znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 25/2015-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. februára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť L. V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, substitučne zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Pluhová 78, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa   a   advokáta   Mgr.   Tomáša   Zahradníka,   vo   veci   namietanej   neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti Bratislava-Rača konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2014 doručená faxom a 28. novembra 2014 doplnená predložením originálu sťažnosť L. V. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   pre   namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   mestskej   časti Bratislava-Rača   (ďalej   len   „mestská   časť“)   konaných   15.   novembra   2014   (ďalej   aj „napadnuté voľby“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka vo voľbách do orgánov samosprávy mestskej časti konaných 15. novembra 2014 kandidovala na funkciu starostky spolu s ďalšími 3 kandidátmi – P. P. (ďalej len „odporca“), M. D. a M. N. Za starostu mestskej časti bol zvolený odporca (SIEŤ, KDH, MOST-HÍD, NOVA, SZ), ktorý získal 4 271 hlasov z celkového počtu 7 761 platných hlasov odovzdaných pre voľby starostu mestskej časti. V ďalšom poradí sa umiestnili M. D. (OKS, SDKÚ–DS) so ziskom 2 306 hlasov, sťažovateľka (NEKA) so ziskom 1 014 hlasov a M. N. (NEKA) so ziskom 170 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou a odporcom ako zvoleným starostom mestskej časti predstavuje 3 257 hlasov.

Namietanú neústavnosť a nezákonnosť napadnutých volieb sťažovateľka odôvodňuje viacerými   porušeniami   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ku ktorým podľa nej došlo v období prípravnej fázy volieb. V tejto súvislosti sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedla:

«... v dňoch od 8. novembra 2014 do 11. novembra 2014 vrátane, bolo preukázateľne v   rôznych   časoch   medzi   obyvateľov   mestskej   časti   Bratislava   -   Rača   do   ich   poštových schránok   distribuované   periodikum   s   názvom   „Račan“,   ročník   2014,   vydanie   č.   7, s uvádzaným dátumom vydania 15. novembra 2014, ktoré vychádza v náklade cca 10.000 ks,   registrované v zozname periodickej tlače vedenom Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod evidenčným č.: EV 4185/10 (ďalej aj „Račan“)....

V uvedenom periodiku Račan bol: • na strane 03 zverejnený predvolebný prieskum ohľadom predpokladanej podpory jednotlivých kandidátov na starostov mestskej časti Bratislava - Rača (aj so subjektívnymi komentármi vo vzťahu k jednotlivým kandidátom,   ktoré boli, vo vzťahu k Sťažovateľke, nepravdivé a osočujúce)

• na strane 16 výsledky prieskumu verejnej mienky medzi významnými osobnosťami verejnej mienky so zverejnením ich názorov na voľbu starostu mestskej časti Bratislava - Rača,   všetky   jednostranne   zamerané   na   vykreslenie   pozitívneho   obrazu   o   jedinom z kandidátov – Porušovateľovi....

Zverejnením týchto prieskumov v čase kratšom ako 7 dní pred dňom konania volieb došlo k flagrantnému porušeniu ZVOSO, ktoré malo za následok nezákonné ovplyvňovanie voličov   mestskej   časti   Bratislava   -   Rača   vo   vzťahu   k   voľbám   starostu   mestskej   časti Bratislava - Rača a má za následok neústavnosť a nezákonnosť volieb...

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že periodikum Račan podľa svojho spracovania na občanov pôsobí ako oficiálne periodikum mestskej časti Bratislava - Rača, pričom je vydávané súkromnou osobou – obchodnou spoločnosťou PELITAS, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je pán M. J., ktorý je zároveň asistent organizačných služieb a internej komunikácie kancelárie Porušiteľa - v tom čase starostu mestskej časti Bratislava

- Rača.

Podľa   dostupných   informácií   je   pán   M.   J.   zároveň   aj   členom   predsedníctva a ústredným   tajomníkom   Strany   zelených,   v   ktorej   je   Porušovateľ   členom   a   bývalým predsedom. Uvedené skutočnosti dokazujú prepojenie Porušovateľa s vydávaním periodika Račan, ktorým došlo k porušeniu zákonného priebehu volieb v mestskej časti Bratislava - Rača....

Vo   vzťahu   k   uvedenému   konaniu   bol   tiež   členkou   miestnej   volebnej   komisie v mestskej časti Bratislava - Rača pani D. K... dňa 14. novembra 2014 podaný podnet na Ústrednú   volebnú   komisiu   pre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   pre   rok   2014   pre podozrenie z porušenia volebného zákona.

