znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 22/08-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   17.   septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. G., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. G., L., za účasti Ing. G. M., B., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva B. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. G.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006 doručená sťažnosť JUDr. S. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. G., L., za účasti Ing. G. M., B. (ďalej len „zvolený poslanec“), pre namietanú neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Mestského   zastupiteľstva   B.   (ďalej   aj   „mestské zastupiteľstvo“) konaných 2. decembra 2006.

Sťažovateľka   sa   vo   volebnom   obvode   3   uchádzala   ako   kandidátka   s   poradovým číslom 8 o funkciu poslankyne Mestského zastupiteľstva B. Počet odovzdaných platných hlasovacích   lístkov   bol   20273.   Zvolený   poslanec   získal   celkom   2545   platných   hlasov. Sťažovateľka získala 2531 platných hlasov, teda viac ako 12 % všetkých voličov. Znamená to,   že   je   oprávnená   v zmysle   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   podať   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“).   Sťažovateľka   s ohľadom   na   porušenie   tajnosti   hlasovania   požaduje   zrušenie napadnutého výsledku volieb a žiada ústavný súd, aby ju vyhlásil za zvolenú do mestského zastupiteľstva.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že do Domova dôchodcov v B. (ďalej len „domov dôchodcov“)   priniesli   členovia   Okrskovej   volebnej   komisie   (ďalej   aj   „OVK“)   číslo   23 volebného okrsku číslo 023, volebného obvodu 3, z mesta B. v termíne konania volieb - 2. decembra   2006   prenosnú   volebnú   schránku   na   vykonanie   volieb   obyvateľmi   tohto domova - dôchodcami, z ktorých viacerí trpia vážnymi chorobami vrátane Alzheimerovej.

Pri použití prenosnej volebnej schránky títo členovia okrskovej volebnej komisie podľa   sťažovateľky   nezabezpečili   zákonom   požadovaný postup pri   hlasovaní a tým, že pripúšťali   prítomnosť   ďalších   osôb,   ktoré   mohli   ovplyvňovať   voličov,   porušili   tajnosť hlasovania a demokratickosť volieb. Porušenie tajnosti hlasovania a postupu bolo zistené členom   občianskeho   združenia   Občianske   oko   (ďalej   len   „Občianske   oko“)   a dvomi členkami Ústrednej volebnej komisie (ďalej len „ÚVK“). Sťažovateľka ďalej uviedla, že nevie označiť tieto osoby, má k dispozícii iba uznesenie ÚVK zo zasadnutia z 2. decembra 2006,   v   ktorom   pod   číslom   88   uvádza: „Ústredná   volebná   komisia   berie   na   vedomie informáciu dvoch členiek ÚVK o porušení tajnosti hlasovania pri hlasovaní do prenosnej volebnej   schránky   v   Domove   dôchodcov   v   B. Podľa   vyjadrení   členiek   UVK   členovia okrskovej volebnej komisie nezabezpečili zákonom požadovaný postup pri hlasovaní tým, že pripustili   prítomnosť   ďalších   osôb.   Ústredná   volebná   komisia   konštatuje,   že   uvedeným postupom došlo k porušeniu zákona. Súčasne zasiela uznesenie Miestnej volebnej komisii v B. a Okresnej prokuratúre B.“

