znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 24/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   Tomášom   Balážom,   Štúrova   1,   Žilina,ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trenčianska Teplá konaných15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   z   dôvodu   zjavnejneopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola27. novembra   2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   Mgr.   Tomášom   Balážom,   ktorou   namietaneústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Trenčianska   Teplá   konaných

15. novembra 2014 pre porušenie čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánovsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Výsledky napadnutých volieb starostu obce Trenčianska Teplá boli vyhlásené16. novembra   2014,   takže sťažnosť   sťažovateľky   doručená   ústavnému   súdu27. novembra 2014 bola podaná včas a v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyo ústavnom súde, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

3.   Podľa   výsledkov   zverejnených   Štatistickým   úradom   Slovenskej   republikyna stránke www.volby.sk v obci Trenčianska Teplá bolo do zoznamu voličov zapísanýchcelkovo 3426 voličov, vo voľbách bolo vydaných 1531 hlasovacích lístkov. Pre voľbustarostu obce bolo odovzdaných 1509 hlasovacích lístkov, z ktorých sťažovateľka získala662 platných hlasov, čo je viac ako 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasovustanovených   v   §   59   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   na   získanie   aktívnej   legitimáciena podanie   sťažnosti   podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy.   Víťaz   volieb   na   post   starostu   obce ⬛⬛⬛⬛ získal   v uvedených voľbách celkovo 847   hlasov, takže rozdiel   medzivíťazným kandidátom a sťažovateľkou predstavuje 185 hlasov.

4. Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce z dôvodu ňou tvrdených porušení zákona o voľbách v štádiu prípravy volieb, resp. privedení predvolebnej kampane. Nezákonnosť a neústavnosť volieb bezprostredne počas ichkonania nenamieta.

Zápisnicu   miestnej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   starostu   obce   konaných15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia miestnej volebnej komisie.

5.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   v priebehu   volebnej   kampanepred voľbami do orgánov miestnej samosprávy dochádzalo k porušovaniu pravidiel vedeniavolebnej kampane zo strany obce Trenčianska Teplá, resp. jej starostu ⬛⬛⬛⬛ –jediného protikandidáta sťažovateľky v napadnutých voľbách. Sťažovateľka ďalej uvádza, že4. novembra 2014 udelila plnú moc ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „splnomocnenec“) nazastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane nafunkciu starostky obce Trenčianska Teplá.

Splnomocnenec   5.   novembra   2014   zaslal   vedeniu   obce   na   oficiálnu   mailovúadresu obce obecnyurad@trencianskatepla.sk a   na   adresu   prednostky   obce ⬛⬛⬛⬛ objednávku   na   prenájom   spoločenských   priestorovna predvolebnú kampaň sťažovateľky ku komunálnym voľbám 2014, a to na predvolebnézhromaždenie   v 7.   novembra   2014   o 18.00   h   v budove   bývalej   školya v Trenčianskej Teplej 9. novembra 2014 o 16.00 h v požiarnej zbrojnici, ku ktorým bolivyhotovené aj volebné plagáty. Objednávka tiež obsahovala žiadosť o udelenie povoleniana uskutočnenie   predvolebnej   akcie   8.   novembra   2014   v čase   od   11.00   h   do   17.00   hna obecnej tržnici v Trenčianskej Teplej a propagáciu predvolebných aktivít sťažovateľkyv miestnom   rozhlase   podľa   požiadaviek   splnomocnenca.   Obecný   úrad   objednávkenevyhovel a na požiadavky nereagoval.

Sťažovateľka sa 7. novembra 2014 osobne dostavila v úradných hodinách na Obecnýúrad   obce   Trenčianska   Teplá   a v prítomnosti   kontrolórky   obce   a pracovníčky   obecnéhoúradu opakovane   žiadala   o zverejnenie   jej   plánovaných   predvolebných   zhromaždeníprostredníctvom obecného rozhlasu a poskytnutie spoločenských priestorov obce na svojuvolebnú kampaň. Kým pracovníčky obecného úradu tvrdili, že nie sú kompetentné v danejveci rozhodovať, prednostka obecného úradu uviedla, že s tým nemá problém, ale materiálysúvisiace so žiadosťou sťažovateľky sa nachádzajú u starostu obce, ktorý sa k nej nijakýmspôsobom nevyjadril, resp. vyhradil si právo v danej veci konať osobne a na obecnom úradesa   v posledný   pracovný   deň   pred   konaním   plánovaných   predvolebných   zhromaždenínezdržiaval.

