znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 22/2011-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika   v   konaní   o   sťažnosti   Bc.   M.   M.,   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   P., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Hrochoť konaných 27. novembra 2010, za účasti A. Č., H., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. M. M. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Bc.   M.   M.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Hrochoť (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 22/2011 z 19.   januára   2011   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   v časti   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti volieb starostu obce.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa zúčastnil volieb do orgánov miestnej samosprávy ako kandidát na funkciu starostu obce, v ktorých získal 324 platných hlasov, t. j.   44,75   %   z   odovzdaných   platných   hlasov   oproti   počtu   351   hlasov,   t. j.   48,48   % z odovzdaných   platných   hlasov,   ktoré   získala   protikandidátka   (ďalej   len   „odporkyňa“), ktorej zvolenie za starostku obce napáda.

Sťažovateľ   namietal,   že   v   súvislosti   s   priebehom   volieb   do   orgánov   miestnej samosprávy obce došlo k závažnému porušeniu Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo „volebný zákon“).

Sťažovateľ konkrétne poukázal na porušenie ustanovení § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách upravujúcich pravidlá volebnej kampane, ku ktorému malo podľa jeho vyjadrenia dôjsť   tzv.   kupovaním   hlasov   voličov   v   čase   volebného   moratória.   Sťažovateľ   v   tejto súvislosti uviedol, že získal „sprostredkované informácie“ svedčiace o tom, že odporkyňa prostredníctvom „tretích   osôb“ poskytovala   voličom   naturálne   prezenty   a   finančné prostriedky   za   protihodnotu   spočívajúcu   v   tom,   že   jej   vo   voľbách   za   starostu   obce odovzdajú   svoj   hlas (ako   aj   hlas pre   vopred   určených   kandidátov   na   funkciu   poslanca obecného   zastupiteľstva).   Za   jednu   z   týchto   osôb   sťažovateľ   označil   V.   Č.   Sťažovateľ pre účely preukázania označených skutočností predložil ústavnému súdu „úradné záznamy“ občanov   disponujúcich   poznatkami   o   predmetných   skutočnostiach,   ktorých   navrhol vypočuť ako svedkov v konaní pred ústavným súdom. Zároveň k sťažnosti pripojil aj kópiu dvoch   útržkov   lístkov   obsahujúcich   poradové   čísla   kandidátov   pre   voľby   do   orgánov miestnej samosprávy (na starostu obce a na poslancov obecného zastupiteľstva), v prospech ktorých mali byť voliči ovplyvňovaní.

V   ďalšom   bode   sťažovateľ   predostrel   námietku   porušenia   čl.   30   ods.   3   ústavy zakotvujúceho   tajnosť   hlasovania.   Konkrétne   na   tomto   mieste   sťažovateľ   argumentoval takto: „V   konkrétnej   rovine   malo   dôjsť   k   tomuto   porušeniu   tajnosti   pri   hlasovaní s prenosnou volebnou schránkou za voličkou, ktorá požiadala o možnosť hlasovať mimo volebnej   miestnosti   (p.   A.   S.,   trvalé   bytom   H.).   K porušeniu   došlo   tak,   že   v   súvislosti so žiadosťou o hlasovanie s prenosnou volebnou schránkou zo strany voličky A. S. sa do jej miesta pobytu dostavili 2   členky okrskovej   komisie a   jednou   členkou miestnej   volebnej komisie (svedkyňa P. H., trvale bytom H.). Dvaja členovia domácnosti (pán a pani P.) sa odobrali   hlasovať   mimo   dohľad   členiek   okrskovej   a   členky   miestnej   volebnej   komisie (t.j. do časti obydlia, kde tieto nemali prístup), pričom v hale domu, kde sa tieto členky nachádzali   hlasovala   p.   A.   S.   a   jej   (pravdepodobne)   vnučka.   Podľa   môjho   názoru   už i samotné vzdialenie sa dvoch súčasne hlasujúcich osôb do častí obydlia vzbudzuje samo osebe obavy zo zachovania najmä tajnosti hlasovania.“

V kontexte popísanej skutkovej situácie sťažovateľ formuloval aj námietku porušenia ustanovení § 31 ods. 6 zákona o voľbách, v rámci ktorej uviedol: „v rámci hlasovania pani A. S. hlasovali okrem nej aj tri osobitné osoby, u ktorých neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 31 ods. 6 Volebného zákona. U manželov P. a pravdepodobne ich dcéry (t. j. vnučky p. A. S.) neboli svedkyňou vnímané žiadne- také závažné najmä zdravotné dôvody, ktoré by týchto oprávňovali požiadať (pričom ani nežiadali) a hlasovať mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky. S poukazom na to, že manželia P. nevykonali úpravu   hlasovacích   lístkov   a   ich   vloženie   do   obálky   v   tej   istej   časti   obydlia   ako   sa nachádzali členovia komisie, považujem toto hlasovanie za porušenie ustanovenia § 31 ods. 6   Volebného   zákona.   Porušenie   vidím   v tom,   že   úprava   hlasovacích   lístkov   a   ich vloženie   do   obálky   vykonané   vyššie   uvedeným   spôsobom   znemožnilo   členom   komisie zabezpečovať priebeh hlasovania.   Tieto mne sprostredkované skutočnosti môže potvrdiť svedkyňa P. H., trvale bytom H.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že v predmetných voľbách sa hlasovalo prostredníctvom prenosnej volebnej schránky ešte aj v ďalších prípadoch, pričom „v minimálne jednom (ďalšom) prípade“ sa uskutočnilo toto hlasovanie v nezákonnom zložení, a síce namiesto dvoch členov okrskovej volebnej komisie sa k voličovi dostavil len jeden člen komisie a zapisovateľka.   Sťažovateľ   zároveň   upozornil   ústavný   súd   na   to,   že   prezentované skutočnosti svedčiace o porušení relevantných ustanovení ústavy a zákona o voľbách boli jednou z členiek miestnej volebnej komisie označené ako dôvod odmietnutia jej podpisu pod „Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci“ z 27. novembra 2010.

Ústavný súd zistil, že všetky sťažovateľove námietky týkajúce sa činnosti volebných komisií sa týkajú okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 1 (ďalej len „okrsková volebná komisia“).

