znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 21/08-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   10.   septembra 2008   predbežne   prerokoval   návrh   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. D. M., na začatie konania o súlade § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici p r i j í m a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. júna 2008 doručený   návrh   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   zastúpeného   predsedníčkou   senátu JUDr. D. M. (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „krajský súd“), na začatie konania o súlade § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka ho podáva v súvislosti so svojou   rozhodovacou   činnosťou   [čl.   144   ods.   2   ústavy   a   § 18   ods.   1   písm.   d)   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], konkrétne v súvislosti s konaním o žalobe Ing.   M.   D.,   B.   (ďalej   len   „žalobkyňa“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr. S.   K.,   B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „žalovaný“)   č. 2007-862/1662-1:   OŠSS-Ja   z   26.   novembra   2007. Žalobkyňa sa   domáha, aby krajský   súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil   podľa § 250j   ods.   2   písm.   a)   až e)   Občianskeho   súdneho   poriadku   a vrátil   mu   vec   na   ďalšie konanie.

Z obsahu   návrhu   navrhovateľky   na   začatie   konania   sa   dá   vyvodiť,   že   žalobkyňa v predmetnom   konaní   pred   krajským   súdom   okrem   iného   namieta,   že   napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný na základe protestu prokurátora vydaného podľa § 26 zákona o prokuratúre,   pričom   zastáva   názor,   že   protest   podľa   tohto   ustanovenia   zákona o prokuratúre   možno   vydať   len   v lehote   troch   rokov   od   nadobudnutia   právoplatnosti opatrenia (v danom prípade oznámenia obce B. ako prvostupňového stavebného úradu), čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe vo vzťahu k námietke žalobkyne uviedol, „že prokurátor zmeškal lehotu na podanie protestu, ktorý mohol byť podaný do troch rokov sa nevyjadril a požiadal súd o vyslovenie právneho názoru. Uviedol, že   podľa   predchádzajúcej   praxe   stavebných   úradov   bol   názor   k   lehotám   na   podanie protestu k ohláseniam stavieb rovnaký, aký zastáva žalobkyňa, avšak na základe stanovísk a výkladov Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici je takýto názor nesprávny a vychádza z konštatovania, že v prípadoch kde nie je taxatívne určená lehota na preskúmanie veci a podanie protestu je táto lehota neobmedzená a protest sa môže podať kedykoľvek. Z praxe sú známe prípady, keď prokurátor podal protest aj po dvanástich rokoch.“.

Krajský súd vo svojom návrhu na začatie konania ďalej uviedol:„Pred   rozhodnutím   vo   veci   dospel   súd   k   záveru,   že   ustanovenie   §   26   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je v rozpore s článkom I. ods. 1 Ústavy SR, preto podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. uznesením č. k. 23 S/1/2008-27 zo dňa 12. 03. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2008 konanie prerušil a podáva Ústavnému súdu SR ako osoba oprávnená podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z. z. návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Z ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. vyplýva, že návrh na zaujatie stanoviska,   ktorý sa postupuje po prerušení občianskeho súdneho konania   Ústavnému   súdu   SR   je   svojou   podstatou   návrhom   na   začatie   konania   pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov podľa článku 125 Ústavy SR. Keďže rozpor medzi všeobecnezáväzným právnym predpisom s Ústavou SR je oprávnený skúmať v SR výlučne   Ústavný   súd   SR,   potom   napriek   rozdielnej   terminológii   v Občianskom   súdnom poriadku a v zákone o organizácii Ústavného súdu SR je potrebné považovať návrh na zaujatie stanoviska (§ 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. za návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (§ 37 zákona č. 38/1993 Z. z.).“

Svoj   právny   názor   o nesúlade   §   26   zákona   o   prokuratúre   s čl.   1   ods.   1   ústavy navrhovateľka odôvodňuje najmä nasledovne:

«V súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Súd   v   rámci   preskúmavacieho   konania,   posudzujúc   zákonnosť   napadnutého rozhodnutia   žalovaného,   dospel   k   záveru,   že   právna   úprava   obsiahnutá   v   zákone č. 153/2001   Z.   z.   ohľadom   protestu   prokurátora   proti   opatreniu   (§   26)   je   v   rozpore s Ústavou SR, nakoľko v § 26 nie je ustanovenie, ktoré by upravovalo v akej lehote môže prokurátor podať protest proti opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa tvrdenia žalobkyne je potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 27 ods. 1 písm. e) zák. č. 153/2001 Z. z., podľa   ktorého   protest   proti   rozhodnutiu   môže   prokurátor   podať   do   troch   rokov   od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný poukázal na stanovisko, usmernenia prokuratúry, podľa ktorého pokiaľ nie je v zákone taxatívne určená lehota na preskúmanie veci a podanie protestu je táto lehota neobmedzená a protest sa môže podať kedykoľvek. Medzi základné odvetvia verejného práva patrí aj   správne právo,   ktoré slúži na ochranu   verejných   záujmov.   Normy   verejného   práva   sú   principiálne   normami kategorickými   (kogentnými).   Pre   súkromné   právo   je   naopak   charakteristická   sloboda rozhodovania   jednotlivcov   o vlastných   záležitostiach.   V   praxi   aplikácie   práva   sa   môže vyskytnúť situácia, keď má súd alebo iný štátny orgán rozhodnúť prípad, ktorý nepredvída žiadna platná právna norma, existuje teda medzera v práve. V odvetviach súkromného práva   možno   v   takýchto   prípadoch   postupovať   podľa   analógie.   Vo   verejnom   práve   je možnosť   analógie   ojedinelá.   Úplne   neprípustná   je   v   odvetviach   správneho   práva. V právnom   štáte   musí   byť   rozhodovacia   činnosť   štátnych   orgánov   dôsledne   viazaná právom.