Podľa zistenia ÚVK vo volebnom okrsku č. 23 volebného obvodu 3 B. pri hlasovaní do   prenosnej   volebnej   hlasovacej   urny   v   domove   dôchodcov   nebola   dodržaná   tajnosť hlasovania. Hlasovacie lístky napriek uvedenému záväznému zisteniu ÚVK neboli oddelené od ostatných hlasovacích lístkov v tomto volebnom okrsku, ale boli spoločne na konci hlasovania spočítané s ostatnými hlasovacími lístkami. Takéto hlasovacie lístky by pritom mali byť podľa sťažovateľky neplatné, keďže podľa § 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí v znení neskorších predpisov (ďalej aj „volebný zákon“), rubrika - „priestory pre úpravu hlasovacích lístkov“, sú vo volebných miestnostiach na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. V týchto priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen okrskovej volebnej komisie. Podľa ustanovenia § 31 ods. 6 volebného   zákona   volič   môže   požiadať   zo   závažných,   najmä   zdravotných   dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. V takom prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch   svojich   členov   s   prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania. Ak je teda v uznesení č. 88 ÚVK z 2. decembra 2006 uvedené, že podľa informácie dvoch členiek ÚVK bola porušená tajnosť hlasovania pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky, a komisia konštatovala, že týmto postupom došlo k porušeniu zákona, na hlasovacie lístky sa v tomto volebnom okrsku nemalo prihliadať. Navyše, ak sa zúčastnili v domove dôchodcov kontroly postupu pri hlasovaní do prenosnej schránky dve členky ÚVK a zistilo sa porušenie zákona, bol opodstatnený postup podľa § 37 volebného zákona.

Sťažovateľka   vo   volebnom   okrsku   č.   23   ako   kandidátka   č.   8   do   mestského zastupiteľstva   získala   58   hlasov   a   kandidát   č.   19   G.   M.   získal   85   hlasov.   Ak   by   sa z dôvodov   porušenia   volebného   zákona   na   hlasovacie   lístky   v   tomto   volebnom   okrsku neprihliadalo, sťažovateľka by bola riadne zvolená do mestského zastupiteľstva s počtom hlasov 2473 a G. M. by získal 2460 hlasov.

Z obsahu uznesenia č. 88 ÚVK možno podľa sťažovateľky usudzovať, že dve členky ÚVK   na   základe   osobných   zistení   podali   informácie,   v   zmysle   ktorých   bolo   prijaté uznesenie   o   porušení   zákona   pri   hlasovaní   do   prenosnej   volebnej   schránky   v   domove dôchodcov, čo je dôkazom, že postup pri zabezpečovaní hlasov bol v rozpore s postupom upraveným v ustanovení § 31 ods. 6 volebného zákona a môže byť v príčinnom vzťahu k volebnému výsledku. Nebola zabezpečená tajnosť zisťovanej vôle voliča ani vzájomná kontrola členov okrskovej volebnej komisie, ktorí boli prítomní pri hlasovaní do volebnej schránky.

Sťažovateľka je toho názoru, že vo volebnom okrsku č. 23 volebného obvodu 3 B. došlo   pri   hlasovaní   vo   voľbách   do   mestského   zastupiteľstva   k porušeniu   volieb so závažným vplyvom   na ich   výsledok.   Okrsková   volebná komisia   mala   vybrať všetky obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, po ich   spočítaní a porovnaní počtu obálok so záznamami v zozname voličov, ktorí hlasovali do volebnej schránky, a všetky tieto volebné lístky, ktoré sa nachádzali vo volebnej schránke, vylúčiť a oddeliť a spísať o tom   osobitnú   zápisnicu,   pretože   tieto   hlasy   sú   neplatné   z   dôvodu   porušenia   tajnosti hlasovania. Tým, že tieto hlasovacie lístky z volebnej schránky z domova dôchodcov neboli zamiešané medzi ostatné hlasovacie lístky   vo volebnom   okrsku   č.   23,   voľby vykonané v tomto   volebnom   okrsku   volebného   obvodu   3   B.   sú   poznačené   následkami   porušenia zákona, a preto sú podľa názoru sťažovateľky neplatné.

V odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľka   namietala porušenie   základných   práv   podľa čl. 31   ods.   1   a 4   ústavy   a   porušenie čl.   30   ústavy   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej republiky, Ústrednou   volebnou komisiou.   Ústavný súd namietané porušenie   základného práva uvádzané mimo petitu považoval len za súčasť argumentácie sťažovateľky.