Ústredná   volebná   komisia   tento   podnet   po   jeho   prerokovaní   a   prijatí   uznesenia č. 101 následne dňa 15. novembra 2014 listom č. ÚVK-OSO-2014/083 odstúpila Okresnej prokuratúre   Bratislava   III   a   pani   D.   K.   svoje   podanie   následne   Okresnej   prokuratúre Bratislava III doplnila svojim podaním zo dňa 20. novembra 2014....

Vyššie   uvedené   periodikum   publikovalo   rad   negatívnych   informácií   priamo osočujúcich Sťažovateľku, ku ktorým nebol Sťažovateľke poskytnutý priestor na vyjadrenie sa, nakoľko k publikácii periodika Račan došlo v krátkom čase pred začiatkom volebného moratória.   Periodikum   Račan   obsahovalo   obvinenie   Sťažovateľky   zo   zmanipulovania verejného obstarávania v štátnom podniku LESY SR, spochybňovanie financovania volebnej kampane   Sťažovateľky   a   negatívne   hodnotenie   rodinného   stavu   Sťažovateľky.   Uvedenie týchto   informácií   v   periodiku   a   následné   znemožnenie   výkonu   práva   na   odpoveď Sťažovateľky pred uskutočnením volieb pre krátkosť času spôsobilo porušenie § 30 ods. 9 ZVOSO.

Na   základe   vyššie   uvedeného   považujeme   za   preukázateľné,   že   nezákonným spôsobom   publikovania   periodika   Račan   podľa   príslušných   ustanovení   ZVOSO   došlo k manipulácii voličov, ktorá zapríčinila stratu hlasov Sťažovateľky....

K ďalšiemu porušeniu volebného moratória došlo prostredníctvom sociálnej siete facebook.com   užívateľom   tejto   siete   pani   L.   D.   a   na   facebook   stránke   investigatívnej spravodajskej siete GINN.

Facebook   stránka   investigatívnej   spravodajskej   siete   GINN   má   ku   dňu   podania návrhu 24.329 užívateľov sledujúcich jej obsah tým, že na tejto stránke označili možnosť „páči   sa   mi   to“.   Medzi   predmetnou   sieťou   GINN   a   Porušovateľom   pritom   existuje prepojenie prostredníctvom finančnej dotácie tejto siete zo strany Porušovateľa, čo má za dôsledok neobjektivitu tejto investigatívnej spravodajskej siete pri informovaní o voľbách konaných v mestskej časti Bratislava - Rača dňa 15. novembra 2014.

Spravodajská   investigatívna   sieť   GINN   v   čase   volebného   moratória   podľa   §   30 ods. (11) ZVOSO od 13. novembra 2014 o 22:14 hod zverejňovala informácie obviňujúce Sťažovateľku   z   pochybení   počas   verejného   obstarávania   Trnavskej   univerzity a z následného   spôsobenia   povinnosti   Trnavskej   univerzity   zaplatiť   pokutu   vo   výške 15.000,00 EUR v nadväznosti na údajné pochybenia Sťažovateľky. Zároveň boli zverejnené aj   informácie   ohľadom   údajného   zmanipulovania   verejného   obstarávania   v   štátnom podniku LESY SR a obvinenia o skrývaní sa pred týmito inštitúciami. Zverejnením týchto nepravdivých   a   osočujúcich   informácií   v   predmetnom   čase   došlo   k   porušeniu   vyššie uvedeného § 30 ods. (11) ZVOSO o volebnom moratóriu a malo za následok neústavné a nezákonné ovplyvnenie mienky voličov mestskej časti Bratislava - Rača a stratu voličov Sťažovateľky....

Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že v noci z 14. novembra na 15. novembra 2014 dosiaľ neznáma osoba protizákonným spôsobom v čase volebného moratória upravila jej bilboard, na ktorom výraznou farbou prečiarkla jej priezvisko a nahradila ho priezviskom „K.“.

Sťažovateľka   pritom   už   počas   kampane   bola   nepravdivo   a   nedôvodne   spájaná s podnikateľom I. K., a to napríklad aj v uvádzanom periodiku Račan. Podnikateľ I. K. je pritom verejne známou osobou, s ktorou sú spájané na verejnosti zväčša negatívne emócie, keď táto osoba je na verejnosti vykresľovaná ako osoba so zlou povesťou, ako bezohľadný a korumpujúci podnikateľ, ktorý sa na úkor verejnosti nespravodlivo obohacuje.

