znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 23/2011-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2011 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej   a   Rudolfa   Tkáčika   v   konaní o sťažnosti Mgr. J. V., J., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Jablonica konaných 27. novembra 2010, za účasti A. H., J., a o sťažnosti E. K., J., oboch zastúpených advokátom Mgr. M. Ř., Advokátska kancelária, S., ktorou namieta neústavnosť a   nezákonnosť   volieb   poslancov   do   Miestneho   zastupiteľstva   obce   Jablonica   konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. J. S., J., J. J., J., J. D., J., Mgr. J. Č., J., A. Ž., J., Ing. J. V., J., Mgr. E. K., J., I. H., J., P. H., J., takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Mgr. J. V.   z a m i e t a.

2. Sťažnosť E. K. v y l u č u j e   na samostatné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 89/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010 doručená sťažnosť Mgr. J. V. ako neúspešnej kandidátky na funkciu starostu obce Jablonica (ďalej len „obec“) vo voľbách do samosprávy obce konaných 27. novembra 2010 (ďalej   len   „napadnuté   voľby“).   Ústavnému   súdu   bola   10.   decembra   2010   doručená   aj sťažnosť E. K. (spolu ďalej aj „sťažovateľky“), neúspešnej kandidátky na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva obce. V obidvoch sťažnostiach sťažovateľky namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy obce podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   podľa   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Zo   sťažností   a y   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   Mgr.   J.   V.   kandidovala v napadnutých voľbách za starostku obce ako kandidát č. 4 a získala 193 platných hlasov z 990   odovzdaných   hlasov.   Sťažovateľka   E.   K.   kandidovala   za poslankyňu   obecného zastupiteľstva ako kandidát č. 11 a získala 218 platných hlasov z 972 odovzdaných hlasov.Volebný obvod obce bol v napadnutých voľbách rozdelený na dva volebné okrsky, pričom dôvody sťažností sa týkajú volebného okrsku č. 2.

Sťažovateľka   Mgr.   J.   V.   a   sťažovateľka   E.   K.   vo   svojich   sťažnostiach pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy uvádzali rovnaké dôvody svojich sťažností a predložili identické dôkazy, resp. návrhy na dokazovanie. Svoje tvrdenia opierali o tieto dôvody:

„Počas   sčítavania   hlasov   členka   a   predsedníčka   volebnej   komisie,   p.   H.   B., manipulovala odovzdanými hlasovacími lístkami tak, že na hlasovacích lístkoch krúžkovala čísla kandidátov, pričom tak konala ako na hlasovacích lístkoch pre voľbu poslancov, tak aj na hlasovacích lístkoch pre voľbu starostu obce. Táto manipulácia bola spozorovaná tak pozorovateľkamí p. M. M. a p. E. M. ako aj ostatnými členmi okrskovej volebnej komisie. Následne   boli   do   volebnej   komisie   privolaní   príslušníci   policajného   zboru.   Pred príchodom hliadky p. H. B. najmenej jeden volebný lístok zničila roztrhaním. Do volebnej miestnosti   sa   dostavili   príslušníci   policajného   zboru   Jablonica   kpt.   Bc.   P.   G.   a   p.   B., ktorého   krstné   meno   a   hodnosť   navrhovateľke   nie   sú   známe.   Následne   sa   do   blízkosti volebnej miestnosti dostavila Mgr. J. V., J. a kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva p. I. H., J., ktorý sa dal do rozhovoru s p. H. B. P. H. B. oznámila p. I. H., že manipulovala volebnými   lístkami   v jeho   prospech   a že bola pri   tomto pozorovaná.   P.   I.   H.   p.   H.   B. odporúčal, aby sa k činu nepriznala. Tento rozhovor počula Mgr. J. V., kpt. Bc. P. G. a p. B. Podľa   vyjadrenia   p.   V.   S.,   J.,   bol   tejto   okrskovou   volebnou   komisiou   vydaný hlasovací lístok, ktorý obsahoval len mená dvoch kandidátov na starostu obce, pričom volebná   komisia   v   obci   Jablonica   zaregistrovala   pre   voľby   starostu   obce   štyroch kandidátov. Hlasovací lístok neobsahoval meno navrhovateľky (p. Mgr. J. V., pozn.) a p. J. K. P. S. vhodila hlasovací lístok do urny.

