znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 26/2011-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,   Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza   a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti L. Š., K., a Ž. S., K., zastúpených advokátom JUDr. V. K., K., ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice – Luník IX konaných 27. novembra 2010, za účasti D. S., K., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Š. a Ž. S.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2011 doručená sťažnosť L. Š., K., a Ž. S., K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice – Luník IX konaných 27. novembra 2010 (ďalej len „voľby“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia kandidovali na funkciu starostu mestskej časti Košice – Luník IX vo voľbách 27. novembra 2010, pričom L. Š. získal 203 hlasov voličov, Ž. S. získala 120 hlasov voličov a zvolený starosta D. S. získal 533 hlasov voličov.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali predovšetkým tieto skutočnosti:„1. Podľa nás ako sťažovateľov bola porušená tajnosť a priamosť hlasovania pri voľbách, lebo J. K., ako členka okrskovej volebnej komisie pre okrsok č. 1 pre mestskú časť Košice - Luník IX, radila pri vyplňovaní, vyplňovala, pomáhala vyplňovať vo viacerých prípadoch voličom volebný lístok k voľbám na starostu, chodila s voličmi pri ich hlasovaní za   plentu,   teda   pomáhala   v   priestore   vyhradenom   na   úpravu   hlasovacích   lístkov   iným osobám upraviť hlasovací lístok. Zákonný zákaz takéhoto postupu vyplývajúci z ustanovenia § 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí   v   znení   neskorších   predpisov   sa   nerešpektoval   a   uvedené   ustanovenie   bolo   často porušované.   Hoci   členovia   okrskovej   volebnej   komisie   upozorňovali   členku   volebnej komisie, ako aj voličov na porušovanie volebného zákona, členka komisie J. K. a aj niektorí voliči upozornenia ignorovali.   Jej konanie podľa nášho názoru napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a počas volebného dňa došlo aj k ústnemu podaniu podnetu tzv. trestného oznámenia na príslušný policajný orgán...

2. V čase konania volieb nám niektorí obyvatelia našej obce - voliči oznámili, že sa im priaznivci kandidáta D. S. ako aj osobne sám kandidát (protikandidát) vyhrážali pred volebnou miestnosťou, že ak jej nedajú vo voľbách hlas D. S., že sa budú mať zle, nech sa neukazujú na verejnosti a ak budú potrebovať pomoc ich alebo z úradu, tak ju nedostanú. Kandidát na starostu D. S. núkal voličom osobne za hlas peniaze a vyvolával v nich pocit strachu. Vedomie občanov, že za kandidátom D. S. stoja tzv. osoby zaoberajúce sa úžerou, vyvolávala vo vedomí voličov dôvodné obavy, že pokiaľ nebudú voliť D. S., budú proti nim realizované   sankčné   opatrenia   nešpecifikovaného   druhu.   O   pravdivosti   tohto   tvrdenia a opodstatnenosti obáv občanov svedčia čestné vyhlásenia voličov M. S. a V. H. Aj pre tieto udalosti, ako aj pre zasahovanie J. K. do priebehu volieb došlo počas volebného dňa k prerušeniu činnosti okrskových volebných komisií na zjednanie a zabezpečenie poriadku a dodržanie zákona a bola privolaná na pomoc hliadka polície.

3.   Ďalšie   porušenie   volebného   zákona   vidíme   v   tom,   že   do   volebnej   miestnosti prichádzali voliči s kalendárikom, na ktorom mali napísané meno a číslo kandidáta č. 2 D. S.,   ktorého   mali   pri   voľbách   krúžkovať.   Teda   išlo   o   jednoznačný   pokyn   voličom   pred vstupom   do   volebnej   miestnosti   ako   majú   hlasovať.   Podľa   nás   ako   sťažovateľov   bolo porušené   aj   volebné   moratórium   vyplývajúce   z   volebného   zákona.   Odovzdávanie kalendárikov   voličom   s   menom   a   poradovým   číslom   kandidáta   priamo   pred   volebnou miestnosťou   je   podľa   nášho   názoru   závažným   porušením   ustanoveného   volebného moratória. O dodržiavaní volebného moratória sa nedá ani uvažovať, pretože voliči boli do poslednej chvíle presviedčaní jeho prívržencami voliť zvoleného kandidáta č. 2 D. S., a to dokonca priamo pred volebnou miestnosťou.“

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že„Ústavný súd vyhlasuje voľby starostu mestskej časti Košice - Luník IX konané dňa 27. 11. 2010 za neplatné.“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril zvolený starosta D. S., ktorý uviedol:

«1/ k čl. I predmetnej Sťažnosti:

a) cit.: „Ako sťažovatelia považujeme voľby starostu mestskej časti Košice - Luník IX za neplatné,   lebo podľa   nás   bol   ich   priebeh neústavný a nezákonný“.   Rád   by   som   dal váženému súdu do pozornosti veľmi dôležitý fakt, že obaja sťažovatelia mali v priebehu celých komunálnych volieb r. 2010 svojich rodinných príslušníkov vo všetkých volebných komisiách, a to v nasledovnom zastúpení:

- miestna volebná komisia (ďalej iba MVK):

- M. M. - brat sťažovateľky v 2. rade

- L. P. - prednosta MÚ vymenovaný sťažovateľom v 1.rade

- okrsková volebná komisia č. 1 (ďalej iba OVK č. 1):

-   J.   G.   -   sťažovateľkin   švagor   a   zároveň   dlhoročný   podriadený   zamestnanec sťažovateľa v 1. rade

- J. M. - nevesta sťažovateľa v 1.rade

- M. D. - sesternica sťažovateľa v 1. rade

- okrsková volebná komisia č. 2 (ďalej iba OVK č. 2):

- Š. S. - manžel sťažovateľky v 2. rade

- H. Š. - manželka sťažovateľa v 1. rade

- L. Ž. - dlhoročný podriadený zamestnanec sťažovateľa v 1.rade Ani   jeden   z menovaných   členov   MVK   a   OVK   č.   1   a   č.   2,   a   zároveň   rodinných príslušníkov   sťažovateľov,   nepodal   žiadne   námietky,   ani   neprejavil   svoje   výhrady   voči priebehu, ústavnosti a zákonnosti volieb.

Taktiež   chcem   podotknúť,   že   ak   bol   priebeh   volieb   kýmkoľvek   a   akokoľvek zmanipulovaný,   resp.   že nebola dodržaná ich ústavnosť a zákonnosť,   bolo povinnosťou ktoréhokoľvek člena oboch OVK, ako aj MVK o tom informovať predsedu ktorejkoľvek z volebných   komisií,   ktorý   na   základe   svojich   právomocí   má   právo   zastaviť   voľby a informovať o tom Ústrednú volebnú komisiu. Taktiež člen komisie, ktorý nebol spokojný s priebehom volieb, mal o tom spísať svoje podanie a taktiež to zaevidovať do zápisníc z daných volieb.

A práve preto, že žiadny člen zo žiadnej z volebných komisií, nemal vôbec žiadne výhrady voči priebehu, ústavnosti a zákonnosti volieb v MČ Luník - IX, zápisnice volebných komisií boli všetkými ich členmi odsúhlasené a podpísané a to bez najmenších výhrad. 2/ k čl. I ods. I predmetnej Sťažnosti:... pretože pani J. A. K., ako členka 1. okrskovej volebnej komisie (ďalej iba OVK č. 1), nechodila vyplňovať a upravovať volebné lístky voličom, ako sa to navrhovatelia snažia skresliť, ale na základe hlasovania oboch OVK počas 15-minútového prerušenia volieb z dôvodu nájdenia kalendárika s mojim menom a číslami poslancov Až u jedného voliča, ako aj na základe súhlasu väčšiny členov oboch OVK a členov Miestnej volebnej komisie (ďalej iba MVK), hlasovacie lístky voličovi predčítavala a usmernila ho, koľko lístkov a kam treba vložiť,   ako aj čo má volič urobiť so zvyšnými hlasovacími lístkami a to všetko za tým účelom, aby sa predišlo pokusom ovplyvniť voľby tak, ako to opísal predseda MVK P. v rozhovore pre H. dňa 27. 11. 2010 o 15.28 hod.:...

Tomu, aby voľby v MC Luník - IX neboli opätovne zmanipulované a ovplyvňované tak, ako za posledné dve volebné obdobia, sa poniektorí členovia OVK, vrátane J. A. K., snažili predísť už v prípravnej fáze volieb, t. j. tesne pred otvorením volebnej miestnosti a to tým   spôsobom,   že   do   priestorov   určených   na   hlasovanie   na   pevno   upevnili   päť   kusov modrých gélových pier, s ktorými voliči mali označiť svoje hlasovacie lístky. Vzhľadom k tomu, že dňa 27. 11. 2010 sa v oboch OVK, ako aj v MVK, nachádzali členovia úzko spätí s dovtedy úradujúcim starostom, teda navrhovateľom v 1. rade, títo o tomto bezpečnostnom opatrení vôbec nevedeli. Všetci členovia oboch OVK o danom opatrení dňa 27. 11. 2010 spísali Čestné prehlásenie a zároveň ho aj vlastnoručne podpísali perami určenými na označovanie hlasovacích lístkov pre voličov...

