znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 21/2014-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   17. septembra 2014 predbežne prerokoval návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení § 5 ods. 7 v časti slov „sudca alebo“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,   §   74da,   §   74db   a   §   74dc   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, § 31 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej   rade   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, § 69a ods. 2 v časti slov „o sudcovi alebo“, § 70 ods. 1 písm. d) v časti slov „o sudcovi a“ a § 84b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh   predsedníčky   Súdnej   rady   Slovenskej   republiky p r i j í m a   na   ďalšie konanie.

2.P o z a s t a v u j e   účinnosť ustanovení § 5 ods. 7 v časti slov „sudca alebo“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 74da, § 74db a § 74dc zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, § 31 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69a ods. 2 v časti slov „o sudcovi alebo“, § 70 ods. 1 písm. d) v časti   slov   „o   sudcovi   a“   a   §   84b   zákona   č. 215/2004   Z.   z.   o   ochrane   utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o   ochrane   utajovaných   skutočností   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 1. septembra 2014   faxom   a   4.   septembra   2014   poštou   doručený   návrh   podpredsedu   Súdnej   rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení „čl. I. bod 4. § 5 ods. 7 zákona o sudcoch v časti... sudca alebo...; čl. II. bod 7., § 74da až § 74dc zákona o ústavnom súde; čl. V. bod 14., § 31 zákona o súdnej rade; čl. VII, bod 1, § 1ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov; čl. VII, bod 4., § 69a ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v časti... o sudcovi alebo...; čl. VII, bod 5., § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v časti... o sudcovi a...; čl. VII, bod 9., § 84b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných   skutočností   zákona   č.   195/2014   Z.   z.   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“ (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení. Podaním zo 16. septembra 2014 sa k tomuto návrhu v celosti pripojila predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľka“).

2.   Navrhovateľka   v   podanom   návrhu   namieta   neústavnosť   preskumávania predpokladov   sudcovskej   spôsobilosti   u   sudcov   ustanovených   do   funkcie   pred 11. septembrom   2014   (teda   u   všetkých   súčasných   sudcov   všeobecných   súdov,   pozn.) Národným bezpečnostným úradom [(ďalej len „úrad“) spolu aj „previerky sudcov“]. V tejto súvislosti   uvádza: „[p]odstata   napadnutých   právnych   úprav...   spočíva   v   tom,   že zákonodarca   zaviedol   previerky   sudcovskej   spôsobilosti   aj   u   sudcov,   ktorí   boli   do   ich funkcií vymenovaní pred 1. septembrom 2014. Títo sudcovia majú byť preverení na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností (Národný bezpečnostný úrad...) a rozhodovať o nich bude súdna rada uznesením.“

3.   K   dôvodom   nesúladu   napadnutých   ustanovení   s   označenými   článkami   ústavy (bod 1 in fine) navrhovateľka uvádza, že „napadnuté ustanovenia porušujú obsah princípu materiálneho právneho štátu tak ako je vymedzený v konštantnej judikatúre ústavného súdu, princíp deľby moci, nezávislosť sudcov ako aj základné pravidlo o ich vymenovaní bez časového obmedzenia“.

4.   V   súvislosti   s   princípom   materiálneho   právneho   štátu   poukázala   na   viaceré rozhodnutia ústavného súdu (PL. US 1/04, PL. ÚS 38/95, PL ÚS 25/00, II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 8/04, PL. ÚS 52/99, I. ÚS 30/99), z argumentácie ktorých navrhovateľka zvýraznila:

„Najprísnejšie kritéria pri uplatňovaní princípu právneho štátu musia platiť pre obsah   právnych   predpisov...   pri   každom   legislatívnom   zásahu   do   ústavného   postavenia sudcov je nevyhnutné dôsledne rešpektovať základné princípy materiálneho právneho štátu a   hodnotovú   orientáciu   ústavného   poriadku...   príkazy   ústavných   noriem...   vrátane   aj všeobecného princípu právneho štátu je potrebné rešpektovať... bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov... Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu... je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok... s uplatňovaním princípu právnej   istoty   v   právnom   štáte   sa   spája   požiadavka   všeobecnosti,   platnosti,   trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem... medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov... k princípu právnej   istoty   patrí   aj   ochrana   legálne   nadobudnutých   práv...   Zákonodarca...   porušuje princípy právneho štátu aj v prípade, ak náhle alebo neočakávane zmení právne pravidlá... Princíp deľby moci predstavuje esenciálnu podmienku ochrany slobody a demokratického charakteru štátu. Z uvedeného dôvodu sa v právnom štáte zvlášť prísne uplatňuje vo vzťahu súdnej moci s mocou zákonodarnou a výkonnou. Je preto pravdou, že z ústavnej právomoci národnej   rady   prijímať   zákony   vyplýva   aj   jeho   oprávnenie   existujúcu   platnú   zákonnú úpravu   meniť,   ale   toto   oprávnenie   nemôže   byť   využívané   na   vstupovanie   do   skutkovo a právne   uzavretých   stavov,   pretože   taká   právna   úpravy   vždy   predstavuje   neprípustnú pravú retroaktivitu.“

5. Navrhovateľka predovšetkým poukázala na rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 17/2008 (špeciálny súd),   v   ktorom   ústavný   súd „zdôraznil   princíp   materiálneho právneho   štátu vo vzťahu k prípustnosti zásahov výkonnej moci do postavenie, práv a oprávnení sudcov Slovenskej republiky pôsobiacich na vtedy Špeciálnom súde“. Ďalej v tomto rozhodnutí tiež uviedol: «právna   úprava,   ktorá   umožňuje   špecializovanému   bezpečnostnému   orgánu výkonnej   moci   účinne   zasiahnuť   do   právneho   statusu   sudcu...   narušuje   deľbu   moci... V rámci ústavnej koncepcie systému vzájomných bŕzd a protiváh jednotlivých zložiek štátnej moci je síce legitímne priznať výkonnej moci určitú mieru ingerencie v rámci kreovania a niektorých aspektov fungovania moci súdnej, právomoci priznané výkonnej moci však nemôžu byť konštituované takým spôsobom, aby v konečnom dôsledku umožňovali prakticky kedykoľvek a náhle „odvolať sudcu“ alebo zasiahnuť do zloženia senátu prerokúvajúceho konkrétnu   vec.   Flexibilita   postupu   Národného   bezpečnostného   úradu   podľa   zákona č. 215/2004 Z.   z.   a rozsah správnej   úvahy,   ktorú   mu   tento   zákon   priznáva   v súvislosti s posudzovaním a vyhodnocovaním bezpečnostného rizika, v porovnaní s podstatne menej účinným systémom opravných prostriedkov vo vzťahu k rozhodnutiam tohto orgánu takýto stav vytvárajú. Výkonnej moci tak zákonodarca priznal neprimerane silné postavenie, ktoré nie je v súlade so systémom bŕzd a protiváh ako ťažiskovým prvkom demokratickej formy vlády. Ide o narušenie ústavného princípu deľby moci spôsobom, ktorý odporuje zásadám implikovaným v koncepcii demokratického štátu... Závery z tejto časti citovaného nálezu sú použiteľné nielen na sudcov Špecializovaného (predtým Špeciálneho) trestného súdu, ale bez   akýchkoľvek   pochybnosti   aj   na   postavenie   sudcov   všeobecných   súdov   vo   vzťahu k napadnutej   právnej   úprave   v   tomto   konaní.   Navrhovateľ   tvrdí,   že   napadnutá   právna úprava... dovoľuje také zásahy výkonnej moci do postavenie sudcov všeobecných súdov, ktoré Ústavný súd v citovanom náleze PL. ÚS 17/2008 nielen kritizoval, ale označil ich za nesúladné   s   princípom   materiálneho   právneho   štátu   a   princípom   trojdelenia   štátnej moci.»

