SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 22/08-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. G., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. G., L., za účasti Ing. G. M., B., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva B. konaných 2. decembra 2006 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. S. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006 doručená sťažnosť JUDr. S. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. G., L., za účasti Ing. G. M., B. (ďalej len „zvolený poslanec“), pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva B. (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“) konaných 2. decembra 2006.
Sťažovateľka sa vo volebnom obvode 3 uchádzala ako kandidátka s poradovým číslom 8 o funkciu poslankyne Mestského zastupiteľstva B. Počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov bol 20273. Zvolený poslanec získal celkom 2545 platných hlasov. Sťažovateľka získala 2531 platných hlasov, teda viac ako 12 % všetkých voličov. Znamená to, že je oprávnená v zmysle § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podať sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Sťažovateľka s ohľadom na porušenie tajnosti hlasovania požaduje zrušenie napadnutého výsledku volieb a žiada ústavný súd, aby ju vyhlásil za zvolenú do mestského zastupiteľstva.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že do Domova dôchodcov v B. (ďalej len „domov dôchodcov“) priniesli členovia Okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“) číslo 23 volebného okrsku číslo 023, volebného obvodu 3, z mesta B. v termíne konania volieb - 2. decembra 2006 prenosnú volebnú schránku na vykonanie volieb obyvateľmi tohto domova - dôchodcami, z ktorých viacerí trpia vážnymi chorobami vrátane Alzheimerovej.
Pri použití prenosnej volebnej schránky títo členovia okrskovej volebnej komisie podľa sťažovateľky nezabezpečili zákonom požadovaný postup pri hlasovaní a tým, že pripúšťali prítomnosť ďalších osôb, ktoré mohli ovplyvňovať voličov, porušili tajnosť hlasovania a demokratickosť volieb. Porušenie tajnosti hlasovania a postupu bolo zistené členom občianskeho združenia Občianske oko (ďalej len „Občianske oko“) a dvomi členkami Ústrednej volebnej komisie (ďalej len „ÚVK“). Sťažovateľka ďalej uviedla, že nevie označiť tieto osoby, má k dispozícii iba uznesenie ÚVK zo zasadnutia z 2. decembra 2006, v ktorom pod číslom 88 uvádza: „Ústredná volebná komisia berie na vedomie informáciu dvoch členiek ÚVK o porušení tajnosti hlasovania pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky v Domove dôchodcov v B. Podľa vyjadrení členiek UVK členovia okrskovej volebnej komisie nezabezpečili zákonom požadovaný postup pri hlasovaní tým, že pripustili prítomnosť ďalších osôb. Ústredná volebná komisia konštatuje, že uvedeným postupom došlo k porušeniu zákona. Súčasne zasiela uznesenie Miestnej volebnej komisii v B. a Okresnej prokuratúre B.“
Podľa zistenia ÚVK vo volebnom okrsku č. 23 volebného obvodu 3 B. pri hlasovaní do prenosnej volebnej hlasovacej urny v domove dôchodcov nebola dodržaná tajnosť hlasovania. Hlasovacie lístky napriek uvedenému záväznému zisteniu ÚVK neboli oddelené od ostatných hlasovacích lístkov v tomto volebnom okrsku, ale boli spoločne na konci hlasovania spočítané s ostatnými hlasovacími lístkami. Takéto hlasovacie lístky by pritom mali byť podľa sťažovateľky neplatné, keďže podľa § 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí v znení neskorších predpisov (ďalej aj „volebný zákon“), rubrika - „priestory pre úpravu hlasovacích lístkov“, sú vo volebných miestnostiach na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. V týchto priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen okrskovej volebnej komisie. Podľa ustanovenia § 31 ods. 6 volebného zákona volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania. Ak je teda v uznesení č. 88 ÚVK z 2. decembra 2006 uvedené, že podľa informácie dvoch členiek ÚVK bola porušená tajnosť hlasovania pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky, a komisia konštatovala, že týmto postupom došlo k porušeniu zákona, na hlasovacie lístky sa v tomto volebnom okrsku nemalo prihliadať. Navyše, ak sa zúčastnili v domove dôchodcov kontroly postupu pri hlasovaní do prenosnej schránky dve členky ÚVK a zistilo sa porušenie zákona, bol opodstatnený postup podľa § 37 volebného zákona.