Všetci   podpísaní   členovia   OVK   sa   po   ukončení   hlasovania   a   počas   triedenia a sčítavania hlasovacích lístkov, zamerali aj na farbu označenia toho ktorého hlasovacieho lístka, pričom po skončení sčítavania hlasov všetci skonštatovali, že našli iba 13 kusov iným perom označené hlasovacie lístky, než ktoré boli pre voličov pripravené. Avšak k pomeru všetkých právoplatných hlasov, t. j. 968 Je toto číslo úplne zanedbateľné a predstavuje podiel 1,34 %.

Tento počet však môže byť spôsobený tým, že trinásti voliči označili hlasovacie lístky vlastným   perom,   ktoré   si   so   sebou   na   hlasovanie   doniesli,   ale   nesvedčí   to   o   žiadnom skupovaní hlasov z mojej strany!

Ak by som aj pripustil, že pani J. A. K. ovplyvnila pri hlasovaní svedkyňu A. M., uvedenú oboma navrhovateľ mi, v prípade predmetných volieb, „jeden zmanipulovaný“ hlas   nemá   vôbec   žiaden   vplyv   na   celkový   výsledok,   nakoľko   priepastný   rozdiel   medzi zvolenými kandidátmi 330 voči sťažovateľovi v 1. rade a 413 voči sťažovateľke v 2. rade, by to nijako neovplyvnilo.

Po zoznámení sa s pani J. A. K. a po rozhovore, ako vlastne prebiehali predmetné voľby, som nadobudol názor, že menovaná je zodpovedná, nestranná a čestná natoľko, aby dodržala všetky náležitosti vyplývajúce jej z funkcie členky OVK a taktiež som si istý, že tajnosť hlasovania, slobodný výber kandidátov a anonymita volieb bola dodržaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia všetkých členov volebných komisií - zvlášť po objavení konšpiračných materiálov.

Len tak na margo - svedkyňa A. M. je svokrou brata sťažovateľky v 2. rade, teda matkou jej švagriny.

Je   to   hlboká   morálna   kríza,   ak   niekto   kupuje   hlasy   voličov   a   robí   podvody   vo voľbách, a keď sa mu to nepodarí a nedosiahne svojho vysnívaného postu, tak špekulatívne zháňa po celej svojej rodine fiktívne a vykonštruované Čestné prehlásenia, ktoré použije ako podklady ku svojej Sťažnosti na Ústavný súd.

3/ k čl. I. ods. 2 predmetnej Sťažnosti: K   úžere,   zastrašovaniu   a   ovplyvňovaniu   voličov   sa   v   tomto   konaní   vyjadrovať nebudem, len tak na okraj by som rád podotkol, že:

- svedkyňa M. S. je tetou manžela sťažovateľky v 2.rade

- V. H. - spolukandidát sťažovateľa v 1. rade na post poslanca 3/ k čl. I. ods. 3.3 predmetnej Sťažnosti: K ďalšiemu tvrdeniu navrhovateľov ich Sťažnosti, týkaceho sa konania pani J. A. K. a pána T. H., ktorý ako kandidujúci volič vraj upozornil pani J. A. K., aby „nepomáhala“ jednému   z   voličov   za   „plentou“   by   som   rád   podotkol,   že   menovaná   stála   tesne   vedľa priestoru určeného na hlasovanie, v ktorom sa nachádzal spomínaný volič a odpovedala mu na jeho otázky, čo ktorý lístok znamená, čo s ním má robiť a či mu môže prečítať mená na ňom uvedené...

Ešte by som rád podotkol, že pani J. A. K. bola členkou OVK č. 1 a daný stret záujmov s p. T. H. sa stal vo volebnej miestnosti č. 2, ktorú menovaná chodila kontrolovať po tom, ako dňa 27. 11. 2010 o 12.10 hod. našla v priestore určenom na hlasovanie 65 kusov kartičiek smenom navrhovateľa v 1. rade, ako aj 22 ks rukou dopísanými kandidátmi na poslancov, ktorí sú stúpencami navrhovateľa v 1. rade...

Na základe tohoto „objavu“ a zistenia, že niektorý zo „skupovačov volebných hlasov pre navrhovateľa v 1.rade“ si po odvolení zabudol odložiť a zobrať so sebou materiály rozdávané voličom v prospech navrhovateľa v 1. rade, pani J. A. K. zavolala k priestoru vyhradenému   pre   hlasovanie   členov   oboch   OVK   a   spomínaný   nález   zdokumentovala vyfotografovaním do svojho mobilu...

Členovia, ktorí boli pobúrení objavom a správaním sa kandidáta - navrhovateľa v 1. rade, spísali o tom záznam, ktorý aj vlastnoručne podpísali.

