znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 22/2015-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. februára 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť   273   oprávnených   voličov   volebného   obvodu   mesta Podolínec, zastúpených advokátom JUDr. Rastislavom Stašákom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa,   vo   veci   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta Podolínec   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta Podolínec   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   nezákonnosť   volieb   poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Podolínec a volieb primátora mesta Podolínec (ďalej len „voľby   do   mestského   zastupiteľstva“   alebo   „voľby   primátora   mesta“)   konaných 15. novembra 2014.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   sú   voličmi   volebného   obvodu Podolínec,   korí   boli   oprávnení   voliť   vo   voľbách   do   samosprávy   mesta   konaných 15. novembra   2014.   V   zoznamoch   voličov   bolo   zapísaných   celkovo   2478   voličov a sťažnosť ústavnému súdu podalo 273 voličov, čo predstavuje viac ako 10 %, čím bola splnená podmienka uvedená v § 59 ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie volebnej sťažnosti.

3. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že za poslancov mestského zastupiteľstva boli zvolení   11   poslanci,   ktorí   boli jednak   nominantmi   politických   strán   (SMER   –   sociálna demokracia,   Slovenská   demokratická   a   kresťanská   únia   –   Demokratická   strana, Kresťanskodemokratické hnutie, SIEŤ) spolu v počte 8 a traja nezávislí kandidáti, ktorí získali od 438 hlasov (najmenej) do 721 hlasov (najviac). Za primátora bol zvolený D. M. (NEKA)   s   počtom   hlasov   568.   Na   druhom   mieste   skončila   I.   B.   (SMER   –   sociálna demokracia) s počtom hlasov 561 a na treťom mieste skončil J. S. (NEKA) s počtom hlasov 383.   Celkový   počet   platne   odovzdaných   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   do   mestského zastupiteľstva bol 1475 a pre voľby primátora mesta bol 1512.

4. Sťažovatelia poukazujú na to, že vo voľbách došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a § 31 ods. 2 a 6, § 36 a § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) z týchto dôvodov:

i) voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 1 sa uskutočnili nezákonným   spôsobom,   pretože   s   prenosnou   volebnou   schránkou   navštevovali   voličov predsedníčka tejto okrskovej volebnej komisie M. B. (delegovaná SĽS, pozn.) a členka komisie A. M. (delegovaná SMER – SD, pozn.), ktoré sa tak rozhodli individuálne bez osobitného hlasovania v okrskovej volebnej komisii. Pochybenie videli aj v tom, že po návšteve (M. K.) a následnom odovzdaní hlasovacích lístkov a obálky jej dcére D., ktorá odišla mimo nich do inej izby, členky komisie nemali vedomosť o tom, či M. K. skutočne bola doma a aj osobne vhodila hlasovacie lístky do prenosnej schránky.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.,

ii)   pri   príchode   voličky,   ktorá   nemala   občiansky   preukaz,   členovia   komisie volebného okrsku č. 1 nepostupovali podľa § 31 ods. 2 zákona o voľbách a neumožnili jej hlasovať s tým, že má prísť s dokladom totožnosti, pričom táto sa už do volebnej miestnosti nevrátila.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.,