Sťažovateľka vo volebnom okrsku č. 23 ako kandidátka č. 8 do mestského zastupiteľstva získala 58 hlasov a kandidát č. 19 G. M. získal 85 hlasov. Ak by sa z dôvodov porušenia volebného zákona na hlasovacie lístky v tomto volebnom okrsku neprihliadalo, sťažovateľka by bola riadne zvolená do mestského zastupiteľstva s počtom hlasov 2473 a G. M. by získal 2460 hlasov.
Z obsahu uznesenia č. 88 ÚVK možno podľa sťažovateľky usudzovať, že dve členky ÚVK na základe osobných zistení podali informácie, v zmysle ktorých bolo prijaté uznesenie o porušení zákona pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov, čo je dôkazom, že postup pri zabezpečovaní hlasov bol v rozpore s postupom upraveným v ustanovení § 31 ods. 6 volebného zákona a môže byť v príčinnom vzťahu k volebnému výsledku. Nebola zabezpečená tajnosť zisťovanej vôle voliča ani vzájomná kontrola členov okrskovej volebnej komisie, ktorí boli prítomní pri hlasovaní do volebnej schránky.
Sťažovateľka je toho názoru, že vo volebnom okrsku č. 23 volebného obvodu 3 B. došlo pri hlasovaní vo voľbách do mestského zastupiteľstva k porušeniu volieb so závažným vplyvom na ich výsledok. Okrsková volebná komisia mala vybrať všetky obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, po ich spočítaní a porovnaní počtu obálok so záznamami v zozname voličov, ktorí hlasovali do volebnej schránky, a všetky tieto volebné lístky, ktoré sa nachádzali vo volebnej schránke, vylúčiť a oddeliť a spísať o tom osobitnú zápisnicu, pretože tieto hlasy sú neplatné z dôvodu porušenia tajnosti hlasovania. Tým, že tieto hlasovacie lístky z volebnej schránky z domova dôchodcov neboli zamiešané medzi ostatné hlasovacie lístky vo volebnom okrsku č. 23, voľby vykonané v tomto volebnom okrsku volebného obvodu 3 B. sú poznačené následkami porušenia zákona, a preto sú podľa názoru sťažovateľky neplatné.
V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie základných práv podľa čl. 31 ods. 1 a 4 ústavy a porušenie čl. 30 ústavy Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ústrednou volebnou komisiou. Ústavný súd namietané porušenie základného práva uvádzané mimo petitu považoval len za súčasť argumentácie sťažovateľky.
Ústavný súd vyzval sťažovateľku, aby upravila návrh rozhodnutia, pretože ústavný súd nemôže zrušiť výsledky volieb v jednom okrsku, nebrať voľby v tomto okrsku do úvahy, a zároveň na základe toho vyhlásiť niekoho iného za zvoleného. Sťažovateľka vzápätí sťažnostný návrh na rozhodnutie upravila.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Ústavný súd pri prerokovaní sťažnosti na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či táto spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20, § 59 a § 60 citovaného zákona a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že predmetná volebná sťažnosť je špecifická tým, že sťažovateľka sa nedozvedela o možnom porušení tajnosti volieb bezprostredne, ale zo zápisnice ÚVK. Konštatovanie porušenia volebného zákona ÚVK, hlavným orgánom verejnej moci zodpovedným za priebeh volieb, je závažný signál v prospech pochybností o zákonnosti priebehu volieb. Z tohto vyplýva, že ústavný súd nemohol v danom prípade žiadať od sťažovateľky označenie ďalších dôkazov, ale aby splnil svoju úlohu ochrancu volieb, musel si sám zabezpečiť ďalšie informácie.
Pri zabezpečovaní dokumentácie ústavný súd zistil, že zapisovateľka ÚVK - JUDr. L. Š., zaslala 5. decembra 2006 Okresnej prokuratúre B. oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s voľbami v Domove dôchodcov v B. Prokurátor Okresnej prokuratúry B. odovzdal dané oznámenie na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície – odboru skráteného vyšetrovania, oddeleniu skráteného vyšetrovania, B. Uznesením z 22. februára 2007 sp. zn. ČVS: ORP-5901/1-OSV-B2-2006 začal poverený vyšetrovateľ Policajného zboru trestné stíhanie za úmyselný prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona preto, že dosiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenom čase dňa 2. decembra 2006 v Domove dôchodcov v B. počas volieb do orgánov samosprávy obcí porušil tajnosť hlasovania tým, že umožnil prítomnosť nepovolaných osôb pri vyplňovaní hlasovacích lístkov a pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky obyvateľmi domova dôchodcov.
