znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 26/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., ktorou namieta nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy mesta P. uskutočnených 2. decembra 2006, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   legalizovaním   výsledkov   volieb   do orgánov   samosprávy   mesta   P. skutočnených 2. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2007 doručená   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou   namieta   nezákonnosť   volieb uskutočnených   2. decembra 2006   do   orgánov   samosprávy   mesta   P.   (ďalej   len   „voľby do orgánov   samosprávy“) „legalizovaním   volieb“ (resp.   výsledku   volieb) „na základe zákona   NR SR   č. 346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy...“, ako   aj   porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Volebná sťažnosť smeruje proti Národnej   rade   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „národná   rada“), „ktorá   je   jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“.

Skutkový   stav,   v ktorom   vidí   sťažovateľ   porušenie   označených   článkov   ústavy, spočíva v tom, že:

«Volieb   sa   zúčastnilo   v 7 volebných   obvodoch   14 544   voličov,   čo   predstavuje 34,11 % z celkového počtu 42 628 zapísaných voličov.

Odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 14 251, čo predstavovalo 33,43 % z celkového počtu zapísaných voličov 42 628.

Najvyšší počet platných hlasov 7 592 získal Ing. J. B. Nedať   svoj   mandát   uchádzačom   o   moc   využilo   42 628 - 14 251 = 28 377 oprávnených voličov. Čo znamená 66,89 % podiel voličov.

Aritmeticky možno dokázať, že zvoleného primátora mesta nevolilo, 42 628 – 7 592 = 35 036 oprávnených voličov, ktorý mu odmietli dať svoj mandát.

Voľby poslancov do mestského zastupiteľstva v 7 volebných obvodoch sa zúčastnilo 14 544 voličov. Z celkového počtu zapísaných voličov 42 628 bolo odovzdaných platných hlasovacích lístkov 13 703, ktoré číslo znamenalo 32,14 % účasť voličov.

Zvolených poslancov vo volebných obvodoch č. I, II., III., IV., aritmeticky dokázané, nevolila drvivá väčšina majority voličov, volebného obvodu, ktorá prejavená vôľa voličov je identická s podmienkami voľby primátora mesta.

Zákonná   norma   NR   SR   (z. č. 346/1990   Zb.)   umožňuje   legalizovať   oprávnenia nositeľov moci bez dostatočného množstva mandátov.

Teda napadnutá norma umožňuje legalizovať typ mocenského (politického) človeka, vyznačujúceho sa veľkou životnou energiou a egocentrizmom, ktorý sa najlepšie realizuje vo vzťahoch k moci, v ovládaní druhých, iných poznáva a zaujíma sa o nich len preto, aby ich mohol ovládať.

Občan volič nechce vládu človeka, ale zákon, lebo človek to robí vo svoj prospech a stáva sa tyranom.

Víťaz po voľbách uskutočňuje personálnu výmenu pracovníkov úradu od vrátnika až po najvyššiu radiacu funkciu, vo všetkých sférach vplyvu, právomoci víťaza. Všeobecne známa skutočnosť z motivovanej činnosti nositeľov moci na území SR.

Vedenie   mesta   v období   roka   2005   znemožnilo   zákonom   ustanoveným   spôsobom uplatňované   právo   na   výkon   sociálnej   pomoci   vo   veci   poskytovania   sociálnej   služby, kompenzovania straty vitálnych funkcií, 24 hodín, osamelo žijúcemu rodičovi, na základe rozhodnutia orgánu exekutívy a ponechalo bezbranného a bezmocného občana napospas svojmu   osudu   v   čase   náhlej   núdze.   Potomok   rodiča,   ktorý   je   zamestnancom   mesta a účastníkom v uvádzaných konaniach pociťuje „mocenské praktiky Ing. J. B.“

Orgán mesta, v spolupráci s kontrolným mechanizmom mesta, znemožnil objektívne prešetrenie sťažnosti na očividne nezákonné rozhodovanie orgánov mesta a súčasne orgán mesta   znemožnil   výkon   politického   práva   na   prístup   k   informáciám   v   ktorých   som   bol účastníkom konania.

Dôkaz: popis skutočností v sťažnosti č. 34980/06 adresovanej štrasburským súdom, a marenie politického práva (prístup k informáciám) v konaní č. 11 C/227/2005 vedeného na OS v Prievidzi.

Demokracia je forma politického zriadenia, ktorá umožňuje všetkým plnoprávnym občanom účasť na správe a riadení štátu. Je založená na princípe podriadenia sa menšiny väčšine a uznania slobody a rovnosti občanov.

Občania vo voľbách zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť.

Porušovateľ nerešpektuje prejavenú vôľu majority oprávnených voličov vo voľbách do orgánov mesta, ktorí povedali NIE uchádzačom o oprávnenia, čím kreovali suverénni voliči svoje politické práva.

Porušovateľ umožňuje napadnutým zákonom o voľbách (č. 346/1990 Zb. a v znení noviel) do orgánov samosprávy obcí legalizovať voľbu kandidátov (primátora, poslancov) za účasti veľmi malej skupiny oprávnených voličov.»

