská   ľudová   strana   opakovane:   1.   výslovne   žiada   Ústavný   súd   SR o ustanovenie   právneho   zástupcu,   a 2.   vyhlasuje,   že   chce   byť   v konaní   pred   Ústavným súdom   SR   zastúpená.   Slovenská   ľudová   strana   svoju   výslovnú   žiadosť   o ustanovenie právneho   zástupcu   zdôvodňuje   svojou   neschopnosťou   platiť   prípadné   záväzky   voči advokátovi,   aj   napriek   svojej   obete   a ochote   bojovať   za   obhajobu   ústavného   zriadenia súčasnej Slovenskej republiky, z vlastných prostriedkov a ochranou prípadného zástupcu, vykonávajúceho   uvedenú   činnosť   bez   nároku   na   honorár,   pred   obvinením   zo   sympatií k jedinej slovenskej katolíckej politickej strane založenej už v 18. storočí.»

II.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o ústavnosti   a zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do národnej   rady,   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   a volieb   do   Európskeho parlamentu.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do národnej rady, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem   navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila (...).

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   sťažovateľky   pre   neústavnosť   a nezákonnosť volieb do národnej rady konaných 17. júna 2006. Sťažovateľka tvrdí, že došlo k porušeniu podmienok   pre   vykonávanie   volieb,   a to   pri   prezentácii   politických   strán   a hnutí zúčastnených   na   volebnej   kampani   a pri   sčítavaní   hlasov   volebnými   komisiami.   Spája porušenie   zákonov   upravujúcich   činnosť   elektronických   médií   s porušením   zákona č. 333/2004   Z.   z.   o voľbách   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do národnej rady“) a ústavy. Za účastníkov konania označila politické strany a hnutia, ktoré boli vo voľbách konaných 17. júna 2006 úspešné a stali sa parlamentnými stranami a hnutiami.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa § 15 ods. 3 písm. e) zákona o voľbách do národnej rady Ústredná volebná komisia   prerokúva   informácie   o   zabezpečení   rovnosti   pridelenia   vysielacích   časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o voľbách do národnej rady Slovenský   rozhlas,   Slovenská televízia a vysielateľ s licenciou rozdelia časy podľa odsekov 1 až 3 rovnomerne medzi kandidujúce politické strany alebo koalície tak, aby určením času vysielania nebola žiadna politická strana alebo koalícia znevýhodnená.

Podľa § 24 ods. 6 zákona o voľbách do národnej rady spory týkajúce sa rovnosti rozdelenia a určenia času na vysielanie politickej reklamy alebo na účasť v diskusných reláciách rieši Ústredná volebná komisia. Jej rozhodnutie v tejto veci je záväzné.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu zrušiť   výsledok   volieb   alebo   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   podľa   §   63   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (PL. ÚS 19/94).

V inom   svojom   rozhodnutí   ústavný   súd   zdôraznil,   že   právomoc   vyhlásiť   voľby za neplatné   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom   hrubo   alebo závažne   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti, prípadne   ak   dôjde   k opätovnému   porušovaniu   zákonov   upravujúcich   prípravu   a priebeh volieb (PL. ÚS 17/94).

V rozhodnutí   sp.   zn.   PL.   ÚS   18/99   ústavný   súd   opakovane   uviedol:   „Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.“

V inom svojom rozhodnutí ústavný súd uviedol, že nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde dokázaná a musí byť   v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práva,   ktoré   je   v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Sťažovateľka   vidí   porušenie   slobodnej   súťaže   politických   síl   v nerovnakých podmienkach prezentácie jednotlivých strán a hnutí a v nedostatkoch pri sčítavaní hlasov vo volebných komisiách.

Pokiaľ ide o záruky stabilizácie demokracie a právnosti štátu, patrí k nim aj princíp ochrany slobodnej súťaže politických síl.

Obsahom   princípu   ustanoveného   čl.   31   ústavy   je   zároveň   aj   záväzok   ostatných orgánov   verejnej   moci   uplatňovať   zákony   upravujúce   politické   práva   a slobody   jedine spôsobom, ktorý umožní a ochráni slobodnú súťaž politických síl (PL. ÚS 19/98).

