znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 21/06-81

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 18.   júna   2008 o návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených M. M., na začatie konania o súlade ustanovení § 16 ods. 1, § 19 ods. 3 druhej a tretej vety, § 31 ods. 3 a 6 druhej vety, § 37, § 38 ods. 3, § 40 ods. 5 a 13, § 41 ods. 5, 6, 8, 9, 13 a 15, § 49 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 2 v časti slovného spojenia „... a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov“ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 26 ods. 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie   návrhu   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky p r i p ú š ť a a konanie z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. apríla 2006 doručený   návrh   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej aj „navrhovateľ“ a „skupina poslancov“), zastúpených (v tom čase) poslancom národnej rady M. M., na začatie konania o súlade ustanovení § 16 ods. 1, § 19 ods. 3 druhej a tretej vety, § 31 ods. 3 a 6 druhá veta, § 37, § 38 ods. 3, § 40 ods. 5 a 13, § 41 ods. 5, 6, 8, 9, 13 a 15, § 49 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 2 v časti slovného spojenia „... a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov“ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 26 ods. 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   návrh   navrhovateľa   na   neverejnom   zasadnutí 5. decembra 2006 a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ho uznesením č. k. PL. ÚS 21/06-40 prijal na ďalšie konanie.

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním z 3. marca 2008, doručeným   ústavnému   súdu   10.   marca   2008,   v   súlade   s   ustanovením   §   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 96 Občianskeho súdneho poriadku vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.

Dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že prijatím zákona č. 360/2007 Z. z. (ďalej len „novela zákona o lesoch“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch, vo viacerých ustanoveniach rieši, prípadne čiastočne rieši v návrhu namietané rozpory s ústavou.

Ústavný   súd   vyzval   účastníka   a vedľajšieho   účastníka   konania   -   Národnú   radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“),   aby   zaujali   stanovisko   k späťvzatiu návrhu.

Predseda   národnej rady listom z 9. mája 2008 č. 442/2008 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2008 uviedol, že so späťvzatím návrhu vo veci súhlasí.

Podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti listom doručeným ústavnému   súdu   5.   mája   2008   uviedol,   že   nemá   námietky,   aby   sa   vyhovelo   žiadosti navrhovateľov najmä z dôvodu rešpektovania neskoršie prijatej novej zákonnej úpravy.  

Ústavný súd pripomína, že späťvzatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je úkonom, ktorému sa v takomto konaní priznávajú automaticky účinky vedúce k zastaveniu konania. Potvrdzuje to aj judikatúra ústavného súdu, ktorá obsahuje nielen   súhlas   so   späťvzatím   návrhu,   ale   aj   nesúhlas   s   takýmto   úkonom   navrhovateľa (porovnaj napr. PL. ÚS 14/02).

Ústavný súd po analýze vzťahu medzi namietanými ustanoveniami zákona o lesoch a obsahom novely zákona o lesoch (účinnej od 1. septembra 2007) dospel k presvedčeniu, že odôvodnenie, na základe ktorého navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania, má rozumnú oporu (vychádzajúc z toho, o čo skupine poslancov podaným návrhom išlo, pozn.) s reálnou procesnou situáciou posudzovanej veci, rešpektujúc pritom § 41a ods. 4 zákona o ústavnom   súde   („ak   preskúmavané   právne   predpisy   stratia   platnosť   pred   vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.“). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že novela zákona o lesoch sa týkala viac-menej celého návrhu skupiny poslancov.

Aj podľa názoru ústavného súdu navrhovateľom pôvodne namietané časti zákona o lesoch   („§ 16 ods. 1, § 19 ods. 3 druhá a tretia veta, § 31 ods. 3 a 6 druhá veta, § 37, § 38 ods. 3, § 40 ods. 5 a 13, § 41 ods. 5, 6, 8, 9, 13 a 15, § 49 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 2 v časti   slovného   spojenia   „...a   ak   ide   o porušenie   povinnosti   vlastníka,   správcu   alebo obhospodarovateľa   lesa,   najneskôr   do   desiatich   rokov“) boli   zásadne,   resp.   čiastočne zmenené (novelou zákona o lesoch s účinnosťou od 1. septembra 2007), konkrétne v § 19 ods. 3 sa vypúšťajú slová „písm. a) až c) a odsekov 3 a 4“, v § 31 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a pri činnostiach na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku“, v § 31 ods. 6 druhá veta znie: „Výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. n) možno udeliť,   len   ak   je vykonávanie   tejto činnosti v   súlade s dokumentmi starostlivosti podľa osobitného predpisu. 50a).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie: „50a) § 54 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.“, § 37 obsahuje nové znenie, v § 38 sa vypúšťa ods. 3, § 40 ods. 5 obsahuje nové znenie, v § 41 ods. 5 prvá veta obsahuje nové znenie a dopĺňa sa tretia veta, v § 41 ods. 6 sa za slová „odseku 5“ vkladajú slová „alebo § 40 ods. 5“, v § 41 ods. 13 sa dopĺňa prvá veta, § 49 ods. 5 obsahuje nové znenie a dopĺňa sa tiež § 65 ods. 2. Jediným napadnutým   ustanovením   zákona   o lesoch,   ktoré   (v jednotlivostiach,   menej   už   v celku, pozn.) nebolo dotknuté novelou zákona o lesoch, bolo ustanovenie § 16 ods. 1. Uvedená okolnosť – sama osebe – nebola podľa názoru ústavného súdu spôsobilá vyvolať iné závery, než sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu, že snahou skupiny poslancov bolo podrobiť ústavnému prieskumu všetky ustanovenia zákona o lesoch, ktoré podľa ich názoru ústavne neprípustným spôsobom obmedzujú predovšetkým súkromných vlastníkov lesných pozemkov. Uvedená okolnosť mala vo vzťahu k namietanému ustanoveniu § 16 ods.   1   zákona   o lesoch   (ktorý   nebol   novelizovaný,   pozn.)   ten   význam,   že   ústavný   súd pripustil   späťvzatie   návrhu   tiež   vo   vzťahu   k tomuto   ustanoveniu,   pretože   iba   spôsob vyhlasovania ochranných lesov uvedený v citovanom   zákonnom   ustanovení, nevystihuje dostatočným spôsobom vedený zámer navrhovateľa.

Tieto   základné   východiská,   na   základe   ktorých   novelou   zákona   o   lesoch (myslené vo väzbe   na   ustanovenie   §   41   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde,   pozn.)   boli poznačené   viac-menej   všetky   namietané ustanovenia   zákona   o lesoch,   spolu   s   názorom ústavného súdu, podľa ktorého späťvzatie návrhu v tomto konaní a jeho zastavenie netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadný iný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (porovnaj PL. ÚS 14/02), viedli k tomu záveru, že ústavný súd nezistil žiadnu ústavnú prekážku, pre ktorú by späťvzatiu návrhu navrhovateľa v tomto konaní nemohol priznať právne účinky. Dôsledkom týchto účinkov je zastavenie konania pre odpadnutie jeho predmetu.

Z   procesného   postupu   navrhovateľa   vyplýva,   že   navrhovateľ   prestal   v   konaní o súlade právnych predpisov tvrdiť a preukazovať obsahový rozpor namietaných ustanovení zákona   o   lesoch   s   označenými   článkami   ústavy.   Takýto   rozpor   je   však   základným procesným predpokladom nielen na to, aby ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie, ale aj na to, aby o ňom aj v merite veci konal a rozhodoval (porovnaj § 37 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený procesný predpoklad na ďalší postup ústavného súdu za daného stavu nie je splnený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o zastavení tohto konania (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 96 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2008