Sťažovateľ   v   prílohe   k   sťažnosti   predložil   ústavnému   súdu   listiny   označené   ako „úradný záznam“, na ktorých J. B., J. B., L. G. a E. B. v rukou napísanom texte popisujú svoje poznatky súvisiace s predmetnými voľbami, pričom ich podpisy na týchto listinách sú osvedčené notárom. Sťažovateľ priložil aj 2 útržky listov papiera, na ktorých je popri perom napísaných   9   čísliciach   v   krúžku   uvedený   aj   text: „STAROSTKA:   č.   1“ a   číslo   je zakrúžkované. Uvedené osoby sťažovateľ navrhol vypočuť ako svedkov.

Sťažovateľ navrhol vypočuť ako svedkov aj P. H., členku miestnej volebnej komisie, a M. F., členku okrskovej volebnej komisie.

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým by vyhlásil voľby starostu v obci konané 27. novembra 2010 za neplatné.

1.   Ústavný   súd   si   30.   decembra   2010   vyžiadal   od   starostky   obce   volebnú dokumentáciu, ktorá mu bola doručená 13. januára 2011.

Preskúmaním   volebnej   dokumentácie   boli   zistené   tieto   pre   danú   vec   podstatné skutočnosti:

Všetky súčasti volebnej dokumentácie boli riadne zapečatené.Prepočítaním   hlasov   na   hlasovacích   lístkoch   pre   voľby   starostu   obce   sa   zistilo, že počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre   kandidátov   s   poradovým   č.   1   (351   hlasov pre odporkyňu) a č. 3 (324 hlasov pre sťažovateľa) sa zhoduje s počtom hlasov uvedených v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb. Takisto bola potvrdená správnosť počtu voličov (uvedených v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb), ktorí sa volieb zúčastnili.

Zápisnica miestnej volebnej komisie je podpísaná 4 členmi volebnej komisie bez výhrad, členka volebnej komisie P. H. zápisnicu nepodpísala z dôvodu, že: „Bol porušený par. 31 ods. 6 prísl. volebného zákona konkrétne tajnosť hlasovania a závažnosť požiadavky o prenosnú urnu.“.

2. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila odporkyňa podaním doručeným ústavnému súdu 9. februára 2011.

Odporkyňa   vo   svojom   stanovisku   okrem   iného   uviedla,   že   tvrdenia   sťažovateľa o ovplyvňovaní voličov sa nezakladajú na pravde, pretože by sa ako kandidátka na funkciu starostu obce nikdy „neznížila k takémuto konaniu“. Odporkyňa sťažovateľom predložené „úradné záznamy“ považuje za nepravdivé a nedôveryhodné. Za nedôveryhodné považuje odporkyňa aj svedkov, ktorých vypočutie sťažovateľ navrhol, vzhľadom na ich blízky vzťah k   sťažovateľovi,   ktorého   kandidatúru   tieto   osoby   v   napadnutých   voľbách   podporovali. Vo vzťahu k osobám navrhnutých svedkov – J. B., J. B., E. B. a L. G. – odporkyňa uviedla, že ide o „sociálne odkázaných občanov, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, trpia nedostatkom finančných prostriedkov a je pravdepodobné, že mohli byť ovplyvnení“ a   že   sú „ľahko podplatiteľní, a preto nemožno ich výpovede považovať za vierohodné“.

K   sťažovateľom   predloženému   listinnému   dôkazu   (kópia   lístkov   s   uvedením poradových   čísel   kandidátov,   v   prospech   ktorých   mali   byť   voliči   kupovaním   hlasov ovplyvňovaní)   odporkyňa   argumentovala,   že   pred   začiatkom   volieb   miestna   volebná komisia písomne informovala voličov o zozname zaregistrovaných kandidátov s uvedením ich poradových čísel na hlasovacom lístku, čo je v obci zvykom rovnako ako skutočnosť, že si niektorí voliči k volebnému aktu hlasovania do volebnej miestnosti prinášajú so sebou aj lístky obsahujúce poznámky o poradových číslach kandidátov.

Odporkyňa   podporila   svoju   argumentáciu   tiež   poukázaním   na   skutočnosť,   že ani vo fáze   prípravy   volieb   a   ani   v   priebehu   dňa   konania   volieb   nebola   podaná   volebným komisiám obce žiadna sťažnosť pre porušenie zákona o voľbách a ani hliadkou polície, ktorá pri vykonaní volieb asistovala, nebolo zistené žiadne porušenie volebného moratória.Vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa týkajúcim sa námietky porušenia ustanovenia § 14   ods.   4   písm.   c)   zákona   o   voľbách   (neodovzdanie   jedného   vyhotovenia   zápisnice všetkým členom miestnej volebnej komisie) odporkyňa poukázala na pripojené   „čestné vyhlásenie“ členov miestnej volebnej komisie vyvracajúce toto tvrdenie.

Odporkyňa k svojmu stanovisku pripojila aj „čestné vyhlásenia“ 11 obyvateľov obce o   tom,   že   nič   také,   čo   by   svedčalo   o „kupovaní   hlasov“ v   súvislosti   s   voľbami nezaznamenali   („nevideli   a   ani   nepočuli“),   písomné   oznámenie   zapisovateľky   miestnej volebnej komisie o zozname zaregistrovaných kandidátov pre voľby do orgánov miestnej samosprávy obce, ďalej „čestné vyhlásenie“ 4 členiek a zapisovateľky miestnej volebnej komisie k okolnostiam podpisovania zápisnice tejto komisie, písomné vyjadrenie 2 členiek a zapisovateľky   okrskovej   volebnej   komisie   k   okolnostiam   sťažovateľom   namietaného jedného prípadu voľby do prenosnej urny.

V   nadväznosti   na   svoju   argumentáciu   odporkyňa   navrhla   sťažnosť   sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) zamietnuť.

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami sťažovateľa   a   odporkyne,   s   obsahom   listín   predložených   v   prílohe   týchto   podaní,   už uvedeným   preskúmaním   volebnej   dokumentácie   a   výsluchom   svedkov   k   okolnostiam týkajúcim sa napadnutých volieb starostu obce, ktoré tvoria podstatu sťažnosti.

3.   Ústavný   súd   vykonal   14.   februára   2011   v   priestoroch   obecného   úradu   obce za prítomnosti sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a odporkyne výsluch svedkov: J. B., V. Č., J. B., L. G., A. Z., J. Š., P. H.