S   ohľadom   na   uvedené   majú   navrhovatelia   za   to,   že   pozmeňovanie   hlasovacích lístkov predsedníčkou okrskovej volebnej komisie p. H. B. bolo nezákonným a neústavným postupom, ktorým bolo okrem iného mnohonásobne porušené právo na rovné volebné právo občanov   Jablonice,   ktorých   lístky   boli   pozmenené.   Rovnako   týmto   postupom   bolo poškodené právo kandidátov na rovný prístup k verejným funkciám.

Rovnako   tak   majú   navrhovatelia   za   to,   že   vydanie   hlasovacieho   lístku,   ktorý neobsahoval   meno   zaregistrovaného   kandidáta je nezákonným a   neústavným postupom, ktorým bolo porušené právo kandidátov na rovný prístup k verejným funkciám.“

Sťažovateľky   na   preukázanie   svojich   tvrdení   k   svojim   sťažnostiam   pripojili   ako dôkazy „čestné   vyhlásenia“ M.   M.,   E.   M.,   V.   S.,   V.   H.,   kópiu   zápisnice   o   trestnom oznámení a navrhli preskúmať volebnú dokumentáciu a vypočuť okrem už uvedených osôb aj kpt. P. G. a B. B.

V závere svojich sťažností sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd nálezom „zrušil výsledok volieb do samosprávy obcí v jedinom volebnom obvode obce Jablonica“.

1. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 23/2011-10 z 19. januára 2011 prijal sťažnosť sťažovateľky Mgr. J. V. v časti, ktorou napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, a sťažnosť sťažovateľky E. K. v časti, ktorou napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb   do   obecného   zastupiteľstva   obce,   na   ďalšie   konanie.   Zároveň   týmto   uznesením rozhodol o spojení týchto sťažností na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. PL. ÚS 23/2011.

2.   Ústavnému   súdu   bolo   29.   decembra   2011   doručené   (nevyžiadané)   spoločné vyjadrenie V. J. (predsedu miestnej volebnej komisie obce), A. K. (zapisovateľky miestnej volebnej   komisie   obce),   H.   B.   (predsedníčky   okrskovej   volebnej komisie   č.   2)   a A.   D. (zapisovateľky okrskovej volebnej komisie č. 2). Vo svojom vyjadrení uviedli svoje názory k jednotlivým podaniam týkajúcim sa volieb v obci a v závere sťažnosti vyhodnotili ako „neopodstatnené a bez dôkazov“.

3. Ústavný súd písomne vyzval 30. decembra 2010 starostku obce, aby predložila volebnú   dokumentáciu   týkajúcu   sa   volieb   starostu,   ako   aj   poslancov   do   miestneho zastupiteľstva   obce.   Volebná   dokumentácia   bola   ústavnému   súdu   doručená   13.   januára 2011.

4. Sťažovateľka E. K. podaním doručeným ústavnému súdu 25. januára 2011 vzala svoju   sťažnosť   späť   v   plnom   rozsahu   bez   udania   dôvodu   a   zároveň   požiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby „súd konanie o tejto sťažnosti zastavil“.

5. Ústavný   súd   preskúmal   volebnú   dokumentáciu   obce   1.   februára   2011 za prítomnosti sudcu spravodajcu, o čom bol vyhotovený úradný záznam. Z preskúmania volebnej   dokumentácie,   ktoré bolo zamerané na skutočnosti   týkajúce sa   volieb   starostu obce, vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

-   pre   kandidátku   na starostu   obce A.   H.   bolo celkovo   odovzdaných   470 hlasov, pre kandidáta M. K. bolo celkovo odovzdaných 252 hlasov, pre sťažovateľku J. V. bolo celkovo   odovzdaných   193   hlasov   a   pre   kandidáta   J.   K.   bolo   celkovo   odovzdaných   75 hlasov,

- všetky odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obsahovali mená štyroch kandidátov,

-   zväzok   neplatných   hlasovacích   lístkov   pre   voľbu   starostu   obce   v   1.   volebnom okrsku   obce obsahoval celkovo šesť neplatných   hlasovacích   lístkov; zväzok neplatných hlasovacích   lístkov   pre   voľbu   starostu   v   2.   volebnom   okrsku   obce   obsahoval   šesť neplatných   hlasovacích   lístkov,   pričom   tieto   hlasovacie   lístky   neboli   vôbec upravované alebo boli upravované nedovoleným spôsobom, z toho len na jednom hlasovacom lístku boli zakrúžkovaní dvaja kandidáti, ale ani jeden z nich nebola sťažovateľka ani napadnutý protikandidát,

- zápisnica miestnej volebnej komisie, ako aj zápisnice oboch okrskových volebných komisií boli podpísané všetkými členmi príslušných volebných komisií bez výhrad. Ústavný súd   porovnaním   výsledkov   prepočítania   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu   nezistil žiadne rozdiely oproti obsahu týchto zápisníc.

