znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 20/2020-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. septembra 2020 v pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. o súhlas na vzatie do väzby ⬛⬛⬛⬛, sudcu Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK JUDr. Ing. Martin Chlapík, s. r. o., Sládkovičova 167/13, Žilina, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Martin Chlapík, takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby ⬛⬛⬛⬛, sudcu Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia č. k. VII/1 Gv 122/20/1000-4 zo 14. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. VII/1 Gv 122/20/1000-8 zo 14. septembra 2020, v súvislosti so vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 14. septembra 2020 o 6.20 h.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. septembra 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) č. k. XI Spr 78/20/1000-2 z 15. septembra 2020 podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie do väzby ⬛⬛⬛⬛, sudcu Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu (ďalej len „sudca“ alebo „dotknutý sudca“).

2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd uznesením.

6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti rozhodol.

7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 bola žiadosť generálneho prokurátora náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 122/20/1000-4 zo 14. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. VII/1 Gv 122/20/1000-8 zo 14. septembra 2020 (ďalej spolu len „uznesenie o vznesení obvinenia“) bolo podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s poukazom na § 207a Trestného poriadku dotknutému sudcovi vznesené obvinenie pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pre pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že:

„1. ⬛⬛⬛⬛, sudca Okresného súdu v Žiline, po tom, ako bol oslovený súčasne ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, aby zabezpečil v rámci konania vedeného Okresným súdom v Žiline, v trestnej veci vedenej pod sp. zn., oslobodenie spod obžaloby ⬛⬛⬛⬛, túto žiadosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ prijal a následne v na ulici, v presne nezistenom čase, najneskôr 10. 10. 2018 odovzdal ako úplatok na tento účel sumu 5.000,- € ⬛⬛⬛⬛ a tento ho následne odovzdal v na ulici ⬛⬛⬛⬛, v presne nezistenom čase, najneskôr 10. 10. 2018 ⬛⬛⬛⬛, predsedajúcemu senátu Okresného súdu Žilina, prejednávajúcemu danú vec, ktorý senát dňa 11. 10. 2018 pod sp. zn. rozhodol tak, že ⬛⬛⬛⬛ spod obžaloby oslobodil s odôvodnením, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina ustúpil od obžaloby;

2.

a) ⬛⬛⬛⬛, sudca Okresného súdu v Žiline, po tom, ako bol oslovený súčasne ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, aby zabezpečil v rámci odvolacieho konania, vedeného Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. ⬛⬛⬛⬛, zníženie výšky súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, uloženého

, rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 30. 03. 2017, túto žiadosť ⬛⬛⬛⬛ a prijal a následne ⬛⬛⬛⬛ v na ulici, v čase po 30. 03. 2017 odovzdal ako úplatok na tento účel sumu 20.000,- € ⬛⬛⬛⬛, z ktorých 5.000,- € ⬛⬛⬛⬛ následne odovzdal v na ulici ⬛⬛⬛⬛ v čase po 30. 03. 2017, ⬛⬛⬛⬛ ako zálohu s tým, že zvyšnú časť peňazí, ktorá je určená pre konajúcich sudcov, mu odovzdá po kladnom rozhodnutí senátu Krajského súdu v Žiline a ⬛⬛⬛⬛ následne, za účelom zabezpečiť vyhovenie požiadavke ⬛⬛⬛⬛, oslovil príslušného, doposiaľ nestotožneného sudcu Krajského súdu v Žiline a prehováral ho, aby bolo rozhodnuté v prospech ⬛⬛⬛⬛ ;

b) ⬛⬛⬛⬛, po oslovení ⬛⬛⬛⬛ a a následnej vzájomnej dohode, spočívajúcej v znížení výšky súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, uloženého

, rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 30. 03. 2017, konajúc ako verejný činiteľ v rozpore s ust. čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 30 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení nesk. predpisov, za účelom vyhovenia požiadavke ⬛⬛⬛⬛ a zabezpečenia zníženia výšky súhrnného trestu odňatia slobody menovanému v rámci odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. ⬛⬛⬛⬛, oslovil príslušného, doposiaľ nestotožneného sudcu Krajského súdu v Žiline, pričom v súvislosti s týmto konaním v na ulici ⬛⬛⬛⬛ v čase po 30. 03. 2017, prijal od

5.000,- €, ktoré ⬛⬛⬛⬛ vyčlenil zo sumy 20.000,- €, ktorú mu ako úplatok na tento účel v na ulici ⬛⬛⬛⬛ v čase po 30. 03. 2017, odovzdal

;

3.