Svedkovia v súvislosti s voľbami do orgánov miestnej samosprávy v obci konanými 27. novembra 2010 uviedli:

Svedok   J.   B.   potvrdil   pravdivosť   obsahu „úradného   záznamu“,   ktorý   podpísal a ktorý je súčasťou súdneho spisu. Ďalej uviedol, že deň pred konaním volieb mu svedkyňa V. Č. poskytla dva litre vína s prísľubom, že odovzdá svoj hlas vo voľbách v prospech kandidátov   vyznačených   na   dvoch   lístkoch,   ktoré   mu   pri   tejto   príležitosti   menovaná odovzdala, pričom   sa vyjadrila: „Tu máš dva litre vína,   ak chceš,   ak nechceš nemusíš zobrať. Povedz mame, nech ide voliť, starému otcovi nech ide voliť a za to zapíš tie mená, čo   si   dostal   na   lístku.“ Svedok   potvrdil   totožnosť   spomenutých   útržkov   lístkov predložených   sťažovateľom   ústavnému   súdu   ako   listinný   dôkaz,   ktoré   mu   boli   počas výsluchu predložené na nahliadnutie. Svedok v závere výpovede dodal, že 3. februára 2011 mal viac telefonátov od V. Č., ktorá „ako keby sa mi chcela vyhrážať“ v súvislosti s jeho svedectvom pred ústavným súdom. Svedok na otázku odporkyne, či by „za alkohol urobil všetko“, odpovedal, že nie, pretože „Nedá sa za alkohol všetko urobiť.“.

Svedkyňa V. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že s rómskymi spoluobčanmi má síce priateľské   kontakty,   no   poprela,   že   by   mala „kupovať   hlasy“ voličov   v   prospech kandidatúry odporkyne. Svedkyňa sa vyjadrila, že tvrdenia uvedené v úradnom zázname svedka   J. B.   sa   nezakladajú na pravde,   pretože „v   uvedený   deň nikomu nič   nedávala“ (26. novembra 2010) a navyše vzhľadom na jej pôsobenie vo volebnej komisii v minulosti si   je   vedomá   zmyslu   volebného   moratória.   Menovaného   svedka   síce   mala   obdarovať (16. novembra   2010)   naturálnymi   pozornosťami,   ako   sú   víno   a   cigarety,   ale   to   všetko pri príležitosti oslavy ich spoločného príbuzného.

Na   otázku   právneho   zástupcu,   či   si   v   súvislosti   s   voľbami „neprilepšila“, odpovedala,   že   vozidlo,   ktorým   disponuje   po   vykonaní   volieb,   je „zobrané   na   mamu na lízing“.

Svedok   J.   B.   vo   svojej   výpovedi   poprel   skutočnosti   ním   uvedené   v „úradnom zázname“ predloženom sťažovateľom ústavnému súdu v prílohe sťažnosti. Počas výsluchu svedok uviedol, že nebol „ani ovplyvnený, ani podplatený“, a vo vzťahu k predmetnému úradnému záznamu a útržkom lístkov s číslami kandidátov sa vyjadril takto: „Áno, je to moje písmo a môj podpis. Na tie lístky si nespomínam teraz. Asi som ich aj mal, ale som ich zahodil. Videl som ich, ale či sa dostali do mojich rúk, nespomínam si.“

K skutočnosti, že mal v súvislosti s voľbami dostať sumu 2 € od V. Č., svedok uviedol: „Čo   sa   týka   tých   dvoch   eur,   keďže   moja   mama   mi   nedala   peniaze   na   vstup do posilovne, nakoľko sa venujem športu, dala mi ich V. Č.“

K dôvodom spísania dvoch protichodných vyhlásení v súvislosti „s kupovaním jeho hlasu“ vo voľbách svedok tiež uviedol, že „Čo sa týka volieb, nebol som ani ovplyvnený, ani podplatený, volil som svojvoľne, lebo je to moja občianska povinnosť. Volil som, ako som chcel, nemám čo viac k tomu dodať.“. Svedok dodal: „Chcem byť spravodlivý človek, chcem byť dobrý aj u pána M. aj u pani starostky.“

Svedok E. B. vypovedal, že sa sprostredkovane   dozvedel od obyvateľov obce, že svedkyňa V. Č. „chodí po Cigánoch a k tomu vínu im dáva papierik s tým, koho majú voliť aj poslancov aj starostu“.

Svedok   v   závere   dodal,   že „od   neznámej   osoby   počul,   že   pani   starostka   vraj vypovedala, že ak toto nevyjde, tak sa máme po riti, všetci čo sme proti nej“.

Svedkyňa L. G. sa vyjadrila, že 26. novembra 2010 bola svedkom situácie, pri ktorej svedkyňa V. Č. oslovila obyvateľku obce (svedkyňa G. uviedla len jej krstné meno a číslo domu, v ktorom by mala bývať): „O., O. nesiem Ti tie veci od starostky“, podľa svedkyne sa táto obyvateľka ešte opýtala: „a čo tie poukážky?“ Takisto počula menovanú svedkyňu povedať: „musím sa poponáhľať, lebo musím aj ostatným odniesť.“

Na základe otázky právneho zástupcu sťažovateľa dodala, že vo vozidle menovanej svedkyne videla položené plastové fľaše s vínom a cigarety.

Svedkyňa   A.   Z.   bola   vypočutá   predovšetkým   k   okolnostiam   hlasovania prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky.   V   súvislosti   s   otázkou   smerujúcou k objasneniu   jej   pomeru   k   účastníkom   konania   svedkyňa   uviedla,   že   odporkyňa   je   jej nadriadenou   v   zamestnaní.   Svedkyňa   sa   vyjadrila,   že   počas   volieb   pôsobila   ako zapisovateľka okrskovej volebnej komisie a na základe pokynu predsedníčky tejto komisie sa   zúčastnila   hlasovania   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky,   a   to   za   účasti predsedníčky komisie a jej členky (svedkyne S. Š.) u 15 voličov, ktorých mená sú uvedené v   poradí   od   1   do   15   na   listine   volebnej   dokumentácie   slúžiacej   ako   zoznam   voličov hlasujúcich do prenosnej urny. Účelom jej účasti bolo „robiť sprievodcu“ členkám komisie, pretože má dobrú   miestnu znalosť obyvateľov obce, pričom samotného volebného aktu účastná   nebola.   Podľa   vyjadrenia   svedkyne   všetkých   aktov   hlasovania   do   prenosnej volebnej   schránky   sa   vždy   zúčastňovala predsedníčka   okrskovej   volebnej komisie   a   jej členka (svedkyňa S. Š.), v jednom prípade sa ho ako 3. členka „výjazdu“ zúčastnila členka miestnej volebnej komisie (svedkyňa P. H.)   a v poslednom prípade sa tiež ako 3. členka „výjazdu“ zúčastnila členka okrskovej volebnej komisie M. F.