Ústavný súd vyzval sťažovateľku, aby upravila návrh rozhodnutia, pretože ústavný súd   nemôže   zrušiť   výsledky   volieb   v jednom   okrsku,   nebrať   voľby   v tomto   okrsku   do úvahy,   a zároveň   na   základe   toho   vyhlásiť   niekoho   iného   za   zvoleného.   Sťažovateľka vzápätí sťažnostný návrh na rozhodnutie upravila.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Ústavný súd pri prerokovaní sťažnosti na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či táto spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20, § 59 a § 60 citovaného zákona a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   predovšetkým   poznamenáva,   že   predmetná   volebná   sťažnosť   je špecifická   tým,   že   sťažovateľka   sa   nedozvedela   o možnom   porušení   tajnosti   volieb bezprostredne, ale zo zápisnice ÚVK. Konštatovanie porušenia volebného zákona ÚVK, hlavným   orgánom   verejnej   moci   zodpovedným   za   priebeh   volieb,   je   závažný   signál v prospech   pochybností   o zákonnosti   priebehu   volieb.   Z tohto   vyplýva,   že   ústavný   súd nemohol v danom prípade žiadať od sťažovateľky označenie ďalších dôkazov, ale aby splnil svoju úlohu ochrancu volieb, musel si sám zabezpečiť ďalšie informácie.

Pri zabezpečovaní dokumentácie ústavný súd zistil, že zapisovateľka ÚVK - JUDr. L. Š.,   zaslala   5.   decembra   2006   Okresnej   prokuratúre   B.   oznámenie   pre   podozrenie   zo spáchania prečinu podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s voľbami v Domove dôchodcov v B. Prokurátor Okresnej prokuratúry B. odovzdal dané oznámenie na   vybavenie   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a kriminálnej polície   –   odboru   skráteného   vyšetrovania,   oddeleniu   skráteného   vyšetrovania,   B. Uznesením z 22. februára 2007 sp. zn. ČVS: ORP-5901/1-OSV-B2-2006 začal poverený vyšetrovateľ   Policajného   zboru   trestné   stíhanie   za   úmyselný   prečin   marenia   prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona preto, že dosiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenom čase dňa 2. decembra 2006 v Domove dôchodcov v B. počas volieb do orgánov samosprávy obcí porušil tajnosť hlasovania tým, že umožnil prítomnosť   nepovolaných   osôb   pri   vyplňovaní   hlasovacích   lístkov   a pri   hlasovaní   do prenosnej volebnej schránky obyvateľmi domova dôchodcov.

Ústavný súd vzhľadom na rovnaký skutkový základ trestného stíhania a volebnej sťažnosti vychádzal z dokazovania, ktoré bolo vykonané vyšetrovateľom Policajného zboru. Svedkyňa JUDr. M. Č., členka ÚVK, vo svojej výpovedi uviedla, že v deň volieb pred obedom   jej   neznámy   občan   oznámil,   že   v domove   dôchodcov   dochádza   k porušovaniu volebných predpisov. S ďalšou kolegyňou, členkou ÚVK, išli uvedený podnet prešetriť. Miesto   s volebnou   urnou   našli   podľa   veľkého   hluku   na   chodbe   domova   dôchodcov. V miestnosti ležali dve panie v dôchodkovom veku a nad jednou z pravej strany stála členka OVK. V tejto miestnosti podľa svedkyne nikto ďalší nebol. Na chodbe však bolo aspoň 8 ľudí z personálu, ktorí „menežovali“ voľby, a vedľa nich stáli členovia OVK. Svedkyňa konštatuje,   že   voľby   mali   organizovať   členovia   OVK,   ale   podľa   zistení   členiek   ÚVK organizácia   pôsobila   zmätočne   a chaoticky,   pričom   podľa   ich   názoru   všetko,   čo   mali vykonávať členovia OVK, vykonával personál domova dôchodcov. Personál roznášal na servírovacích vozíkoch obálky a hlasovacie lístky, avšak svedkyňa nevedela uviesť, či ich rozdával člen OVK, alebo personál. Svedkyňa ďalej uviedla, že konaním členov OVK, ktorí pripustili   prítomnosť   personálu   pri   hlasovaní,   bola   porušená   tajnosť   hlasovania,   avšak dodáva, že priamo videla len situáciu, keď personál s členmi volebnej komisie stáli na chodbe   pred   otvorenými   dverami   miestnosti,   v ktorej   spomínaná   mladá   žena   stála s prenosnou urnou nad voličkou, ktorá sedela a v ruke držala hlasovacie lístky. Svedkyňa sama   uviedla,   že   nevie,   či   volička   už   pred   ich   príchodom   odhlasovala   a v ruke   držala hlasovacie lístky, alebo sa len chystala hlasovať, pretože to nezisťovala. Svedkyňa uviedla aj to, že pri tomto hlasovaní do prenosnej urny bol „oprávnene“ prítomný aj pozorovateľ - člen Občianskeho oka.

