znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 26/03-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. marca 2003 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť Z. B., bytom V. K., kandidáta na primátora mesta V. K., zastúpeného advokátom JUDr. A. B., K. Ch., vo veci nezákonnosti volieb primátora mesta   V.   K.   a nezákonnosti   volieb   do   Mestského zastupiteľstva   mesta   V.   K. konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

1.   Volebnú sťažnosť Z.   B. v časti,   ktorou   namieta nezákonnosť volieb   primátora mesta   V.   K.   konaných   v dňoch   6.   a 7.   decembra   2002,   o d   m i   e t   a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

2.   Volebnú   sťažnosť   Z.   B.   v časti,   ktorou   namieta   nezákonnosť   volieb do   Mestského   zastupiteľstva   mesta   V.   K.   konaných   v dňoch   6.   a   7.   decembra   2002, o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2002 doručená volebná sťažnosť Z. B., bytom V. K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. B., K. Ch., označená ako „Sťažnosť na nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy“.

Navrhovateľ vo volebnej sťažnosti uviedol, že kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy   obcí   konaných   6.   a   7.   decembra   2002   (ďalej   len   „voľby“)   ako   kandidát na funkciu primátora mesta V. K. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil zároveň ako dôkaz „Vyhlásenie kandidatúry pre voľby primátora mesta V. K.“ z 22. októbra 2002, z ktorého vyplýva, že bol pre voľby Miestnou volebnou komisiou vo V. K. (ďalej len „miestna volebná komisia“) zaregistrovaný ako kandidát na funkciu primátora mesta V. K.

Volebná sťažnosť navrhovateľa v pôvodne predloženej podobe (ani po jej doplnení, ku   ktorému   došlo   podaním   zo   16.   decembra   2002)   nespĺňala   náležitosti   ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Navrhovateľ   predovšetkým   nesplnil povinnosť podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, keď nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vo svojom volebnom obvode získal najmenej 10 % hlasov voličov.

Navrhovateľ v rozpore s § 61 (poslednou vetou) zákona o ústavnom súde nesprávne označil   ako   účastníkov,   proti   ktorým   smeruje   jeho   volebná   sťažnosť,   miestnu   volebnú komisiu a Okrskovú volebnú komisiu č. 3 vo V. K. (ďalej len „okrsková volebná komisia“), čo   neumožňovalo   takto   označené subjekty   považovať za   pasívne vecne   legitimovaných účastníkov konania pred ústavným súdom.

V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   vyzval   listom   zo 16.   januára   2003   právneho zástupcu navrhovateľa na odstránenie nedostatkov volebnej sťažnosti a zároveň ho požiadal, aby upresnil, či sa navrhovateľ domáha vyhlásiť za neplatné len voľby primátora mesta V. K. alebo aj voľby do Mestského zastupiteľstva mesta V. K.

Odpovedajúc na výzvu ústavného súdu podaním, ktoré mu bolo doručené 29. januára 2002, označil právny zástupca navrhovateľa za účastníka, proti ktorému smeruje volebná sťažnosť, PeadDr. T. B., primátora mesta V. K.. Zároveň v prílohe svojho podania predložil prehľad výsledkov volieb do orgánov samosprávy mesta vyhotovený 7. decembra 2002 miestnou   volebnou   komisiou,   z ktorého   vyplynulo,   že   z celkového   počtu   3   226 odovzdaných hlasov získal vo voľbách primátora 954, čo predstavuje viac ako 10 % hlasov oprávnených voličov.

Z obsahu   volebnej   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   navrhovateľ   napáda   nezákonnosť volieb z dôvodu, že „Vo volebnom obvode vo V. K., a to konkrétne vo volebnom okrsku č. 3 došlo   dňa   7.   12.   2002   okolo   10.00   hod.   k porušeniu   zákona   346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších noviel na tom skutkovom základe, že člen okrskovej volebnej komisie p. K. Ž. spolu s p. A. K. opustili volebnú miestnosť a s prenosnou schránkou   odišli   do   Domu   dôchodcov   za   účelom   realizácie   volebného   práva. Poznamenávam, že A. K. nebola členkou okrskovej volebnej komisie, bola zapisovateľkou“.

Podľa   navrhovateľa   došlo   v danom   prípade   k porušeniu   §   31   ods.   6   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“),   v zmysle   ktorého   v   prípade,   že   sa volebný akt vykonáva na žiadosť voliča mimo volebnej miestnosti, vyšle okrsková volebná komisia k voličovi dvoch   svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami   a   obálkou.   Citované   ustanovenie   volebného   zákona   bolo   podľa   navrhovateľa porušené tým, že okrsková volebná komisia vyslala za účelom vykonania volebného aktu mimo volebnej miestnosti iba jednu svoju členku a zapisovateľku, ktorá podľa § 11a ods. 1 volebného   zákona   zabezpečuje   organizačné   a   administratívne   záležitosti   súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie a zároveň plní funkciu jej odborného poradcu, ale nie je jej členkou.