iii)   okrsková   volebná   komisia   č.   1   v   priebehu   sčítavania   hlasov   po   rozdelení hlasovacích lístkov na dve časti konala tak, že predsedníčka komisie M. B. a člen komisie R. H. (delegovaný SDS, pozn.) odišli jednu časťou lístkov sčítavať do rohu miestnosti mimo dosah   ostatných   členov   komisie   a   prítomných   pozorovateľov.   Odôvodnili   to   tým, „že ostatní   členovia   komisie   ich   vyrušujú.   Po   upozornení   od   ostatných   členov   komisie   sa presunuli sčítavať hlasy za paraván (priestor určený na úpravu hlasovacích lístkov), kde taktiež   nebolo   možné   vykonávať   dohľad   ostatnými   členmi   komisie   ani   prítomnými pozorovateľmi, čím ich postup bol rozpore s ustanovením § 36 zákona o voľbách.“. Neskôr „došlo   aj   k   situácii,   keď   po sčítaní   všetkých   hlasov   a následnom   zapečatení   volebnej schránky bola táto opätovne otvorená za prítomnosti len niektorých členov komisie, bez toho   aby   o   tom   hlasovali   všetci   jej   členovia“,   alebo   došlo   k tomu,   že „počet   obálok nachádzajúcich   sa   vo   volebných   schránkach   presahoval   o   jednu   obálku   počet   obálok vydaných voličom. Až v tomto momente si niektorý z členov komisie spomenul, že v zozname voličov nie je vyznačená p. K. u ktorej boli s prenosnou volebnou schránkou.“.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M. a pozorovateľa M. D.,

iv) voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 podľa názoru sťažovateľov tiež prebehli nezákonným spôsobom. So schránkou navštevovali voličov M. D. (SDKÚ – DS) a I. T. (SĽS), ako aj zapisovateľ mestskej volebnej komisie v Podolínci L. A. a v niektorých prípadoch, a to pri hlasovaní J. M., A. S., Š. K., M. L. a jej syna M. L., ktorý napr. ani nepožiadal o voľbu do prenosnej volebnej schránky, K. H. a jej manžela, voliči hlasovali v neprítomnosti členov okrskovej volebnej komisie, „ktorým rovnako, ako aj zapisovateľovi miestnej volebnej komisie bola účasť pri hlasovaní odopretá“.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie L. A.,

v) v deň konania volieb dochádzalo k situáciám, „že voliť boli aj voliči, ktorí síce majú v meste Podolínec trvalý pobyt, avšak v skutočnosti žijú v obci Vyšné Ružbachy, kde sú zapojení aj do vykonávania aktivačných prác, a teda je zrejmé, že v meste Podolínec sa prakticky   nezdržiavajú.   Títo   voliči   boli   dovezení   pred   volebnú   miestnosť   osobami podporujúcimi kandidatúru M. Všetci uvedení voliči majú v meste Podolínec trvalý pobyt na adrese   Mestského   úradu   v   Podolínci...,   avšak   nejavia   trvalý   záujem   o   dianie   v   meste Podolínec.   Sme   toho   názoru,   že   uvedené   osoby   v   skutočnosti   nemali   záujem   voliť a z vlastnej vôle by k voľbám pravdepodobne vôbec neprišli...

Prípadom sa zaoberali aj orgány PZ SR, avšak podozrenia z trestného činu volebnej korupcie sa nepreukázali, hoci bolo preukázané, že títo voliči boli treťou osobou zvážaní do mesta Podolínec...“.

V ďalšom sťažovatelia uviedli, že „[z]apečatené volebné urny, ktoré obsahujú platné a neplatné hlasovacie lístky, sú momentálne v úschove u zapisovateľa miestnej volebnej komisie...   Podľa   našich   informácii   zapisovateľka   jednej   z   okrskových   komisii   spolu s predsedníčkou   tejto   komisie   opakovane   žiadali   o   vydanie   týchto   urien.   Dokonca   mali privolať hliadku PZ SR, aby im nahlásili, že zapisovateľ MVK zadržiava tieto urny... Ďalej mal   byť   podaný   aj   podnet   na   Okresnú   prokuratúru   v   Starej   Ľubovni,   ktorý   smeruje k odobratiu urien z úschovy zapisovateľa MVK... máme odôvodnené obavy, že po zmene štatutára Mesta Podolínec by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, príp. znehodnoteniu, a teda by reálne mohla hroziť nepreskúmateľnosť volieb.“.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené potvrdenie obce Vyšné Ružbachy,   pričom   požiadali   ústavný   súd,   aby   v tomto   smere   zistil   viac   na   Obvodnom oddelení Policajného zboru Podolínec (ďalej len „obvodné oddelenie Podolínec“).