6. Navrhovateľka k princípu materiálneho právneho štátu uzavrela, že zákonodarca napadnutou   právnou   úpravou „zasiahol   do   právneho   postavenia   sudcov   všeobecných súdov...   neočakávaným   a   retroaktívnym   rozšírením   právnych   predpokladov   na   výkon funkciu   sudcu   o   skúmanie   sudcovskej   spôsobilosti...   bez   rešpektovania   právnej   istoty a princípu legálne nadobudnutých práv; sudcovia, ktorí už boli vymenovaní, splnili všetky ústavne   a   zákonné   predpoklady   na   ich   vymenovanie   a   ďalšie   predpoklady   predstavujú zásah do ich právnej istoty a legálne nadobudnutých práv, vyplývajúcich z ich vymenovania za sudcov   všeobecných   súdov...   svojvoľným   spôsobom,   pre   ktorý   je   v   danom   prípade charakteristické to, že prijatím napadnutých ustanovení... sa porušili princípy deľby moci, pretože na výkone súdnej moci sa má podieľať neústavnými zásahmi aj výkonná moc; toto porušenie   princípu   deľby   moci   je   súčasne   aj   retroaktívnym   zásahom   do   postavenia úradujúcich sudcov všeobecných súdov“.

7. V neposlednom rade navrhovateľka uviedla, že ani novelou ústavy zo 4. júna 2014 nebol zmenený čl. 145 ods. 1 ústavy, „podľa ktorého sú sudcovia vymenúvaní bez časového obmedzenia. Novela ústavy 2014 síce doplnila čl. 147... ale toto doplnenie nerieši problém základnej úpravy, podľa ktorej sudca má ústavne zaručený časovo stabilný výkon funkcie. Možnosť, ktorú poskytuje preskúmanie sudcovskej spôsobilosti u úradujúcich sudcov neústavné   zasahuje   do   tohto   časovo   stabilného   výkonu   funkcie;   môže   k   nemu   dôjsť v podstate   neobmedzene   a   kedykoľvek.   Takáto   možnosť   je   však   jasným   ohrozením nezávislosti   sudcu,   ktorá   ako   funkčný   princíp   by   bola   výrazne   deformovaná   vplyvom procesu, ktorý by bol organizovaný, riadený a hodnotený výkonnou mocou.“.

8. Navrhovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil nesúlad napadnutých ustanovení s označenými článkami ústavy (pozri bod 1).

9. S poukazom na čl. 125 ods. 2 ústavy navrhovateľka ďalej požaduje, aby ústavný súd uznesením pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení. Tento návrh navrhovateľka odôvodňuje tým, že „považuje zásah výkonnej moci do nezávislosti sudcov všeobecných súdov, retroaktivitu napadnutej právnej úpravy a porušenie viacerých princípov tvoriacich obsah materiálneho právneho štátu za také pôsobenie právnych noriem, ktoré by mohlo viesť   k vážnym   a nenapraviteľným následkom,   ktoré   by   sa   mohli prejaviť   v ochromení fungovania súdnej moci. Toto ochromenie by mohlo byť v priamej spojitosti s právnou neistotou preverovaných sudcov, u ktorých by hrozilo vážne spochybnenie ich nezávislosti počas   skúmania   ich   sudcovskej   spôsobilosti   spôsobom,   ktorý   obsahujú   napadnuté ustanovenia...“.

II.

10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

11. Ústavný súd vychádzajúc z návrhu navrhovateľky v prvom rade konštatuje, že z jeho označenia, ako aj z formulácie petitu zjavne vyplýva, že sa ním domáha vyslovenia nesúladu „čl. I. bod 4. § 5 ods. 7 zákona o sudcoch v časti... sudca alebo...; čl. II. bod 7., § 74da až § 74dc zákona o ústavnom súde; čl. V. bod 14., § 31 zákona o súdnej rade; čl. VII, bod 1, § 1 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov; čl. VII, bod 4., § 69a ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v časti... o sudcovi alebo...; čl. VII, bod 5., § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v časti... o sudcovi a...; čl. VII, bod   9.,   §   84b   zákona   č.   215/2004   Z.   z.   o   ochrane   utajovaných   skutočností   zákona č. 195/2014 Z. z.“ s príslušnými článkami ústavy, pričom tento zákon je z hľadiska svojej právnej povahy novelizujúcim zákonom vo vzťahu k zákonu č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sudcoch“), zákonu o ústavnom súde, zákonu č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej   republiky   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdnej   rade“)   a   zákonu   č.   215/2004   Z.   z.   o   ochrane utajovaných   skutočností   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších predpisov   [(ďalej   len   „zákon   o   utajovaných   skutočnostiach“),   spolu   aj   „novelizované zákony“].   Napadnuté   ustanovenia   po   nadobudnutí   účinnosti   novelizujúceho   zákona „normatívne   existujú“   ako   súčasť   novelizovaných   zákonov.   Z   uvedeného   vyplýva,   že navrhovateľka vo svojej podstate namieta nesúlad § 5 ods. 7 v časti slov „sudca alebo“ zákona o sudcoch, § 74da, § 74db a § 74dc zákona o ústavnom súde, § 31 zákona o súdnej rade, § 1 ods. 2, § 69a ods. 2 v časti slov „o sudcovi alebo“, § 70 ods. 1 písm. d) v časti slov „o   sudcovi   a“   a   §   84b   zákona   o   utajovaných   skutočnostiach   (ďalej   tiež   „napadnuté ustanovenia“).

12. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť ústavný súd opakovane zdôrazňuje (pozri PL. ÚS 9/2014, m. m. PL. ÚS 111/2011), že v porovnateľných právnych situáciách by navrhovateľ   mal   z   hľadiska   štandardných   zásad   legislatívnej   techniky   namietať   svojím návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov nesúlad novelizovaného právneho predpisu (jeho časti, resp. jeho jednotlivých ustanovení), a nie novelizujúceho právneho predpisu s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje   na   rozhodovaciu   prax   Ústavného   súdu   Českej   republiky,   ktorý   v   zásade štandardne odmieta návrhy na vyslovenie nesúladu právnych predpisov v prípadoch, keď navrhovateľ podal návrh na zrušenie ustanovení novelizujúceho zákona, hoci v skutočnosti napadol ustanovenia novelizovaného zákona (pozri napr. jeho rozhodnutia Pl. ÚS 5/96, Pl. ÚS 25/2000, Pl. ÚS 33/01 alebo Pl. ÚS 5/02).

13. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre nepostupuje tak rigorózne ako český ústavný súd, a preto akcentujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti bez zásadnejších výhrad prijal na ďalšie konanie, a teda následne aj meritórne preskúmaval také návrhy na začatie   konania,   v   ktorých   navrhovatelia   namietali   nesúlad   ustanovení   novelizujúceho právneho predpisu s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily (napr. PL. ÚS 30/95, PL. ÚS 32/95, PL. ÚS 37/95, PL. ÚS 43/95, PL. ÚS 24/98, PL. ÚS 12/05, PL. ÚS 10/06, PL. ÚS 11/08, PL. ÚS 111/2011).

14. Už vo veci sp. zn. PL. ÚS 9/2014 ústavný súd – vzhľadom na už uvedené – považoval   petit   smerujúci   formálne   iba   proti   novelizujúcemu   zákonu   ako   formulačný nedostatok, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že návrh v skutočnosti smeruje aj (a predovšetkým) proti novelizovanému zákonu, a preto tento formálny nedostatok ústavný súd bez ďalšieho upravil. Z rovnakých dôvodov postupoval ústavný súd aj v tejto veci (pozri záhlavie a výrok).

15. Zdôrazňujúc už uvedené ústavný súd návrh navrhovateľky predbežne prerokoval, a keďže v tomto procesnom štádiu nezistil dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri tiež bod 19), prijal ho na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

