znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 21/02-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 1. decembra 2005 v pléne zloženom   z   predsedu   Jána   Mazáka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Juraja   Babjaka,   Eduarda Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa   a   Štefana   Ogurčáka   o   návrhu   skupiny   31   poslancov Národnej   rady   Slovenskej   republiky   zastúpenej   advokátom   JUDr.   E.   V.,   B.,   na začatie konania o   súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   ods. 1   písm.   a)   Ústavy   Slovenskej republiky, a to § 187 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)   v   znení neskorších   predpisov   s čl.   47   ods.   3 Ústavy   Slovenskej   republiky v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 48 ods. 2 a s čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 38 ods. 2 a s čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 6 bodom 1 a bodom 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie   návrhu   skupiny   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky p r i p ú š ť a a konanie z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. júla 2002 doručený   návrh   skupiny   31   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej „navrhovateľ“   alebo   „skupina   poslancov“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   E.   V.,   B.,   na začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   ods. 1   písm.   a)   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a to § 187 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom   konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „Trestný poriadok“) s čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 47 ods. 2 ústavy, s čl. 48 ods. 2 a s čl. 50 ods. 3 ústavy, s čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s čl. 37 ods. 2 listiny, s čl. 38 ods. 2 a s čl. 40 ods. 3 listiny a s čl. 6 bodom 1 a bodom 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   návrh   navrhovateľa   na   neverejnom   zasadnutí 24. októbra 2002 a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ho uznesením č. k. PL. ÚS 21/02-17 prijal na ďalšie konanie. Súčasne nevyhovel návrhu navrhovateľa na pozastavenie účinnosti § 187 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo 16. novembra 2005, doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2005, v súlade s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 96 Občianskeho súdneho poriadku vzal svoj návrh v celom rozsahu späť a ústavný súd požiadal, aby konanie o ňom v celom rozsahu zastavil.

Dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že prijatím zákona č. 422/2002 Z. z., ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   č.   141/1961   Zb.   o   trestnom   konaní   súdnom   (Trestný poriadok)   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   z 20.   júna 2002   s účinnosťou   od 1. októbra 2002 síce neboli priamo zmenené tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak došlo k zmene právnej úpravy neverejného zasadnutia v § 241, § 242 ods. 2 a § 243 Trestného poriadku, na základe ktorých bola účasť prokurátora z neverejného zasadnutia vylúčená.

Uvedenou zmenou bola právna úprava neverejného zasadnutia uvedená do súladu s čl. 47 ods. 3 ústavy, podľa ktorého „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní“, ako aj s čl. 37 ods. 3 listiny.

Späťvzatie návrhu skupina poslancov ďalej odôvodnila prijatím zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ktorý vychádza z odlišnej úpravy inštitútu predbežného prejednania obžaloby a v ustanovení § 243 ustanovuje, že predbežné prejednanie obžaloby sa vykoná na verejnom zasadnutí, neverejné zasadnutie pritom tento zákon predpokladá len v taxatívne uvedených prípadoch.

Podľa navrhovateľa „Zmenou základných princípov inštitútu neverejného zasadnutia ako aj prijatím nového trestného poriadku... konanie o súlade §187 ods. 1 TP s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 48 ods. 2 a s čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 38 ods. 2 a s čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 6 bodom 1 a bodom 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd stratilo svoj pôvodný zmysel a už nemá ďalšie opodstatnenie“.

Ústavný súd pripomína, že späťvzatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je úkonom, ktorému sa v takomto konaní priznávajú automaticky účinky vedúce k zastaveniu konania. Potvrdzuje to aj judikatúra ústavného súdu, ktorá obsahuje nielen   súhlas   so   späťvzatím   návrhu,   ale   aj   nesúhlas   s   takýmto   úkonom   navrhovateľa (porovnaj napr. PL. ÚS 14/02).

Ústavný   súd   po   analýze   vzťahu   medzi   pôvodným   návrhom   na   začatie   konania a zmenou   neverejného   zasadnutia,   ako   aj   zmenenou   koncepciou   inštitútu   predbežného prejednania obžaloby konštatuje, že odôvodnenie, ktorým navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania, má rozumnú oporu v novelách Trestného poriadku.

Z   procesného   postupu   navrhovateľa   vyplýva,   že   navrhovateľ   prestal   v   konaní o súlade právnych predpisov tvrdiť a preukazovať obsahový rozpor namietaných ustanovení Trestného poriadku s označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru. Takýto rozpor je však základným procesným predpokladom nielen na to, aby ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie, ale aj na to, aby o ňom aj v merite veci konal a rozhodoval (porovnaj § 37 ods.   1   a   2   zákona   o   ústavnom   súde).   Uvedený   procesný   predpoklad   na   ďalší   postup ústavného súdu za daného stavu nie je splnený.

Tieto   základné   východiská   spolu   s   názorom   ústavného   súdu,   podľa   ktorého späťvzatie návrhu v tomto konaní a jeho zastavenie netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadný   iný   návrh   na   začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov   (porovnaj PL. ÚS 14/02), viedli k tomu, že ústavný súd nezistil žiadnu ústavnú prekážku, pre ktorú by späťvzatiu   návrhu   navrhovateľa   v   tomto   konaní   nemohol   priznať   právne   účinky. Dôsledkom týchto účinkov je zastavenie konania pre odpadnutie jeho predmetu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o zastavení tohto konania (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2005