5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú vyhlásiť voľby do orgánov územnej samosprávy mesta Podolínec za neplatné.

6. K volebnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril zvolený primátor D. M., ktorý v podstatnom uviedol:

„K uvedenej sťažnosti si dovoľujem uviesť na základe nám známym skutočnostiam, že   nie   je   ničím   podložená   a   vnímame   ju   len   ako   pokus   určitej   skupiny   ľudí   v   meste Podolínec o zachovanie si mocenského vplyvu a svojho riadenia v meste.

Prvou   podstatnou   skutočnosťou   k   uvedenej   sťažnosti   je,   že   zápisnicu   o   výsledku volieb podpísali bez výhrad všetci členovia okrskových komisií a všetci členovia MVK. V rámci týchto zápisníc nebola vznesená žiadna námietka voči priebehu volieb a ani žiadny z členov komisií neodmietol spomínanú zápisnicu podpísať...

K čestným vyhláseniam si dovolím uviesť, že čestné vyhlásenie L. A. - zapisovateľa miestnej (správne mestskej, pozn.) volebnej komisie v spomínaných voľbách a mimo iného právnika mesta Podolínec v predchádzajúcom volebnom období... nemožno považovať inak ako účelové a právne irelevantné. Taktiež za účelové a právne irelevantné považujem čestné vyhlásenia členky volebnej komisie A. M. a pozorovateľa M. D. A. M. ako členka volebnej komisie sa taktiež volieb priamo zúčastnila, zápisnicu o výsledku volieb podpísala a proti jej výsledkom nevzniesla žiadnu námietku. Čestné vyhlásenie M. D. ako pozorovateľa zo strany   neúspešného   kandidáta   môže   byť   ponímané   jedine   rovnakým   spôsobom.   Čestné vyhlásenia   L.   A.   a A.   M.   možno   považovať   za   účelové   o   to   viac...,   že   obaja   chodili   s prenosnou volebnou schránkou k voličom, ktorí o to požiadali a k priebehu volebného aktu týchto voličov nemali žiadnu pripomienku a výhradu...

Na   potvrdenie   týchto   tvrdení   si   dovoľujem   súdu   predložiť   čestné   prehlásenie manželov Š. a A. K., osôb, ktorí boli v predmetnej sťažnosti označené za osoby, pri ktorých malo dôjsť k volebnému porušeniu pri voľbe mimo volebnej miestnosti. Zneužitie mien osôb, ktorí sú občanmi mesta Podolínec takmer 60 rokov, pre udržanie vplyvu a riadenia v meste skupinou osôb nie je možné považovať ináč, ako minimálne za hanlivé a nedôstojné. K... neumožneniu voliť voličke bez občianskeho preukazu, rozdeleniu hlasovacích lístkov pri sčítavaní hlasov ako i pri voľbách odstránenej vade ohľadom počtu obálok, kde údajne   počet   obálok   nachádzajúcich   sa   vo   volebných   schránkach   presahoval   o   jednu obálku počet vydaný voličom, nepovažujem sa vyjadrovať bližšie za potrebné, nakoľko tieto ničím nepodložené tvrdenia, vzhľadom k riadnemu podpísaniu zápisnice o výsledku volieb všetkými   členmi   volebnej   komisie   a   ku   skutočnosti,   že   v   spomínanej   zápisnici   nebola vznesená   žiadna   námietka   ohľadom   priebehu   volieb,   možno   považovať   za   právne irelevantné so subjektívnou snahou o spochybnenie demokraticky a zákonne skončených volieb. K sťažnosti..., že voliť boli aj voliči, ktorý síce majú v meste Podolínec trvalý pobyt, avšak   v   skutočnosti   žijú   v   obci   Vyšné   Ružbachy...   považujem   za   nezmyselné   a   ničím podložené. Dovolím si uviesť, že právo voliť v mieste svojho trvalého pobytu je ústavným právom každého občana... a predmetné podanie bolo prešetrované tiež orgánmi PZ SR, ktoré   tento   podnet   ako   i   všetky   ostatné   podnety   v   deň   volieb   vyhodnotili   ako neopodstatnené.... považujem za potrebné taktiež uviesť, že na základe akých informácií podávatelia sťažnosti uvádzajú, že išlo o voličov môjho klienta, berúc do úvahu volebné tajomstvo každého občana...