Nakoľko MČ Luník - IX je dosť pretriasaná v médiách, politických kruhoch, ako aj medzi   ostatnými   obyvateľmi   mesta   Košice,   členovia   oboch   OVK   sa   dohodli,   že   túto skutočnosť, ktorú spôsobil môj protikandidát a prednosta úradu - predseda MVK, nebudú medializovať, ale že každý člen oboch OVK a MVK, má možnosť a právo chodiť kontrolovať priestory vyhradené na hlasovanie.

Z vyššie uvedeného mi jasne vyplýva, že neexistujú žiadne flagrantné dôvody na vyhlásenie volieb za neplatné, ale že dôvody uvedené navrhovateľmi v 1. a 2. rade sú iba fiktívne a umelo vykonštruované pod zámienkou zdiskriminovať moju osobu, o čo sa snažili už v prípravnej fáze komunálnych volieb r. 2010, a to konkrétne neústavným a nezákonným spôsobom sa snažila MVK zrušiť moju kandidatúru na post starostu MČ Luník – IX..., čím chceli porušiť moje ústavného právo byť volený.

Uvedené sa im však nepodarilo dosiahnuť, nakoľko rozhodnutím OS KE-II sp. zn.: 13 S/4/2010 bola MVK povinná moju kandidatúru akceptovať...

Zohľadňujúc konkrétne okolností daného prípadu, ako aj vyššie citovanú judikatúru, konštatujem,   že   navrhovatelia   by   vzhľadom   na   veľký   rozdiel   v   počte   získaných   hlasov nemohli byť zvolení za starostu MČ Luník - IX ani za predpokladu, že by v ich prospech bol odovzdaný hlas voliča - svedka a dosiahnuť tak vyšší počet hlasov ako ja - voličmi zvolený kandidát.   A   to   všetko   ani   za   predpokladu,   že   by   obaja   navrhovatelia   spojili   svoje kandidatúry...

Z obsahu volebnej sťažnosti a ani z príloh, ktoré sú k nej pripojené, podľa môjho názoru   navrhovatelia   dostatočne   nepreukázali   a   ničím   relevantným   nepodložili   svoje fiktívne tvrdenia smerujúce proti mojej osobe, a ich Sťažnosť sama o sebe nepostačuje bez preukázania ďalších skutočností (ktoré však neexistujú) na to, aby ústavný súd vyhovel ich volebnej sťažnosti a vyhlásil voľby za neplatné, pretože neexistujú a ani nie sú zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré možno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku.

Taktiež by som sa rád vyjadril k tvrdeniam oboch navrhovateľov o mojich pokútnych praktikách, ako aj o predvolebnej kampani a zastrašovaniu voličov už v prípravnej fáze volieb. Keby to bola naozaj pravda, tak navrhovatelia už v období pred voľbami mali využiť všetky dostupné prostriedky na potvrdenie svojich tvrdení, na čo mali plné právo, pokiaľ by mali dôkazy a svedkov...

Po mojej uvedenej skromnej analýze mám zato, že možno konštatovať, že pre voľby starostu pre MČ Luník - IX zo dňa 27. 11. 2010 boli vytvorené všetky základné zákonné predpoklady na ich legitímny priebeh, a že výsledok týchto volieb nemohlo nič z toho, čo navrhovatelia tvrdia, ovplyvniť.»

II.

Ústavný   súd   sa   oboznámil   so   sťažnosťou   a jej   prílohami,   ako   aj   s vyjadrením zvoleného starostu a jeho prílohami. Vyžiadal podklady z volebnej dokumentácie, ktorá je v úschove mestskej časti Luník IX, a tiež aj správy a uznesenie z Okresného riaditeľstva Policajného zboru,   odboru   poriadkovej   polície,   obvodného   oddelenia   Policajného   zboru v K. (ďalej len „obvodné oddelenie“).

Z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie mestskej časti Luník IX (ďalej len „MVK“) z 27. novembra 2010 vyplýva, že mestská časť tvorila jeden volebný obvod, ktorý sa delil na dva volebné okrsky.

Počet   voličov   zapísaných   v zápisnici   MVK   bolo   3379,   pričom   bolo   voličom vydaných 1011 obálok. Pre voľby starostu mestskej časti bolo odovzdaných 918 platných hlasov, z toho pre kandidáta č. 2 D. S. 533 hlasov, pre kandidáta č. 5 L. Š. 203 hlasov a pre kandidátku č. 3 Ž. S. 120 hlasov voličov.