Ďalšia svedkyňa, členka ÚVK Mgr. V. S., vypovedala, že v izbe videla členku OVK, ktorá viedla s voličkou rozhovor. Volička držala v ruke volebný lístok. Podľa svedkyne počas   komunikácie   medzi   členkou   OVK   a voličkou   mohla   členka   OVK   nazerať   do hlasovacieho lístka, avšak či doň naozaj nazerala, to nemôže potvrdiť. Po tejto udalosti svedkyňa upozornila, že nie je zachovávaná tajnosť voľby. Ďalej na chodbe pri stole sedel volič,   ktorý   mal   pred   sebou   hlasovací   lístok,   a okolo   stálo   približne   8   až   10   ľudí, pravdepodobne boli z personálu domova dôchodcov, ktorí podľa svedkyne mohli nazrieť do jeho hlasovacieho lístka.

V rámci vyšetrovania vypovedala aj podpredsedníčka OVK, ktorá bola s prenosnou volebnou   urnou   vyslaná   do   domova   dôchodcov.   Vypovedať   už   nemohol   medzičasom zosnulý druhý člen OVK. Svedkyňa I. P. najprv uviedla, že pred samotným začatím volieb predseda OVK všetkých členov podrobne oboznámil o spôsobe organizácie volieb, pričom členovia   vopred   dostali aj písomné   informácie o spôsobe   organizácie volieb. V domove dôchodcov riadne poučili personál, ako budú voľby prebiehať. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo   o voličov   staršieho   veku   s rôznymi   rozumovými   a pohybovými   schopnosťami, požiadali   členovia   OVK   personál,   aby   im   bol   nápomocný   v prípade   výskytu nepredvídaných udalostí. V domove dôchodcov boli mobilní aj imobilní voliči. Personál členom OVK zabezpečil, aby mobilní voliči, ktorí mali záujem voliť, išli do jedálne. Títo voliči odvolili ako prví tak, že po jednom pristupovali k členom OVK, ktorí skontrolovali ich totožnosť a vyškrtli ich zo zoznamu voličov. Ďalej voliči dostali volebné lístky, boli poučení,   a potom   pristúpili   za   plentu,   kde   vyplnili   hlasovací   lístok,   následne   sa   vrátili k členom   OVK   a vhodili   hlasovací   lístok   do   urny.   Podľa   poučenia   členmi   OVK   mal personál zabezpečiť, aby sa voliči, ktorí už odvolili, nenachádzali na miestach, kde budú prebiehať ďalšie voľby. Pretože je v domove dôchodcov pomerne voľný pohyb obyvateľov, voliči, ktorí odvolili, sa pohybovali na chodbách.

Podľa výpovede menovanej svedkyne vo voľbách pokračovali s imobilnými voličmi, ktorí prejavili záujem voliť. Postupne začali navštevovať každú izbu domova dôchodcov. Člen volebnej komisie, ktorý tam bol so svedkyňou, bol vždy o jednu izbu pred svedkyňou, skontroloval   totožnosť   voliča,   vyškrtol   ho zo   zoznamu,   rozdal   volebné lístky,   prípadne odpovedal   na   vzniknuté   otázky,   poučil   voličov,   vyšiel   z izby   a zavrel   za   sebou   dvere. Pri otváraní obálok,   a   teda   vypĺňaní hlasovacieho   lístka,   sa   v jednotlivých   izbách   nikto okrem   voliča   nenachádzal.   Do   už   takto   vybavenej   volebnej   miestnosti   vošla   následne svedkyňa s prenosnou urnou a od každého voliča vyzbierala hlasovacie lístky, a to tak, že každý sám vhodil lístok do urny. Po vstupe do miestnosti po sebe vždy zatvárala dvere. V miestnosti   sa   pri   odovzdávaní   hlasovacích   lístkov   nikto   okrem   svedkyne   a voličov nenachádzal. Po vyzbieraní hlasovacích lístkov od všetkých voličov sa členovia OVK vrátili späť na ZŠ.