...   k   manipulácii   s   volebnými   schránkami   došlo   až   po   právoplatne   skončených voľbách   aj   to   neúspešnou   kandidátkou   na   primátorku   mesta   a   ľuďmi   z   jej   okolia. Zabezpečenie   volebných   schránok   po   prebratí   mesta   novým   štatutárom   považujeme za nezmyselné, nakoľko môj klient, keďže vo voľbách kandidoval ako nezávislý kandidát, nemal zastúpenie medzi členmi volebnej komisie, narábanie s volebnými schránkami nemal ako ovplyvniť a ako úspešný uchádzač na post primátora mesta na to nemal žiaden rozumný dôvod a ani záujem a tak k narušeniu mohlo dôjsť len zo strany neúspešnej kandidátky. Za ďalšiu dôležitú skutočnosť k uvedenému podaniu si dovolím uviesť, že určitý počet sťažovateľov ani nepodpísalo spomínanú sťažnosť..., nakoľko boli pri podpisovaní uvedení do omylu ohľadom predmetu ich podpisu, dokonca v jednom prípade som prišiel k zisteniu, že osoba uvedená v zozname sťažovateľov ani žiadny dokument nepodpísala a jej podpis na sťažnosti bol falošný, o čom dokladám súdu čestné vyhlásenia týchto osôb, ktoré mi poskytli   potom,   ako   sa   dozvedeli   o   podanej   sťažnosti   na   ústavný   súd...   si   myslím   že do dnešného dňa niektorí podpísaní sťažovatelia nemajú ani vedomosť o podanej sťažnosti na Ústavný súd...

O pokuse manipulácie skončených volieb po voľbách možno považovať aj činnosť právnika   mesta   Podolínec   a   súčasne   zapisovateľa   miestnej   volebnej   komisie   A.   a   to konkrétne   dňa   24.11.2014,   keď   došiel   za   členom   komisie   M.   D...   a   navádzal   ho   na podpísanie čestného prehlásenia o nezákonnosti a neústavnosti volieb v meste Podolínec konaných dňa 15.11.2014. Čestné prehlásenie, že sa tak stalo predkladám ústavnému súdu v prílohe...

Za potrebné považujem uviesť, napriek skutočnosti, že to nie je priamo k meritu veci sťažnosti, považujem snahu o nezaregistrovanie môjho klienta ako kandidáta na primátora mesta   vo   voľbách   v   meste   Podolínec   dňa   15.11.2014   právnikom   mesta   a   súčasne zapisovateľom miestnej volebnej komisie. Registrácie sa môj klient musel domáhať súdnou cestou, návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ktorému Okresný súd v Starej Ľubovni vyhovel a môjho klienta zaregistroval... navrhujeme Ústavnému súdu... aby predmetnú sťažnosť na základe predbežného prerokovania odmietol.“

7. K podaniu odporca priložil čestné vyhlásenia „Š. a A. K... I. B... M. D... K. M... T. M... S. L... J. Z... A. S... Z. P... J. P... M. H... K. K... D. Z... P. A... M. D... uznesenie okresného súdu v Starej Ľubovni o zaregistrovaní kandidáta D. M.“.

Z týchto listinných podkladov ústavný súd zistil, že (i) pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky „hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia za účasti prítomných členov volebnej komisie. Nedošlo k žiadnej manipulácii s volebnými obálkami alebo hlasmi“ (manželia K.),

(ii) „... som sa nepodpísala pod žiadnu sťažnosť pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Podolínec“ (I. B.),

(iii)   svoje   podpisy   poskytli   na iný   účel,   ako   podanie   sťažnosti   pre   neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Podolínec, čím boli uvedení do omylu (M. D., K. M., T. M., S. L., J. Z., A. S., Z. P., J. P., M. H., K. K., D. Z., P. A.), (iv) „24. novembra 2014 došiel za mnou právnik... L. A., aby som mu podpísal čestné vyhlásenie, že... voľby v Podolínci konané dňa 15.11.2014 boli nezákonné... Ja som mu odpovedal, že ako zapisovateľ predsa vie, že všetko bolo v súlade so zákonom“ (M. D.).