6. Ústavný súd si v súvislosti s kópiou zápisnice o trestnom oznámení predloženou v prílohe sťažností a v súčinnosti s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Senici vyžiadal   informáciu   od   príslušného   vyšetrovateľa   týkajúcu   sa   spôsobu   vybavenia   tohto trestného oznámenia a stavu konania vo veci. Vyjadrenie príslušného vyšetrovateľa bolo doručené ústavnému súdu 18. februára 2011, v ktorom vyšetrovateľ uviedol: „v predmetnej veci bolo dňa 1. 12. 2010 povereným príslušníkom OO PZ Jablonica v zmysle § 199 ods. 1 Trestného   poriadku   začaté   trestné   stíhanie   pre   prečin   marenia   a   priebehu   volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b Trestného zákona. Vo veci bola dňa 2. 12. 2010 podľa § 230 ods. 2 písm. g Trestného poriadku nariadené vyšetrovanie. Vec bola pridelená vyšetrovateľovi dňa 15. 12. 2010. Ďalšie výsluchy svedkov sú naplánované v dňoch 28. 2. 2011   a   1.   3.   2011.“ Zároveň   vyšetrovateľ   k   svojmu   vyjadreniu   pripojil   kópie   zápisníc z výsluchu svedkov E. M. a M. M.

7. Ústavný súd 21. februára 2011 v priestoroch klubu dôchodcov v obci vypočul sťažovateľkou Mgr. J. V. navrhovaných svedkov s výnimkou B. B., ktorý mal svedecky potvrdiť rovnakú skutočnosť ako kpt. Bc. P. G. (odpočutý rozhovor týkajúci sa dôvodov sťažnosťou   napadnutých   volieb),   navyše   ústavný   súd   vypočul   H.   B.,   predsedníčku okrskovej   volebnej   komisie   v   okrsku   č.   2   (ďalej   len   „okrsková   volebná   komisia“). Z výsluchu svedkov ústavný súd vyhotovil zápisnicu, ktorú podpísali aj prítomní účastníci konania a právny zástupca sťažovateľky Mgr. J. V.

8. O skutočnostiach podstatných pre posúdenie a rozhodnutie o sťažnosti Mgr. J. V. vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce z výpovedí svedkov vyplynulo:Svedkyňa M. M., pozorovateľka prítomná pri sčítaní hlasov v okrskovej volebnej komisii   uviedla: „Ako   pozorovateľka   som   sa   zúčastnila   sčítavania   hlasov   vo volebnom okrsku č. 2. Bola som tam prítomná od momentu, keď sa vybrali hlasovacie lístky z urien až do neskoršieho incidentu, po ktorom som volebnú miestnosť opustila.... Počas sčítavania hlasov   som   videla,   že   pani   B.   schovávajúc   ruku   s   perom   pod   inými   papiermi,   asi hlasovacími lístkami, niečo akoby zaznamenávala na hlasovacích lístkov. Všímala som si, či si aj ostatní členovia komisie všimnú činnosť pani B., ale každý bol zaujatý svojou prácou. Neskôr   som   sa   naklonila   bližšie   a   zreteľne   som   videla,   že   urobila   krúžok   na   jednom z hlasovacích lístkov. Keď som ju upozornila, ona ten hlasovací lístok roztrhla....Toto sa odohralo na hlasovacích lístkoch poslancov.“

Svedkyňa E. M. (matka sťažovateľky), pozorovateľka prítomná pri sčítaní hlasov v okrskovej volebnej komisii uviedla: „Po príchode do volebných miestností pani B. zamkla miestnosť s tým, že sa idú sčítavať hlasy. Obálky s hlasovacími lístkami sa vysypali na stôl a šli sa otvárať. Pani D. (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie, pozn.) sedela na jednom konci   stola,   odsadla   si   na   opačný   koniec,   začali   sa   otvárať   obálky   a   prázdne   obálky odnášala pani D. do vzdialenejšej časti miestnosti na stolík. Začali sme si viacej všímať činnosť členov volebnej komisie a pani D. ako zapisovateľky....Mali sme podozrenie, že tam (priestor mimo pracovného stola komisie, pozn.) pani D. niečo robí, buď niečo donáša, alebo odnáša, ale keďže sme boli pozorovateľky, nechceli vyrušovať....pani D. od stola odchádzala. Najmenej šesťkrát opustila stôl, ale konkrétne som nevidela nič iné.