Zápisnicu 28. novembra 2010 o 3:45 h podpísali štyria členovia a predseda volebnej komisie bez toho, aby využili svoje právo odmietnuť ju podpísať a uviesť dôvod tohto odmietnutia.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 (ďalej len „OVK č. 1“) vyplýva, že v tomto obvode bolo zapísaných 1584 voličov a voličom bolo vydaných 489 obálok. Podľa zápisnice OVK č. 1 bolo odovzdaných 440 hlasovacích lístkov na starostu mestskej časti. Kandidát   č.   2   dostal   255   hlasov   voličov,   kandidát   č.   5   dostal   100   hlasov   voličov a kandidátka č. 3 dostala 48 hlasov voličov.

Zápisnicu o výsledku hlasovania podpísalo 28. novembra 2010 o 1:00 h päť členov a predsedníčka   komisie   bez   odmietnutia   jej   podpisu   alebo   vznesenia   námietky   spojenej s odmietnutím podpisu, čo im umožňuje zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon o voľbách“).

Podľa zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2 (ďalej len „OVK č. 2“) bolo v tomto okrsku   zapísaných   1795   voličov,   vydaných   bolo   522   obálok   a odovzdaných   bolo   478 platných hlasov na starostu mestskej časti.

Zo zápisnice vyplýva, že kandidát č. 2 dosiahol 278 hlasov voličov, kandidát č. 5 dosiahol 103 hlasov voličov a kandidátka č. 3 dosiahla 72 hlasov voličov.

V zápisnici je uvedené uznesenie komisie, že „z technicko-organizačných príčin bolo nutné prerušiť činnosť okrskových volebných komisií č. 1 a 2 v čase od 11.45 hod. do 11.55 hod.   na   zjednanie   a zabezpečenie   poriadku   a dodržanie   zákona   o voľbách   do   orgánov samosprávy 2010“.

Takéto uznesenie je uvedené aj v zápisnici OVK č. 1. Zápisnicu OVK č. 2 podpísali piati   členovia   a jej   predseda   bez   využitia   svojho   práva   odmietnuť   ju   podpísať   a uviesť dôvod.

Podľa osvedčenia MVK – Luník IX za starostu mestskej časti bol zvolený D. S. Osvedčenie podpísal predseda miestnej volebnej komisie 27. novembra 2010.

Sťažovatelia   predložili   čestné   vyhlásenia   M.   D.,   J.   M.,   A.   B.   a H.   Š.,   z ktorých vyplýva, že mali upozorňovať členku volebnej komisie pani K., aby nechodila s voličmi za plentu.

V čestnom vyhlásení A. M. uviedla, že za plentou stála pani, ktorá sa jej mala pýtať, či chce voliť č. 2. Odpovedala, že chce voliť č. 3 pani S. Pani zakrúžkovala volebný lístok tak,   že svedkyňa   nevidela,   ktoré   číslo   zakrúžkovala a zalepila obálku, ktorú   jej   podala. Svedkyňa je negramotná, preto jej výpoveď napísal A. B., ktorý sa označil aj ako svedok čestného vyhlásenia.

Svedkyňa   M.   S.,   v čestnom   vyhlásení   uviedla,   že   sa   jej   pred   miestnym   úradom vyhrážali aj vyhrážajú, že ak nebude voliť pána D. S., „tak sa nemá ani von ukazovať na verejnosti...“

Svedok   V.   H.,   v čestnom   vyhlásení   uviedol,   že „dňa   27.   11.   2010   ma   na   ulici zastavil D. S. a spýtal sa ma, koho idem voliť. Ja som povedal, že L. Š. Nato mi povedal, že ak budem voliť jeho a jeho ľudí, tak mi dá za to peniaze. Ja som túto ponuku odmietol a povedal som, že sú to slobodné voľby...“.

Sťažovatelia predložili kópiu článku internetových novín h. pod nadpisom «Voľby na Luníku: „podvod“ hádky, úžerníci», ktorý opisuje priebeh volieb orgánov samosprávy tejto mestskej časti, pričom tvrdí, že „pokusy rôznymi spôsobmi ovplyvniť voľby majú na Luníku tradíciu, dokázať cielenú manipuláciu je však ťažko... problematický Luník, kde sa o post starostu bijú štyria kandidáti, ovládajú rodinné klany“. V článku sa pojednáva o tom, prečo došlo k pozastaveniu volieb predsedom MVK L. P. (prednosta miestneho úradu). Podľa tohto   článku   starý   pán   dostal   návod   k voľbám   mimo   hlasovacej   miestnosti,   vyzerá negramotný a pochybuje, že by vedel pomocou návodu vôbec hlasovať. Nezasahovali ani policajti, ktorí sa prišli na incident pozrieť, z dôvodu, že na zásah nie je dôvod.