Svedkyňa   J.   Š.   v   súvislosti   s   hlasovaním   do   prenosnej   volebnej   schránky   pri výsluchu   uviedla,   že   po „nahlásení   požiadaviek   od   občanov“ sa   tohto   procesu   vždy zúčastňovala   ona   a   ďalšie   členka   okrskovej   volebnej   komisie   č.   2   (svedkyňa   S.   Š.)   a „striedali sa pri jednom výjazde pani Z., pri ďalšom išla pani H. a pri ďalšom pani F.“. Pre účely   tohto   spôsobu   hlasovania   bol   podľa   jej   vyjadrenia   vyhotovený   zoznam   voličov požadujúcich tento spôsob hlasovania s uvedením ich mien a adries.

Svedkyňa   P.   H.   uviedla,   že   vo   voľbách   pôsobila   ako   členka   miestnej   volebnej komisie   a   plnila   svoje   úlohy „dohľadu“ na   priebeh   volieb   vo   volebnom   okrsku   č. 1. Svedkyňa   sa   vyjadrila,   že bola počas fázy   hlasovania „požiadaná“,   aby sa   ako členka volebnej komisie zúčastnila hlasovania do prenosnej volebnej schránky, čo sa jej zdalo „nepríhodné“, a zároveň „mala   pocit,   že tieto požiadavky na prenosnú urnu sa začali hromadiť v neskorších hodinách“. Vo výpovedi zdôraznila: „Vôbec som nepostrehla za celý čas volieb, že by existoval zoznam voličov, ktorí o túto formu požiadali, a už vôbec nie dôvod, prečo o to žiadajú.“

Svedkyňa špecifikovala, že sa zúčastnila tohto spôsobu hlasovania u jednej rodiny „P.“,   kde   manželia   spoločne   odišli   upravovať   hlasovacie   lístky   mimo   dohľad   členov komisie, do vnútra domu. Svedkyňa vo výpovedi zdôraznila, že bola prítomná vo volebnej miestnosti   pre   okrsok   č.   1   a videla,   kto   odchádza   s   prenosnou   volebnou   schránkou   a „v mnohých prípadoch šla len jedna členka a zapisovateľka“. Z tohto dôvodu nepodpísala zápisnicu miestnej volebnej komisie. Svedkyňa sa vyjadrila: „Mala som povedomie, že režim prenosnej schránky je iba v závažných prípadoch, ale napr. u P. bolo, že jedine tá pani o barlách nemohla prísť voliť do volebnej miestnosti a napriek tomu bola táto možnosť poskytnutá aj iným členom rodiny.“ Svedkyňa tiež uviedla, že zápisnica miestnej volebnej komisie „vyhotovovala sa za zatvorenými dverami“, a v tejto súvislosti vypovedala: „...je pravdou, že počas dňa som nevzniesla žiadnu námietku ani otázku. Nebolo mi oznámené, že sa zápisnica už vyhotovuje, vôbec som o tom nevedela, očakávala som pokyn predsedu miestnej volebnej komisie, musela som ich sama vyhľadať cez celý obecný úrad.“

Svedkyňa   ďalej   vypovedala,   že   po   odchode   zapisovateľky   okrskovej   volebnej komisie   (svedkyne   A.   Z.)   a   jej   predsedníčky   (svedkyne   J.   Š.)   s prenosnou   volebnou schránkou   po   celý   čas   sedela   členka   okrskovej   volebnej   komisie   (svedkyňa   S.   Š.) vo volebnej miestnosti.

4. Ústavný súd 24. februára 2011 vykonal v sídle ústavného súdu za prítomnosti sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a odporkyne výsluch svedkov M. F., S. Š. a J. Š.

Svedkyňa M. F. vypovedala, že vo voľbách vykonávala funkciu členky okrskovej volebnej komisie č. 1 a v súvislosti so samotnou fázou hlasovania zaregistrovala účasť viacerých rómskych voličov, ktorí „pristupovali k plente s lístočkami v ruke alebo si ich vyťahovali   z   oblečenia“ (malo   ísť   približne   o   5   alebo   6   rómskych   voličov).   K   otázke realizácie   hlasovania   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   uviedla,   že   zoznam voličov   žiadajúcich   o   tento   spôsob   hlasovania   sa   vytváral   tak,   že „rodinní   príslušníci nahlásili svojich príbuzných, ktorí si želali voliť do prenosnej urny, prípadne sa ohlásili telefonicky a všetci sa zaznamenali do zoznamu“.

Telefonické   žiadosti   týchto   voličov,   ktoré   svedkyňa   registrovala   v   neskorších popoludňajších   hodinách,   podľa   jej   vyjadrenia   prijímali „pracovníci   obecného   úradu“ a tieto   potom „preniesli   do   zoznamu“.   Konkrétne   sa   vyjadrila,   že   telefonické   žiadosti vo volebnej miestnosti oznamovala zapisovateľka okrskovej volebnej komisie (svedkyňa A. Z.).   Na   položenú   otázku   svedkyňa   odpovedala,   že   vyznačenie   účasti   týchto   voličov v zoznamoch voličov vykonávala väčšinou zapisovateľka.

Svedkyňa sa vyjadrila, že sa zúčastnila jedného „výjazdu“ s prenosnou volebnou schránkou   spolu   s predsedníčkou   okrskovej   volebnej komisie   a   jej   členkou   S.   Š.,   a   to u dvoch   voličov   v   rodinnom   dome   a   u   štyroch   voličiek   v   domove   sociálnych   služieb. K hlasovaniu v domove sociálnych služieb svedkyňa uviedla, že voličky boli „vysokého veku,   na   posteliach,   ošetrovateľka   alebo   zdravotná   sestra   chodila   s   nami,   voličkám predčítala mená a za voličky krúžkovala, všetky prítomné sme počuli ich hovor“.

Svedkyňa   tiež   vypovedala   o   zložení „prvého   výjazdu“ s   prenosnou   volebnou schránkou,   ktorého   sa   podľa   nej   zúčastnili   len   predsedníčka   a   zapisovateľka   okrskovej volebnej komisie; dodala, že   jedného z „výjazdov“ sa ako 3. členka popri predsedníčke a zapisovateľke okrskovej volebnej komisie zúčastnila aj členka miestnej volebnej komisie (svedkyňa P. H.).