V danom prípade ustanovenia § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre upravujú postup   pri   využití   právneho   prostriedku,   ktorým   prokurátor   vykonáva   dozor   nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecnezáväzných právnych predpisov a to protest prokurátora proti opatreniu, pričom v jednotlivých ustanoveniach tohto paragrafu nie je uvedená   lehota   do   kedy   môže   prokurátor   proti   opatreniu   podať   protest.   Jednotlivé ustanovenia § 27 zákona o prokuratúre upravujú postup pri podávaní protestu prokurátora proti   rozhodnutiu,   pričom   pre   takýto   protest   sa   vzťahujú   ustanovenia   §   26   s   taxatívne vymenovanými odchýlkami v ods. 1 pod písmenami a) až e). Podľa § 27 ods. 1 písm. e), protest   proti   rozhodnutiu   môže   prokurátor   podať   do   troch   rokov   od   nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia... Nakoľko pri aplikácii noriem správneho práva, ako aj noriem verejného práva je analógia vylúčená, rovnako aj rozširujúci výklad, ktorý má veľmi blízko k analógii, stanovisko prokuratúry, že pokiaľ nie je stanovená lehota, v ktorej možno podať protest proti opatreniu, potom môže byť takýto protest podaný kedykoľvek, je v súlade so zákonom. Napriek tomu sa súd domnieva, že právna úprava protestu prokurátora proti opatreniu obsiahnutá v § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. je v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s princípom právnej istoty, čo je základným atribútom právneho štátu, t. j. je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Ak ustanovenie § 27 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2001 Z. z. pri stanovení lehoty, v ktorej prokurátor môže podať protest proti rozhodnutiu sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv,   uložených   povinností   rozhodnutiami správnych   orgánov,   potom je neopodstatnené, aby prokurátor mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených na základe iného právneho aktu správneho orgánu vydaného na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (opatrenia), napríklad v danom prípade na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky (§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.). Pokiaľ by prokurátor mohol vstupovať   do   právnych   vzťahov   založených   „opatreniami“   orgánov   štátnej   správy, spravidla nadobudnutých účastníkmi správneho konania v dobrej viere, predpokladajúc zákonnosť, správnosť prijatých „opatrení“ štátnych orgánov, bez časového obmedzenia, znamenalo by to znevýhodnenie týchto účastníkov správneho konania, (ktorých postavenie je neisté, spochybniteľné kedykoľvek), oproti tým účastníkom správneho konania, o právach a   povinnostiach   ktorých   sa   rozhoduje   formou   rozhodnutí,   keďže   rozhodnutie   môže prokurátor napadnúť protestom len v zákonom stanovenej trojročnej lehote.

Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici navrhuje, aby Ústavný súd   SR   návrh   súdu   na   začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov   prijal   na   ďalšie konanie.»

Návrh navrhovateľky na začatie konania v predloženom znení neobsahoval návrh rozhodnutia, akého sa svojím návrhom domáha (petit) [§ 20 ods. 1 v spojení s § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde], a preto ústavný súd 4. júla 2008 navrhovateľku vyzval, aby mu predložila „v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy presné znenie návrhu na rozhodnutie (petitu)“. Navrhovateľka v určenej lehote nezareagovala, následne ale doručila ústavnému súdu prípis, z ktorého vyplýva, že sa domáha, aby ústavný súd vo veci jej návrhu rozhodol nálezom, v ktorom vysloví: „Ustanovenie § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania domáha vyslovenia nesúladu § 26 zákona o prokuratúre s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   rozhoduje   o súlade   zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a ktoré   boli   ratifikované   a vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu konštatoval, že podľa čl. 125 ods. 1 písm.   a)   ústavy   má   právomoc   rozhodnúť o návrhu   podanom   krajským   súdom,   ktorý   je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov [§ 18   ods.   1   písm.   d)   v spojení   s   §   37   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde],   pričom   tento obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a keďže nezistil žiadne dôvody na odmietnutie návrhu, prijal ho podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2008