SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 24/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Balážom, Štúrova 1, Žilina,ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trenčianska Teplá konaných15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola27. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Balážom, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trenčianska Teplá konaných
15. novembra 2014 pre porušenie čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánovsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).
2. Výsledky napadnutých volieb starostu obce Trenčianska Teplá boli vyhlásené16. novembra 2014, takže sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu27. novembra 2014 bola podaná včas a v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyo ústavnom súde, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
3. Podľa výsledkov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republikyna stránke www.volby.sk v obci Trenčianska Teplá bolo do zoznamu voličov zapísanýchcelkovo 3426 voličov, vo voľbách bolo vydaných 1531 hlasovacích lístkov. Pre voľbustarostu obce bolo odovzdaných 1509 hlasovacích lístkov, z ktorých sťažovateľka získala662 platných hlasov, čo je viac ako 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasovustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimáciena podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Víťaz volieb na post starostu obce ⬛⬛⬛⬛ získal v uvedených voľbách celkovo 847 hlasov, takže rozdiel medzivíťazným kandidátom a sťažovateľkou predstavuje 185 hlasov.
4. Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce z dôvodu ňou tvrdených porušení zákona o voľbách v štádiu prípravy volieb, resp. privedení predvolebnej kampane. Nezákonnosť a neústavnosť volieb bezprostredne počas ichkonania nenamieta.
Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce konaných15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia miestnej volebnej komisie.
5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v priebehu volebnej kampanepred voľbami do orgánov miestnej samosprávy dochádzalo k porušovaniu pravidiel vedeniavolebnej kampane zo strany obce Trenčianska Teplá, resp. jej starostu ⬛⬛⬛⬛ –jediného protikandidáta sťažovateľky v napadnutých voľbách. Sťažovateľka ďalej uvádza, že4. novembra 2014 udelila plnú moc ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „splnomocnenec“) nazastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane nafunkciu starostky obce Trenčianska Teplá.
Splnomocnenec 5. novembra 2014 zaslal vedeniu obce na oficiálnu mailovúadresu obce obecnyurad@trencianskatepla.sk a na adresu prednostky obce ⬛⬛⬛⬛ objednávku na prenájom spoločenských priestorovna predvolebnú kampaň sťažovateľky ku komunálnym voľbám 2014, a to na predvolebnézhromaždenie v 7. novembra 2014 o 18.00 h v budove bývalej školya v Trenčianskej Teplej 9. novembra 2014 o 16.00 h v požiarnej zbrojnici, ku ktorým bolivyhotovené aj volebné plagáty. Objednávka tiež obsahovala žiadosť o udelenie povoleniana uskutočnenie predvolebnej akcie 8. novembra 2014 v čase od 11.00 h do 17.00 hna obecnej tržnici v Trenčianskej Teplej a propagáciu predvolebných aktivít sťažovateľkyv miestnom rozhlase podľa požiadaviek splnomocnenca. Obecný úrad objednávkenevyhovel a na požiadavky nereagoval.
Sťažovateľka sa 7. novembra 2014 osobne dostavila v úradných hodinách na Obecnýúrad obce Trenčianska Teplá a v prítomnosti kontrolórky obce a pracovníčky obecnéhoúradu opakovane žiadala o zverejnenie jej plánovaných predvolebných zhromaždeníprostredníctvom obecného rozhlasu a poskytnutie spoločenských priestorov obce na svojuvolebnú kampaň. Kým pracovníčky obecného úradu tvrdili, že nie sú kompetentné v danejveci rozhodovať, prednostka obecného úradu uviedla, že s tým nemá problém, ale materiálysúvisiace so žiadosťou sťažovateľky sa nachádzajú u starostu obce, ktorý sa k nej nijakýmspôsobom nevyjadril, resp. vyhradil si právo v danej veci konať osobne a na obecnom úradesa v posledný pracovný deň pred konaním plánovaných predvolebných zhromaždenínezdržiaval.
