znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 23/2015-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. februára 2015 predbežne prerokoval sťažnosti J. Š. a M. P., oboch zastúpených advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Detva vo volebných obvodoch č. 4 a č. 5 konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti J. Š. a M. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 26. a 27. novembra 2014 doručené sťažnosti J. Š. a M. P. (ďalej aj „sťažovatelia“, alebo „sťažovateľ   v 1.   rade“   a   „sťažovateľ   v 2.   rade“),   ktorou   namietali   nezákonnosť   a neústavnosť volieb poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Detva (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“, resp. „voľby poslancov“) vo volebných obvodoch č. 4 a č. 5 konaných 15. novembra 2014.

2.   Sťažnosti   vedené   pôvodne   pod   sp.   zn.   Rvp   15587/2014   (J.   Š.)   a sp.   zn. Rvp 15588/2014 (M. P.) boli spojené na spoločné konanie uznesením pléna ústavného súdu (ďalej aj „plénum“) sp. zn. PL. ÚS 71/2014 zo 17. decembra 2014.

3. Sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti uviedol, že vo voľbách konaných 15. novembra 2014 kandidoval na poslanca mestského zastupiteľstva za volebný obvod č. 4 (pozostáva z volebných okrskov č. 7, 10, 12, 13 a 14, pozn.). Z obsahu zápisnice obvodnej volebnej komisie v Detve vyplýva, že celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do mestského zastupiteľstva v tomto volebnom obvode bol 1582 a mali sa zvoliť 5 poslanci. Sťažovateľ v 1. rade nebol zvolený za poslanca, pretože získal iba 348 hlasov a skončil ako prvý náhradník. Za poslancov boli zvolení S. C. (684), D. L. (580), J. K. (414), J. K. (380) a L. B. (374). Rozdiel medzi sťažovateľom v 1. rade a ostatným zvoleným poslancom   predstavoval   26   hlasov.   Zistené   volebné   výsledky   vyplývajú   aj   z obsahu zápisnice mestskej volebnej komisie v Detve (ďalej aj „mestská volebná komisia“).

4. Z obsahu volebných sťažností vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie čl. 30 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie § 1, § 36, § 37, § 38, § 40 ods. 2 a § 44 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

5. Sťažovateľ v 1. rade napáda zvolenie všetkých piatich poslancov vo volebnom obvode   č.   4   z týchto   dôvodov: „nesprávne   sčítanie   hlasov   (nezapočítanie   hlasov), manipulácia s odovzdanými hlasovacími lístkami pri ich sčítavaní, nesprávnosť posúdeniu platnosti, resp. neplatnosti mojich hlasov, toto všetko majúce vplyv na rozhodnutie mestskej volebnej komisie a zvolených kandidátov za poslancov do Mestského zastupiteľstva...“.

V tejto súvislosti uviedol, že(i)   sčítavanie   hlasov   uskutočnili   dvojice   bez   toho,   aby   došlo   ku   tzv. „krížovej kontrole“ správnosti   sčítavania   hlasov,   a   kontrolu   nevykonal   ani   samotný   predseda okrskovej volebnej komisie, o čom sa osobne presvedčil vo volebnom okrsku č. 7, (ii) nemenovaný člen okrskovej komisie volebného obvodu č. 4 ho informoval, že niektoré   jeho   hlasy   neboli   volebnou   komisiou   započítané   do   celkového   počtu   hlasov voličov. Túto skutočnosť si následne overoval u pozorovateľov okrskovej volebnej komisie, ktorí mu rovnako potvrdili, že istá dvojica členov volebnej komisie, ktorá sčítavala hlasy, nediktovala dlhšiu dobu jeho meno. V tejto súvislosti mu pozorovateľ M. Š. uviedol, že keď jeden z členov tejto okrskovej volebnej komisie, meno presne uviesť nevedel, pristúpil k tejto dvojici bližšie, táto ihneď potom začala diktovať jeho číslo. Týmto konaním mohlo dôjsť k úmyselnému vynechávaniu jeho volebného čísla. Dotknutou dvojicou bola p. B. a p. P., ktoré spočiatku aj namietali prítomnosť pozorovateľa M. Š. Toto mu bolo napokon umožnené, avšak pod podmienkou, že bude sedieť v rohu miestnosti, tak aby objektívne nevedel posúdiť činnosť komisie,