Miestnosť   sme   opustiť   nemuseli,   opustili   sme   ju   dobrovoľne   potom,   čo   pán   J. (predseda miestnej volebnej komisie v obci, pozn.) nechcel pripustiť našu pripomienku, že pani B. krúžkuje svojvoľne hlasovacie lístky, ani potom, čo túto skutočnosť oznámila pani H. a ani potom, že ich krúžkuje za prítomnosti polície, a pán J. o tom nechcel spísať zápis, potom sme odišli s políciou. Došlo k tomu až pri sčítavaní hlasov za poslancov.“

K   sčítavaniu   hlasov   svedkyňa   uviedla: „Obálky   otvárala   aj   pani   B.   ako predsedníčka, aj pani D. a spočítavala svoju kopu. Pani D. takto postupovala pri starostovi aj pri poslancoch.“

Na   otázku   týkajúcu   sa   údajného   oznámenia,   že   na   jednom   hlasovacom   lístku pre voľbu starostu boli uvedené mená iba dvoch kandidátov (namiesto štyroch), svedkyňa odpovedala: „To si už nepamätám. Malo by to byť medzi ostatnými volebnými lístkami. Až neskôr sme sa v dedine dozvedeli, kto dostal taký volebný lístok.“

Svedkyňa V. H., členka okrskovej volebnej komisie, uviedla: „Prišli pozorovateľky a presunuli si stoličky bližšie k stolu, potom sa zamklo a začalo sa sčítavanie. Pán Č. (člen okrskovej volebnej komisie, pozn.) a pani D. vysypali obálky, každý mal svoju kôpku, koľko si kto otvoril,   s toľkými pracoval. Ja som mala asi 90. Rozdelili sme si ich, čo boli na starostu a čo boli na poslancov a začalo sa sčítanie. Robili sme si každý sám, nekontrovali sme jeden druhého, nemali sme ani papier, len sme si to na stôl poznamenali a potom sme ich nahlásili do zoznamu, dokopy ich bolo 559, nedarilo sa nám ich najprv dať dokopy, alebo potom nám to nejako vyšlo a ten počet sme overovali.“

Na otázku, či aj pani D. ako zapisovateľka sčítavala hlasy, svedkyňa uviedla: „Áno mala svoju kôpku, dokonca pomáhala aj pánovi P., lebo bol nejaký pomalší....pani D. bola šiesta členka komisie, ona to tam organizovala, ako a čo sa má robiť.“

Na otázku, prečo podpísala zápisnicu bez výhrad, ak zároveň podpísala vyhlásenie o možnej manipulácii volieb svedkyňa odpovedala: „Čo sa týka volieb starostu, tam bolo všetko v poriadku, o starostovi sa spisoval len súčet hlasov, nie zápisnica. Ostatné veci boli až pri poslancoch.“

Svedkyňa H. B., predsedníčka okrskovej volebnej komisie, na otázku týkajúcu sa počtu členov okrskovej volebnej komisie a ich úlohy pri sčítavaní hlasov uviedla: „Šesť nás bolo aj s pani D....pani D. bola zapisovateľka, tak vyberala (hlasovacie lístky z obálok, pozn.), tam sa muselo robiť.“

Na   otázku   o   údajnej   manipulácii   s   hlasovacími   lístkami   svedkyňa   uviedla: „K incidentu   došlo,   keď   starostka   už   bola   spočítaná,   počítali   sa   poslanci.   To   bolo   asi 22 hodín,   počítali   sme   poslancov,   robili   sme,   pani   M.   skočila   k   stolu,   že   B.   krúžkuje poslancov.“

Z výpovede svedka kpt. Bc. P. G. nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa napadnutých volieb starostu obce.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   využíva   svoju   právomoc   pri   zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb   podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   iba   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp.   nezákonnosť   ich   výsledku   (PL.   ÚS   14/99,   PL. ÚS 32/03).   Porušenie   ústavnosti a zákonnosti   vo   fáze   samotných   volieb   môže   mať   za následok   tak   vyhlásenie   volieb za neplatné,   ako   aj   zrušenie   výsledku   volieb.   Základným   predpokladom   na   zrušenie výsledku volieb je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

Ústavný   súd   postupoval   v   súlade   s   uvedenými   východiskami   aj   v   prípade posudzovania sťažnostných námietok sťažovateľky Mgr. J. V. týkajúcich sa napadnutých volieb starostu obce.