Svedkyňa   nemá   vedomosť   o tom,   že   by   sa   lístky   prevážali   a rozdávali   z vozíka, pretože o túto časť volieb sa staral druhý člen OVK. Personál domova dôchodcov podľa svedkyne do volieb nezasahoval.

Na   voľbách   v domove   dôchodcov   sa   zúčastnil   aj   pozorovateľ   Občianskeho   oka A. V., ktorý bol tiež vypočutý ako svedok. Jeho výsluch navrhla aj sťažovateľka. Svedok sa zúčastnil ako pozorovateľ už na štyroch voľbách. Svedok na ZŠ zistil, že dvaja členovia OVK išli s prenosnou urnou do domova dôchodcov, a tak išiel za nimi. Keď prišiel, voľby už prebiehali. V čase jeho príchodu členovia OVK chodili s prenosnou urnou po izbách s imobilnými   obyvateľmi.   Členom   OVK   - „mladej   slečne“ a pánovi   sa   predstavil   ako pozorovateľ, pričom títo s jeho prítomnosťou súhlasili. V čase prítomnosti svedka v domove dôchodcov,   ako   vyhlásil,   nespozoroval   žiadne   porušenia   zákona   o voľbách.   Z personálu jedna žena pomáhala v komunikácii s obyvateľmi domova. Členovia OVK vykonávali svoju prácu, pričom pán z OVK kontroloval totožnosť voličov, pýtal sa ich, či vôbec majú záujem voliť, a rozdával hlasovacie lístky. „Slečna“ z OVK následne chodila s prenosnou urnou po izbách.

Svedok popísal udalosť, keď do budovy prišli dve členky ÚVK. Vtedy členka OVK vychádzala z izby, kde ležala jedna staršia pani, zatiaľ čo pán z OVK si sadol   k stolu na chodbe   a začal   kontrolovať   zoznam   voličov   podľa   občianskych   preukazov,   ktoré   tesne predtým priniesla pracovníčka domova dôchodcov. Ďalší personál bol na chodbe a dával pozor,   aby   do   jednotlivých   izieb,   okrem   tam   už   ležiacich,   nikto   nechodil.   Personál   do samotných   volieb   nezasahoval   a s nikým   nekomunikoval.   Na   chodbe   ich   bolo   asi   8   a vzájomne debatovali. Členky ÚVK, keď videli túto situáciu, začali hlasno vykrikovať a argumentovať,   že   voľby   neprebiehajú   riadne.   Potom   sa   ho   pýtali,   kto   je.   Svedok   im odpovedal, že je pozorovateľ Občianskeho oka. Pýtali sa ho, prečo nezasiahol, a on im odpovedal, že nemôže zasahovať len upozorniť, s čím súhlasili. Svedok členkám ÚVK ešte k uvedenému doplnil, že nespozoroval žiadne porušenie zákona a všetko podľa možností prebieha v poriadku.

Svedok napokon vyhlásil, že podľa jeho vedomia a svedomia počas jeho prítomnosti v domove dôchodcov   nedošlo k žiadnemu porušeniu volebného zákona a členovia OVK svoju úlohu vzhľadom na hendikepovanosť mnohých voličov zvládli.

Pre úplnosť možno ešte dodať, že vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením sp. zn. ČVS: ORP-5901/1-OSV-B2-2006 zo 17. júla 2008 zastavil v danej veci trestné stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom.

III.