(iii) pozorovatelia volieb sa síce nachádzali v miestnosti pri sčítavaní hlasov, ale museli byť v zadných častiach týchto miestností. Platnosť hlasovacích lístkov posudzovali členovia komisie „ako baby na trhu“, „môže byť, lebo to je asi starecké písmo“, „nemôže byť, lebo sa mi krúžok nezdá“ a pod. Išlo výslovne o svojvôľu posudzovania platnosti, resp. neplatnosti hlasovacích lístkov zo strany jednotlivých členov utvorených dvojíc,

(iv) 18. novembra 2014 došlo k odomknutiu miestnosti, ktorá slúžila ako úschova volebnej dokumentácie. Volebná dokumentácia tam bola uschovaná 15. novembra 2014, čo preverovala aj polícia,

(v) boli nezrovnalosti v sčítavaní hlasov vo volebnom obvode č. 3 (v tomto obvode sťažovateľ v 1. rade voľby nenapádal, pozn.).

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v 1. rade navrhol, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania vydal nález, ktorým zruší rozhodnutie mestskej volebnej komisie vo voľbách konaných 15. novembra 2014 v časti týkajúcej sa zvolenia S. C., D. L., J. K., J. K. a L. B. za poslancov   mestského   zastupiteľstva   a   vyhlási   J.   Š.   za   riadne   zvoleného   poslanca vo volebnom   obvode   č.   4,   alternatívne   aby   vyhlásil   voľby   poslancov   mestského zastupiteľstva vo volebnom obvode č. 4 za neplatné.

7. Sťažovateľ v 2. rade v sťažnosti uviedol, že vo voľbách konaných 15. novembra 2014 kandidoval na poslanca mestského zastupiteľstva za volebný obvod č. 5 (pozostáva z volebných okrskov č. 8, 9 a 11, pozn.). Z obsahu zápisnice obvodnej volebnej komisie v Detve vyplýva, že celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do mestského zastupiteľstva v tomto volebnom obvode bol 1394 a mali sa zvoliť 4 poslanci. Sťažovateľ v 2. rade nebol zvolený za poslanca, pretože získal iba 309 hlasov a skončil ako druhý náhradník. Za poslancov boli zvolení R. V. (558), J. P. (454), J. V. (418) a J. B. (409). Prvým náhradníkom bola J. D. (392). Rozdiel medzi sťažovateľom v 2. rade a ostatným zvoleným   poslancom   predstavoval   100   hlasov   a medzi   sťažovateľom   v 2.   rade   a prvou náhradníčkou   bol   83 hlasov.   Zistené   volebné   výsledky   vyplývajú   aj   z obsahu   zápisnice mestskej volebnej komisie.

8. Sťažovateľ v 2. rade napáda takisto zvolenie všetkých poslancov z dôvodu, že členovia okrskových volebných komisií č. 8, 9 a 11 vo volebnom obvode č. 5 tiež nesprávne sčítavali hlasy, a namieta súčasne aj správnosť posúdenia platnosti, resp. neplatnosti jeho hlasov a manipuláciu s odovzdanými hlasovacími lístkami pri ich   sčítavaní, tak ako to v zásade uviedol aj sťažovateľ v 1. rade v bode 5 (i), (iii) a (iv).

9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania vydal nález, ktorým zruší rozhodnutie mestskej volebnej komisie v časti týkajúcej sa zvolenia R. V., J. P., J. V. a J. B. za poslancov mestského zastupiteľstva a vyhlási M. P. za riadne zvoleného poslanca vo volebnom obvode č. 5, alternatívne aby vyhlásil voľby poslancov mestského zastupiteľstva vo volebnom obvode č. 5 za neplatné.

II.

10. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.