Sekretariátom obce bola zaslaná 7. novembra 2014 o 10:05:02 mailová odpoveď ⬛⬛⬛⬛ na objednávku splnomocnenca z 5. novembra 2014, v ktorej sa v závereuvádza: „Z dôvodu rovnosti a rovnakých príležitostí všetkých kandidátov pre voľby do samosprávy obce neboli politické reklamy a politické mítingy povolené, vrátane reklamy v rozhlase.“
6. Podľa tvrdení sťažovateľky „Vzhľadom na obsah a charakter odpovede Obce Trenčianska Teplá ako verejnoprávnej korporácie, ktorou NEPOVOLILA predvolebnú kampaň sťažovateľke ako jedinej protikandidátke kandidáta ⬛⬛⬛⬛ vo voľbách na starostu obce tým, že jej neumožnila vypožičanie obecných spoločenských priestorov na účely konania volebných mítingov v rámci volebnej kampane, ani nedovolila zverejniť oznámenia o volebných mítingoch spôsobom v mieste obvyklým, t. j. prostredníctvom obecného rozhlasu, možno oprávnene považovať za porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Uvedené neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania, ktorého sa dopustila Obec Trenčianska Teplá, konajúca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, spôsobilo narušenie ochrany objektívneho volebného práva. Vyššie uvedená skutočnosť v súvislosti s tým, že počet kandidátov na funkciu starostu obce bol 2, z toho v porade prvý kandidát bol úradujúcim starostom obce a rozdiel v počte odovzdaných platných hlasov medzi oboma kandidátmi nebol vzhľadom na nízku volebnú účasť v obci tak výrazný, mohla mať priamy vplyv na výsledok volieb starostu obce Trenčianska Teplá. Postup obce bol v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a mohol naznačovať voličom, že obec ako verejnoprávna korporácia preferuje len určitého kandidáta.
Integrálnou súčasťou volebných zákonov prakticky vo všetkých demokratických štátoch je aj právna úprava volebnej kampane. Základný účel právnej úpravy volebnej kampane treba vidieť v úsilí vytvoriť právne predpoklady pre slobodnú a transparentnú súťaž politických síl a jednotlivých kandidátov na volené funkcie. Ústava SR vo svojom čl. 31 garantuje slobodnú súťaž politických síl, ktoré by mali zároveň garantovať reálnosť základného práva na prístup občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.“.Sťažovateľka tvrdí, že postupom obecného úradu, resp. konaním jeho starostu došlok porušeniu ustanovení § 30 zákona o voľbách o vedení volebnej kampane, ktoré bolospôsobilé ovplyvniť výsledok volieb do orgánu samosprávy obce.
Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti uvádza, že „v tvrdom predvolebnom zápase sa objavilo neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania, ktoré sťažovateľka navrhuje sankcionovať prostredníctvom orgánu, ktorý rozhoduje o volebných sťažnostiach podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a to vyhlásením volieb do orgánu samosprávy konaných dňa 15. 11. 2014 t. j. do funkcie starostu Obce Trenčianska Teplá, za neplatné“.
II.
7. V rámci prípravy sťažnosti na predbežné prerokovanie ústavný súd doručil sťažnosťsťažovateľky zvolenému starostovi obce Trenčianska Teplá (odporcovi) s výzvou, aby sak nej vyjadril.
Odporca v podaní doručenom ústavnému súdu 12. januára 2015 pod č. 45/8/2015zo 7. januára 2015 uviedol, že sťažovateľka ho v rámci svojej predvolebnej kampane nikdyžiadnym spôsobom písomne ani ústne neoslovila a to ani oficiálne, ani neoficiálne a nenašlasi čas na spoločné prerokovanie a doriešenie jej stretnutí s občanmi v rámci predvolebnejkampane. Podľa tvrdení odporcu „v deň kedy sa rozhodla, že chce mať otvorené obecné objekty, nevyberaným až agresívnym spôsobom vymáhala na zamestnancoch obce kľúče od týchto objektov.
Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obecného úradu som nemal a nemám žiadnu vedomosť o skutočnosti, že sťažovateľka udelila plnú moc na zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania svojej predvolebnej kampane na funkciu starostky obce pánovi ⬛⬛⬛⬛. Takáto plná moc nebola zo strany sťažovateľky či splnomocnenca predložená a dozvedel som sa o nej až zo samotného textu podanej sťažnosti.
Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obce neobdržal od samotnej sťažovateľky žiadne požiadavky na prenájom obecných priestorov a využitie obecného rozhlasu na informovanie občanov v rámci predvolebnej kampane.
Z dôvodu rovnosti príležitostí nebola v rozhlase propagovaná žiadna strana, vrátane strany SMER – SD, ktorej som členom. Propagáciu a reklamu v rámci predvolebnej kampane v roku 2014 si riešil každý kandidát na starostu obce individuálne.
Som toho názoru, že z mojej strany, ako aj zo strany obce nedošlo k žiadnemu narušeniu ochrany objektívneho volebného práva sťažovateľky a zo strany obce ako aj jej štatutárneho zástupcu vo veci boli dodržané príslušné ustanovenia volebného zákona.“.
8. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, voliebdo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, činie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujúaj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnomprerokovaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitostiustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvodyna ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Predmetom predbežného prerokovania ústavného súdu bolo preskúmanie dôvodnostinámietok sťažovateľky, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obceTrenčianska Teplá konaných 15. novembra 2014, a to z hľadiska ich možného reálnehovplyvu na výsledok napadnutých volieb.
10. Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti odporcovi ⬛⬛⬛⬛,ktorý bol vo voľbách konaných 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce TrenčianskaTeplá.
III.
11. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelnéhoobnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenýmivoliť podľa príslušných volebných predpisov.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho aj pasívneho volebného práva. V konaní o zákonnosti voliebdo orgánov samosprávy ústavný súd skúma, či sa voľby uskutočnili v súlade so všetkýmiprávnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy(PL. ÚS 34/99).
Ústavný súd sa musí v konaní vo volebných veciach vzhľadom na jeho účel, ktorýmje predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľuvoličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiťprincípom materiálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zistenýma zároveň relevantným porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu(PL. ÚS 9/2011).
Len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre uplatnenie právomociústavného súdu, ktorá mu dovoľuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.Namietané nezákonné konanie musí mať priamy alebo aspoň možný – potencionálny vplyvna dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale ajdoložiť a preukázať exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov. Dôkaznébremeno teda znáša navrhovateľ (PL. ÚS 17/94) pod následkom rozhodnutia vo svoj(ne)prospech.
12. S výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarcaspájať určité podmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ všaksplnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán,žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode utrpieťakúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné podmienkyalebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, čidokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobodyneumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania dopustil orgán štátu, orgánúzemnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán verejnej správy (PL. ÚS 18/98).
Sťažovateľka, hoci je v konaní pred ústavným súdom právne zastúpená advokátoma aj sama je osobou znalou práva, nepreukázala ústavnému súdu relevantné skutočnostio porušení zákona o voľbách, hoci prílohu sťažnosti tvorila kópia splnomocnenia udelenéhosťažovateľkou ⬛⬛⬛⬛ na zastupovanie vo všetkých úkonoch súvisiacichs organizáciou, zabezpečením a plánovaním volebnej kampane vo voľbách na starostu obce,kópia žiadosti o zverejnenie oznamu do obecného rozhlasu, kópie pozvánok na predvolebnéstretnutia s občanmi a pripojená kópia mailovej odpovede starostu obce Trenčianska Teplá,ktorou nepovolil politické reklamy a mítingy vrátane reklamy v rozhlase.
13. Odporca vo svojom vyjadrení totiž uvádzal, že sťažovateľka ho v rámci svojejpredvolebnej kampane nikdy žiadnym spôsobom písomne alebo ústne neoslovila, či užoficiálne alebo neoficiálne v súvislosti s prerokovaním a doriešením jej stretnutí v rámcipredvolebnej kampane, a že mu nie je známa skutočnosť, že sťažovateľka udelila plnú mocna zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane ⬛⬛⬛⬛, o ktorej sa dozvedel až z podanej sťažnosti. V rozpore s týmitotvrdeniami je kópia jeho mailu zaslaná sekretariátom obecného úradu splnomocnencovisťažovateľky, v ktorej sa zhodne s vyjadrením uvádza, že z dôvodu rovnosti a rovnakýchpríležitostí všetkých kandidátov pre voľby do samosprávy obce neboli politické reklamya politické mítingy vrátane reklamy v rozhlase povolené.