1. Z dokazovania teda vyplynuli nasledujúce pre rozhodnutie relevantné závery:

V deň   konania   volieb,   2.   decembra   2006,   sa   v dopoludňajších   hodinách podpredsedníčka OVK spolu s ďalším členom OVK dostavili do Domova dôchodcov v B. s prenosnou volebnou urnou. V čase, keď prebiehali voľby do prenosnej urny imobilnými voličmi,   prišli   do   domova   dôchodcov   dve   členky   ÚVK.   Tie vnímali situáciu,   keď   boli otvorené   dvere   z miestnosti   a členka   OVK   preberala   hlasovací   lístok   odchádzajúc z miestnosti, tak, že mohlo dôjsť k nahliadnutiu do hlasovacieho lístka členkou OVK.

Členka ÚVK V. S. sa taktiež domnievala, že na chodbe pri stole obyvateľ domova dôchodcov označoval hlasovací lístok pred personálom domova dôchodcov. Z výpovede pozorovateľa Občianskeho oka však vyplynulo, že pri stole sa nachádzal člen OVK, ktorý kontroloval zoznam voličov podľa preukazov totožnosti.

Členky ÚVK z atmosféry volieb v domove dôchodcov, tak ako ju ony vnímali počas ich krátkej návštevy, odvodili skutočnosť, že priebeh volieb má systémové chyby. Táto pomerne   všeobecná,   málo   konkretizovaná   kritika,   sa   však   vychádzajúc   z výpovedí pozorovateľa Občianskeho oka a podpredsedníčky OVK nepotvrdila.

2. Po vyhodnotení uvedených súvislostí dôkazov ústavný súd dospel k záveru, že návrh je zjavne neopodstatnený, a teda sťažnosť netreba prijímať na ďalšie konanie.

Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp platný aj pre komunálne voľby (čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb, je umožniť   každému   voličovi,   aby   len   v súlade   s vlastným   presvedčením   dal   hlas   tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň, aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom   na   uvedené   možno   uviesť,   že   vo   všeobecnosti   musia   byť splnené   tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie volebných zákonov; 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby   kandidáta   a 3.   intenzita   protizákonnosti,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavom skutočnej vôle voličov.

Ústavný súd konštatuje, že už prvá podmienka testu v okolnostiach danej veci nebola splnená. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,   že by došlo   k evidentnému   porušeniu tajnosti   hlasovania   v intenzite   spôsobilej   spochybniť   zistené   volebné   výsledky. Zabezpečenie   tajnosti   hlasovania   všeobecne   v domovoch   dôchodcov   alebo   tiež   pri návštevách chorých a starších ľudí je veľmi náročné.

Podľa   §   31   ods.   6   volebného   zákona   volič   môže   požiadať   zo   závažných,   najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Citované ustanovenie   volebného   zákona ustanovuje   iba   cieľ,   ktorý   musí   volebná komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbu členov OVK. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnej komisie upravený jediným pravidlom: sú povinní postupovať tak, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania. Pretože v okolnostiach danej veci nešlo   o volebnú   miestnosť,   nebolo   ani   potrebné,   aby   v nej   boli   vytvorené „oddelené osobitné   priestory   pre   úpravu   hlasovacích   lístkov“,   tak   ako   to   uviedla   sťažovateľka. Členovia OVK mali zabezpečiť za daných podmienok tajnosť hlasovania iným spôsobom.

Z dokazovania   v predmetnej   veci   vyplynulo,   že   dvojica   členov   OVK   vykonala akceptovateľné   opatrenia   na   zabezpečenie   tajnosti   volieb.   Ústavný   súd   nevylučuje,   že mohlo   dôjsť   k parciálnym   nedostatkom,   ale   posudzujúc   situáciu   ako   celok,   táto nesignalizuje   také   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   by   mohlo   viesť   k zneisteniu volebných výsledkov voľby poslancov mestského zastupiteľstva a k vyhláseniu volieb za neplatné. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali vyvíjanie nátlaku na voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta.

Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľkou uvedené skutočnosti nemajú taký charakter a intenzitu, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a následne   prípadne   zrušil   výsledky   volieb do Mestského zastupiteľstva B., čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť (porov. PL. ÚS 73/07).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2008