Uvedeným spojením tak došlo k ďalšiemu nezákonnému zásahu do volebnej kampane na starostu mestskej časti Bratislava - Rača a k pokusu o nezákonné ovplyvňovanie voličov v čase volebného moratória, pričom predmetný bilboard sa nachádza v tesnej blízkosti Základnej školy Tbiliská, v ktorej sa nachádzali volebné miestnosti pre celkovo tri volebné okrsky mestskej časti Bratislava - Rača. Samotné sídlisko, kde sa nachádza Základná škola Tbiliská, je najväčším sídliskom v rámci mestskej časti Bratislava - Rača.»

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   v závere   svojej   sťažnosti   konštatuje,   že „prípravná fáza volieb starostu mestskej časti Bratislava - Rača bola ovplyvnená takými vážnymi porušeniami pravidiel volebnej súťaže, že samotné voľby starostu mestskej časti Bratislava - Rača sa stali neústavnými a nezákonnými“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   Voľby   starostu   mestskej   časti Bratislava – Rača konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné.“

Sťažovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila výtlačok periodika RAČAN, vydanie č. 7, ročník 2014, čestné vyhlásenia obyvateľov mestskej časti Ľ. K., S. R., G. E., J. Ž.   a H.   K.   k časovým   okolnostiam   distribúcie   periodika   RAČAN,   výpis   z obchodného registra Slovenskej republiky spoločnosti PELITAS, s. r. o., printscreen stránky mestskej časti,   podnet   K.   a jeho   doplnenie,   list „Ústrednej   volebnej   komisie“,   printscreeny z Facebook   stránky   užívateľky   L.   D.   a spravodajskej   siete „GINN“,   printscreeny z internetových   stránok   spravodajského   portálu   Biztweet.eu   a   fotografiu   upraveneného volebného   bilbordu   sťažovateľky.   Sťažovateľka   zároveň   navrhla   vypočuť   ako   svedkov obyvateľov mestskej časti, ktorí podpísali predložené čestné vyhlásenia, a svedka Ľ. K., ktorý videl označeným spôsobom upravený bilboard sťažovateľky.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   v rámci   prípravy   na   jej   predbežné prerokovanie vyjadril odporca podaním doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014, ktorý k veci uviedol:

«Nemám vedomosť o žiadnom porušení zákona a neústavnosti volieb. Voľby prebehli v súlade so zákonom č. 346/1990 Zb.   o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ako aj Ústavou SR. Ustanovenia zákona vrátane volebného moratória som dodržiaval.

V súvislosti s periodikom Račan, na ktoré bolo poukázané ako na dôkaz porušenia zákona,   uvádzam,   že   predmetné   periodikum   je   súkromného   charakteru   a   nemá   žiadne prepojenie s mojou osobou, ani s úradom starostu Mestskej časti Bratislava - Rača. Nemám vedomosť o tom, či bol vykonaný prieskum volebných odhadov v súvislosti s volebnými   preferenciami   jednotlivých   kandidátov,   či   inými   údajmi   v   uverejnenom periodiku Račan opisované sťažovateľkou, v akom čase, ani kto tento vykonal a publikoval. Keďže mi prílohy sťažnosti neboli doručené, neviem sa ani bližšie vyjadriť k ich obsahu. Uvedené ako dôkaz porušenia zákona zo strany mojej osoby v nijakom smere neobstojí. V tomto prípade je potrebné sa obrátiť ako na prípadného porušovateľa na vydavateľa periodika Račan s relevantnými dôkazmi.

Rovnako nemám vedomosť o obsahu stránky na sociálnej sieti „facebook“ ako ani o osobe, ktorá uverejňovala informácie. Z toho dôvodu sa neviem vyjadriť k pravdivosti informácií.

Žiadnym spôsobom neviem prispieť ani k objasneniu úpravy bilboardu, ktoré mala vykonať   podľa   sťažovateľky   neznáma   osoba   či   k   informáciách   o   prepojeniach   medzi sťažovateľkou a p. K.

Uvedené   skutočnosti   nijako   nepreukazujú   porušenie   zákona   z   mojej   strany   na základe čoho považujem sťažnosť za nedôvodnú, účelovú a ničím nepodloženú.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam, aby Ústavný súd SR podanú sťažnosť zo dňa 15.12.2014 v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR uznesením zamietol ako nedôvodnú.»