Svedkyňa   S.   Š.   uviedla,   že   vo   voľbách   vykonávala   funkciu   členky   okrskovej volebnej komisie č. 1. K procesu hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky uviedla: „Chodili sme vždy dve - pani Š. a ja - a potom pri nás bola pani Z. alebo H., alebo F.   Od   pani   K.   som   si   vždy   vyzdvihla   toľko   hlasovacích   lístkov,   ku   koľkým   sme   šli. Po návrate som nahlásila, u koho sme boli a zaznamenali to do voličského zoznamu.“Svedkyňa v odpovedi na položenú otázku uviedla, že zoznam voličov žiadajúcich o hlasovanie   do   prenosnej   volebnej   schránky   sa   vytvoril   na   základe   ich   telefonických požiadaviek, pričom ho spisovala zapisovateľka miestnej volebnej komisie – pani Š., ktorá súčasne   okrskovej   volebnej   komisii   oznamovala   tieto   žiadosti   voličov.   Na   otázku,   kto uvedenú osobu poveril touto činnosťou a či ako členka okrskovej volebnej komisie poznala dôvody žiadosti voličov hlasovať prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, svedkyňa odpovedala,   že   sa   k   prvej   otázke   nevie   vyjadriť   a   pokiaľ   ide   o   druhú   otázku,   dôvody takýchto žiadosti neskúmala.

Svedkyňa tiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že je v obci u niektorých voličov zvykom nosiť so sebou k aktu hlasovania lístky s označením poradových čísel kandidátov, ktorým má v úmysle volič odovzdať svoj hlas.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľa   svedkyňa   odpovedala,   že   jej zamestnávateľom je Z. H.

Svedkyňa   J.   Š.   vo   svojom   doplňujúcom   výsluchu   uviedla,   že   hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky sa začalo realizovať asi o 15:30 h. Svedkyňa pri   výsluchu   ozrejmila   spôsob   kreovania   zoznamu   voličov   žiadajúcich   o   hlasovanie prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   telefonicky,   a   síce   že   tieto   telefonické požiadavky voličov na telefónne číslo obecného úradu preberala zapisovateľka miestnej volebnej komisie – pani Š. Zoznam voličov, ktorí požiadali o takýto spôsob hlasovania, vyhotovila pani Š. – zapisovateľka miestnej volebnej komisie a pani K. – členka miestnej volebnej komisie. Svedkyňa na otázku, či bol okrskovej volebnej komisii voličmi oznámený dôvod ich požiadavky na hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, uviedla: „Ja som sa nikoho nepýtala“ a tiež že nemá dôvod „pýtať sa občanov, čo im je“. Svedkyňa   popísala   zloženie „výjazdov“ okrskovej   volebnej   komisie   s   prenosnou volebnou schránkou, a síce že sa ich v každom jednotlivom prípade zúčastnila ona samotná a ďalšia členka okrskovej volebnej komisie (S. Š.), pričom „1. výjazdu“ sa zúčastnila aj zapisovateľka okrskovej volebnej komisie (svedkyňa A. Z.), „2. výjazdu“ navyše členka miestnej volebnej komisie P. H. a „3. výjazdu“ navyše členka okrskovej volebnej komisie M. F.Podľa vyjadrenia svedkyne boli členom „výjazdu“ vydané hlasovacie lístky podľa počtu voličov žiadajúcich o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.Účasť   takto   hlasujúcich   voličov   do   prenosnej   volebnej   schránky   vyznačili zakrúžkovaním v zozname voličov už spomenuté osoby – pani Š. a pani K.

Svedkyňa   ďalej   popísala   priebeh   hlasovania   do   prenosnej   schránky   v   domove sociálnych služieb, kde mali hlasovať   podľa jej vyjadrenia tri voličky, ktorým poskytli schránku   a   ktorým   pri   úprave   hlasovacích   lístkov   pomáhali   opatrovateľky.   Svedkyňa uviedla, že sa na upravovanie hlasovacích lístkov týmito voličkami nedívala, pretože bola otočená.

Na   otázku   právneho   zástupcu,   či   bola   svedkyňa   prítomná   pri   hlasovaní   voličky uvedenej v zozname voličov hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky pod menom M. H., svedkyňa odpovedala, že takúto osobu nepozná.

5. Dňa 24. februára 2011 predložil sťažovateľ ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom objasnil   okolnosti   spísania „úradných   záznamov“ obyvateľov   obce   tvoriacich   prílohu podanej sťažnosti. Sťažovateľ sa vyjadril, že v snahe uniesť dôkazné bremeno požiadal obyvateľov obce,   ktorí mali informácie o nezákonnosti   a neústavnosti   volieb, aby tieto skutočnosti   potvrdili   písomne   s   notárskym   overením   ich   podpisu.   Sťažovateľ   ubezpečil ústavný súd, že pri spísaní týchto listín autorov vyhlásení vo vzťahu k obsahu ich vyjadrení nijakým spôsobom neovplyvňoval.

Naproti tomu sťažovateľ poukázal na formu „záznamov“ obsahujúcich vyhlásenia obyvateľov obce predložených odporkyňou, ktorých obsah podľa jeho vyjadrenia príslušné osoby   neovplyvňovali,   pretože   ich   text   bol „s   vysokou   pravdepodobnosťou   vopred pripravený“.   Sťažovateľ   tiež   argumentoval,   že   podpisy   na   týchto „záznamoch“ neboli overené   pred   nestranným   notárom,   ale   pracovníkom   obecného   úradu, „podriadeného odporkyni“.

  Sťažovateľ prezentoval vo vyjadrení aj ďalší dôvod spísania ním predložených „úradných záznamov“, ktorým bola podľa neho snaha uspieť v dokazovaní aj v prípade, že dôjde k následnému ovplyvňovaniu či zastrašovaniu autorov týchto listín. Toto tvrdenie podporil   odkazom   na   časť   výpovede   svedka   J.   B.,   ktorý   sa   počas   výsluchu   zmienil o svojich   podozreniach   z „vyhrážok“ adresovaných   jeho   osobe   odporkyňou prostredníctvom svedkyne V. Č.

Dôkazom o ovplyvňovaní svedkov v čase po podaní sťažnosti je podľa sťažovateľa „i zmena v postoji svedka J. B.“, ktorý však i napriek tomu nepoprel počas svojho výsluchu, že mu mali byť odovzdané lístky s poradovými číslami kandidátov, v prospech ktorých mali byť niektorí voliči ovplyvňovaní.