Ústavný súd vzhľadom na rovnaký skutkový základ trestného stíhania a volebnej sťažnosti vychádzal z dokazovania, ktoré bolo vykonané vyšetrovateľom Policajného zboru. Svedkyňa JUDr. M. Č., členka ÚVK, vo svojej výpovedi uviedla, že v deň volieb pred obedom jej neznámy občan oznámil, že v domove dôchodcov dochádza k porušovaniu volebných predpisov. S ďalšou kolegyňou, členkou ÚVK, išli uvedený podnet prešetriť. Miesto s volebnou urnou našli podľa veľkého hluku na chodbe domova dôchodcov. V miestnosti ležali dve panie v dôchodkovom veku a nad jednou z pravej strany stála členka OVK. V tejto miestnosti podľa svedkyne nikto ďalší nebol. Na chodbe však bolo aspoň 8 ľudí z personálu, ktorí „menežovali“ voľby, a vedľa nich stáli členovia OVK. Svedkyňa konštatuje, že voľby mali organizovať členovia OVK, ale podľa zistení členiek ÚVK organizácia pôsobila zmätočne a chaoticky, pričom podľa ich názoru všetko, čo mali vykonávať členovia OVK, vykonával personál domova dôchodcov. Personál roznášal na servírovacích vozíkoch obálky a hlasovacie lístky, avšak svedkyňa nevedela uviesť, či ich rozdával člen OVK, alebo personál. Svedkyňa ďalej uviedla, že konaním členov OVK, ktorí pripustili prítomnosť personálu pri hlasovaní, bola porušená tajnosť hlasovania, avšak dodáva, že priamo videla len situáciu, keď personál s členmi volebnej komisie stáli na chodbe pred otvorenými dverami miestnosti, v ktorej spomínaná mladá žena stála s prenosnou urnou nad voličkou, ktorá sedela a v ruke držala hlasovacie lístky. Svedkyňa sama uviedla, že nevie, či volička už pred ich príchodom odhlasovala a v ruke držala hlasovacie lístky, alebo sa len chystala hlasovať, pretože to nezisťovala. Svedkyňa uviedla aj to, že pri tomto hlasovaní do prenosnej urny bol „oprávnene“ prítomný aj pozorovateľ - člen Občianskeho oka.
Ďalšia svedkyňa, členka ÚVK Mgr. V. S., vypovedala, že v izbe videla členku OVK, ktorá viedla s voličkou rozhovor. Volička držala v ruke volebný lístok. Podľa svedkyne počas komunikácie medzi členkou OVK a voličkou mohla členka OVK nazerať do hlasovacieho lístka, avšak či doň naozaj nazerala, to nemôže potvrdiť. Po tejto udalosti svedkyňa upozornila, že nie je zachovávaná tajnosť voľby. Ďalej na chodbe pri stole sedel volič, ktorý mal pred sebou hlasovací lístok, a okolo stálo približne 8 až 10 ľudí, pravdepodobne boli z personálu domova dôchodcov, ktorí podľa svedkyne mohli nazrieť do jeho hlasovacieho lístka.
V rámci vyšetrovania vypovedala aj podpredsedníčka OVK, ktorá bola s prenosnou volebnou urnou vyslaná do domova dôchodcov. Vypovedať už nemohol medzičasom zosnulý druhý člen OVK. Svedkyňa I. P. najprv uviedla, že pred samotným začatím volieb predseda OVK všetkých členov podrobne oboznámil o spôsobe organizácie volieb, pričom členovia vopred dostali aj písomné informácie o spôsobe organizácie volieb. V domove dôchodcov riadne poučili personál, ako budú voľby prebiehať. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o voličov staršieho veku s rôznymi rozumovými a pohybovými schopnosťami, požiadali členovia OVK personál, aby im bol nápomocný v prípade výskytu nepredvídaných udalostí. V domove dôchodcov boli mobilní aj imobilní voliči. Personál členom OVK zabezpečil, aby mobilní voliči, ktorí mali záujem voliť, išli do jedálne. Títo voliči odvolili ako prví tak, že po jednom pristupovali k členom OVK, ktorí skontrolovali ich totožnosť a vyškrtli ich zo zoznamu voličov. Ďalej voliči dostali volebné lístky, boli poučení, a potom pristúpili za plentu, kde vyplnili hlasovací lístok, následne sa vrátili k členom OVK a vhodili hlasovací lístok do urny. Podľa poučenia členmi OVK mal personál zabezpečiť, aby sa voliči, ktorí už odvolili, nenachádzali na miestach, kde budú prebiehať ďalšie voľby. Pretože je v domove dôchodcov pomerne voľný pohyb obyvateľov, voliči, ktorí odvolili, sa pohybovali na chodbách.