1. Sťažovateľka Mgr. J. V. napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce z dôvodov, že „Počas sčítavania hlasov členka a predsedníčka volebnej komisie, p. H. B., manipulovala odovzdanými hlasovacími lístkami tak, že na hlasovacích lístkoch krúžkovala čísla kandidátov, pričom tak konala ako na hlasovacích lístkoch pre voľbu poslancov, tak aj na hlasovacích lístkoch pre voľbu starostu obce.“.

K   tomu   sťažovateľka   argumentuje,   že „pozmeňovanie   hlasovacích   lístkov predsedníčkou   okrskovej   volebnej   komisie   p.   H.   B.   bolo   nezákonným   a neústavným postupom, ktorým bolo okrem iného mnohonásobne porušené právo na rovné volebné právo občanov   Jablonice,   ktorých   lístky   bolí   pozmenené.   Rovnako   týmto   postupom   bolo poškodené právo kandidátov na rovný prístup k verejným funkciám.“.

Ďalšou   zásadnou   námietkou   sťažovateľky   je   tvrdenie   na   základe   písomného vyhlásenia voličky V. S., že v okrskovej volebnej komisii jej bol vydaný hlasovací lístok pre   voľbu   starostu   obce,   ktorý   obsahoval   len   mená   dvoch   zo   štyroch   zaregistrovaných kandidátov.

Z uvedeného sťažovateľka Mgr. J. V. vyvodzuje porušenie § 31 ods. 1 volebného zákona a porušenie práv vyplývajúcich z čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 31 ods. 1 volebného zákona členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.

Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona o ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku.

Podľa   §   37   ods.   2   volebného   zákona   okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálky s hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky,   spočíta   obálky   a   porovná   počet   obálok so záznamami v zozname voličov.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   námietok   tejto   sťažovateľky   a   rešpektujúc   predmet konania o jej sťažnosti, ktorým je výlučne namietaná neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, vyhodnotil dokazovanie vzťahujúce sa na prvú námietku sťažovateľky tak, že táto námietka je neopodstatnená.

Obsah   výpovedí   ani   jedného   z   vypočutých   svedkov   žiadnym   spôsobom nenasvedčuje, že by pri sčítavaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce ktokoľvek zasahoval do ich obsahu či inak nedovoleným spôsobom s nimi manipuloval.

Uvedený   záver   je   podporený   aj   zisteniami   ústavného   súdu   vyplývajúcimi z preskúmania volebnej dokumentácie obce, ktoré jednak potvrdzujú úplnú zhodu počtu hlasovacích lístkov (platných i neplatných) pre voľby starostu obce z údajmi v zápisniciach volebných komisií, ale zároveň na druhej strane obsah týchto lístkov nesvedčí o žiadnom dodatočnom   zásahu,   ktorý   by   sa   mohol   identifikovať   napríklad   z   viacerých   krúžkov vyznačených na týchto lístkoch znamenajúcich ich neplatnosť. Vo volebnej dokumentácii sa nachádza iba jeden takýto lístok, na ktorom sú zakrúžkovaní dvaja kandidáti, nejde však o sťažovateľku ani o napadnutého protikandidáta.

V uvedených súvislostiach nie je bez významu poukázať na výsledky napadnutých volieb starostu obce, podľa ktorých zvolená starostka získala 470 platných hlasov, čo je o 218 hlasov viac ako kandidát, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí a o 277 hlasov viac ako získala sťažovateľka.

