znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 21/2018-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov obce Ďačov konaných 10. novembra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha, aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb do orgánov obce Ďačov konaných 10. novembra 2018.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách kandidoval za starostu a poslanca obce a získal „viac ako 10% hlasov ako kandidát na starostu a zároveň viac ako 10% hlasov ako kandidát na poslanca“. V sťažnosti neuvádza, aké ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) či zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) boli v jeho prípade porušené.

3. Sťažovateľ vecne argumentoval tým, že ako pozorovateľ sa po skončení volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Ďačov zúčastnil sčítavania hlasov, a to „[n]a základe kladnej odpovede z Ministerstva vnútra SR, odboru volieb, referenda a politických strán“. Sťažovateľovi v postavení pozorovateľa však nebolo umožnené vidieť, „ktorí kandidáti boli zakrúžkovaní, resp. nezakrúžkovaní na odovzdaných hlasovacích lístkoch, ani čo bolo neskôr uvedené v zápisnici“. Neskôr členovia volebnej komisie neuvádzali nahlas (aby to počul aj on, pozn.) svoje zistenia, „bez pochýb išlo o zatajovanie svojej činnosti pred sťažovateľom. Vzbudilo to dôvodné podozrenie z nekalej činnosti páchanej uvedenými osobami... on si nepredstavuje, že takto má pracovať volebná komisia, že si len šuškajú a keď on položí otázku čo zistili, tak mu odmietajú odpovedať.“. Z uvedených dôvodov si sťažovateľ začal nahrávať priebeh sčítavania hlasov na svoj mobilný telefón, s čím nesúhlasila predsedníčka volebnej komisie, ktorá mu taktiež odmietla prezentovať výsledky volieb pred tým, ako budú oficiálne vyhlásené. Sťažovateľ ďalej namietal, že predsedníčka miestnej volebnej komisie je matkou jedného zo zvolených poslancov.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyhlásil „voľby do orgánov miestnej samospráva v obci Ďačov, uskutočnené 10. novembra 2018, za neplatné“.

II.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti, ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.

9. Volebná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj

a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

10. Sťažnosť bola doručená 19. novembra 2018, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd však pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže

a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),

b) nie sú v nej uvedené ústavou predpokladané, resp. zákonom dané ustanovenia, ktoré boli v sťažovateľom prípade porušené [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],

c) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],

d) neobsahuje náležité označenie dôkazov na preukázanie všetkých sťažovateľových tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde].

11. Ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (PL. ÚS 59/2014, PL. ÚS 58/2014, PL. ÚS 61/2014) nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho volebnej sťažnosti vzhľadom na to, že u osoby, ktorá kandiduje na funkciu starostu obce ako najvyššieho výkonného orgánu obce, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a pri výkone tejto funkcie je povinná uplatňovať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, sa predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti podať sťažnosť, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľ si je nespochybniteľne vedomý lehoty na podanie sťažnosti podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako aj niektorých ďalších podmienok tohto konania (napr. podmienky aktívnej legitimácie), napriek tomu jeho sťažnosť nespĺňa ďalšie náležitosti, na ktoré odkazuje, resp. uvádza § 60 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde nie je povinný odstraňovať z úradnej moci nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľa.

12. Na podporu uvedeného v predchádzajúcom bode 11 ústavný súd dodáva, že sťažovateľ už v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 413/2017 bol dostatočným spôsobom poučený o tom, že navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom musí byť v zásade vždy zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom.

13. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018