8.   Z obsahu   záznamu   obvodného   oddelenia   Podolínec   č.   ORPZ-SL-OPP5-157-008/2014 z 15. novembra 2014 vyplýva: „Po príchode do obce Vyšné Ružbachy hliadka spolu s operatívnou hliadkou vyťažila vyššie uvedené osoby (F. H., B. H. a L. H., pozn.) k ovplyvňovaniu a hlasovaniu v meste Podolínec, kde samostatným vyťažovaním osôb bolo zistené, že p. H. z Podolínca prišiel na telefonickú žiadosť F. H. do obce Vyšné Ružbachy, nakoľko menovaný je u p. H. zamestnaný a nemal sa ako dostaviť do mesta Podolínec k voľbám, kde po príchode do mesta ho p. H. vysadil... v Podolínci a menovaný spolu s rodinou išli na mestský úrad odvoliť a následne nakúpiť do mäsiarne. Ďalej vyššie uvedené osoby neuviedli skutočnosti, ktoré by viedli aby ich p. H. navádzal ako a koho majú voliť. Počas presunu do mesta Podolínec sa bavili o práci v T., kde momentálne pracujú. Vyťažovaním   uvedených   osôb   nebolo   potvrdené   ovplyvňovanie   volieb   v   meste Podolínec.“

II.

9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.

10.   Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 31 ods. 2 a 6 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní (odsek 2). Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch   svojich   členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania (odsek 6).

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo   byť prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňa   a pracovníci   ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa   §   37   zákona   o voľbách   po   ukončení   hlasovania   dá   predseda   okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša (odsek 1). Okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálky   s   hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči (odsek 2). Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby   starostu   obce   (primátora).   Potom   zistí   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní (odsek 3). Každý člen okrskovej   volebnej   komisie   môže   nazerať   do   hlasovacích   lístkov.   Predseda   okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov (odsek 4).

11.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie,   alebo opätovné porušovanie zákonov   upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03   a   PL.   ÚS   35/03,   PL.   ÚS   3/2010).   Súčasťou   zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

14. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia   byť   splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t.   j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby   kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom   skutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   73/07).   Dôležitým   komponentom volebného súdnictva   je teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

15.   V rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

16.   Vychádzajúc   z   uvedených   zásad   a   kritérií   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   posudzoval,   či   tvrdenia   sťažovateľov   môžu   vytvoriť   reálny   predpoklad uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j.   vyhlásiť   voľby   poslancov   mestského   zastupiteľstva   a   primátora   mesta   za   neplatné, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Sťažovatelia (ako oprávnení voliči) v sťažnosti namietajú porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy a ustanovení § 31 ods. 1, 2 a 6, § 36 a § 37 zákona o voľbách okrskovými volebnými komisiami v meste Podolínec pri voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva a voľbách primátora mesta.

18. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh (body 2 až 5), ako aj vyjadrenia odporcu priložených príloh (body 6 a 7) a z oznámenia orgánov činných v trestnom konaní (bod 8), volebnej dokumentácie a ostatných predložených dôkazov dospel   k záveru, že v súvislosti   s   napadnutými   voľbami   poslancov   do   mestského   zastupiteľstva   a   volieb primátora nedošlo k namietanému porušeniu ustanovení zákona o voľbách (bod 17) takým závažným   spôsobom,   ktorý   by   mohol   ovplyvniť   výsledok   napadnutej   voľby   poslancov a tiež primátora mesta, a označené dôkazy sťažovateľmi už na prvý pohľad nasvedčujú tomu, že ich sťažnosť je účelová a najmä zjavne neopodstatnená.