Sťažovateľ   v   závere   dodal,   že   výpoveď   svedkyne   V.   Č.   považuje   za   účelovú a na podporu   svojich   tvrdení „o   aktivitách“ menovanej   priložil   k   vyjadreniu „úradné záznamy“   (A. B. z 3. decembra 2010, Z. B. z 3. decembra 2010 a O. B. zo 6. decembra 2010).   Súčasťou   tohto   stanoviska   boli   aj   ďalšie   dva   „úradné   záznamy“ (D.   D. z 5. decembra   2010   a N.   Š.   z 3. decembra   2010)   objasňujúce   spôsob   získania   už spomenutých útržkov lístkov.

6. Ústavný   súd   preskúmaním   dodatočne   sťažovateľom   predložených   šiestich „úradných záznamov“ zistil, že v piatich prípadoch ide o písomné vyhlásenia obyvateľov obce,   ktorými „dosvedčujú“, že počuli v dňoch 26. a 27. novembra 2010 od iných osôb informácie o obdarúvaní občanov rómskej národnosti v súvislosti s komunálnymi voľbami v obci, v dvoch prípadoch sú uvedené tiež informácie o tom, akým spôsobom sa 2 útržky lístkov (s návodom koho voliť) dostali k sťažovateľovi. Ani v jednom prípade teda nejde o priame svedectvo.

V jednom prípade ide o vyhlásenie svedka J. B. o údajnom nátlaku na jeho osobu v súvislosti s jeho svedectvom pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   využíva   svoju   právomoc   pri   zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie   ustanovení   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá   v   príčinnej   súvislosti   má   za   následok   nezákonnosť   volieb,   resp.   nezákonnosť   ich výsledku   (PL.   ÚS   14/99,   PL.   ÚS   32/03).   Porušenie   ústavnosti   a   zákonnosti   vo   fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku   volieb.   Základným   predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je preukázanie takých   porušení   volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

Ústavný súd uplatnil citované východiskové tézy aj pri posúdení argumentačných námietok sťažovateľa týkajúcich sa napadnutých volieb starostu obce.

Sťažovateľ   opiera   svoju   sťažnosť   v   prvom   rade   o   tvrdenie,   že   v   priebehu   fázy prípravy   volieb   došlo   k   porušeniu   pravidiel   vedenia   volebnej   kampane   zakotvených v ustanoveniach § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách, a to aktivitami tzv. kupovania hlasov voličov v prospech kandidatúry odporkyne počas volebného moratória.

Ďalším ťažiskovým bodom sťažnosti je námietka porušenia ustanovení upravujúcich inštitút hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky zakotvený v § 31 ods. 6 zákona o voľbách. Sťažovateľ porušenie citovaného ustanovenia videl jednak v skutočnosti, že uvedený spôsob hlasovania bol realizovaný aj v prípadoch, keď na to neboli splnené zákonné dôvody, ako aj v tom, že v niekoľkých prípadoch sa voľby do prenosnej volebnej schránky zúčastnil nedostatočný počet členov okrskovej volebnej komisie. Napokon podľa sťažovateľa malo dojsť u niektorých takto hlasujúcich voličov k porušeniu princípu tajnosti hlasovania, teda k porušeniu čl. 30 ods. 3 ústavy.

Ústavný   súd   posudzujúc   tvrdenia   sťažovateľa,   vyjadrenia   odporkyne   a   obsah predložených   „úradných   záznamov“   a   výpovedí   svedkov   vyhodnotil   ich   dôkaznú   silu riadiac   sa   dôsledne   zásadou   voľného   hodnotenia   dôkazov   ukladajúcou   zhodnotiť   každý dôkaz   jednotlivo   a   všetky   dôkazy   v   ich   vzájomných   súvislostiach.   Na   základe   takto vykonaného dokazovania dospel k týmto skutkovým zisteniam a relevantným záverom:

1. K námietke týkajúcej sa tzv. kupovania hlasov voličov

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa   ustanovenia   §   30   ods.   1   zákona   o   voľbách   volebná   kampaň   je   činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania podľa   odseku   4, hromadných   informačných   prostriedkov,   plagátov alebo iných   nosičov informácií.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o voľbách volebná kampaň sa začína 17 dní a končí   sa   48   hodín   pred   začiatkom   volieb.   Vedenie   kampane mimo   určeného   času   je zakázané.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom   okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   poskytovanie   „protihodnoty“ za hlasovanie   vo   voľbách   je   protiústavné,   lebo   účelom   aktívneho   volebného   práva   je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech.Tzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06).

Svedok J. B., ktorý v spísanej listine predloženej ústavnému súdu ešte pred jeho vypočutím   podal   vyhlásenie   o   aktivite   smerujúcej   k   ovplyvneniu   jeho   voličského rozhodnutia odmenou v peňažnej podobe, však toto tvrdenie pri svojej výpovedi poprel. Ústavný   súd   vzhľadom   na   prioritné   postavenie   svedeckej   výpovede   ako   dôkazného prostriedku   v   procese   dokazovania   jej   musel   dať   prednosť   a   „kúpenie“   tohto   voliča považuje za nepreukázané.

Svedok E. B. poskytol ústavnému súdu svedeckú výpoveď o okolnostiach týkajúcich sa volieb (konkrétne o kupovaní hlasov voličov), ktoré mu sprostredkovali iné, svedkom neidentifikované   osoby.   Takémuto   svedectvu   „z   druhej   ruky“   však   nemožno   prisúdiť dostatočnú   dôkaznú   relevanciu.   Analogický   záver   platí   aj   v   prípade   sťažovateľom dodatočne predložených „úradných záznamov“ piatich obyvateľov obce.

Svedkyňa   L.   G.   poskytla   síce   svedectvo   priame   a   presvedčivé,   avšak   toto nepotvrdilo ťažiskovú časť otázky kupovania hlasov.

Svedok   J.   B.   vypovedal   jednoznačne,   obsah   jeho   výpovede   korešpondoval s vyhlásením obsiahnutým v ním spísanom „úradnom zázname“, logicky a súvislo popísal, ako   naložil   s   listinnými   pokynmi,   ktoré   dostal   po   prijatí   naturálnej   odmeny.   Ani argumentácia   odporkyne   o   závislosti   tohto   svedka   na   požívaní   alkoholických   nápojov nespochybnila záver ústavného súdu, že vo vzťahu k jeho osobe došlo deň predchádzajúci konaniu volieb   k aktivite smerujúcej k ovplyvneniu   jeho slobodného rozhodnutia, a to nabádaním odovzdať svoj hlas vo voľbách na funkciu starostu obce v prospech odporkyne za poskytnutú naturálnu odmenu. Obsah tej časti výpovede tohto svedka, v ktorej poukazuje na údajný nátlak vyvíjaný na jeho osobu (svedkyňou V. Č.) v súvislosti s jeho svedectvom, nepovažuje ústavný súd za relevantný pri posudzovaní tejto časti sťažnosti, pretože tento svedok napokon vypovedal v prospech tvrdení sťažovateľa o tzv. kupovaní jeho ako voliča. To   isté   platí   o písomnom   vyhlásení   z 11.   februára   2011,   ktoré   sťažovateľ   dodatočne predložil.