Podľa výpovede menovanej svedkyne vo voľbách pokračovali s imobilnými voličmi, ktorí prejavili záujem voliť. Postupne začali navštevovať každú izbu domova dôchodcov. Člen volebnej komisie, ktorý tam bol so svedkyňou, bol vždy o jednu izbu pred svedkyňou, skontroloval totožnosť voliča, vyškrtol ho zo zoznamu, rozdal volebné lístky, prípadne odpovedal na vzniknuté otázky, poučil voličov, vyšiel z izby a zavrel za sebou dvere. Pri otváraní obálok, a teda vypĺňaní hlasovacieho lístka, sa v jednotlivých izbách nikto okrem voliča nenachádzal. Do už takto vybavenej volebnej miestnosti vošla následne svedkyňa s prenosnou urnou a od každého voliča vyzbierala hlasovacie lístky, a to tak, že každý sám vhodil lístok do urny. Po vstupe do miestnosti po sebe vždy zatvárala dvere. V miestnosti sa pri odovzdávaní hlasovacích lístkov nikto okrem svedkyne a voličov nenachádzal. Po vyzbieraní hlasovacích lístkov od všetkých voličov sa členovia OVK vrátili späť na ZŠ.
Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by sa lístky prevážali a rozdávali z vozíka, pretože o túto časť volieb sa staral druhý člen OVK. Personál domova dôchodcov podľa svedkyne do volieb nezasahoval.
Na voľbách v domove dôchodcov sa zúčastnil aj pozorovateľ Občianskeho oka A. V., ktorý bol tiež vypočutý ako svedok. Jeho výsluch navrhla aj sťažovateľka. Svedok sa zúčastnil ako pozorovateľ už na štyroch voľbách. Svedok na ZŠ zistil, že dvaja členovia OVK išli s prenosnou urnou do domova dôchodcov, a tak išiel za nimi. Keď prišiel, voľby už prebiehali. V čase jeho príchodu členovia OVK chodili s prenosnou urnou po izbách s imobilnými obyvateľmi. Členom OVK - „mladej slečne“ a pánovi sa predstavil ako pozorovateľ, pričom títo s jeho prítomnosťou súhlasili. V čase prítomnosti svedka v domove dôchodcov, ako vyhlásil, nespozoroval žiadne porušenia zákona o voľbách. Z personálu jedna žena pomáhala v komunikácii s obyvateľmi domova. Členovia OVK vykonávali svoju prácu, pričom pán z OVK kontroloval totožnosť voličov, pýtal sa ich, či vôbec majú záujem voliť, a rozdával hlasovacie lístky. „Slečna“ z OVK následne chodila s prenosnou urnou po izbách.
Svedok popísal udalosť, keď do budovy prišli dve členky ÚVK. Vtedy členka OVK vychádzala z izby, kde ležala jedna staršia pani, zatiaľ čo pán z OVK si sadol k stolu na chodbe a začal kontrolovať zoznam voličov podľa občianskych preukazov, ktoré tesne predtým priniesla pracovníčka domova dôchodcov. Ďalší personál bol na chodbe a dával pozor, aby do jednotlivých izieb, okrem tam už ležiacich, nikto nechodil. Personál do samotných volieb nezasahoval a s nikým nekomunikoval. Na chodbe ich bolo asi 8 a vzájomne debatovali. Členky ÚVK, keď videli túto situáciu, začali hlasno vykrikovať a argumentovať, že voľby neprebiehajú riadne. Potom sa ho pýtali, kto je. Svedok im odpovedal, že je pozorovateľ Občianskeho oka. Pýtali sa ho, prečo nezasiahol, a on im odpovedal, že nemôže zasahovať len upozorniť, s čím súhlasili. Svedok členkám ÚVK ešte k uvedenému doplnil, že nespozoroval žiadne porušenie zákona a všetko podľa možností prebieha v poriadku.