Ak by aj ústavný súd pripustil možnosť, že konaním odporcu došlo k porušeniuustanovenia o volebnej kampani upraveného v § 30 zákona o voľbách, je potrebnékonštatovať, že nie každé porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí jev príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľomza skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosťpomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd iba v prípade, že výsledokvolieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaníkonkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona (PL. ÚS 4/95). V danom prípade všakaj prípadné uvedené nedostatky volebného procesu, ako napr. nespropagovaniepredvolebných mítingov v obecnom rozhlase či neumožnenie konania predvolebnýchzhromaždení sťažovateľky, nespôsobili (alebo nemohli preukázateľne spôsobiť) nepriaznivývýsledok dosiahnutý sťažovateľkou vo voľbách, a teda že by voliči rozhodli inak, resp. tak,že by ona bola zvolená za starostku obce. Podstatná tu je tiež skutočnosť, že zrušenie voliebnemožno brať ako trest za porušenie volebných predpisov, ale ako prostriedok na zaistenielegitimity zvoleného orgánu.
V sťažnosti sťažovateľky sa tiež uvádza, že „... v tvrdom predvolebnom zápase sa objavilo neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania“, ku ktorému však nič bližšieneuvádza, a hlavne ho žiadnymi dôkazmi nepreukázala. Ústavný súd z tohto tvrdenia môžeiba vyvodiť záver, že okrem snahy sťažovateľky viesť svoju volebnú kampaňna predvolebných mítingoch, neumožnenie spropagovania a konania ktorého toutosťažnosťou namieta, uskutočnili obaja kandidáti na post starostu obce aj iné predvolebnéaktivity, o ktorých však ústavný súd nemá žiadnu vedomosť, neboli k nim žiadnou zo stránpredložené dôkazy a nestali sa ani predmetom tejto sťažnosti.
14. Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplývapovinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebnéhopráva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok(čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšejrozhodovacej praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie voliebza neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a prímusu volieb – občanov,aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane.Aj podľa názoru ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakúúroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveňale platí, že bez uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie ostatnýchprincípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každéhovoliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou,klamlivou, resp. ostro vedenou volebnou kampaňou. Len celkom výnimočne, a aj topri dodržaní ďalších predpokladov, ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli unfairvedenej volebnej kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďžeúčelom volieb je nepochybne aj objektívne zistenie vôle voličov týkajúcej sa správyverejných vecí. Rozhodovanie v každej volebnej veci je preto celkom individuálne a vždyzáleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu (PL. ÚS 3/2013).
Ústavný súd ďalej konštatuje, že tvrdenie sťažovateľky, že práve tvrdý predvolebnýzápas (ktorý nijakým spôsobom neobjasnila) mal za následok nízku volebnú účasť voličovvo voľbách a ňou dosiahnutý výsledok, nebolo nijakým spôsobom preukázané. Z výsledkovdosiahnutých vo voľbách bez ohľadu na uskutočnenú volebnú kampaň jednoznačnevyplýva, že sťažovateľka oslovila časť voličskej základne a získala 662 platných hlasovvo voľbách na starostu obce. Vo voľbách na poslancov obecného zastupiteľstva získalanajvyšší počet hlasov 484 a̶ spolu so svojím straníckym kolegom a splnomocnencom saumiestnili na prvých dvoch miestach a stali sa poslancami obecného zastupiteľstva.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že v danomprípade sťažnosťou namietaná nezákonnosť a neústavnosť volieb porušením vedenia volebnejkampane bez náležitého odôvodnenia a predloženia relevantných dôkazov neodôvodňuje,aby ústavný súd volebnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie.
16. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretožesťažovateľka nepredložila relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázala na také porušeniaústavy a zákona o voľbách, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkomnapadnutých volieb.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015