Zvolený starosta predložil čestné vyhlásenie J. K., J. P., A. S. a E. S., podľa ktorého „zabezpečili potrebný počet rovnakých písacích pier, rovnakej značky, výrobcu a náplne, ktoré   budú   k dispozícii   voličom   na   vyplnenie   hlasovacích   lístkov“.   Predložil   tiež „pomôcku“ na hlasovanie s označením mena L. Š., ako aj fotografie obsahujúce pomôcky a návod, ako voliť tohto kandidáta.

Podľa   uznesenia   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 13 S 4/2010   zo   14.   októbra   2010   tento   rozhodol   o registrácii   kandidáta   D.   S.   v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.

Na   základe   listu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   L.   Š.   a Ž.   S.   vyjadril   riaditeľ obvodného oddelenia listom sp. zn. ORPZ-KE-OPP9-127/2011 z 2. marca 2011, a uviedol, že:„Dňa 27. 11. 2010 operatívna hliadka Odboru kriminálnej polície OR PZ K. získala informáciu..., že na sídlisku L-IX malo dôjsť k ovplyvňovaniu volieb starostu, teda že malo dôjsť   k spáchaniu   trestného   činu   podľa   §   351   TZ   marenia   prípravy   a priebehu   volieb a referenda. V uvedený deň poverený príslušník PZ začal trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 TP. Vo veci boli vykonané potrebné úkony a to výsluchy a bola vyžiadaná správa od predsedu miestnej volebnej komisie k porušeniu zákona v danej veci. Následne dňa 13. 12. 2010 poverený príslušník PZ podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP zastavil trestné stíhanie, nakoľko tento skutok nebol trestným činom. Spisový materiál spolu s uznesením o zastavení trestného stíhania boli zaslané na Okresnú prokuratúru Košice II dozorujúcemu prokurátorovi,   ktorý   spisový   materiál   preštudoval   a uznesenie   nezrušil.   Uznesenie   bolo zaslané   aj oznamovateľovi,   ktorý   v zákonom   stanovenej lehote sťažnosť   proti uzneseniu nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2011. Spis bol vedený na tunajšom OO PZ pod ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010.“

Podľa citovaného uznesenia 27. novembra 2010 v čase okolo 11.20 h podal do ruky L. G., K., papierik s nejakou fotografiou, na ktorej boli napísané nejaké čísla, s tým, že mu povedal, aby volil č. 19, a šiel ďalej, následne L. G. šiel do volebnej miestnosti, kde na chodbe pred volebnou miestnosťou odovzdal uvedený lístok predsedovi volebnej komisie, ktorý uzavrel volebnú miestnosť a prerušil voľby v čase od 11.25 h do 12.10 h.

Poverený   príslušník   Policajného   zboru   podľa   §   215   ods.   1   písm.   b)   Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poverený príslušník Policajného zboru vypočul členov volebných komisií, pričom zistil, že napriek prerušeniu volebného aktu (v čase od 11.45 h do 11.55 h bola prerušená činnosť oboch komisií) k narušeniu volieb nedošlo a doba volieb bola predĺžená o dobu prerušenia.

III.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd   je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania   verejnej   moci   voličmi,   t.   j.   osobami   oprávnenými   voliť   podľa   osobitnej právnej normy.

Takúto právnu úpravu predstavuje volebný zákon. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 ústavy možnosť občanov (a vo vzťahu   k voľbám do   orgánov   územnej samosprávy   aj   cudzincov   s trvalým   pobytom   na území Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do funkcie   starostu   obce   za   rovnakých   podmienok   (pasívne   volebné   právo),   napr. PL. ÚS 18/07. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistené nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy musia byť v príčinnej súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je   v konečnom dôsledku   porušením   volebného   práva   a jeho   princípov   (PL.   ÚS   21/94,   PL.   ÚS   82/07). Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Článok 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   a predurčuje   spôsob   formovania   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   svoj   význam predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa   § 63 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného sudu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákona upravujúceho   prípravu   a priebeh   volieb   (PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   50/99,   PL.   ÚS   82/07). Každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutnú neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   uznávané   demokratickými   štátmi. Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenie   volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenie vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady:

a) zistenie   protizákonnosti   volieb,   t.   j.   porušenie   zákonov   upravujúcich   organizáciu a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich,

b) príčinná   súvislosť   medzi   zistenou   protizákonnosťou   volieb   a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta,

c) intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, že voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 73/07).

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu tento dlhodobo chápe voľby zo širšieho hľadiska. Ústavný súd posudzuje ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu a sčítania   hlasov,   ale   celého   volebného   procesu,   pokiaľ   táto   právomoc   neprislúcha všeobecným   súdom.   Existuje   verejný   záujem   na   dodržiavaní   právnej   úpravy   celého volebného procesu, lebo len tak sa možno priblížiť k ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej   spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má právo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel (PL. ÚS 6/06).