Na   základe   týchto   dôvodov   sa   navrhovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom rozhodol, že „voľby primátora mesta a voľby poslancov mestského zastupiteľstva konané dňa 6. a 7. decembra 2002 vo volebnom obvode V. K. vyhlasuje za neplatné“.

Podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   17.   februára   2003   a   21.   februára   2003 predložil navrhovateľ ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v konaní o jeho volebnej sťažnosti, ktoré majú slúžiť na preukázanie porušenia ustanovenia § 40 ods. 2 volebného zákona,   konkrétne   tej   skutočnosti,   že   hlasovacie   lístky,   obálky   a   zoznamy   voličov v jednotlivých   volebných   okrskoch   volebného   obvodu   V.   K.   neboli   po   skončení   volieb zabezpečené spôsobom ustanoveným v citovanom ustanovení volebného zákona.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania volebnej sťažnosti požiadal primátora mesta V. K. o zaslanie kópie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb.   Zároveň   požiadal   o vyjadrenie   k volebnej   sťažnosti   predsedu   miestnej   volebnej komisie a predsedníčku okrskovej volebnej komisie.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb zo 7. decembra 2002, ktorá bola   ústavnému   súdu   doručená   26.   februára   2003,   vyplýva,   že   zvolený   primátor PaedDr.   T.   B.   získal   vo   voľbách   spolu   1   144   platných   hlasov,   čo   oproti   počtu   hlasov získaných navrhovateľom (954), ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, predstavuje rozdiel 190 hlasov. Uvedené zistenia korešpondujú s údajmi obsiahnutými v prehľade výsledkov volieb zo 7. decembra 2002 zaslanom ústavnému súdu navrhovateľom.

Predseda miestnej volebnej komisie v liste doručenom ústavnému súdu 14. februára 2003 uviedol, že:

„1. Presný údaj o počte osôb z Domu dôchodcov vo V. K. zapísaných v zozname voličov pri voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 6. a 7. 12. 2002 je 32 – tridsaťdva.

2. Počet voličov z týchto osôb, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, je 27 – dvadsaťsedem.“

Predsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie   vo   vyjadrení   k volebnej   sťažnosti doručenom ústavnému súdu 26. februára 2003 okrem iného uviedla:

„Dňa 7. 12. 2003 t. j. druhý deň volieb sme mali dohodnutý čas konania volebného aktu v domove dôchodcov na 10.00 hod., ktorý sme sa snažili dodržať vzhľadom na vek a zdravotný stav tunajších obyvateľov.

V tú dobu sme mali dosť veľa voličov, museli sme ich púšťať do volebnej miestnosti po skupinách a zároveň boli dve členky komisie neprítomné (tiež boli voliť) a tak sa stalo, že sl. K. a p. Ž. šli dve dopredu do domova dôchodcov s tým, že prídem za nimi. Vedela som, že miestnosti na vykonanie volieb sú pripravené, nakoľko som sa tam bola pozrieť, keď som bola sama voliť do ZŠ slovenskej a mala som to po ceste.“

V ďalšej časti svojho stanoviska predsedníčka okrskovej volebnej komisie vyjadruje názor, že „Sl. K. a p. Ž. poznám ako zodpovedné na to, aby dodržali všetky náležitosti a som si istá, že anonymita volieb bola dodržaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Veď zapisovateľ volebnej komisie skladá sľub spôsobom a v znení uvedenom v § 11 ods. 5, to znamená ako členovia volebnej komisie.

Na   výsledku   volieb   v Domove   dôchodcov   V.   K.   to   určite   nič   nemenilo.   Tajnosť hlasovania   bola   dodržaná   a záverečnú   zápisnicu   podpísali   všetci   členovia   komisie bez najmenších výhrad“.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   volebnej   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovateľ preukázal, že bol vo voľbách kandidátom na funkciu primátora, pričom podľa predložených výsledkov volieb miestnej volebnej komisie zo 7. decembra 2002 získal vo   voľbách   primátora   954   platných   hlasov,   čo   predstavuje   viac   ako   10   %   voličov [§   59   ods.   2,   §   60   ods.   1   písm.   c)   zákona   o ústavnom   súde],   a teda   má   v konaní pred ústavným súdom procesnú legitimáciu kandidáta podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Volebná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 13. decembra 2002, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

1.   Ústavný   súd   sa   však   pri   predbežnom   prerokovaní   volebnej   sťažnosti   v časti týkajúcej   sa   namietanej   nezákonnosti   volieb   primátora   mesta   V.   K.   opieral   o svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každé porušenie volebného zákona predstavuje dôvod na konanie ústavného súdu o volebnej sťažnosti a následné vyhlásenie volieb za neplatné alebo   zrušenie   ich   výsledku.   Len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb   môže   byť   dôvodom   pre   uplatnenie   právomoci ústavného súdu, ktorá mu dovoľuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 14/99).