Zo zoznamu periodickej tlače vedeného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (ďalej   len   „ministerstvo“)   ústavný   súd   zistil,   že   periodikum   RAČAN   je   vedené ministerstvom   pod   evidenčným   č.   EV   4185/10.   Ide   o regionálne   periodikum   s inou periodicitou   určené   pre   širokú   verejnosť,   ktorého   obsahovým   zameraním   je   regionálne spravodajstvo. Jeho vydavateľom je obchodná spoločnosť PELITAS, s. r. o., Gelnická 18, Bratislava, ktorej vlastníkom (spoločníkom) je M. J.  

Z listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Rača doručeného ústavnému súdu 22.   decembra   2014   vyplýva,   že   M.   J.,   trvale   bytom...,   je   s mestskou   časťou   v trvalom pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú (podľa webstránky   mestskej   časti   je   menovaný   asistentom   organizačných   služieb   a internej komunikácie).

Z internetovej stránky mestskej časti, ako aj zo zoznamu periodickej tlače vedeného ministerstvom   ústavný   súd   zistil,   že   oficiálnymi   novinami   mestskej   časti   sú   noviny „Račiansky výber“ (evidované pod č. EV 2979/09), ktorých vydavateľom je mestská časť. Ide   o regionálny   mesačník,   ktorého   obsahovým   zameraním   je   regionálne spravodajstvo, publicistika   a   samospráva.   Podľa   webstránky   mestskej   časti   je   vydávaný   v náklade 10 000 ks a doručovaný zdarma do všetkých domácností v mestskej časti.

Pokiaľ ide o podnet členky miestnej volebnej komisie v napadnutých voľbách D. K., na ktorý sa sťažovateľka odvoláva, na výzvu ústavného súdu sa vo veci podaného podnetu vyjadrila   Okresná   prokuratúra   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   listom doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014, v ktorom uviedla, že uvedený podnet bol dozorujúcim   prokurátorom   28.   novembra   2014   odložený   pod   č.   k.   Pd 262/14/1103-3 z dôvodu, že «prokurátor nepreskúmava postup a konanie obchodnej spoločnosti, ktorá je súkromnoprávnym subjektom a jediným vydavateľom periodika „Račan“, nakoľko takýto subjekt nemožno v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o prokuratúre považovať za orgán verejnej správy, prípadne iný orgán taxatívne uvádzaný v § 31 odsek 1 citovaného zákona   a   ako   takého   nepodlieha   jeho   konanie,   resp.   konateľa   tejto   spoločnosti, preskúmaniu   prokurátora   v   zmysle   príslušných   zákonných   ustanovení   zákona o prokuratúre». Zároveň   bola   podávateľka   podnetu   upovedomená,   že „podnet   nebol vyťažený do trestného úseku tunajšej prokuratúry, nakoľko takýmto konaním vydavateľa nemohlo dôjsť ani k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho z trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona“.

Podávateľka podnetu 8. decembra 2014 doručila okresnej prokuratúre „sťažnosť“ proti vybaveniu jej podnetu, ktorá bola vzhľadom na jej obsah posúdená ako opakovaný podnet. Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila opakovaný podnet „vo veci namietaného porušenia volebného moratória v Mestskej časti Bratislava – Rača v komunálnych voľbách 2014“ 5. februára 2015 pod č. k. Kd 859/14/1100-8 „pokynom podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení, v ktorom Okresnej prokuratúre Bratislava   III   uložila   zabezpečiť   vybavenie   podaní   D.   K.   v tejto   veci   ako   trestného oznámenia   podľa   §   196   Trestného   poriadku“. Vo   zvyšnej   časti   bol   opakovaný   podnet odložený ako nedôvodný.  

V podaní označenom ako „Doplnenie dôkazov k sťažnosti...“ doručenom ústavnému súdu 5. januára 2015 sťažovateľka predložila ako dôkaz o distribúcii periodika RAČAN v čase   volebného   moratória   printscreen   príspevku zakladateľa   občianskeho   združenia Račiansky spolok vydávajúceho označené periodikum J. B. zverejneného na sociálnej sieti, v ktorom potvrdil, že „vydanie č. 7 periodika Račan bolo dňa 07.11.2014, t.j. 8 dní pred dňom konania volieb, len doručené na distribúciu slovenskej pošte. Medzi občanov mestskej časti... bolo toto vydanie následne prvýkrát distribuované až nasledovný deň 08.11.2014“. Sťažovateľka zároveň poukázala na článok autorky B. K. uverejnený spravodajským portálom SME.sk dňa 15. novembra 2014 o 20.00 h pod názvom „V Rači zostáva starostom P.“, ktorý informoval o výsledku volieb v mestskej časti. Podľa sťažovateľky „obsahuje tento článok veľmi presné informácie o výsledkoch volieb,   pričom v čase vydania tohto článku   ešte   nemohli   byť   prístupné,   keďže   v tom   čase   len   došlo   k zatvoreniu   volebných miestností“,   z tohto   dôvodu   preto „existuje   dôvodná   pochybnosť   o zákonnom   priebehu volieb v mestskej časti“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do národnej   rady,   volieb   do   orgánov   územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a   jednak   uchádzať sa   o   zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v   konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného práva   a   jeho princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