Svedok napokon vyhlásil, že podľa jeho vedomia a svedomia počas jeho prítomnosti v domove dôchodcov nedošlo k žiadnemu porušeniu volebného zákona a členovia OVK svoju úlohu vzhľadom na hendikepovanosť mnohých voličov zvládli.
Pre úplnosť možno ešte dodať, že vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením sp. zn. ČVS: ORP-5901/1-OSV-B2-2006 zo 17. júla 2008 zastavil v danej veci trestné stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom.
III.
1. Z dokazovania teda vyplynuli nasledujúce pre rozhodnutie relevantné závery:
V deň konania volieb, 2. decembra 2006, sa v dopoludňajších hodinách podpredsedníčka OVK spolu s ďalším členom OVK dostavili do Domova dôchodcov v B. s prenosnou volebnou urnou. V čase, keď prebiehali voľby do prenosnej urny imobilnými voličmi, prišli do domova dôchodcov dve členky ÚVK. Tie vnímali situáciu, keď boli otvorené dvere z miestnosti a členka OVK preberala hlasovací lístok odchádzajúc z miestnosti, tak, že mohlo dôjsť k nahliadnutiu do hlasovacieho lístka členkou OVK.
Členka ÚVK V. S. sa taktiež domnievala, že na chodbe pri stole obyvateľ domova dôchodcov označoval hlasovací lístok pred personálom domova dôchodcov. Z výpovede pozorovateľa Občianskeho oka však vyplynulo, že pri stole sa nachádzal člen OVK, ktorý kontroloval zoznam voličov podľa preukazov totožnosti.
Členky ÚVK z atmosféry volieb v domove dôchodcov, tak ako ju ony vnímali počas ich krátkej návštevy, odvodili skutočnosť, že priebeh volieb má systémové chyby. Táto pomerne všeobecná, málo konkretizovaná kritika, sa však vychádzajúc z výpovedí pozorovateľa Občianskeho oka a podpredsedníčky OVK nepotvrdila.
2. Po vyhodnotení uvedených súvislostí dôkazov ústavný súd dospel k záveru, že návrh je zjavne neopodstatnený, a teda sťažnosť netreba prijímať na ďalšie konanie.
Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp platný aj pre komunálne voľby (čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb, je umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň, aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť.
Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
S ohľadom na uvedené možno uviesť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie volebných zákonov; 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Ústavný súd konštatuje, že už prvá podmienka testu v okolnostiach danej veci nebola splnená. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k evidentnému porušeniu tajnosti hlasovania v intenzite spôsobilej spochybniť zistené volebné výsledky. Zabezpečenie tajnosti hlasovania všeobecne v domovoch dôchodcov alebo tiež pri návštevách chorých a starších ľudí je veľmi náročné.
Podľa § 31 ods. 6 volebného zákona volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Citované ustanovenie volebného zákona ustanovuje iba cieľ, ktorý musí volebná komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbu členov OVK. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnej komisie upravený jediným pravidlom: sú povinní postupovať tak, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania. Pretože v okolnostiach danej veci nešlo o volebnú miestnosť, nebolo ani potrebné, aby v nej boli vytvorené „oddelené osobitné priestory pre úpravu hlasovacích lístkov“, tak ako to uviedla sťažovateľka. Členovia OVK mali zabezpečiť za daných podmienok tajnosť hlasovania iným spôsobom.
Z dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že dvojica členov OVK vykonala akceptovateľné opatrenia na zabezpečenie tajnosti volieb. Ústavný súd nevylučuje, že mohlo dôjsť k parciálnym nedostatkom, ale posudzujúc situáciu ako celok, táto nesignalizuje také porušenie volebného zákona, ktoré by mohlo viesť k zneisteniu volebných výsledkov voľby poslancov mestského zastupiteľstva a k vyhláseniu volieb za neplatné. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali vyvíjanie nátlaku na voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta.
Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľkou uvedené skutočnosti nemajú taký charakter a intenzitu, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne prípadne zrušil výsledky volieb do Mestského zastupiteľstva B., čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť (porov. PL. ÚS 73/07).
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2008