V tomto judikáte vyslovený názor ústavného súdu neznamená, že by ústavný súd pripúšťal možnosť tolerovania porušenia volebného zákona. Pri rozhodovaní o prípadnej prijateľnosti   volebnej   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   však   ústavný   súd   skúma   relevanciu namietaného porušenia volebného zákona v kontexte jeho možného vplyvu na dosiahnutie iného výsledku volieb.

Pokiaľ   ide   o   činnosť   miestnej   (okrskovej)   volebnej   komisie   a   zabezpečovanie hlasovania mimo volebnej miestnosti, ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/00 vyslovil, že nesprávny postup pri zabezpečení hlasovania mimo volebnej miestnosti (nedodržanie tajnosti hlasovania, nezabezpečenie potrebného počtu členov okrskovej volebnej komisie pre takéto hlasovanie) a pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii (aktívna účasť inej   osoby)   môže   byť   v príčinnej   súvislosti   s výsledkom   volieb   a tento   výsledok   môže významnou mierou aj ovplyvniť.

V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd napokon taktiež judikoval (PL. ÚS 27/99), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je alebo nie je namieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nie každé   porušenie volebného zákona je v príčinnej   súvislosti   s následkom,   ktorým   je výsledok volieb navrhovateľom považovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný   súd za   situácie,   že   výsledok   volieb   vylučuje pravdepodobnosť   iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona.   Ak   je   teda   nesporné,   že   výsledok   volieb   nemohol   byť   podstatným   spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.“

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj vyššie citovanú judikatúru ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ by vzhľadom na rozdiel v počte získaných hlasov oproti zvolenému primátorovi (190) nemohol ani za predpokladu, že by v jeho prospech boli odovzdané hlasy všetkých   voličov,   ktorí   sa   zúčastnili na voľbách   v Dome dôchodcov vo V. K. (t. j. 27), dosiahnuť vyšší počet hlasov ako zvolený kandidát. Navrhovateľ navyše nenamietal   porušenie   volebného   zákona   vo   väzbe   na   to,   že   by   boli   mali   všetci   voliči v Dome   dôchodcov   V.   K.   voliť   jeho   protikandidáta.   Ústavný   súd   napokon   považuje za   závažnú   aj   tú   skutočnosť,   že   celý   procesný   postup,   ktorý   viedol   k výsledku   volieb, samotný navrhovateľ z hľadiska dosiahnutého výsledku volieb nenapadol.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzaviera, že namietané porušenie volebného zákona mohlo mať síce   v danom   prípade   určitý   vplyv na dosiahnutý výsledok   volieb, ale nemohlo mať vplyv na to, kto bol zrejmou väčšinou hlasov zvolený.

Vzhľadom   na to ústavný   súd   dospel   k záveru,   že neexistujú   dostatočné   dôvody na prijatie volebnej sťažnosti na ďalšie konanie pred ním a následné vyhlásenie volieb za neplatné, a preto volebnú sťažnosť v časti namietajúcej nezákonnosť volieb primátora mesta V. K. podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietol.

2. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha vyhlásiť za neplatné okrem volieb primátora mesta V. K. aj voľby do Mestského zastupiteľstva mesta V. K., ústavný súd vychádzajúc z § 59 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   konštatuje,   že   v tomto   prípade   mohla   sťažnosť   okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) podať aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom odvode najmenej 10 % voličov.

Z obsahu volebnej sťažnosti ani z príloh, ktoré sú k nej pripojené, nevyplýva, že by bol navrhovateľ kandidátom na poslanca pre voľby do Mestského zastupiteľstva mesta V. K. (netvrdí to napokon ani samotný navrhovateľ), a nemožno ho zaradiť ani medzi ďalšie taxatívne   uvedené   oprávnené   osoby   na   podanie   volebnej   sťažnosti   pre   nezákonnosť uvedených volieb.

Vzhľadom na nedostatok procesnej legitimácie navrhovateľa na podanie volebnej sťažnosti pre nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva mesta V. K. ústavný súd volebnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vo vzťahu k navrhovateľom namietanému porušeniu § 40 ods. 2 volebného zákona, konkrétne tej skutočnosti, že hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov v jednotlivých volebných   okrskoch   volebného   obvodu   V.   K.   neboli   po   skončení   volieb   zabezpečené spôsobom   ustanoveným   v citovanom   ustanovení   volebného   zákona,   ústavný   súd poznamenáva, že namietané porušenie volebného zákona okrskovými volebnými komisiami po sčítaní hlasov a podpísaní zápisníc o hlasovaní nepostačuje samo osobe bez preukázania ďalších skutočností na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti a vyhlásil voľby za neplatné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2003