16.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   sú   splnené   tiež   podmienky   na   pozastavenie účinnosti § 5 ods. 7 v časti slov „sudca alebo“ zákona o sudcoch, § 74da, § 74db a § 74dc zákona o ústavnom súde, § 31 zákona o súdnej rade a § 69a ods. 2 v časti slov „o sudcovi alebo“, § 70 ods. 1 písm. d) v časti slov „o sudcovi a“ a § 84b zákona o utajovaných skutočnostiach [s výnimkou § 1 ods. 2 zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorý nie je reálne   v   hre,   pozn.],   pretože   prípadné   následky   vykonania   previerok   všetkých   sudcov všeobecných súdov (predovšetkým zhromažďovanie a vyhodnocovanie podkladov úradom) ešte pred konečným rozhodnutím ústavného súdu v tejto veci by boli/mohli byť nepochybne ťaživejšie (z pohľadu iného vážneho nenapraviteľného následku pre sudcov všeobecných súdov i súdnu moc ako takú, pozn.) pre prípad, že ústavný súd návrhu vyhovie ako iba časové   odloženie   týchto   previerok   na   čas   po   právoplatnosti   meritórneho   rozhodnutia ústavného súdu pre prípad, že ústavný súd návrhu nevyhovie. Ústavný súd v tomto ohľade nepovažuje argumentáciu navrhovateľky za neprimeranú, ak tvrdí (bod 9), že ochromenie fungovania   súdnej   moci „by   mohlo   byť   v   priamej   spojitosti   s   právnou   neistotou preverovaných   sudcov,   u ktorých by   hrozilo   vážne   spochybnenie ich nezávislosti počas skúmania ich sudcovskej spôsobilosti spôsobom, ktorý obsahujú napadnuté ustanovenia...“. Z napadnutých ustanovení (predovšetkým § 31 zákona o súdnej rade, ale tiež z napadnutých častí zákona o utajovaných skutočnostiach) totiž vyplýva, že proces previerok všetkých sudcov všeobecných súdov „z moci zákona“ začal ihneď po nadobudnutí účinnosti zákona č. 195/2014 Z. z., t. j. od 1. septembra 2014 s presnou časovou následnosťou [doručenie dotazníkov sudcom do 30. septembra 2014, vrátenie dotazníkov sudcami do 31. októbra 2014   a   následnej   –   bezodkladnej   –   činnosti   úradu   pri   zabezpečení   (zhromažďovaní a vyhodnocovaní) získaných podkladov, ktorá má trvať nie viac ako 15 mesiacov]. Inak povedané, ak by ústavný súd nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení uvedených v bode   2   výroku,   vzniknutý   následok   z   pohľadu   „de   lege   lata“   by   bol/mohol   byť nenapraviteľný a ústavný súd by plnil úlohu ochrancu ústavnosti len iluzórne, hoci mal tomu možnosť zabrániť postupom podľa čl. 125 ods. 2 ústavy (m. m. PL. ÚS 95/2011). Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

17.   Podľa   čl.   125   ods.   5   ústavy   platnosť   rozhodnutia   o   pozastavení   účinnosti ustanovení § 5 ods. 7 v časti slov „sudca alebo“ zákona o sudcoch, § 74da, § 74db a § 74dc zákona o ústavnom súde, § 31 zákona o súdnej rade a § 69a ods. 2 v časti slov „o sudcovi alebo“, § 70 ods. 1 písm. d) v časti slov „o sudcovi a“ a § 84b zákona o utajovaných skutočnostiach   zanikne   vyhlásením   rozhodnutia   vo   veci   samej,   ak   toto   rozhodnutie o pozastavení účinnosti ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody,   pre ktoré bolo prijaté.

18. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti ustanovení uvedených v bode 2 výroku sa stane   všeobecne   záväzným   (právoplatným)   dňom   jeho   vyhlásenia   v   Zbierke   zákonov Slovenskej republiky (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

19.   Ústavný   súd   ako   obiter   dictum   pripomína,   že   návrh   navrhovateľky   prijal na ďalšie konanie preto, že nevzhliadol dôvod na jeho odmietnutie z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, t. j. nezistil ani dôvod na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú (očividnú) neopodstatnenosť. V rámci tohto procesného štádia – predbežného prerokovania návrhu – sa preto ústavný súd nemohol zásadným spôsobom vyjadriť ani k interakcii napadnutých ustanovení (nielen) s označenými článkami ústavy (bod 1 in fine), ale tiež s čl. 154d ústavy (resp. s obsahom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z.), či s jeho rozhodovacou praxou [najmä PL. ÚS 17/2008 (špeciálny súd)]. Toto by teoreticky mohol urobiť rešpektujúc procesné decízne možnosti v rámci predbežného prerokovania návrhu iba   v   prípade   prijatia   kvázimeritórneho   rozhodnutia   –   uznesenia   o   odmietnutí   návrhu z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   však   zložitosť nastoleného problému sama osebe vylučuje záver o zjavnej (očividnej) neopodstatnenosti podaného   návrhu,   a   preto   sa   ku   všetkým   nastoleným   problémom   vyjadrí   ústavný   súd v rámci meritórneho rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014