11. Podľa čl. 30 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo   alebo slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov...   (odsek   1).   Voľby   sa   musia   konať v lehotách   nepresahujúcich   pravidelné   volebné obdobie   ustanovené   zákonom   (odsek   2). Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon (odsek 3). Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4).

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa   §   1   zákona   o voľbách   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   sa   konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa   §   37   zákona   o voľbách   po   ukončení   hlasovania   dá   predseda   okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša (odsek 1). Okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálky   s   hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči (odsek 2). Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby   starostu   obce   (primátora).   Potom   zistí   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní (ods. 3). Každý člen okrskovej   volebnej   komisie   môže   nazerať   do   hlasovacích   lístkov.   Predseda   okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov (odsek 4).

Podľa § 38 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo   volebnom   obvode zvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu (odsek 1).

Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky   hlasovacie   lístky   neplatné.   Obdobne   sa   postupuje   pri   posudzovaní   hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce [primátora (odsek 2)].

Poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada (odsek 3).

V sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou (odsek 4).

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Podľa   §   44   ods.   1   zákona   o voľbách   za   poslancov   obecného   (mestského) zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov.

12. Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých   nemá ústavný súd právomoc,   návrhy, ktoré   nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie,   alebo opätovné porušovanie zákonov   upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03   a   PL.   ÚS   35/03,   PL.   ÚS   3/2010).   Súčasťou   zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

15. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia   byť   splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t.   j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby   kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom   skutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   73/07).   Dôležitým   komponentom volebného súdnictva   je teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

16.   V rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

17.   Vychádzajúc   z   uvedených   zásad   a   kritérií   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   posudzoval,   či   tvrdenia   sťažovateľov   môžu   vytvoriť   reálny   predpoklad uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a súčasne zisťoval,   či   neexistujú   dôvody   na   odmietnutie   sťažnosti   z   dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

18. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľmi namietané skutočnosti a pochybnosti   [posudzovanie   a   sčítavanie   hlasov   vo   dvojiciach   bez   krížovej   kontroly, nedodržanie   presného   postupu   sčítania   hlasov   a   nedôvera   pozorovateľov   (navrhnutých sťažovateľmi)] v správnosť sčítania [bod 5 (i) a (ii) a bod 8 in fine], už na prvý pohľad nemožno   bez   ďalšieho   akceptovať,   pretože   údajný   nesprávny   spôsob   sčítavania   hlasov vo dvojiciach, resp. ich ďalšie námietky sú sťažovateľmi charakterizované iba možnosťou, potencionalitou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne dostatočnou presvedčivosťou. Navyše   (vyjmúc   subjektívne   názory   prezentované   pozorovateľmi   sťažovateľov,   ktorých viacerí odporcovia označili za ich príbuzných, pozn.) neurčitosť a nekonkrétnosť sa týkala aj označenia relevantných dôkazov, napr. „nemenovaný člen“, „meno presne uviesť nevie“, „mohlo dôjsť“ (bod 5) a pod.

19.   K námietkam sťažovateľov uvedeným   v bode   5 (i),   (ii)   a (iii)   ústavný   súd – okrem už uvedeného v bode 18 – uvádza, že z relevantných ustanovení zákona o voľbách explicitne   nevyplýva   povinnosť   okrskových   (obvodných)   volebných   komisií,   aby   pri sčítavaní   hlasovacích   lístkov   došlo   k ich   kontrolnému   prepočítaniu.   Ústavný   súd   ďalej poznamenáva, že sťažovatelia okrem toho, že namietajú metodický postup pri sčítavaní hlasovacích   lístkov   vo   svojej   sťažnosti,   vôbec   netvrdia,   ale   iba   predpokladajú,   že nesprávnou   metodikou   sčítavania   hlasov   „mohlo   dôjsť“   k pochybeniu   pri   voľbách   do orgánov územnej samosprávy mesta Detva, pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu   len   nepodložené   domnienky   o nezákonnosti   a neústavnosti   volieb   nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok.