19.   K nosným   dôvodom   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   do   orgánov   územnej samosprávy   mesta   Podolínec   konaných   15.   novembra   2014   uvádzaným   sťažovateľmi v bode 4 ústavný súd predovšetkým predostiera, že v prvom rade sa musel vysporiadať s rozdielnym prístupom „korunných“ svedkov sťažovateľov Ľ. A. a A. M. k predmetným voľbám jednak ako členov príslušných volebných komisií a jednak ako neskorších svedkov, na vyjadreniach   ktorých   má stáť základ neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   do   orgánov územnej samosprávy mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 [pozri bod 4(i), (ii), (iii) a (iv)]. V tejto súvislosti ústavný súd zhodne s tvrdením odporcu (bod 6) uvádza, že Ľ. A. ako zapisovateľ mestskej volebnej komisie ani A. M. ako členka okrskovej volebnej komisie č. 1 žiadne výhrady k uskutočneným voľbám v meste Podolínec nemali a zápisnicu podpísali bez akýchkoľvek výhrad. Podobne tak príslušné zápisnice (okrskových, obvodnej a mestskej) volebných komisií podpísali aj všetci ostatní ich členovia, pričom nikto z nich k uskutočneným voľbám (ich   priebehu) nemal žiadne výhrady,   čím   jednoznačne všetky volebné komisie   vytvorené v   meste   Podolínec   (vrátane Ľ.   A.   a A.   M.   ako   ich   členov) legitímne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva a primátora mesta Podolínec.

20. Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL.ÚS 20/2011 uviedol – najskôr citujúc § 42 ods. 1   zákona   o voľbách,   podľa   ktorého   miestna   volebná   komisia   vyhotoví   dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše predseda a   ostatní   členovia   komisie   a   zapisovateľ   komisie.   Dôvody   odmietnutia   podpisu   sa poznamenajú,   že   „[z] citovaného   vyplýva,   že   každý   člen   volebnej   komisie   má   právo odmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na   následné   námietky   o tom,   že   niektorý   z členov   volebnej   komisie   o význame   svojho podpisu nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom..., bez toho, aby k tejto námietke boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“.

Na vyslovenom právnom názore ústavný súd zotrváva aj v súvislosti s naznačenou diskrepanciou v postoji Ľ. A. a A. M. (ktorí ani netvrdili, že o význame svojho podpisu nevedeli, resp. že zápisnicu podpísali pod nátlakom, pozn.), ktorých neskoršie tvrdenia preto nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné bez ďalšieho priznať istú dôkaznú váhu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia v naznačenom rozsahu neuniesli bremeno tvrdenia   (čo   je   ich   zákonná   povinnosť),   a teda   namietané   údajné   porušenia   zákona   o voľbách   nie   sú   ani skutkovo   a   ani právne   dostatočne   podložené   a odôvodnené.   V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotné politické strany, ktoré sa zúčastnili volieb do orgánov územnej samosprávy mesta Podolínec a ktorým boli zaslané výzvy,   aby   sa   vyjadrili   k sťažnosti,   na   tieto   výzvy   vôbec   nereagovali   (napr.   zástupca SMERU   –   SD,   za   ktorý   kandidovala   neúspešná   kandidátka   na   post   primátora,   výzvu ústavného   súdu   prevzal   29.   decembra   2014,   pozn.).   V neposlednom   rade   z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Ľ. A. za zapisovateľa mestskej volebnej komisie menovala predchádzajúca primátorka, ktorá vo voľbách skončila druhá v poradí, a pred voľbami ako právnik pracoval na mestskom úrade Podolínec.

