SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 22/2018-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Hadušovským, Cyrila a Metoda 2, Rožňava, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Nandraž konaných 10. novembra 2018, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2018 doručená (volebná) sťažnosť, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou na základe čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Nandraž konaných 10. novembra 2018. Sťažnosť smeruje proti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ktorý bol rozhodnutím miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Nandraž vyhlásený za zvoleného starostu obce pre volebné obdobie 2018 až 2022.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ako kandidát na starostu obce získal vo volebnom obvode obce Nandraž 64 hlasov z celkového počtu oprávnených voličov v predmetnom volebnom obvode 190 a z celkového počtu zúčastnených voličov 135, čím splnil podmienku aktívnej legitimácie na podanie tejto sťažnosti, t. j. získal viac ako 10 % voličských hlasov vo voľbách (§ 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb a nesprávnosť výsledku volieb starostu obce Nandraž, čo odôvodňuje procesne nesprávnym posúdením neplatnosti volebného lístka označeného v prospech sťažovateľa, čím malo dôjsť k nesprávnemu sčítaniu hlasov, ktoré malo rozhodujúci vplyv na výsledok volieb a rozhodnutie volebnej komisie o zvolenom kandidátovi na starostu obce Nandraž, keďže rozdiel medzi zvoleným kandidátom a sťažovateľom predstavoval jediný hlas.
Sťažovateľ takto popisuje skutkový stav:
«Po začatí sčítavania hlasov v procese otvárania obálok a triedenia hlasovacích lístkov na lístky za poslancov a lístky na starostu obce, predseda komisie označil 1 volebný lístok na starostu obce za neplatný. Po sčítaní volebných lístkov s výsledkom 65 pre ⬛⬛⬛⬛, 64 pre ⬛⬛⬛⬛ a 5 pre ostatného kandidáta, pozorovateľ ⬛⬛⬛⬛ požiadal o nahliadnutie na neplatný volebný lístok na starostu obce. Spoločne aj s druhým pozorovateľom jasne videli označenie volebného lístka. Podľa pozorovateľov bolo v danom hlasovacom lístku jedným krúžkom jasne a presne označené poradové číslo a zároveň úplne celé meno s dodatočnými informáciami kandidáta. tzn. zakrúžkovaný celý riadok. Z toho bol podľa pozorovateľov jasne definovaný volený kandidát na volebnom lístku. Pozorovatelia sa opätovne pýtali komisie na platnosť hlasovacieho lístka. Predseda komisie bez akéhokoľvek hlasovania komisie, t. j. štandartného procesného postupu, subjektívne označil lístok znovu za neplatný. Je nutné podotknúť, že zapisovateľka, terajšia sekretárka obce ⬛⬛⬛⬛ rázne trvala na neplatnosti lístka, pričom sa odvolávala na text na pozorovateľom neznámom papieri, ktorý mala položený pred sebou, pozorovatelia nečítali text na danom papieri. Po slovnom verdikte komisie o výsledku volieb pozorovatelia opustili volebnú miestnosť.
V zmysle zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 29 ods. 4/ „v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisie s konečnou platnosťou“. Komisia teda prijíma rozhodnutia ako ktorékoľvek iné svoje rozhodnutie, a to hlasovaním.
Kandidát na starostu obce ⬛⬛⬛⬛ podal na kriminálnu políciu trestné oznámenie, v ktorom uviedol mená člnov volebnej komisie ako aj mená a kontakty na dvoch pozorovateľov. Vypočutý bol aj jeden pozorovateľ - ⬛⬛⬛⬛ a druhý ešte vypočutý nebol. Predsedom volebnej komisie určený neplatný lístok na starostu obce navrhujem Ústavným súdom SR vyžiadať od držiteľa neplatného lístka, zároveň prikladám prehlásenia obidvoch pozorovateľov pri sčítavaní volebných lístkov obce Nandráž.»
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto nej rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Nandráž konané dňa 10. 11. 2018 za neplatné.“
Tvrdenia obsiahnuté v sťažnosti sťažovateľ preukazuje čestnými vyhláseniami pozorovateľov sčítavania hlasov – ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ z 18. novembra 2018 a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ z 19. novembra 2018, ktoré tvoria prílohu sťažnosti.
Ústavný súd v súčinnosti s Obvodným oddelením Policajného zboru Slovenskej republiky v Jelšave zistil, že v súvislosti s priebehom volieb v obci Nandraž sťažovateľ podal trestné oznámenie vo veci marenia prípravy a priebehu volieb. Po vykonaní prvotných procesných úkonov bola vec postúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky Revúca, odboru kriminálnej polície, ktorá vedie ďalšie vyšetrovanie vo veci.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať údaje a dôkazy o tom, že sťažovateľ je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť predbežne prerokoval, pričom skúmal, či sú splnené podmienky konania ustanovené v § 25 ods. 2 v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde a keďže nezistil žiadne dôvody na jej odmietnutie, prijal ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018