znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 24/03

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 6. marca 2003 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   podľa   čl.   136   ods.   3   Ústavy Slovenskej   republiky   a   §   74e   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   o   udelenie   súhlasu   na   trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Bratislava IV JUDr. I. D., bytom B., takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky   d á v a   súhlas na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Bratislava IV JUDr. I. D., bytom B., pre skutok uvedený vo výrokovej časti uznesenia   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I,   Obvodného   oddelenia Policajného zboru Staré Mesto - stred, sp. zn. ČVS: ORP-175/SMs-2003 z 28. februára 2003, kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ako príslušný   orgán   podal   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) 3. marca   2003   žiadosť   podľa   čl.   136   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   §   74e   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   o   udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Bratislava IV JUDr. I. D., bytom B., ktorá bola pristihnutá a zadržaná pri trestnom čine krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona, tak ako to je uvedené v žiadosti generálneho prokurátora a v skutku uvedenom vo výrokovej   časti   uznesenia   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I, Obvodného oddelenia Policajného zboru Staré Mesto - stred, sp. zn. ČVS: ORP-175/SMs-2003, kvalifikovanom ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného   súdu,   že   žiada   ústavný   súd   o vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu všeobecného   súdu,   predseda   ústavného   súdu   zvolá   bez   zbytočného   odkladu   plénum ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   prerokuje   a   rozhodne   o   žiadosti   príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších   predpisov   za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia.

Sudca   požíva   určitú   imunitu,   ktorá   mu   má   zaistiť   nezávislosť   predovšetkým na výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí so zodpovednosťou, ktorej posúdenie v prípade zneužitia patrí súdnym orgánom. Takýto postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Účelom imunity v tomto rozsahu je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním   donucovaných   prostriedkov,   ku   ktorým   sú   oprávnené   príslušné   orgány výkonnej   moci.   Táto   imunita   sudcu   prirodzene   nemôže   slúžiť   na   to,   aby bola   zaistená beztrestnosť   páchateľov   trestných   činov.   Preto   táto   imunita   nie   je   absolútna,   trvá   len dorozhodnutia príslušného súdneho orgánu, ktorý rozhodne o upustení od imunity a dá súhlas   na   trestné   stíhanie   a   ďalšie   úkony   v   trestom   konaní   vrátane   vzatia   do   väzby. Od nadobudnutia   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   sa   stáva   trestné   stíhanie   sudcu prípustným.

Sudkyňa JUDr. I. D. nevyužila možnosť osobne sa vyjadriť k veci pred plénom ústavného súdu, ale predložila písomné vyjadrenie.

Po   preskúmaní   príloh   k   žiadosti   generálneho   prokurátora   a   obsahu   písomného vyjadrenia   sudkyne   ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   v   dobe   jeho rozhodovania   odôvodňovali   podozrenie,   že   ide   o   pokus   zneužiť   prostriedky   trestného stíhania   voči   sudkyni   JUDr.   I.   D.,   ktorá   bola   zadržaná   pri   spáchaní   skutku   uvedeného v uznesení o začatí trestného stíhania. Preto ústavný súd dáva súhlas na jej trestné stíhanie, čím umožňuje, aby o jej trestnom stíhaní rozhodli príslušné orgány činné v trestnom konaní.