20.   Pokiaľ   sťažovatelia   v ďalšom   napádajú   možnú   manipuláciu   s volebnou dokumentáciou po uskutočnených voľbách [bod 5 (iv) a 8 in fine], ústavný súd poukazuje na oznámenie orgánov činných v trestnom konaní z 19. novembra 2014, z ktorého vyplýva, že „[f]yzickou kontrolou bolo zistené, že všetky urny a papierové škatule sú prelepené samolepiacou páskou. Na niektorých urnách resp. papierových škatuliach bola papierová páska porušená, no tieto urny resp. kartónové škatule boli znova prelepené samolepiacou páskou,   ktorá   už   porušená   nebola.   Taktiež   na   niektorých   urnách,   resp.   kartónových škatuliach   bola   samolepiaca   páska   poodlepená   a   to   tak,   že   nebola   poškodená,   no   jej zalepenie   na   kartóne   nebolo   riadne   pripevnené   a   táto   páska   bola   voľne   odlepená.“. Z uvedenej dikcie oznámenia polície teda nevyplýva, že nad mieru rozumných pochybností možno   tvrdiť,   že   niekto   úmyselne   dodatočne   manipuloval   s   obsahom   volebnej dokumentácie   a   s   výsledkom   samotných   volieb.   V   okolnostiach   posudzovanej   veci k „možnej“ manipulácii s volebnou dokumentáciou malo dôjsť až 18. novembra 2014, t. j. 3 dni po uskutočnených voľbách, ktorá ak by sa mala prejaviť v príčinnosti k uskutočneným voľbám, museli by byť napr. prepísané aj volebné zápisnice (okrskové, obvodné a mestská), ktoré boli podpísané na to oprávnenými členmi (aj zástupcami zúčastnených politických strán) ešte 15., resp. 16. novembra 2014. Ústavný súd za základe svojho rozhodovania o sťažnostiach   sťažovateľov   proti   výsledkom   napadnutých   volieb   považoval   oficiálny výsledok   sčítania,   ku   ktorému   dospela   mestská   (predtým   obvodná   a okrskové)   volebná komisia vo volebných obvodoch č. 4 a č. 5 za súčinnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“), za nespochybniteľný a neexistujú žiadne konkrétne dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. relevantné dôkazy preukazujúce nesprávne sčítanie hlasov.

21. V neposlednom rade ústavný súd predostiera, že v rámci volebných obvodov č. 4 a č.   5   žiadny   z ustanovených   členov   týchto   komisií   (ale   ani   predtým   v komisiách okrskových,   pozn.)   nevzniesol   výhradu   k uskutočneným voľbám a bez ďalšieho   svojimi podpismi verifikovali aj zákonný priebeh uskutočnených volieb. Práve ustanovení členovia (okrskových, obvodných a mestskej) volebných komisií koordinovali voľby a dohliadali na správnosť   hlasovania   v   súlade   so   zloženým   sľubom   a   riadili   sa   pritom   ústavou a zákonmi. Podľa   názoru   ústavného súdu   je vylúčené, aby došlo k nezrovnalostiam pri sčítaní hlasov už aj vzhľadom na to, že členovia komisií, zastupovali rôzne politické strany a zvolení za poslancov boli aj nezávislí kandidáti. Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných   sťažnostiach   nemôže   byť   sankcionovanie   kandidáta,   ktorý   bol   zvolený za poslanca, a už vôbec nie sankcionovanie volebných komisií. Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a vyžiadanej volebnej dokumentácie preto dospel k záveru, že v súvislosti s napadnutými voľbami poslancov do mestského zastupiteľstva nedošlo   k   porušeniu   zákona   o   voľbách   takým   spôsobom,   ktorý   by   mohol   ovplyvniť výsledok napadnutej voľby poslancov vo volebných obvodoch č. 4 a č. 5.

22. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu, resp.   posúdenie   práce   okrskových   volebných   komisií,   ak   všetci   členovia   dotknutých okrskových,   resp.   mestskej   volebnej   komisie   a   ich   zapisovatelia   podpísali   zápisnice o výsledku   volieb   bez   jedinej   výhrady,   čím   jednoznačne   osvedčili   výsledky   dosiahnuté vo voľbách.   Sťažovateľ   v 2.   rade   (kandidoval   za   KDH   a   NOVU)   mal   navyše   svojich zástupcov priamo vo volebných komisiách a títo členovia (resp. politické strany) tiež nemali k výsledkom volieb do mestského zastupiteľstva žiadne výhrady.

23. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb   nielen   namietať,   ale svoje   tvrdenie   aj preukázať navrhovanými dôkazmi   (m.   m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). Dôkazy označené   sťažovateľmi   vo   volebných   sťažnostiach   však   treba   považovať za   také,   ktoré nijakým   spôsobom   nepreukazujú   porušenie   zákona   o voľbách,   a   všetky   tvrdenia sťažovateľov uvádzané v sťažnosti majú len všeobecnú hypotetickú povahu bez preukázania relevantných   dôkazov.   Sťažovateľ   v 1.   rade   aj   napriek   výzve   (v   prípade   sťažovateľa v 2. rade tento vyzývaný nebol, keďže poukazoval na rovnaké dôvody a mali rovnakého advokáta – pozri bod 8 in fine, pozn.) neuviedli žiadne skutkové tvrdenie o konkrétnej manipulácii pri sčítaní hlasov alebo o inom konkrétnom nezákonnom zásahu do správnosti zistenia   dosiahnutého   volebného   výsledku.   Ich   námietky   v   tomto   smere   mali   len všeobecnejší   charakter   a   spočívali   v   tvrdeniach   o pochybeniach,   ktoré   neboli   spôsobilé ovplyvniť správnosť zistenia dosiahnutého volebného výsledku.

24. Ústavný súd na základe týchto dôvodov preto pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol volebnú sťažnosť sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne PL. ÚS 5/09, PL. ÚS 79/2011 a PL. ÚS 70/2011).

25.   Ústavný   súd   poukazuje   tiež   na   skutočnosť,   že   navrhovaný   petit   u oboch sťažovateľov disponuje (sčasti) neurčitosťou a zmätočnosťou (body 6 a 9 prvé navrhované výroky). Ak by ústavný súd mal zrušiť rozhodnutia mestskej volebnej komisie o výsledku volieb   všetkých   poslancov   vo   volebnom   obvode   č.   4   a   č.   5   a za zvolených   určiť   iba sťažovateľov, potom by bol zvolený iba jeden poslanec za volebný obvod č. 4 a jeden poslanec za   volebný   obvod   č.   5.   Navyše,   ďalšie   pochybenie v   sťažnosti   u   sťažovateľa v 2. rade spočíva v tom, že za odporcu v sťažnosti ani neoznačil prvú náhradníčku Jolanu Domovú, ktorá skončila vo voľbách pred ním (392 hlasov).

26.   Pokiaľ   sťažovateľ   v 1.   rade   argumentoval   aj   nedostatkami   pri   voľbách uskutočnených vo volebnom obvode č. 3 [bod 5 (v)], nebol k tomu zákonne oprávnený, pretože v tomto obvode nekandidoval a ani navrhovaný petit sa neviaže na tento volebný obvod.

27.   V doplnení   volebnej   sťažnosti   z 24.   decembra   2014   právna   zástupkyňa sťažovateľa v 1. rade navyše poukázala aj na porušenie volebného moratória (vhadzovanie hanlivých letákov proti sťažovateľovi v 1. rade), čo ale nebolo vôbec uvedené v pôvodnej volebnej   sťažnosti.   V tomto   ohľade   sťažovateľ   v 1.   rade   namietal   porušenie   volebného moratória (a § 30 ods. 2 zákona o voľbách) oneskorene, keďže tak urobil nie v lehote 10 dní po oznámení výsledku volieb, ale až 24. decembra 2014. V tejto súvislosti totiž sťažovateľ v 1. rade nedopĺňa pôvodnú argumentáciu, ale uvádza nový dôvod, a to nielen v skutkovej, ale tiež právnej oblasti (porušenie § 30 ods. 2 zákona o voľbách).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015