21.   Podobne   ani   písomné   vyjadrenie   M.   D.   z 21.   novembra   2014   „pozorovateľa z radov občanov“, ktorému bola odobrená účasť pri spočítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 1 [pozri bod 4(iii), zrejme ide o neúspešného kandidáta na poslanca za SMER – SD], spochybňujúce   spôsob   sčítavania   hlasov,   nemožno   z hľadiska   určitosti,   konkrétnosti a rozumnej dostatočnosti považovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu pri spočítavaní hlasov. Naopak, sám dosvedčuje, že problém prevyšujúcej jednej obálky má racionálne vysvetlenie, na ktorom sa bez výhrad zhodli členovia okrskovej volebnej komisie (nebola zakrúžkovaná p. K., ktorá hlasovala). Rovnako tvrdenie o tom, že dvaja členovia volebnej komisie spočítavali hlasy pri pódiu, bez ďalšieho nemá žiadnu právnu relevanciu.

22. V súvislosti s tvrdením sťažovateľov uvedeným v bode 4(v) ústavný súd k tam uvedeným   výhradám   primeraným   spôsobom   poukazuje   na   obsah   záznamu   obvodného oddelenia Podolínec (bod 8), ktorý ho v celosti vyvracia, resp. prinajmenšom ho nijako nepotvrdzuje.   Podobne   žiadnu   protizákonnosť   ústavný   súd   nevidí   v tvrdení   uvedenom v bode 4(ii), ktoré vychádza od A. M., a to už len z dôvodu, že neuviedla meno voličky, ktorú tak ona, ako aj ďalšia členka volebnej komisie nepoznali, preto jej povedali, aby si doniesla doklad totožnosti. Uvedený postup bol navyše v okolnostiach uvedeného naopak súladný so zákonom.

23. Nad rozsah už uvedeného (body 19 až 22) ústavný súd k voľbám do prenosnej schránky poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. PL. ÚS 20/2011), podľa ktorej „za slobodný výkon volebného práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej   členovia,   ktorí   boli   vyslaní   k voličom   s prenosnou   volebnou   schránkou“,   pričom relevantnou   skutočnosťou   pre   možnosť   konštatovania   porušenia   volebného   zákona v takýchto prípadoch môžu byť neprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania voličov (napr. nabádanie, ako má voliť a pod.), čo sťažovatelia vo volebnej sťažnosti ani netvrdia,   čím   sa   závažnosť   ich   námietky   podstatným   spôsobom   znižuje,   keďže   ňou nepreukazuje   príčinnú   súvislosť   medzi   nimi   tvrdeným   porušením   volebných   predpisov a namietaným   výsledkom   volieb.   V konfrontácii   so   samotnými   tvrdeniami   sťažovateľov o porušení zákona o voľbách pri hlasovaní viacerých voličov do prenosnej schránky však stojí už uvedené (body 19 a 20), ako aj vyjadrenie odporcu (bod 6) a napr. aj obsah čestného vyhlásenia manželov K. [bod 7(i)].

24. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj primerane doložiť   navrhovanými   dôkazmi   (m.   m.   PL. ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03,   PL.   ÚS   94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). Dôkazy označené sťažovateľmi vo volebnej sťažnosti však treba považovať za také, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie ústavy ani zákona o voľbách, ak navyše všetky tvrdenia sťažovateľov uvádzané v sťažnosti majú   len   všeobecnú   hypotetickú   povahu,   navyše   vnútorne   protirečivú   (body   19   a 20). Sťažovatelia neuviedli žiadne skutkové tvrdenie o konkrétnej manipulácii pri sčítaní hlasov alebo   o   inom   konkrétnom   nezákonnom   zásahu   do   správnosti   zistenia   dosiahnutého volebného   výsledku.   Ústavný   súd   preto   na   základe   svojho   rozhodovania   o   sťažnosti sťažovateľov proti výsledkom napadnutých volieb považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému dospela mestská volebná komisia a nižšie volebné komisie, kde sa pri sčítavaní hlasov zúčastnilo vo volebnom okrsku č. 1 až 13 pozorovateľov a vo volebnom okrsku č. 2 spolu   10   pozorovateľov,   za   správny,   nespochybniteľný   a zákonný.   Nie   bez   významu v tomto ohľade je skutočnosť, že posudzované voľby volebnou sťažnosťou nespochybnil nikto z neúspešných kandidátov na poslancov a primátora, ale boli to voliči [k tomu pozri tiež   bod 7   (ii),(iii)   a   (iv)],   s najväčšou   pravdepodobnosťou   práve   politickí   sympatizanti neúspešnej kandidátky na funkciu primátora mesta Podolínec. Ústavný súd podotýka, že nie je   povinný   vyzývať   advokáta   sťažovateľov   ako   osobu   kvalifikovanú   na   odstránenie nedostatkov podania, pretože prílohy k sťažnosti – čestné vyhlásenia prima facie nemajú bez ďalšieho formálnoprávnu relevanciu už len z dôvodu, že obaja „korunní“ svedkovia uvádzanej neústavnosti a nezákonnosti volieb predtým ako reprezentanti volebných orgánov proti voľbám nič nenamietali.