O   slobodné   voľby   ide   vtedy,   ak   je   právne   garantovaný   a   prakticky   realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak, nútiaci ich na hlasovanie pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní   svojich   postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia   či   hrozby   násilia,   donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 90/07).

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta alebo ich zrušenie môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné   nedostatky   sa   posudzujú   podľa   zásad   volebného   súdnictva.   Volebný výsledok   sa   zrušuje   len   vtedy,   ak   volebný   nedostatok   mohol   mať   vplyv   na   celkové rozhodnutie   voličov.   Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Sťažovateľka   namieta neústavnosť   a nezákonnosť napadnutých   volieb   v dôsledku porušenia volebného moratória, ku ktorému malo dôjsť tým, že

- v dňoch od 8. do 11. novembra 2014 (teda v čase kratšom ako 7 dní pred dňom konania volieb) bolo medzi obyvateľov mestskej časti distribuované periodikum RAČAN,   ročník   2014,   vydanie   č.   7,   s uvádzaným   dátumom   vydania   15. november 2014, v ktorom bol na strane č. 3 zverejnený „predvolebný prieskum“ o podpore jednotlivým kandidátom na starostu mestskej časti so subjektívnymi komentármi, ktoré boli vo vzťahu k sťažovateľke „nepravdivé a osočujúce“, a na strane   č.   16   bol   zverejnený   prieskum   (anketa)   názorov   známych   osobností mestskej   časti   o ich   podpore   pre   kandidátov   na starostu   podľa   sťažovateľky jednostranne   zameraných   na   vykreslenie   pozitívneho   obrazu   o jedinom kandidátovi – odporcovi,

- zverejnením „nepravdivých   a osočujúcich   informácií“ o sťažovateľke prostredníctvom   sociálnej   siete   facebook.com   užívateľkou   tejto   siete   L.   D. a Spravodajskou investigatívnou sieťou GINN,

- protizákonnou úpravou volebného bilboardu sťažovateľky, ku ktorej došlo v noci zo   14.   novembra   na   15.   november   2014,   na   ktorom   dosiaľ   neznáma   osoba výraznou farbou prečiarkla priezvisko sťažovateľky a nahradila ho priezviskom „K.“.

V dôsledku   uvedených   konaní   došlo   podľa   sťažovateľky   k nezákonnému ovplyvňovaniu   voličov   mestskej   časti   v napadnutých   voľbách   a zároveň   k   porušeniu ustanovení § 30 ods. 9, § 30 ods. 11 a § 30 ods. 12 zákona o voľbách.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov,5aa) plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa   §   30   ods.   9   zákona   o voľbách   kandidujúca   politická   strana   a   nezávislý kandidát,   ktorí   sú   počas kampane predmetom   nepravdivých   alebo pravdu   skresľujúcich informácií   a   vyjadrení   v   rozhlasovom   alebo   televíznom   vysielaní   alebo   v   hromadných informačných prostriedkoch, majú právo na odpoveď počas kampane. Toto právo uplatnia u vysielateľa5be) alebo   u   šéfredaktora   hromadného   informačného   prostriedku,   ktorý odvysielal alebo uverejnil takúto informáciu alebo vyjadrenie. Vysielateľ alebo šéfredaktor hromadného   informačného   prostriedku   je   povinný   počas   trvania   kampane   poskytnúť politickej   strane   alebo   nezávislému   kandidátovi   rovnako   hodnotný   vysielací   čas   alebo rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku, v akom bola odvysielaná alebo publikovaná predmetná informácia alebo vyjadrenie.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Podľa   §   30   ods.   12   zákona   o   voľbách   zverejňovať   výsledky   predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa predo dňom volieb. Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už je volič bezprostredne   pred   samotnou   voľbou   a   uvažuje   nad   kandidátom,   ktorého   si   vyberie (PL. ÚS 13/2011).