Sťažovateľka   pripustila, že nemôže dokázať presný počet   voličov,   ktorých   sa   jej nepodarilo   osloviť,   a tým   ani preukázať príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným konaním (postupom pri určení vysielacieho času pre prezentáciu strán a hnutí) a výsledkom volieb. Nepreukázala   tým   ani   to,   či   namietané   porušenia   zákona   mali   za   následok   porušenie ústavného princípu, a to ani s rozumnou mierou pravdepodobnosti, ktoré porušenia by mohli ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Nevedela doložiť ani „hrubosť“   alebo   „závažnosť“   porušenia   zákona,   ktoré   by   malo   za   následok   porušenie ústavných práv, a tým aj nutnosť ústavného súdu reagovať vyhlásením volieb do národnej rady konaných 17. júna 2006 za neplatné.

Výklad základného práva zaručeného čl. 31 ústavy, ktorý predložila sťažovateľka vychádza z jej predstavy, že toto základné právo chápe ako absolútne. Podľa tohto názoru sťažovateľky   by   všetky   strany   zúčastnené   na   politickom   boji   mali   ústavný   nárok na prezentáciu svojich názorov v tom istom čase.

Postup   Slovenskej   televízie,   televízie   M.   a   televízie   J.   nebol   svojvoľný a nezdôvodnený. V situácii, kedy nie je zjavne rozumné organizovať „masové“ diskusie predstaviteľov všetkých politických strán zúčastňujúcich sa volieb, museli televízne stanice zvoliť   kľúč   či   kritérium   výberu   účastníkov   jednotlivých   relácií.   Výsledky   prieskumov verejnej   mienky   sú   vo   vzťahu k televíznej stanici   „objektívne dané“ a odrážajú v rámci možností názory voličov, preto výber účastníkov relácií podľa výsledkov verejnej mienky neznamenal porušenie rovnosti pasívneho volebného práva sťažovateľky.

Otázky rešpektovania rozhodnutí Ústrednej volebnej komisie televíznymi stanicami a vhodnosti jej postupu považuje ústavný súd za ústavne závažné, ale v danom prípade od ich zodpovedania nezávisí rozhodnutie o volebnej sťažnosti sťažovateľky.

Navyše,   výsledky   prieskumov   verejnej   mienky   a   volebné   výsledky   sťažovateľky (ani nič iné) nenaznačujú, že by sťažovateľka bola dosiahla v prípade možnosti prezentácie v uvedených televíziách v iných podmienkach tak odlišné volebné výsledky, že by sa stala parlamentnou stranou alebo by aspoň získala nárok na úhradu volebných nákladov. Len neurčitá   možnosť   získania   iných   percentuálnych   výsledkov   vo   voľbách   bez možnosti získania poslaneckého mandátu alebo nároku na úhradu volebných nákladov sama o sebe ešte nie je dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.

Slobodnú súťaž politických síl nemožno chápať ako jedinú prezentáciu v jednom elektronickom médiu a v jednom a tom istom čase a nerealizáciu takéhoto postupu spájať s porušením základného práva zaručeného čl. 31 ústavy. Elektronické média sú povinné poskytnúť   primeraný   priestor   a poskytnutie   primeraného   priestoru   politickej   prezentácie nemožno spájať s dosiahnutým volebným výsledkom.

Sťažovateľka   namieta   aj   nedostatky   pri   sčítavaní   hlasov,   ktoré   však   nijako hodnoverne nepreukázala.

Ústavný súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo volebných veciach nesie sťažovateľka.   V neposlednom   rade   ústavný   súd   konštatuje,   že   ani   volebné   preferencie sťažovateľky   pred   voľbami   a po   ich   skončení   nezaznamenali   zásadný   rozdiel,   ktorý by dokazoval ovplyvnenie priebehu a výsledku volieb.

Sťažovateľka žiadala o ustanovenie advokáta, čo zdôvodnila svojou nemožnosťou zabezpečiť si právne služby.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku   môže   ústavný   súd   ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde   o zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne.   Ak hoci   len   jeden   z týchto   predpokladov   nie   je   splnený,   nemožno   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Keďže vo veci ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, neboli   naplnené   všetky   tri   predpoklady   na   ustanovenie   zástupcu   v konaní   o volebnej sťažnosti.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. I. ÚS 54/98, II. ÚS 214/05, III. ÚS 248/05).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2006