25.   Členovia   okrskových   volebných   komisií   koordinovali   voľby   a   dohliadali na správnosť hlasovania v súlade so zloženým sľubom (29. októbra 2014), nikto na nich ani nepodal   žiadne   trestné   oznámenie,   že   došlo   prípadne   k   úmyselnému   konaniu   s   cieľom ovplyvniť výsledok volieb. Podstatná nie je v tejto súvislosti ani sťažovateľmi namietaná skutočnosť, že okrskové volebné komisie nekonali zákonne v tom, že údajne neodhlasovali, kto pôjde za voličmi, ktorí požiadali voliť do prenosnej schránky, pretože okrem jednej členky, ktorá toto sama mala porušiť a neskôr to namietala na ústavnom súde (A. M.), to ostatní   členovia   volebnej   komisie   v   priebehu   volieb   nenamietali.   Zo sťažnosti   taktiež nevyplývalo, že by došlo pri volebnom akte do prenosnej schránky k nedodržaniu zásady tajnosti   hlasovania   podľa   §   31   ods.   6   zákona   o   voľbách.   Zo   všetkých   relevantných podkladov   predloženej   sťažnosti   a   vyjadrení   účastníkov   je   tiež   zrejmé,   že   to   bola   iba aktivita   zapisovateľa   mestskej   volebnej   komisie   (právnik   mesta   za   predchádzajúcej primátorky, teraz neúspešnej kandidátky na funkciu primátora mesta, pozn.), ktorý jednak sám   oslovoval   oprávnených   voličov   na   podpísanie   petície   [niektorí   voliči   nevedeli,   čo podpisujú, niektorí uviedli, že niekto sfalšoval ich podpis, a iní zasa uviedli, že pri voľbách do prenosnej   schránky   nedošlo   k   porušeniu   zákona   o voľbách,   (bod   7)],   a   preto   aj predložený zoznam oprávnených voličov ako aktívne legitimovaných na podanie sťažnosti (ich počet) bol napokon reálne spochybnený aj samotným vyjadrením odporcu (bod 6).

26. Ústavný súd v neposlednom rade dodáva, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb   vyžaduje   od   ústavného   súdu   okrem   iného   tiež   rozumnú   zdržanlivosť,   ktorej opodstatnenosť   v   danej   veci   (vzhľadom   na   kvalitu   a   rozsah   doteraz   produkovaných dôkazov)   môže   vyplývať   napríklad   zo   snahy   sťažovateľov   pokračovať v politickom/volebnom   zápase   aj   v   povolebnom   období   (obdobne   PL.   ÚS   86/2011). Uvedenému   nasvedčuje tiež skutočnosť,   že odporcu   pôvodne volebná komisia   odmietla zaregistrovať ako kandidáta na funkciu primátora mesta Podolínec, čo bolo reparované až neskorším zásahom zo strany Okresného súdu Stará Ľubovňa (bod 6 in fine).

27.   Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedených   skutočností   už   pri   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   volebnú   sťažnosť sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015