Sekretariátom obce bola zaslaná 7. novembra 2014 o 10:05:02 mailová odpoveď ⬛⬛⬛⬛ na objednávku splnomocnenca z 5. novembra 2014, v ktorej sa v závereuvádza: „Z   dôvodu   rovnosti   a   rovnakých   príležitostí   všetkých   kandidátov   pre   voľby do samosprávy obce neboli politické reklamy a politické mítingy povolené, vrátane reklamy v rozhlase.“

6.   Podľa   tvrdení   sťažovateľky „Vzhľadom   na   obsah   a charakter   odpovede   Obce Trenčianska   Teplá   ako   verejnoprávnej   korporácie,   ktorou   NEPOVOLILA   predvolebnú kampaň sťažovateľke ako jedinej protikandidátke kandidáta ⬛⬛⬛⬛ vo voľbách na starostu obce tým, že jej neumožnila vypožičanie obecných spoločenských priestorov na účely konania volebných mítingov v rámci volebnej kampane, ani nedovolila zverejniť oznámenia   o volebných   mítingoch   spôsobom   v mieste   obvyklým,   t.   j.   prostredníctvom obecného rozhlasu, možno oprávnene považovať za porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy   obcí.   Uvedené   neprípustné   ovplyvňovanie   výsledku   hlasovania,   ktorého   sa dopustila Obec Trenčianska Teplá, konajúca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, spôsobilo   narušenie   ochrany   objektívneho   volebného   práva.   Vyššie   uvedená   skutočnosť v súvislosti s tým, že počet kandidátov na funkciu starostu obce bol 2, z toho v porade prvý kandidát bol úradujúcim starostom obce a rozdiel v počte odovzdaných platných hlasov medzi oboma kandidátmi nebol vzhľadom na nízku volebnú účasť v obci tak výrazný, mohla mať priamy vplyv na výsledok volieb starostu obce Trenčianska Teplá. Postup obce bol v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa   čl.   31   Ústavy   Slovenskej   republiky   a mohol   naznačovať   voličom,   že   obec   ako verejnoprávna korporácia preferuje len určitého kandidáta.

Integrálnou   súčasťou   volebných   zákonov   prakticky   vo   všetkých   demokratických štátoch je aj právna úprava volebnej kampane. Základný účel právnej úpravy volebnej kampane treba vidieť v úsilí vytvoriť právne predpoklady pre slobodnú a transparentnú súťaž politických síl a jednotlivých kandidátov na volené funkcie. Ústava SR vo svojom čl. 31 garantuje slobodnú súťaž politických síl, ktoré by mali zároveň garantovať reálnosť základného práva na prístup občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.“.Sťažovateľka tvrdí, že postupom obecného úradu, resp. konaním jeho starostu došlok porušeniu   ustanovení   §   30   zákona   o voľbách   o vedení   volebnej   kampane,   ktoré   bolospôsobilé ovplyvniť výsledok volieb do orgánu samosprávy obce.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti uvádza, že „v tvrdom predvolebnom zápase sa objavilo   neprípustné   ovplyvňovanie   výsledku   hlasovania,   ktoré   sťažovateľka   navrhuje sankcionovať prostredníctvom orgánu, ktorý rozhoduje o volebných sťažnostiach podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a to vyhlásením volieb do orgánu samosprávy konaných dňa 15. 11. 2014 t. j. do funkcie starostu Obce Trenčianska Teplá, za neplatné“.

II.

7. V rámci prípravy sťažnosti na predbežné prerokovanie ústavný súd doručil sťažnosťsťažovateľky zvolenému starostovi obce Trenčianska Teplá (odporcovi) s výzvou, aby sak nej vyjadril.

Odporca v podaní doručenom ústavnému súdu 12. januára 2015 pod č. 45/8/2015zo 7. januára 2015 uviedol, že sťažovateľka ho v rámci svojej predvolebnej kampane nikdyžiadnym spôsobom písomne ani ústne neoslovila a to ani oficiálne, ani neoficiálne a nenašlasi čas na spoločné prerokovanie a doriešenie jej stretnutí s občanmi v rámci predvolebnejkampane. Podľa tvrdení odporcu „v deň kedy sa rozhodla, že chce mať otvorené obecné objekty, nevyberaným až agresívnym spôsobom vymáhala na zamestnancoch obce kľúče od týchto objektov.

Ja   osobne   a ani   žiadny   zo   zamestnancov   obecného   úradu   som   nemal   a nemám žiadnu vedomosť o skutočnosti, že sťažovateľka udelila plnú moc na zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania svojej predvolebnej kampane na funkciu starostky obce pánovi ⬛⬛⬛⬛. Takáto plná moc nebola zo strany sťažovateľky či splnomocnenca   predložená   a dozvedel   som   sa   o nej   až   zo   samotného   textu   podanej sťažnosti.

Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obce neobdržal od samotnej sťažovateľky žiadne   požiadavky   na   prenájom   obecných   priestorov   a využitie   obecného   rozhlasu na informovanie občanov v rámci predvolebnej kampane.

Z dôvodu rovnosti príležitostí nebola v rozhlase propagovaná žiadna strana, vrátane strany   SMER   –   SD,   ktorej   som   členom.   Propagáciu   a reklamu   v rámci   predvolebnej kampane v roku 2014 si riešil každý kandidát na starostu obce individuálne.

Som   toho   názoru,   že   z mojej   strany,   ako   aj   zo   strany   obce   nedošlo   k žiadnemu narušeniu ochrany objektívneho volebného práva sťažovateľky a zo strany obce ako aj jej štatutárneho zástupcu vo veci boli dodržané príslušné ustanovenia volebného zákona.“.

8. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej   republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, činie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa §   25 ods.   2 zákona   o ústavnom súde môže   ústavný súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujúaj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnomprerokovaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitostiustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvodyna ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom predbežného prerokovania ústavného súdu bolo preskúmanie dôvodnostinámietok sťažovateľky, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obceTrenčianska Teplá konaných 15. novembra 2014, a to z hľadiska ich možného reálnehovplyvu na výsledok napadnutých volieb.

10. Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti odporcovi ⬛⬛⬛⬛,ktorý bol vo voľbách konaných 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce TrenčianskaTeplá.

III.

11. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelnéhoobnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenýmivoliť podľa príslušných volebných predpisov.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho aj pasívneho volebného práva. V konaní o zákonnosti voliebdo orgánov samosprávy ústavný súd skúma, či sa voľby uskutočnili v súlade so všetkýmiprávnymi   predpismi   so   silou   zákona,   ktoré   sa   týkajú   volieb   do   orgánov   samosprávy(PL. ÚS 34/99).

Ústavný súd sa musí v konaní vo volebných veciach vzhľadom na jeho účel, ktorýmje   predovšetkým   verejný   záujem   na   tom,   aby   výsledok   volieb   odrážal   skutočnú   vôľuvoličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiťprincípom materiálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zistenýma   zároveň   relevantným   porušením   zákonnosti   alebo   ústavnosti   volebného   procesu(PL. ÚS 9/2011).

Len   hrubé   alebo   závažné   porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonovupravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   môže   byť   príčinou   pre   uplatnenie   právomociústavného súdu, ktorá mu dovoľuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.Namietané nezákonné konanie musí mať priamy alebo aspoň možný – potencionálny vplyvna dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale ajdoložiť   a preukázať   exaktnými   dôkazmi.   Nestačí   samotné   označenie   dôkazov.   Dôkaznébremeno   teda   znáša   navrhovateľ   (PL.   ÚS   17/94)   pod   následkom   rozhodnutia   vo   svoj(ne)prospech.

12. S výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarcaspájať   určité   podmienky   alebo   vyžadovať   splnenie   určitých   predpokladov.   Pokiaľ   všaksplnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán,žiadny   oprávnený   subjekt   nesmie   na   svojom   základnom   práve   alebo   slobode   utrpieťakúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné podmienkyalebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, čidokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobodyneumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania dopustil orgán štátu, orgánúzemnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán verejnej správy (PL. ÚS 18/98).

Sťažovateľka, hoci je v konaní pred ústavným súdom právne zastúpená advokátoma aj sama je osobou znalou práva, nepreukázala ústavnému súdu relevantné skutočnostio porušení zákona o voľbách, hoci prílohu sťažnosti tvorila kópia splnomocnenia udelenéhosťažovateľkou ⬛⬛⬛⬛ na   zastupovanie   vo všetkých   úkonoch   súvisiacichs organizáciou, zabezpečením a plánovaním volebnej kampane vo voľbách na starostu obce,kópia žiadosti o zverejnenie oznamu do obecného rozhlasu, kópie pozvánok na predvolebnéstretnutia s občanmi a pripojená kópia mailovej odpovede starostu obce Trenčianska Teplá,ktorou nepovolil politické reklamy a mítingy vrátane reklamy v rozhlase.

13. Odporca vo svojom vyjadrení totiž uvádzal, že sťažovateľka ho v rámci svojejpredvolebnej kampane nikdy žiadnym spôsobom písomne alebo ústne neoslovila, či užoficiálne alebo neoficiálne v súvislosti s prerokovaním a doriešením jej stretnutí v rámcipredvolebnej kampane, a že mu nie je známa skutočnosť, že sťažovateľka udelila plnú mocna zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane ⬛⬛⬛⬛,   o ktorej   sa   dozvedel   až   z podanej   sťažnosti.   V rozpore   s týmitotvrdeniami je kópia jeho mailu zaslaná sekretariátom obecného úradu splnomocnencovisťažovateľky, v ktorej sa zhodne s vyjadrením uvádza, že z dôvodu rovnosti a rovnakýchpríležitostí všetkých kandidátov pre voľby do samosprávy obce neboli politické reklamya politické mítingy vrátane reklamy v rozhlase povolené.