Vzhľadom na preukázané prepojenie odporcu s vydavateľom periodika RAČAN, ako aj   na   obsahové   zameranie   spomínaného   vydania   tohto   periodika,   na   titulnej   strane označeného ako „Volebný manuál pre Raču, Krasňany a Východné“, v ktorom nepochybne dominuje téma komunálnych volieb a v rámci nej snaha o vykreslenie pozitívneho obrazu odporcu,   ústavný   súd   považoval   predmetné   vydanie   periodika   RAČAN   za   prostriedok vedenia volebnej kampane odporcu. Zároveň sa však nestotožnil s tvrdením sťažovateľky, že   periodikum   RAČAN   pôsobí   na   občanov   ako   oficiálne   periodikum   mestskej   časti. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že oficiálnymi novinami mestskej časti je mesačník Račiansky   výber,   pričom   informácia,   že   ide   o oficiálne   periodikum   mestskej   časti,   je uvedená priamo na jeho titulnej strane a je zrejmá aj z oficiálnej webovej stránky mestskej časti.

Podľa tvrdenia sťažovateľky, ktoré preukázala čestnými vyhláseniami 5 obyvateľov mestskej   časti   a vyjadrením   J.   B.   na   sociálnej   sieti,   malo   byť   periodikum   RAČAN distribuované   do   poštových   schránok   obyvateľov   mestskej   časti   v dňoch   od 8. do 11. novembra 2014, teda v čase zákonom dovolenej volebnej kampane (§ 30 ods. 2 zákona o voľbách).

Z predloženého výtlačku periodika   RAČAN ústavný súd zistil, že na strane 3 sa nachádza „Odhad   voľby   starostu   podľa   spravodaja   Račan“ s uvedením   percentuálneho odhadu počtu hlasov pre jednotlivých kandidátov na starostu spolu so stručným hodnotením kladných a záporných stránok kandidátov. Ústavný súd konštatuje, že zverejnený „Odhad“ prima facie nemá povahu predvolebného prieskumu verejnej mienky. Predvolebný prieskum ako   špecifický   druh   sociologického   výskumu   musí   spĺňať   štandardy   a metodologické požiadavky kladené na výskumy verejnej mienky, pričom výsledky získané na základe takto realizovaného   prieskumu   v prípade   ich   zverejnenia   musia   minimálne   obsahovať   údaj o organizácii, ktorá prieskum uskutočnila (spravidla ide o renomovanú výskumnú agentúru), kedy   bol prieskum   vykonaný, na akej výberovej vzorke respondentov, otázky položené účastníkom   prieskumu,   príp.   použitá   metóda.   Pokiaľ   ide   o sťažovateľkou   namietaný „predvolebný   prieskum“,   už   z jeho   samotného označenia   vyplýva,   že   ide o subjektívny „odhad“ periodika   RAČAN,   teda   nie   o prieskum   názorov   verejnosti (obyvateľov   mestskej   časti)   na   voľbu   starostu.   O   „vierohodnosti“   uverejneného odhadu svedčí aj tá skutočnosť, že súčet percentuálnych hodnôt uvedený pri menách jednotlivých kandidátov   nie   je   100   %,   ale   110   %.   Ústavný   súd   sa   preto   nestotožnil   s tvrdením sťažovateľky, že distribúciou uvedeného vydania periodika RAČAN v čase kratšom ako 7 dní pred konaním volieb a zverejnením subjektívneho „odhadu“ volebných preferencií došlo k porušeniu § 30 ods. 12 zákona o voľbách.

Vo vzťahu k namietanému zverejneniu prieskumu, resp. ankety názorov 6 známych osobností mestskej časti o ich podpore kandidátom na starostu (na strane 16 označeného periodika)   v čase   kratšom   ako   7   dní   predo   dňom   volieb,   ústavný   súd   na   základe   už uvedeného   konštatuje,   že   len   pri   veľmi   mechanickom   výklade   §   30   ods.   12   zákona o voľbách   by   bolo   možné   v danom   prípade   hovoriť   o porušení   volebného   moratória. Uvedenú skutočnosť vzhľadom na intenzitu zistenej protizákonnosti považuje ústavný súd za málo významnú na to, aby mohla spochybniť výsledky napadnutých volieb.

