znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 27/06-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 5. decembra 2006 prerokoval späťvzatie návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania o súlade § 69 ods. 10   zákona   č. 656/2004   Z. z.   o   energetike   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu Krajského súdu v Prešove   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. novembra 2006 doručené podanie Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), zastúpeného predsedom senátu JUDr. J. S. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Predloženie spisu podľa   § 109   ods. 1   písmeno b   O. s. p.“. Ústavný   súd   podľa   obsahu   posúdil   podanie navrhovateľa   ako   návrh   na   začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 144 ods. 2 ústavy a podľa § 37 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), avšak zároveň zistil, že uvedené podanie nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Z návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o nesúlade ustanovenia   § 69   ods. 10   (ďalej   len   „napadnuté   ustanovenie“)   zákona   č. 656/2004   Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike) s čl. 20 ods. 1 a 2 ústavy.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol: «V právnej veci žalobcu S. B., obchodný názov B., zast. JUDr. J. O., advokátom proti žalovanej   S.   a. s.   P.   o zaplatenie   399 984,- Sk   s prísl.   (sp. zn.   3 Co 189/2006)   Vám predkladáme vec na rozhodnutie o súlade záväzného právneho predpisu, ktorým je ust. § 69 ods. 10 Zák. č. 656/2004 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky.

Toto ustanovenie vymedzuje platnosť predchádzajúceho právneho predpisu (podľa textu   „oprávnenia   k cudzím   nehnuteľnostiam   zostávajú   nedotknuté“),   ktorý   je   zastaralý a archaický a platí od roku 1957, je to Vyhláška č. 80/1957 Zb., neskôr Zák. č. 70/1998. Zákon č. 656/2004 Z. z. nerieši vo svojich ustanoveniach náhrady za vecné bremeno a článok 20, ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva vlastníkovi rovnaké vlastnícke práva aj povinnosti.

Potom   rovnaký   obsah   a ochrana   vlastníckeho   práva   spôsobuje,   že   je   nerovnako chránený   vlastník   nehnuteľností,   na   ktorých   sú   rozvody   tepla   a TÚV.   Oprávnenia prevádzkovateľov tepla vyplývajú z § 20 Zák. č. 89/1987 a na základe Zák. č. 138/1991 Zb. sa teplovodné rozvody stali majetkom mesta P.

Ochranné pásma pritom spôsobujú, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti aj keď rešpektuje obmedzenia vlastníckeho práva nemá možnosť žiadať náhradu.

Preto podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predkladáme Vám vec na rozhodnutie v súlade s § 109 ods. 1 písm. b O. s. p.»

II.

V danej veci navrhovateľ predložil ústavnému súdu „... vec na rozhodnutie o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je ust. § 69 ods. 10 Zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike s Ústavou Slovenskej republiky“ po tom, ako uznesením sp. zn. 3 Co 189/06 z 9. októbra 2006, postupujúc podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   aj   „OSP“),   prerušil   konanie   o   odvolaní   žalobcu   proti   rozsudku   Okresného súdu Prešov   sp. zn.   7 C 169/00   z   24. marca 2006,   ktorým   bola   zamietnutá   jeho   žaloba o vydanie   bezdôvodného   obohatenia.   V uvedenej   právnej   veci   žalobca   odôvodňuje svoj nárok tým, „... že cez jeho nehnuteľnosť - stavbu čs. (...) postavenú na parc. CKN č. (...) vedenú v LV č. (...) k. ú. P. v suterénnych priestoroch vedú potrubia tepla a teplej vody žalovaného. Cez tieto potrubia sa dostávajú média nie len pre jeho prevádzku, ale predovšetkým pre iné objekty. Priestory, ktoré potrubia zaberajú, ale i tzv. ochranné pásmo ako nich žalovaný užíva bez právneho dôvodu a tak mu vzniká bezdôvodné obohatenie“.

Podľa   § 109   ods. 1   písm. b)   druhej   vety   OSP   súd   konanie   preruší,   ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská   republika   viazaná; v   tom   prípade   postúpi   návrh   ústavnému   súdu   na zaujatie stanoviska.

Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom   teda   predpokladá   spojitosť   konania   pred   všeobecným   súdom   vyjadrenú   tak, že podaniu   návrhu   musí   predchádzať   rozhodovacia   činnosť   takého   súdu.   V   tejto rozhodovacej   činnosti   ako   zákonom   upravenom   postupe   je   potrebné   podľa   úsudku všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého vyslovenie nesúladu   s ústavou,   so   zákonom   alebo   s   medzinárodnou   zmluvou,   ktorou   je   Slovenská republika viazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.   Rozhodovaciu   činnosť všeobecného súdu   v zmysle § 18 ods. 1 písm. d)   zákona o ústavnom   súde   chápe   preto   ústavný   súd   ako   postup,   v   ktorom   po   začatí   konania všeobecný súd smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v   návrhu   na začatie   konania   (v   žalobe)   a   v   jeho   odôvodnení.   Interpretácia   a   aplikácia ustanovenia   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu,   ktorého   vyslovenie   nesúladu všeobecný   súd   uplatňuje   v   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   musí zároveň v tomto   postupe   vytvárať   právny   základ   pre   jeho   rozhodnutie   v   danej   veci (napr. PL. ÚS 28/05).

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom pripojeného súdneho spisu krajského súdu sp. zn.   3 Co 189/06   dospel   k   názoru,   že   v   okolnostiach   prípadu   nevyvoláva   napadnuté ustanovenie   zákona   o   energetike   vo   väzbe   na   konanie   pred   krajským   súdom   ústavný problém, a preto nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy, za ktorý treba považovať len také konanie o súlade   právnych   predpisov   začaté   všeobecným   súdom,   ktorému   predchádza   konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu) k   použitiu   napadnutého   ustanovenia   zákona,   t. j.   k   subsumpcii   skutkového   stavu pod napádanú   právnu   normu   (m. m.   PL. ÚS 7/04).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danom prípade táto podmienka, ktorú je v zmysle uvedeného možné považovať za conditio sine qua non pre to, aby mohol byť prijatý na ďalšie konanie pred ústavným súdom (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde) návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na základe čl. 125 ods. 1 ústavy podaný všeobecným súdom podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, splnená nie je.

V danej veci je totiž predmetom konania pred všeobecným súdom žalobcom uplatený nárok   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia   (podľa   § 451   Občianskeho   zákonníka) za obdobie od 22. mája 1998 do podania žaloby, t. j. 22. mája 2000. Namietané ustanovenie zákona o energetike, vyslovenia nesúladu ktorého s ústavou sa navrhovateľ domáha, však nadobudlo účinnosť až 1. januára 2005. Pretože zákon o energetike neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti a v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada „lex retro non agit“ (teda „zákon nemá spätnú účinnosť“) možnosť aplikácie označeného ustanovenia zákona o energetike   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp. zn.   3 Co 189/06   neprichádza do úvahy.

K tomu je potrebné dodať, že záver o nemožnosti aplikácie namietaného ustanovenia zákona o energetike by platil aj v prípade, ak by žalobca uplatňoval v označenom konaní pred   všeobecnými   súdmi   nárok   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia   za   obdobie po 1. januári   2005,   teda   po   tom,   ako   už   predmetné   ustanovenie   zákona   o energetike nadobudlo účinnosť. S účinnosťou od 1. januára 2005 upravuje totiž práva a povinnosti fyzických   osôb   a právnických   osôb,   ktorých   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom (pričom v označenom   konaní   pred   krajským   súdom   ide   o náhradu   za   obmedzenie   vlastníka nehnuteľností   z dôvodu   rozvodov   tepla   prechádzajúcich   cez   jeho   nehnuteľnosti)   zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

Navrhovateľ podaním z 27. novembra 2006 doručeným ústavnému súdu 1. decembra 2006   oznámil,   že   návrh   berie   v celom   rozsahu   späť,   pričom   dôvody   späťvzatia   svojho návrhu neuviedol.

Podľa   § 31a   zákona,   pokiaľ   tento   zákon   neustanovuje   inak   a povaha   veci   to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

S výnimkou konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a konania o sťažnostiach orgánov   územnej   samosprávy   podľa   čl. 127a   ústavy   (...)   pre   všetky   ďalšie   konania pred ústavným súdom (vrátane konania vo volebných veciach) sa pre späťvzatie návrhu použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (m. m. PL. ÚS 17/99).

Podľa   § 96   ods. 1   OSP   navrhovateľ   môže   vziať   za   konania   späť   návrh   na   jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Na   základe   uvedených   dôvodov,   najmä   s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že z ústavnoprávneho   hľadiska   (čl. 124   ústavy)   nie   je   potrebné   trvať   na   pokračovaní v predmetnom konaní, ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2006