Ak by aj ústavný súd pripustil možnosť, že konaním odporcu došlo k porušeniuustanovenia   o volebnej   kampani   upraveného   v   §   30   zákona   o voľbách,   je   potrebnékonštatovať,   že   nie   každé   porušenie   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   jev príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľomza skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosťpomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd iba v prípade, že výsledokvolieb   vylučuje   pravdepodobnosť   iného   výsledku   pri   zachovaní,   resp.   rešpektovaníkonkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona (PL. ÚS 4/95). V danom prípade všakaj   prípadné   uvedené   nedostatky   volebného   procesu,   ako   napr.   nespropagovaniepredvolebných   mítingov   v obecnom   rozhlase   či   neumožnenie   konania   predvolebnýchzhromaždení sťažovateľky, nespôsobili (alebo nemohli preukázateľne spôsobiť) nepriaznivývýsledok dosiahnutý sťažovateľkou vo voľbách, a teda že by voliči rozhodli inak, resp. tak,že by ona bola zvolená za starostku obce. Podstatná tu je tiež skutočnosť, že zrušenie voliebnemožno brať ako trest za porušenie volebných predpisov, ale ako prostriedok na zaistenielegitimity zvoleného orgánu.

V sťažnosti sťažovateľky sa tiež uvádza, že „... v tvrdom predvolebnom zápase sa objavilo   neprípustné   ovplyvňovanie   výsledku   hlasovania“,   ku   ktorému   však   nič   bližšieneuvádza, a hlavne ho žiadnymi dôkazmi nepreukázala. Ústavný súd z tohto tvrdenia môžeiba   vyvodiť   záver,   že   okrem   snahy   sťažovateľky   viesť   svoju   volebnú   kampaňna predvolebných   mítingoch,   neumožnenie   spropagovania   a konania   ktorého   toutosťažnosťou namieta, uskutočnili obaja kandidáti na post starostu obce aj iné predvolebnéaktivity, o ktorých však ústavný súd nemá žiadnu vedomosť, neboli k nim žiadnou zo stránpredložené dôkazy a nestali sa ani predmetom tejto sťažnosti.

14.   Voľby   sú   vecou   všeobecného   (nie   súkromného)   záujmu,   z čoho   vyplývapovinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebnéhopráva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok(čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšejrozhodovacej   praxe   ústavného   súdu   nemalo   spravidla   dosah   na   vyhlásenie   voliebza neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a prímusu volieb – občanov,aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane.Aj podľa názoru ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakúúroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveňale   platí,   že   bez   uplatnenia   tohto   princípu   aj   to   najdokonalejšie   uplatnenie   ostatnýchprincípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každéhovoliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou,klamlivou,   resp.   ostro   vedenou   volebnou   kampaňou.   Len   celkom   výnimočne,   a aj   topri dodržaní ďalších predpokladov, ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli unfairvedenej volebnej kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďžeúčelom   volieb   je   nepochybne   aj   objektívne   zistenie   vôle   voličov   týkajúcej   sa   správyverejných vecí. Rozhodovanie v každej volebnej veci je preto celkom individuálne a vždyzáleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu (PL. ÚS 3/2013).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že tvrdenie sťažovateľky, že práve tvrdý predvolebnýzápas (ktorý nijakým spôsobom neobjasnila) mal za následok nízku volebnú účasť voličovvo voľbách a ňou dosiahnutý výsledok, nebolo nijakým spôsobom preukázané. Z výsledkovdosiahnutých   vo   voľbách   bez   ohľadu   na   uskutočnenú   volebnú   kampaň   jednoznačnevyplýva, že sťažovateľka oslovila časť voličskej základne a získala 662 platných hlasovvo voľbách na starostu obce. Vo voľbách na poslancov obecného zastupiteľstva získalanajvyšší počet hlasov   484 a̶ spolu so svojím straníckym kolegom a splnomocnencom saumiestnili na prvých dvoch miestach a stali sa poslancami obecného zastupiteľstva.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že v danomprípade sťažnosťou namietaná nezákonnosť a neústavnosť volieb porušením vedenia volebnejkampane bez náležitého odôvodnenia a predloženia relevantných dôkazov neodôvodňuje,aby ústavný súd volebnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

16. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretožesťažovateľka   nepredložila   relevantné   dôkazy,   a   tým   ani   nepoukázala   na   také   porušeniaústavy a zákona o voľbách, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkomnapadnutých volieb.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015