Ústavný   súd   k   tejto   námietke   sťažovateľa   konštatuje,   že   napriek   kvantite sťažovateľom   ponúknutých   vyhlásení   obyvateľov   obce   týkajúcich   sa   kupovania   hlasov („úradné   záznamy“   7   osôb),   pretransformovaných   v   niekoľkých   prípadoch   do   ich svedeckých   výpovedí   pred   ústavným   súdom   sa   s   výnimkou   jedného   svedectva   (J.   B.) tvrdené „kupovanie hlasov“ voličov nepotvrdilo.

2. K sťažovateľovej námietke týkajúcej sa porušenia ustanovení § 31 ods. 6 zákona   o   voľbách   upravujúcich   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej schránky

Podľa ustanovení § 31 ods. 6 zákona o voľbách môže volič požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu a to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takomto prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličom dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Po podrobnom posúdení obsahu všetkých svedeckých výpovedí osôb plniacich úlohy subjektov   zabezpečujúcich   priebeh   volieb   a   zároveň   priamo   zúčastnených   na   úkonoch zabezpečujúcich   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   ústavný   súd dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa smerujúcich k námietke porušenia citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   predstavuje   výnimku z pravidla   vykonávania   aktu   hlasovania   vo   volebnej   miestnosti,   kde   je   transparentnosť hlasovania a celkového priebehu volieb zabezpečená intenzívnym dohľadom „kolektívneho kontrolného oka“ príslušnej okrskovej volebnej komisie.

Zo svedeckých výpovedí (J. Š., M. F. a S. Š.) vyplynulo, s výnimkou prípadov, keď išlo o žiadosti osobne prítomných voličov vo volebnej miestnosti pre svojich príbuzných, že okrsková   volebná   komisia   vôbec   nevyžadovala   od   voličov   odôvodnenie   ich   žiadosti o možnosť   voliť   do   prenosnej   volebnej   schránky   ich   zdravotným   stavom   alebo   iným závažným dôvodom. Túto skutočnosť považuje ústavný súd za jednoznačne preukázanú tým   skôr,   že   ju   svedkyňa   J.   Š.,   ktorá   bola   predsedníčkou   tejto   komisie,   opakovane vo svojich výpovediach potvrdila. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje zároveň porušenie § 31 ods. 6 prvej vety zákona o voľbách.

Rovnako   bolo   preukázané,   že   po   návrate   členov   okrskovej   volebnej   komisie do volebnej   miestnosti,   mená   voličov,   ktorí   hlasovali   do   prenosnej   volebnej   schránky, vyznačovala v zozname voličov aj neoprávnená osoba (zapisovateľka miestnej volebnej komisie). Postup   okrskovej volebnej komisie v tomto prípade zákon explicitne neupravuje, ale oprávnenie robiť záznamy vo volebnej dokumentácii analogicky vyplýva z postavenia a úloh členov tejto komisie podľa volebného zákona. Napriek tomu, že zoznam voličov predstavuje z pohľadu § 37 ods. 2 volebného zákona významný volebný dokument (ako jeden   z   najdôležitejších   kontrolných   nástrojov   umožňujúcich   zamedziť   nedovolenej manipulácii výsledkov hlasovania), v tomto prípade však podľa názoru ústavného išlo skôr o   organizačný   nedostatok,   z ktorého   nemožno   bez ďalšieho   odvodiť   porušenie   zákona, pretože uvedené záznamy neoprávnenou osobou sa nerobili netransparentne ani tajne, ale pred   zrakom   členov   okrskovej   volebnej   komisie.   Navyše,   sťažovateľ   nenamietal manipuláciu s volebnou dokumentáciou a tá nevplynula ani z jej preskúmania ústavným súdom, ani z iného dokazovania.

Ďalej   z   dokazovania   v   súvislosti   s   hlasovaním   do   prenosnej   volebnej   schránky vyplynulo,   že   v   prípade   telefonických   žiadostí   o   tento   spôsob   hlasovania   neprijímala okrsková volebná komisia, ale zapisovateľka miestnej volebnej komisie.

Aj   v   tomto   prípade   platí,   že   nanajvýš   možno   hovoriť   o   formálnom   porušení volebného zákona, pretože žiadna príčinná súvislosť medzi týmto nedostatkom a zisteným výsledkom volieb sa nepreukázala.

Tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa účasti iba jednej členky okrskovej volebnej komisie pri niektorých prípadoch   hlasovania do prenosnej volebnej schránky   potvrdila svedkyňa M. F., ale z jej výpovede sa nedá jednoznačne určiť, koľkých prípadov (voličov) sa tento nedostatok týkal. K potvrdeniu uvedenej skutočnosti smeruje aj výpoveď svedkyne P. H., avšak jej svedectvo vychádza výlučne z toho, že „určite som videla po celý čas pani Š. počas   neprítomnosti   pani   Š.   a Z.“, a   ako   sama   uviedla,   svoj   záver   o   tom,   že   voľby do prenosnej volebnej schránky sa v niektorých prípadoch uskutočnili za prítomnosti iba jednej   členky   (v   tomto   prípade   predsedníčky)   okrskovej   volebnej   komisie,   odvodila z matematickej úvahy, pričom nevedela potvrdiť, že práve v tom čase, keď podľa nej boli vo   volebnej   miestnosti   prítomné   štyri   (z   piatich)   členky   komisie,   sa   skutočne   volilo do prenosnej volebnej schránky.

Celkom protichodne vyzneli výpovede ďalších troch svedkýň (J. Š., S. Š. a A. Z.). Tieto svedkyne zhodne tvrdili, že každého „výjazdu“ s prenosnou volebnou schránkou sa zúčastnili najmenej dve členky komisie (J. Š. so S. Š., resp. M. F.). Z ich výpovedí tiež vyplynulo, že v niektorých prípadoch mali účasť na takejto voľbe aj ďalšie osoby (P. H. a A. Z.) a v jednom prípade išlo o tri členky okrskovej volebnej komisie (J. Š., S. Š. a M. F.).