Pokiaľ ide   o druhú námietku sťažovateľky Mgr.   J. V., že v jednom   prípade   bol voličovi okrskovou volebnou komisiou vydaný hlasovací lístok s uvedenými iba dvomi menami kandidátov, ani táto sa nepotvrdila. V prvom rade, napriek uvedenej zhode počtu hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce s údajmi v zápisniciach volebných komisií, vo volebnej dokumentácii sa takýto chybný lístok nenachádza a výskyt tohto nedostatku nevyplynul   ani   z   jednej   výpovede   svedkov.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   už   ani nepovažoval   za   potrebné   vypočuť   navrhovanú   svedkyňu   V.   S.,   ktorej   mal   byť chybný hlasovací lístok vydaný.

Z výsluchov svedkov okrem už uvedených skutočností a nad rámec sťažnostných námietok   sťažovateľky   Mgr.   J.   V.   tiež   vyplynulo,   že   predsedníčka   okrskovej   volebnej komisie   pred   otvorením   volebných   schránok   nezabezpečila   zapečatenie   nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok, teda došlo k porušeniu § 37 volebného zákona, keďže túto skutočnosť vo svojich výpovediach potvrdili svedkyne M. M., E. M., členka okrskovej volebnej komisie V. H., ako aj predsedníčka okrskovej volebnej komisie H. B.

Taktiež z obsahu týchto výsluchov vyplynulo, že A. D. ako zapisovateľka okrskovej volebnej komisie spolu s členmi okrskovej volebnej komisie otvárala obálky a spočítavala hlasovacie lístky, pričom robila tak ako pri voľbách na starostu, aj pri voľbách na poslancov miestneho zastupiteľstva obce. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach svedkyne E. M., V. H. aj H. B.

Uvedený postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasov svedčí o porušení § 37 ods. 1 a 2 volebného zákona.

Ústavný   súd   tu   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   osoby   a   inštitúcie zúčastnené na voľbách   môžu   jednotlivé ustanovenia   zákona porušiť   v   rôznom   rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je, alebo nie je namieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľom považovaný   za   skreslený.   V   konaní   o   volebnej   sťažnosti   sa   musí   preukázať   uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp.   rešpektovaní   konkrétne   porušeného   ustanovenia   volebného   zákona.   Ak   je   teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (napr. PL. ÚS 27/99, PL. ÚS 26/03).

Podľa názoru ústavného súdu charakter porušenia § 37 ods. 1 a 2 volebného zákona a spôsob, akým k nemu došlo v posudzovaných voľbách, by za určitých okolností bolo možné   posúdiť   ako   závažné porušenie   zákonnosti   volieb   majúce   potenciál   ovplyvnenia výsledkov volieb. Pri hodnotení dôkazov v ich súhrne a vo všetkých súvislostiach však v danom   prípade   ústavný   súd   musí   konštatovať,   že   žiadne   jeho   ďalšie   zistenia nenasvedčujú   zneužitiu   uvedeného   nezákonného   postupu   okrskovej   volebnej   komisie a spolu   s   údajmi   o   výrazných   rozdieloch   v   počte   získaných   hlasov   medzi   zvolenou starostkou obce a ostatnými kandidátmi oprávňujú ústavný súd vyvodiť záver, že uvedené porušenie zákona neovplyvnilo výsledky volieb starostu obce.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zistená intenzita pochybení miestnej volebnej   komisie   pri   sčítavaní   hlasov   odovzdaných   pre   voľby   starostu   je   v   spojení s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľky celkom zjavne nedostatočná na to, aby   ústavný   súd   mohol   uplatniť   svoju   právomoc   podľa   §   63   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce konané 27. novembra 2010 za neplatné.

2. Pokiaľ ide o prijatú sťažnosť E. K., ktorou napádala nezákonnosť a neústavnosť volieb poslancov do miestneho zastupiteľstva obce, podaním doručeným ústavnému súdu 25. januára 2011 vzala sťažovateľka sťažnosť výslovne a v celom rozsahu späť a žiadala, aby ústavný súd konanie o jej sťažnosti zastavil.

Vzhľadom na to, že v tejto veci ku dňu rozhodovanie pléna ústavného súdu existovali nevyjasnené okolnosti týkajúce sa späťvzatia sťažnosti, a v súvislosti s potrebou preskúmať dôvodnosť   samotnej   sťažnosti,   ktorá   vyplynula   z   dokazovania   o   sťažnosti   Mgr.   J.   V., ústavný súd vylúčil sťažnosť E. K. na samostatné konanie a rozhodol o nej tak, ako to je uvedené v 2. bode výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011