znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 26/06-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   zloženého z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra Bröstla, Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána   Lubyho,   Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka 6. decembra 2006 o návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených JUDr. D. L., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na začatie konania o súlade § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej   starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a o pozastavení   účinnosti   §   102c   zákona   č. 578/2004   Z.   z. o poskytovateľoch   zdravotnej   starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

1.   Návrh   skupiny 33   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   na začatie konania   o súlade   §   102c   zákona   č.   578/2004   Z.   z.   o poskytovateľoch   zdravotnej starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách   v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. P o z a s t a v u j e   účinnosť § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej   starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. novembra 2006   doručený   návrh   skupiny   33   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky, zastúpených   JUDr.   D.   L.,   poslancom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“),   na   začatie   konania   o súlade   §   102c   zákona   č.   578/2004   Z.   z. o poskytovateľoch   zdravotnej   starostlivosti,   zdravotníckych   pomôckach,   stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods.   1   a čl.   12   ods.   2   v spojení   s čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“).

Navrhovateľ odôvodňuje návrh na začatie konania o súlade tým, že Národná rada Slovenskej   republiky   schválila   zákon   č.   527/2006   Z.   z.,   ktorý   o.   i.   novelizoval   zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a s účinnosťou od 1. októbra 2006 do tohto zákona   doplnil   aj   §   102c   ustanovujúci   vyňatie   z exekúcií,   týkajúce   sa   niektorých právnických osôb poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.

V súčasnosti   pôsobia   na   trhu   poskytovania   zdravotnej   starostlivosti   subjekty   tak štátne, ktoré ešte neprešli transformáciou, ako aj subjekty zriadené samosprávou a osoby súkromného   práva.   Všetky   tieto   subjekty   poskytujú   zdravotnú   starostlivosť   na   základe zákona, majú rovnaké postavenie a povinnosti s výnimkou jednej – poskytovatelia zriadení štátom   alebo samosprávou   sú   podľa   návrhu   § 102c zákona č.   578/2004 Z.   z.   chránení pred exekúciou (ďalej aj „zvýhodnení poskytovatelia“) a ostatní, v predmetnom ustanovení neuvedení,   poskytovatelia   zdravotnej   starostlivosti   nie   (ďalej   aj   „znevýhodnení poskytovatelia“). Navrhovateľ preto namieta, že takáto selektívna ochrana pred exekúciou je retroaktívna, porušuje princíp rovnosti a je diskriminačná.

Navrhovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   nesúlad napadnutých ustanovení s označenými článkami ústavy.

S poukazom na § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhovateľ ďalej požaduje, aby ústavný súd uznesením pozastavil účinnosť § 102c zákona č. 578/2004 Z. z., pretože jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody podľa druhej hlavy ústavy a spôsobiť hospodárske škody, ako aj nenapraviteľné následky.

II.

Podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o súlade   zákonov s ústavou (...).

Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý   sa   vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Podľa   §   38   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania a dospel k záveru, že spĺňa všetky ústavou   a zákonom   o ústavnom   súde   predpísané   predpoklady   na jeho prijatie   na ďalšie konanie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

Podľa názoru ústavného súdu sú splnené podmienky aj na pozastavenie účinnosti napadnutého § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. vzhľadom na to, že ďalšie uplatňovanie tohto ustanovenia   môže   ohroziť   základné   práva   alebo   slobody   podľa   druhej   hlavy   ústavy, spôsobiť hospodárske škody, ako aj nenapraviteľné následky.

Podľa čl. 125 ods. 5 ústavy platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti § 102c zákona   č.   578/2004   Z.   z.   zanikne   vyhlásením   rozhodnutia   vo   veci   samej,   ak   toto rozhodnutie   o pozastavení   účinnosti   ústavný   súd   už   predtým   nezruší,   pretože   pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006