K námietke porušenia tajnosti a priamosti hlasovania pri voľbách členkou OVK č. 1 J. A. K.

Sťažovatelia uviedli (bližšia citácia v časti I), že členka OVK č. 1 J. A. K. chodila s voličmi pri hlasovaní za plentu, kde im pomáhala v priestore, ktorý slúžil na úpravu hlasov voličov. Tieto tvrdenia sťažovateľov boli doplnené čestnými vyhláseniami predsedníčky komisie M. D. a členov komisie J. M., A. B. a H. Š.

Zvolený starosta ako reakciu na tvrdenia sťažovateľov uviedol, že čestné vyhlásenia nie sú hodnoverné vzhľadom na blízke rodinné a iné vzťahy osôb, ktoré čestné vyhlásenia predložili.

Podľa § 15 ods. 2 prvej vety zákona o voľbách okrsková komisia musí mať najmenej päť členov.

Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia:

a)   zabezpečuje   priebeh   hlasovania,   najmä   dozerá   na   správne   odovzdávanie hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie; prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Ústavný súd podľa svojej stabilnej judikatúry považuje volebnú komisiu za orgán verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúcia verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme.

Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti   a zákonnosti   samotného   volebného   aktu   a prvotného   sčítania   hlasov.   Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom voličov (PL. ÚS 1/07).

Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať a písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho   pokynov   upravil   a vložil   do   obálky.   Z doslovného   znenia   citovaného   ustanovenia možno   vyvodiť   záver,   že   iná   fyzická   osoba   môže   negramotným   občanom   –   voličom poskytnúť pomoc pri volebnom akte (PL. ÚS 3/95).

Námietku, že členka volebnej komisie zasahovala do diania vo volebnej miestnosti pri úprave hlasovacích lístkov, vzniesla len jedna volička – A. M., ktorej mal byť členkou volebnej   komisie   upravovaný   volebný   lístok.   Iné   porušenia   neboli   konkretizované   do podoby,   z ktorej   by   bolo   možné   ich   kvalifikovať,   a tak   spochybniť   tajnosť,   prípadne priamosť   voľby.   Je   potrebné   pripomenúť   špecifikum   volieb   v mestskej   časti   Luník   IX zloženej   z rómskych   voličov   a vziať do   úvahy ich   zvyky,   ktoré   sa   dotýkajú   aj volieb. Výskyt viacerých negramotných voličov a potreba poskytnúť týmto voličom radu zvyšuje pohyb   a ruch   vo   volebnej   miestnosti.   Tu   však   dominuje   volebná   komisia   vybavená rozsiahlymi právomocami až po prerušenie volebného aktu, aby bol zachovaný zákonný priebeh   volieb.   Členovia   volebnej   komisie   sú   v prípade   svojich   pochýb   oprávnení odmietnuť podpísať zápisnicu   volebnej komisie,   ak nesúhlasia so   zákonným priebehom volieb,   a sú   oprávnení   svoju   námietku   aj   konkretizovať   v zápisnici   volebnej   komisie. Všetky tri komisie, ktoré pôsobili vo voľbách do samosprávy obce v mestskej časti Luník IX   konaných   27.   novembra   2010,   teda   dve   okrskové   komisie   a jedna   miestna   volebná komisia, spísali o svojej činnosti a dosiahnutých výsledkoch zápisnicu volebnej komisie. Všetky   tri   zápisnice   podpísali   všetci   členovia   týchto   komisií   bez   vznesenia   námietky. Neskôr   v súvislosti   s podaním   návrhu   na   ústavnom   súde   jedna   predsedníčka   komisie a niekoľko jej členov podali čestné vyhlásenia, v ktorých vzniesli svoje námietky k priebehu volieb starostu mestskej časti. Ako zásadnú možno chápať námietku zvoleného starostu poukazujúcu   na   rodinné   a pracovné   vzťahy   týchto   členov   volebnej   komisie   s oboma sťažovateľmi. V čase, keď bezprostredne po skončení volebného aktu mohli svoju slobodnú voľbu prejaviť vznesením námietky do úradnej zápisnice, takúto námietku nevzniesli. Po príchode domov a kontakte s rodinnými príslušníkmi takéto pochybnosti prejavili, čo však možno   hodnotiť   ako   účelové   a nehodnoverné.   Ani   samotní   sťažovatelia   nevedeli v súvislosti so vznesením tejto námietky kvantifikovať počet hlasov, ktoré mali byť tak získané v rozpore so zákonom. Takéto hlasy nezistila ani volebná komisia a ústavný súd môže vziať do úvahy len jeden dôkaz o pochybnosti zákonnej úpravy hlasovacieho lístka, a to A. M.

