SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 21/06-81
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 18. júna 2008 o návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených M. M., na začatie konania o súlade ustanovení § 16 ods. 1, § 19 ods. 3 druhej a tretej vety, § 31 ods. 3 a 6 druhej vety, § 37, § 38 ods. 3, § 40 ods. 5 a 13, § 41 ods. 5, 6, 8, 9, 13 a 15, § 49 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 2 v časti slovného spojenia „... a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov“ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 26 ods. 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky takto
r o z h o d o l :
Späťvzatie návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i p ú š ť a a konanie z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. apríla 2006 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „navrhovateľ“ a „skupina poslancov“), zastúpených (v tom čase) poslancom národnej rady M. M., na začatie konania o súlade ustanovení § 16 ods. 1, § 19 ods. 3 druhej a tretej vety, § 31 ods. 3 a 6 druhá veta, § 37, § 38 ods. 3, § 40 ods. 5 a 13, § 41 ods. 5, 6, 8, 9, 13 a 15, § 49 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 2 v časti slovného spojenia „... a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov“ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 26 ods. 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Ústavný súd predbežne prerokoval návrh navrhovateľa na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2006 a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ho uznesením č. k. PL. ÚS 21/06-40 prijal na ďalšie konanie.
Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním z 3. marca 2008, doručeným ústavnému súdu 10. marca 2008, v súlade s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 96 Občianskeho súdneho poriadku vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.
Dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že prijatím zákona č. 360/2007 Z. z. (ďalej len „novela zákona o lesoch“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch, vo viacerých ustanoveniach rieši, prípadne čiastočne rieši v návrhu namietané rozpory s ústavou.
Ústavný súd vyzval účastníka a vedľajšieho účastníka konania - Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), aby zaujali stanovisko k späťvzatiu návrhu.
Predseda národnej rady listom z 9. mája 2008 č. 442/2008 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2008 uviedol, že so späťvzatím návrhu vo veci súhlasí.
Podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti listom doručeným ústavnému súdu 5. mája 2008 uviedol, že nemá námietky, aby sa vyhovelo žiadosti navrhovateľov najmä z dôvodu rešpektovania neskoršie prijatej novej zákonnej úpravy.
Ústavný súd pripomína, že späťvzatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je úkonom, ktorému sa v takomto konaní priznávajú automaticky účinky vedúce k zastaveniu konania. Potvrdzuje to aj judikatúra ústavného súdu, ktorá obsahuje nielen súhlas so späťvzatím návrhu, ale aj nesúhlas s takýmto úkonom navrhovateľa (porovnaj napr. PL. ÚS 14/02).
Ústavný súd po analýze vzťahu medzi namietanými ustanoveniami zákona o lesoch a obsahom novely zákona o lesoch (účinnej od 1. septembra 2007) dospel k presvedčeniu, že odôvodnenie, na základe ktorého navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania, má rozumnú oporu (vychádzajúc z toho, o čo skupine poslancov podaným návrhom išlo, pozn.) s reálnou procesnou situáciou posudzovanej veci, rešpektujúc pritom § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde („ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.“). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že novela zákona o lesoch sa týkala viac-menej celého návrhu skupiny poslancov.
Aj podľa názoru ústavného súdu navrhovateľom pôvodne namietané časti zákona o lesoch („§ 16 ods. 1, § 19 ods. 3 druhá a tretia veta, § 31 ods. 3 a 6 druhá veta, § 37, § 38 ods. 3, § 40 ods. 5 a 13, § 41 ods. 5, 6, 8, 9, 13 a 15, § 49 ods. 1 a 3 a § 65 ods. 2 v časti slovného spojenia „...a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov“) boli zásadne, resp. čiastočne zmenené (novelou zákona o lesoch s účinnosťou od 1. septembra 2007), konkrétne v § 19 ods. 3 sa vypúšťajú slová „písm. a) až c) a odsekov 3 a 4“, v § 31 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a pri činnostiach na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku“, v § 31 ods. 6 druhá veta znie: „Výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. n) možno udeliť, len ak je vykonávanie tejto činnosti v súlade s dokumentmi starostlivosti podľa osobitného predpisu. 50a).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie: „50a) § 54 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.“, § 37 obsahuje nové znenie, v § 38 sa vypúšťa ods. 3, § 40 ods. 5 obsahuje nové znenie, v § 41 ods. 5 prvá veta obsahuje nové znenie a dopĺňa sa tretia veta, v § 41 ods. 6 sa za slová „odseku 5“ vkladajú slová „alebo § 40 ods. 5“, v § 41 ods. 13 sa dopĺňa prvá veta, § 49 ods. 5 obsahuje nové znenie a dopĺňa sa tiež § 65 ods. 2. Jediným napadnutým ustanovením zákona o lesoch, ktoré (v jednotlivostiach, menej už v celku, pozn.) nebolo dotknuté novelou zákona o lesoch, bolo ustanovenie § 16 ods. 1. Uvedená okolnosť – sama osebe – nebola podľa názoru ústavného súdu spôsobilá vyvolať iné závery, než sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu, že snahou skupiny poslancov bolo podrobiť ústavnému prieskumu všetky ustanovenia zákona o lesoch, ktoré podľa ich názoru ústavne neprípustným spôsobom obmedzujú predovšetkým súkromných vlastníkov lesných pozemkov. Uvedená okolnosť mala vo vzťahu k namietanému ustanoveniu § 16 ods. 1 zákona o lesoch (ktorý nebol novelizovaný, pozn.) ten význam, že ústavný súd pripustil späťvzatie návrhu tiež vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, pretože iba spôsob vyhlasovania ochranných lesov uvedený v citovanom zákonnom ustanovení, nevystihuje dostatočným spôsobom vedený zámer navrhovateľa.
Tieto základné východiská, na základe ktorých novelou zákona o lesoch (myslené vo väzbe na ustanovenie § 41 ods. 4 zákona o ústavnom súde, pozn.) boli poznačené viac-menej všetky namietané ustanovenia zákona o lesoch, spolu s názorom ústavného súdu, podľa ktorého späťvzatie návrhu v tomto konaní a jeho zastavenie netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadný iný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (porovnaj PL. ÚS 14/02), viedli k tomu záveru, že ústavný súd nezistil žiadnu ústavnú prekážku, pre ktorú by späťvzatiu návrhu navrhovateľa v tomto konaní nemohol priznať právne účinky. Dôsledkom týchto účinkov je zastavenie konania pre odpadnutie jeho predmetu.
Z procesného postupu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ prestal v konaní o súlade právnych predpisov tvrdiť a preukazovať obsahový rozpor namietaných ustanovení zákona o lesoch s označenými článkami ústavy. Takýto rozpor je však základným procesným predpokladom nielen na to, aby ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie, ale aj na to, aby o ňom aj v merite veci konal a rozhodoval (porovnaj § 37 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený procesný predpoklad na ďalší postup ústavného súdu za daného stavu nie je splnený.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o zastavení tohto konania (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 96 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2008