Za   danej   dôkaznej   situácie   nemôže   ústavný   súd   považovať   tvrdenie   sťažovateľa o porušení § 31 ods. 6 druhej vety volebného zákona za preukázané.

Pozitívne   zistenie   účasti   ďalších   osôb,   ktoré   neboli   členmi   okrskovej   volebnej komisie, resp. účasť (v jednom prípade) na voľbe do prenosnej volebnej schránky až troch členiek   komisie   je   nesporne   formálnym   porušením   volebného   zákona,   ale   ani   v   tomto prípade nebola zistená žiadna príčinná súvislosť s výsledkom volieb starostu.

Zo   svedeckých   výpovedí   vyplynulo   niekoľko   závažných   podozrení   týkajúcich   sa námietky   porušenia   princípu   tajnosti   hlasovania   pri   forme   hlasovania   prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.

Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným   pri   voľbách   aj   po   voľbách.   Má   voličovi   zabezpečiť   nielen   to,   že   ho   pri volebnom akte nebude nikto popri „asistencii“ nejakým spôsobom ovplyvňovať, ale aj to, že nikto nezisťuje, ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia.

K porušeniu požiadavky tajnosti hlasovania výslovne zakotvenej   aj v ustanovení § 31 ods. 6 zákona o voľbách mohlo dôjsť u dvoch voličov („manželia P.“), keď prítomné členky   okrskovej   volebnej   komisie   nezabezpečili,   aby   upravovali   hlasovacie   lístky oddelene. V tomto prípade však ústavnému súdu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, či k porušeniu tajnosti voľby aj skutočne došlo.

Vo   vzťahu   k   priebehu   hlasovania   do   prenosnej   volebnej   schránky   v   domove sociálnych služieb pri ktorom, tak ako bolo popísané vo svedeckých výpovediach, štyrom voličkám asistovali opatrovateľky, ktoré „predčítali mená a za voličky krúžkovali“, by bolo možné hovoriť o porušení princípu tajnosti volieb, avšak ústavný súd musel brať do úvahy, že   išlo   o   voličky,   ktoré   boli   vzhľadom   na   svoj   zdravotný   stav   značne   fyzicky handikepované (čo vyplynulo z tých istých svedeckých výpovedí). Takýto postup potom treba   považovať   za súladný   s   ustanovením   §   32   volebného   zákona,   ktoré   ho   výslovne umožňuje.

Oproti   výpovedi   jednej   zo   svedkýň   (M.   F.)   smerujúcej   k   náznakom,   že   tajnosť hlasovania v danom prípade mohla byť narušená aj v dôsledku osobnej prítomnosti členiek okrskovej volebnej komisie v miestnosti, kde akt hlasovania prebiehal, bola podaná opačná výpoveď   svedkyne   J.   Š.,   podľa   ktorej   členky   okrskovej   volebnej   komisie   prítomné v miestnosti zabezpečili tajnosť hlasovania takým spôsobom, že sa vzdialili mimo dohľad úpravy   hlasovacích   lístkov,   a   teda   samotné   krúžkovanie   hlasovacích   lístkov   nemohli pozorovať.   Tieto   vzájomne   sa   vylučujúce   svedectvá   neumožňujú   ústavnému   súdu jednoznačne   konštatovať   porušenie   princípu   tajnosti   hlasovania   v   okolnostiach   tohto prípadu.

III.

V rámci zhrnutia výsledkov dokazovania ústavný súd berúc do úvahy opakovane vyjadrený svoj názor v doterajšej judikatúre, že poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06), konštatuje že   sťažovateľom   namietané tzv.   kupovanie   hlasov   voličov   sa   preukázalo iba   v   prípade jedného voliča, ktorý bol takto neústavným spôsobom ovplyvnený. Tento samotný fakt však podľa názoru ústavného súdu nie je spôsobilý zvrátiť vo vzťahu k sťažovateľovi výsledok volieb starostu obce.

Zistené porušenie § 31 ods. 6 volebného zákona v súvislosti s voľbou do prenosnej volebnej schránky nevyžadovaním   dôvodov (a tým aj ich neposudzovaním) okrskovou volebnou komisiou, pre ktoré sa má   v jednotlivých prípadoch voľba uskutočniť týmto spôsobom, je nepochybne zásahom do zákonnosti volieb. Toto porušenie volebného zákona má   v   sebe   aj   potenciál   pre   tvrdenie,   že   týmto   spôsobom   mohlo   dôjsť   k   uskutočneniu takéhoto spôsobu voľby v niektorých prípadoch aj objektívne neodôvodnene.

V   súvislosti   s   aplikáciou   citovaného   ustanovenia   volebného   zákona   ústavný   súd neopomína   ani   už   konštatované   jeho   porušenie   pri   vyznačovaní   uskutočnenej   voľby do prenosnej   volebnej   schránky   na   to   neoprávnenou   osobou   a   prijímanie   telefonických žiadostí   o   uskutočnenie   takejto   voľby   okrskovou   volebnou   komisiou   iba   cez sprostredkovateľa.

Uvedená (v druhom a treťom prípade skôr iba formálna) nezákonnosť v postupe okrskovej volebnej komisie, najmä ak jej príčinná súvislosť s konkrétnym ovplyvnením výsledkov volieb nie je daná, musí byť vyvažovaná s významom v čl. 30 ods. 1 ústavy zakotveného práva (všetkých) občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou   svojich   zástupcov.   Ich   porovnaním   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   daných okolnostiach má prednosť uvedené ústavné právo, k naplneniu ktorého aj v týchto sporných prípadoch došlo.

Dôvodnosť   ostatných   námietok   sťažovateľa,   osobitne   námietky   týkajúcej   sa porušenia princípu tajnosti volieb sa nepreukázala.

Na základe všetkých uvedených skutočností možno konštatovať, že kvantitatívny rozsah zisteného neústavného ovplyvňovania voličov, ako aj zistená intenzita pochybení miestnej volebnej komisie pri uskutočnení volieb do prenosnej volebnej schránky v spojení s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľa je celkom zjavne nedostatočná na to, aby   ústavný   súd   mohol   uplatniť   svoju   právomoc   podľa   §   63   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce konané 27. novembra 2010 za neplatné. Z týchto dôvodov bolo potrebné o tejto sťažnosti rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011