K námietke nátlaku na voličov, aby volili určitých, vybratých kandidátov

Sťažovatelia uviedli, že sa im vyhrážali priaznivci D. S. a nahovárali ich, aby volili tohto kandidáta. Ako tvrdenie týchto praktík uviedli čestné vyhlásenia M. S., V. H. a Ing. L. P., ktorý zároveň privolal hliadku polície. Zvolený starosta vo svojom vyjadrení uviedol, že svedkyňa   M.   S.   je   tetou   manžela   sťažovateľky   v 2.   rade,   V.   H.   je   spolukandidátom sťažovateľa v 1. rade na poslanca a Ing. P. pracoval ako prednosta miestneho úradu v čase, keď sťažovateľ v 1. rade bol starostom mestskej časti.

Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb, aby v rámci svojho priestoru, ktorý   mu   predvolebná   kampaň   poskytuje,   ponúkol   voličovi   adekvátnu   odpoveď   na argumentáciu   súpera,   pokiaľ   ju   považuje   za   skreslenú,   zavádzajúcu   alebo   nesprávnu (PL. ÚS   105/07).   Podobne   ústavný   súd   hodnotí   aj   kupovanie   hlasov,   keď   uvádza,   že poskytovanie   „protihodnoty“   za   hlasovanie   vo   voľbách   je   protiústavné,   lebo   účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 45/07). Ústavný súd uvedené činnosti hodnotí ako neetickú formu   prístupu   k volebnej   agitácii,   ktorú   nemožno   v žiadnom   prípade   považovať   za zákonnú. Ústavný súd sa tiež vyjadril k pojmu „slobody volieb“, keď uviedol, že tento pojem treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený   žiaden   nátlak nútiaci   ich   hlasovať pre   niektorý   zo   subjektov,   a nie   je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám   a sú   tak   dané   základné   predpoklady   na   ich   kvalifikované   volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia   násilia,   donútenia,   navádzania   či   manipulatívneho   ovplyvňovania   akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 100/07).

Keďže svedkovia uvedení sťažovateľmi boli pre svoje rodinné a pracovné spojenie so   sťažovateľmi   závažným   spôsobom   spochybnení,   ústavný   súd   požiadal   o vyjadrenie obvodné oddelenie, ktorému smerovalo tiež oznámenie o trestnom čine.

V správe   obvodného   oddelenia   sa   uvádza,   že   sa   nestal   skutok,   ktorý   by   bol kvalifikovaný   ako   trestný   čin   marenia   prípravy   a priebehu   volieb   a referenda.   Trestné stíhanie bolo zastavené (uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-4516/KV-KE-2010 z 13. decembra 2010), s čím sa stotožnil aj prokurátor; ani oznamovateľ proti uzneseniu nepodal sťažnosť. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011.

Keďže   sťažovatelia   nepredložili   iné   hodnoverné   dôkazy,   ktoré   by   bolo   možné preskúmať, a orgán verejnej moci (územne príslušné obvodné oddelenie) nezistil skutok, ktorý   by   bolo   možné   definovať   ako   trestný   čin   marenia   prípravy   a priebehu   volieb a referenda, ústavný súd považuje vznesenú námietku za nepreukázanú.

K námietke narušenia volieb tým, že voliči mali kalendáriky s menom kandidáta D. S.

Ako dôkaz prípravy a ovplyvňovania voličov v prospech zvoleného kandidáta malo slúžiť vyjadrenie predsedu MVK Ing. L. P. a článok v internetovom serveri od autora A. B.

Pokiaľ   ide   o svedka   Ing.   P.,   jeho   čestné   vyhlásenie   namietol   zvolený   starosta z dôvodu jeho pracovného prepojenia na sťažovateľa v 2. rade.

Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie a došlo aj ku krátkemu prerušeniu činnosti volebných komisií pri nájdení jedného kalendára s označením kandidáta. Aj v tomto prípade ústavný súd svoje závery odvodil z nezávislého operatívneho šetrenia, ktoré vykonalo na mieste samom obvodné oddelenie, o čom podalo ústavnému súdu správu a predložilo aj rozhodnutie   sp.   zn.   ČVS:   ORP-4516/KV-KE-2010   z 13.   decembra   2010   o zastavení trestného stíhania pre tento skutok, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011. Vychádzajúc   s uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   dôkazy   predložené sťažovateľmi ani vo svojom súhrne neznamenajú závažné a intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by malo za následok porušenie ich ústavou zaručeného práva.

Na tomto základe ústavný súd podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011