Na základe uvedeného dospel sťažovateľ k názoru, že národná rada porušila jeho základné   právo „zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   slobodnou   voľbou   svojich zástupcov (čl. 30 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky) v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 1 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa slobodnou voľbou svojich zástupcov sa zúčastňovať na správe verejných vecí priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené dňa 3. 12. 2006 legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené orgány, nedostali mandát od oprávnených voličov. Legalizácia nelegitímne zvoleného primátora a poslancov mesta sa uskutočnila na základe napadnutého zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy v znení neskorších noviel.

3. Voľby   do   orgánov   samosprávy   v P.   uskutočnené   dňa   2. 12. 2006   sa   rušia a výsledky volieb zo dňa 3. 12. 2006 sa vyhlasujú za neplatné.“

Zároveň sťažovateľ poukazujúc na svoje nepriaznivé majetkové, zárobkové a osobné pomery žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 129   ods. 2   ústavy   rozhoduje   ústavný   súd   o ústavnosti   a zákonnosti   (...) volieb do orgánov územnej samosprávy...

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Zákon o ústavnom súde v § 59 ods. 1 ustanovuje, že sťažnosť pre neústavnosť alebo   nezákonnosť   volieb   do   orgánu   miestnej   samosprávy   môže   podať   okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila,   10 % oprávnených   voličov   volebného   obvodu,   alebo   kandidát,   ktorý   získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažovateľ nie je podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde oprávnenou (aktívne legitimovanou) osobou   na podanie volebnej sťažnosti.   K tomuto záveru   dospel ústavný súd na základe správy mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy,   z ktorej   zistil,   že   sťažovateľ   nebol   v uvedených   voľbách   kandidátom zaregistrovaným pre voľby primátora ani pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva. Rovnaké zistenie vyplýva aj zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb do samosprávy, ktorú sťažovateľ zaslal ústavnému súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol volebnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Návrh   na   začatie   konania   vo   volebných   veciach   (volebná   sťažnosť)   musí   popri všeobecných   náležitostiach   (§ 20   zákona   o ústavnom   súde)   obsahovať   aj   osobitné náležitosti   uvedené   v ustanovení   § 60   ods. 1   písm. a)   až   d)   zákona   o ústavnom   súde. Volebná sťažnosť musí byť podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde podaná do 10 dní po oznámení výsledku volieb.

Sťažovateľ svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal na pošte 29. decembra 2006, pričom ústavnému súdu bola doručená 2. januára 2007. Výsledky volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006, boli oznámené 3. decembra 2006.

Z uvedených skutočností bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sťažnosť bola navyše podaná oneskorene, t. j. po uplynutí 10-dňovej lehoty, ktorú zákon o ústavnom súde ustanovuje na jej podanie.

S poukazom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako podanú oneskorene.

2. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť „... legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené orgány nedostali mandát od oprávnených voličov“. Sťažovateľ bližšie nekonkretizoval spôsob a dôvody porušenia označených základných práv.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

3. O prípadnom porušení základného práva navrhovateľa podľa čl. 26 ods. 1 ústavy by   bolo   možné   hovoriť   len   vtedy,   ak   by   toto   základné   právo   nebolo   navrhovateľovi garantované   a ak   by   na   preukázanie   takéhoto   svojho   tvrdenia   označil,   resp.   navrhol   aj príslušné dôkazy.

Prostredníctvom   práva   prijímať,   vyhľadávať   a   rozširovať   idey   a   informácie   sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať informáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať (II. ÚS 28/96).

Podľa petitu sťažnosti k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2   ústavy   malo   dôjsť „... legalizovaním   volieb   do   orgánov   samosprávy,   ktoré   zvolené orgány   nedostali   mandát   od   oprávnených   voličov“. Sťažovateľ   v sťažnosti   bližšie nekonkretizoval spôsob a dôvody porušenia označených základných práv.

Podstatou   argumentácie   sťažovateľa   v okolnostiach   prípadu   je   spájanie   porušenia jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy s „legalizovaním“ volieb do orgánov samosprávy,   čiže   k porušeniu   jeho   označeného   práva   malo   de   facto   dôjsť   zistením a uverejnením výsledkov volieb do orgánov samosprávy a následným vydaním osvedčenia zvoleným   kandidátom   postupom   podľa   deviatej   časti   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších predpisov.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z odôvodnenia   sťažnosti   predloženého   sťažovateľom konštatuje,   že   podstata   jeho   argumentácie   nemá   v žiadnom   prípade   takú   spojitosť s obsahom označených základných práv, ktorej reálnosť by bolo možné posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Keďže   argumentáciu   predloženú   sťažovateľom   nemožno   považovať   za   súčasť ústavných   a ani   zákonných   garancií   žiadneho   zo   základných   práv,   porušenie   ktorých sťažovateľ namieta, ústavný súd sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   považoval   ústavný   súd za bezpredmetné   zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní o jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2007