Ústavný   súd   v súvislosti   s volebným   moratóriom   pripomína,   že   pri   posudzovaní volebných nedostatkov je potrebné nepodceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebným nedostatkom, ktorého   dôsledkom   môže   byť   zrušenie   výsledku   volieb.   Princíp   demokracie   a sloboda prejavu   vyvažujú iluzórnu   dokonalosť   volebného   moratória.   S   ohľadom   na   jedinečnosť volieb   je   ústavný   súd   veľmi   opatrný   pri   využívaní   možnosti   jeho   mocenského   zásahu do výsledku volieb, a preto porušenie volebného moratória je nutné vykladať reštriktívne (PL. ÚS 118/07).

V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že v označenom vydaní periodika RAČAN boli   vo   vzťahu   k nej   uverejnené   difamujúce   informácie,   ústavný   súd   uvádza,   že uverejňovanie   akýchkoľvek   informácií   o kandidátoch   v čase,   ktorý   zákon   o voľbách vyhradzuje pre volebnú kampaň, to znamená v čase viac ako 48 hodín pred oficiálnym začiatkom   volieb,   nemožno   hodnotiť   ako   porušenie   ustanovenia   § 30   ods. 11   zákona o voľbách, t. j. ako porušenie volebného moratória (m. m. PL. ÚS 73/07). Takýto spôsob vedenia volebnej kampane predpokladá aj § 30 ods. 9 zákona o voľbách, ktorý vo vzťahu ku kandidátom,   ktorí   sú   počas   kampane   predmetom   nepravdivých   alebo   pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení, upravuje právo na odpoveď počas kampane a zároveň povinnosti   vysielateľa   alebo   šéfredaktora   hromadného   informačného   prostriedku v súvislosti s uplatnením tohto práva.

Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného práva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a primusa volieb – občanov, aby sami a slobodne vyvodzovali   dôsledky,   hoci   aj   z   unfair   vedenej   volebnej   kampane.   Aj   podľa   názoru ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakú úroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň ale platí, že bez uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie ostatných princípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého voliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade,   ak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou,   resp.   ostro vedenou   volebnou   kampaňou.   Len   celkom   výnimočne,   a   aj   to   pri   dodržaní   ďalších predpokladov,   ústavný   súd   zasiahol   do   výsledku   volieb   kvôli   unfair   vedenej   volebnej kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďže účelom volieb je nepochybne   aj   objektívne   zistenie   vôle   voličov   týkajúcej   sa   správy   verejných   vecí. Rozhodovanie   v   každej   volebnej   veci   je   preto   celkom   individuálne   a   vždy   záleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu (PL. ÚS 3/2013).

Porušenie § 30 ods. 9 zákona o voľbách sťažovateľka odôvodňovala znemožnením výkonu   jej   práva   na   odpoveď   v dôsledku   toho,   že   k zverejneniu   vo   vzťahu   k   nej „nepravdivých a osočujúcich“ informácií v periodiku RAČAN došlo v krátkom čase pred začiatkom volebného moratória.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predpokladom toho, aby bolo vôbec možné uvažovať o porušení § 30 ods. 9 zákona o voľbách, je, že kandidát, ktorý je počas kampane predmetom   difamujúcich   informácií   a vyjadrení,   svoje   právo   na   odpoveď   aj   uplatnil. Sťažovateľka však v sťažnosti ani netvrdila, tým menej preukazovala, že by z jej strany došlo   k uplatneniu   práva   na   odpoveď   počas   kampane.   Naopak,   uviedla,   že   toto   právo nevyužila vzhľadom na blížiace sa volebné moratórium. Ústavný súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľka svoje právo na odpoveď počas kampane nevyužila, nemohlo v okolnostiach jej prípadu dôjsť ani k porušeniu § 30 ods. 9 zákona o voľbách.

Podľa   sťažovateľky   k porušeniu   zákona   o voľbách   došlo   aj   zverejnením „nepravdivých   a osočujúcich“ informácií   o sťažovateľke   v čase   volebného   moratória prostredníctvom „sociálnej   siete   facebook.com   užívateľom   tejto   siete   pani   L.   D. a na facebook stránke investigatívnej spravodajskej siete GINN“.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka svoje tvrdenie o prepojení odporcu s označenou spravodajskou sieťou prostredníctvom finančnej dotácie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom.

