znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 23/2018-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Čierna na Tisou konaných 10. novembra 2018, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa 17. novembra 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) doručené podanie ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ), označené ako „Komunálne voľby“. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa podľa obsahu ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Čierna nad Tisou.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa zúčastnil volieb primátora mesta Čierna nad Tisou, pričom vo voľbách získal 183 hlasov, čo predstavuje 13,85 % z celkového počtu platne odovzdaných hlasov. Z uvedeného zistenia vyplýva, že sťažovateľ disponuje aktívnou legitimáciou na podanie sťažnosti podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ vo svojom podaní namieta predovšetkým aktivity zvolenej primátorky ⬛⬛⬛⬛, a to ešte v období získavania podpisov pod kandidátnu listinu, keď mala „hlavne sociálne odkázaných ľudí“ upozorňovať na to, že ak sa mu «opovážia podpísať kandidátnu listinu budú vyhodený zo sociálnych bytov prípadne z verejno prospešných prác. Následne odkázali občanom, ktorí mi napriek vyhrážkam podpísali kandidátnu listinu, nech po voľbách nesú zodpovednosť za ich „čin“.».

Ďalšie námietky sťažovateľa smerujú k spochybňovaniu spôsobu zostavovania volebných komisií a ich činnosti. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „Ako sa deň volieb blížil sme sa dozvedeli ktoré osoby budú v komisiách. Na jednu výnimku to boli, blízky príbuzný, blízky kamaráti, spoluobžalované osoby a pod. Nižšie Vám rozpíšem presnejšie. A po tomto sa začalo rozprávať, že určite teraz ešte štyri roky ostane terajšia primátorka mesta ⬛⬛⬛⬛ a potom jej netere manžel terajší zástupca primátora.“

Sťažovateľ formuluje tiež výhrady k diskriminačnému spôsobu vedenia volebnej kampane zvolenou primátorkou, pričom v tejto súvislosti najmä uvádza:

„Už počas toho ako vedenie mesta robilo kampaň, presnejšie chodili z jedného obytného bloku k druhému, viackrát odznelo z úst primátorky pani a zástupcu primátora ⬛⬛⬛⬛ že (samozrejme mne do očí nepovedali): Dúfam nechcete aby v meste vládol cigán! Nerád by som dala kreslo cigánovi tuším ani vy to nechcete! Pamätajte si keď pred 12 tími rokmi skoro vyhral cigán ⬛⬛⬛⬛, dúfam to nechcete a prídete čo v najväčšom počte voliť. Ja som o tom už počul ešte počas kampane, ale nevedel som, že to všade rozprávali a až teraz som pochopil, že to je hlavný dôvod čo značne mohlo ovplyvniť výsledky komunálnych volieb v Čiernej nad Tisou. Prišlo voliť rekordné množstvo ľudí a hlavne starých, v ktorých ešte tie predsudky lepšie žijú.“

Podanie sťažovateľa neobsahuje žiaden návrh na rozhodnutie vo veci (petit).

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže návrh na začatie konania (sťažnosť) odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhov na začatie konania sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti. Každá sťažnosť smerujúca proti neústavnosti a nezákonnosti volieb musí obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a v § 60 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na konanie pred ústavným súdom.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať

a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde, ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľa konštatuje, že neobsahuje obligatórne náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže najmä

- nie je v ňom explicitne uvedené, akej veci sa týka, proti komu návrh smeruje, a ani to akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),

- k podaniu nie je priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa splnomocneným advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),

- neobsahuje údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom [§ 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde],

- neobsahuje návrh na rozhodnutie vo veci [§ 60 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu už ustálenú judikatúru (pozri napr. PL. ÚS 58/2014, PL. ÚS 59/2014, PL. ÚS 61/2014), v zmysle ktorej sťažovateľov, ktorí namietajú ústavnosť a zákonnosť volieb, nevyzýva na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že u osoby, ktorá kandiduje na takú významnú funkciu, akou je funkcia primátora mesta, sa ipso facto predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania o volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti koncipovať sťažnosť, ktorá bude obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Ústavný súd aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti ustanovenú v § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde nie je povinný z úradnej moci odstraňovať nedostatky v predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018