V súvislosti s námietkou zverejnenia informácií na sociálnej sieti Facebook v čase volebného moratória už ústavný súd skôr uviedol (PL. ÚS 42/2011), že vzhľadom na to, že prístup verejnosti na túto sieť je viazaný na registráciu prostredníctvom emailu a uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, nemožno informácie uverejnené na sociálnej   sieti   Facebook   považovať   za   také,   ktoré   by   práve   vzhľadom   na   podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého z ustanovenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas volebného moratória (m. m. PL. ÚS 73/07). V tejto súvislosti sa ústavný súd zaoberal aj otázkou,   či   možno   Facebook   považovať za hromadný   informačný   prostriedok,   aký mal na mysli   zákonodarca   pri   formulovaní   zákazu   volebnej   kampane   v čase   volebného moratória.   V súčasnosti   slovenský   právny   poriadok   pojem   „hromadný   informačný prostriedok“ nijako nedefinuje. V minulosti bol tento pojem definovaný v zákone č. 81/1966 Zb.   o   periodickej   tlači   a   o   ostatných   hromadných   informačných   prostriedkoch   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 81/1966 Zb.“), ktorý však bol zrušený prijatím zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. V tomto zákone už pojem hromadný informačný prostriedok vymedzený nie je.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 81/1966 Zb. hromadnými informačnými prostriedkami sú popri periodickej tlači agentúrne zpravodajstvo, zpravodajské a ostatné publicistické časti rozhlasového a televízneho vysielania a zpravodajský   film, ako aj zvukové   a obrazové záznamy používané na pravidelné informovanie verejnosti o udalostiach, javoch, faktoch a názoroch v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí.

Vychádzajúc z uvedenej   definície,   ako   aj z povahy sociálnej siete Facebook   ako rozsiahleho   komunitného   webového   systému,   ktorý   je   primárne   prostriedkom   sociálnej komunikácie,   nie   prostriedkom   pravidelného   informovania   verejnosti,   ústavný   súd konštatuje, že nejde o hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Sťažovateľka napokon namietala, že «v noci z 14. novembra na 15. novembra 2014 dosiaľ neznáma osoba protizákonným spôsobom v čase volebného moratória upravila jej bilboard, na ktorom výraznou farbou prečiarkla jej priezvisko a nahradila ho priezviskom „K.“...   Uvedeným   spojením   tak   došlo   k ďalšiemu   nezákonnému   zásahu   do   volebnej kampane...   a k pokusu   o nezákonné   ovplyvňovanie   voličov   v čase   volebného   moratória, pričom predmetný bilboard sa nachádza v tesnej blízkosti Základnej školy Tbiliská, v ktorej sa nachádzali volebné miestnosti pre celkovo tri volebné okrsky mestskej časti...».

Ústavný súd už v minulosti formuloval názor (PL. ÚS 15/2013), že „za porušenie volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi alebo kandidujúcej politickej strane v čase volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič možnosť prvýkrát sa objektívne s touto informáciou oboznámiť až v čase volebného moratória“.

Podľa   tvrdenia   samotnej   sťažovateľky   v sťažnosti „už   počas   kampane   bola nepravdivo a nedôvodne spájaná s podnikateľom I. K.“, napríklad aj v označenom vydaní periodika   RAČAN.   Z uvedeného   vyplýva,   že   spomínanou   úpravou   volebného   bilbordu sťažovateľky nedošlo k zverejneniu novej informácie o osobe sťažovateľky, o čom napokon svedčí aj to, že sťažovateľka sa už počas volebnej kampane jednoznačne dištancovala od spojenectva s menovaným podnikateľom (napr. v článku „Klamstvá, zavádzanie a kšefty P. P.“ uverejnenom v tlačovine „Naša Rača“, október 2014, s. 2 – 3).

Ústavný súd po posúdení dôvodov tvrdenej neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb dospel k záveru, že sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nesignalizujú také porušenie zákonnosti   a ústavnosti   napadnutých   volieb,   ktoré   by   mohli   zásadne   ovplyvniť   ich výsledok, a tak odôvodniť vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd na základe svojich skutkových zistení a formulovaných právnych názorov konštatuje, že sťažovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o porušení pravidiel volebnej súťaže nezákonným ovplyvnením   slobodnej   vôle   voličov   v takom   rozsahu   a   intenzite,   ktoré   by   mohlo spochybniť výsledky   napadnutých   volieb. Navyše ústavný   súd   prihliadol   aj na výrazný rozdiel v počte získaných hlasov medzi sťažovateľkou a odporcom, ktorý predstavuje až 3 257 hlasov.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   volebnú   sťažnosť sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

Námietka zverejnenia volebných výsledkov spravodajským portálom SME.sk v čase bezprostredne po uzatvorení volebných miestností, ktorú sťažovateľka uplatnila v doplnení sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   5.   januára   2015,   nijako   neovplyvnila   stanovisko a záver pléna ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015