a) ⬛⬛⬛⬛ advokát zapísaný v SAK pod č. najneskôr od roku 2016 do presne nezistenej doby, najmenej však do 12. 09. 2019, kedy bol ⬛⬛⬛⬛ zadržaný a následne vzatý do vyšetrovacej väzby, na presne nezistenom mieste v prostredníctvom ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, aby zvýšil svoju šancu dostať ako obhajca zapísaný pre úkony ex offo novú vec, z ktorej by mal vyplatenú odmenu zo strany štátu, sľúbil a aj poskytoval ⬛⬛⬛⬛, sudcovi Okresného súdu Žilina (u tejto osoby ide o v súčasnosti činného sudcu, kde nie je vyšetrovateľ vecne príslušný na vznesenie obvinenia), za každé jeho ustanovenie za obhajcu podľa § 40 Trestného poriadku ako úplatok finančnú čiastku, predstavujúcu 30 % zo súdom právoplatne priznanej odmeny za výkon obhajoby ustanoveného obhajcu tak, že v pravidelných časových intervaloch nosil v obálke príslušnú hotovosť, predstavujúcu sumu 30 % z priznanej odmeny ustanoveného obhajcu súdom v tomto konkrétnom období ⬛⬛⬛⬛, ktorý ju následne odovzdával ⬛⬛⬛⬛, a tento ju následne odovzdával ⬛⬛⬛⬛ ;

b) ⬛⬛⬛⬛, konajúc ako verejný činiteľ v rozpore s ust. čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 30 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení nesk. predpisov, najneskôr od roku 2016 do presne nezistenej doby, najmenej však do 12. 09. 2019, kedy bol ⬛⬛⬛⬛ zadržaný a následne vzatý do vyšetrovacej väzby, ako sudca Okresného súdu Žilina zabezpečoval ustanovenie za obhajcu podľa § 40 Trestného poriadku advokátovi zapísanému v SAK pod č. ktorý o uvedené, v snahe zvýšiť svoju šancu dostať ako obhajca zapísaný pre úkony ex offo novú vec, z ktorej by mal vyplatenú odmenu zo strany štátu, požiadal prostredníctvom ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, pričom za uvedené sľúbil ⬛⬛⬛⬛ ako úplatok finančnú čiastku predstavujúcu 30 % zo súdom právoplatne priznanej odmeny za výkon obhajoby ustanoveného obhajcu, kde túto ⬛⬛⬛⬛ v tomto konkrétnom období aj poskytoval spôsobom, že v pravidelných časových intervaloch nosil v obálke príslušnú hotovosť, predstavujúcu sumu 30 % z priznanej odmeny ustanoveného obhajcu súdom, ⬛⬛⬛⬛, ktorý ju následne odovzdával ⬛⬛⬛⬛, a tento ju následne odovzdával ⬛⬛⬛⬛.“

9.1 Podľa generálneho prokurátora zabezpečil vyšetrovateľ v doterajšom priebehu prípravného konania viacero kľúčových dôkazov, najmä výsluchy svedkov a ⬛⬛⬛⬛, ako aj listinné dôkazy, ktoré vedú k dostatočne odôvodnenému záveru, že dotknutý sudca sa dopustil trestných činov uvedených vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia. Konanie, ktoré je dotknutému sudcovi kladené za vinu, má byť „súčasťou rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti, páchanej v obvode Krajského súdu v Žiline osobami ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ďalšími osobami, ktoré systematicky korumpovali viaceré súdy a za úplatky vybavovali nezákonné kladné rozhodnutia pre podplácajúcich“.

9.2 Generálny prokurátor v žiadosti tvrdí, že skutkové zistenia, na základe ktorých bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie, majú oporu v dôkazoch vyplývajúcich z vykonaných výsluchov svedkov, ako aj z obsahu zaistených listín. Argumentuje taktiež, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby dotknutého sudcu. Podľa jeho názoru vo vzťahu k tomuto sudcovi existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.

9.3 V súvislosti s dôvodom tzv. kolúznej väzby [§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] poukazuje generálny prokurátor na rozsiahle personálne prepojenia dotknutého sudcu na osoby z justičného prostredia, vytvárajúce podľa jeho názoru reálnu možnosť ovplyvňovania osôb, ktoré sa danej trestnej činnosti „mali alebo mohli rovnako dopúšťať“ a svedectvo ktorých by zásadným spôsobom mohlo ovplyvniť získavanie dôkazov a samotný priebeh trestného konania, čo vyplýva aj zo samotnej povahy konania dotknutého sudcu, ktoré je predmetom trestného stíhania, spočívajúceho v tom, že najneskôr od „júna 2014 do 08. 08. 2019 pôsobilo v rámci obvodu Krajského súdu v Žiline určité spolčenie, pozostávajúce zo sudcov, advokátov a osôb stojacich mimo justičného prostredia, ktorí sústavne za poskytnuté úplatky zabezpečovali rozhodovanie trestných vecí v konaniach na Krajskom súde v Žiline, ako aj na Okresnom súde Žilina podľa predstáv obžalovaných alebo odsúdených osôb“.

9.4 Podľa presvedčenia generálneho prokurátora existuje dostatočne odôvodnená obava, že dotknutý sudca v prípade ponechania na slobode využije svoje kontakty „najmä v rámci justičných orgánov tak, aby dosiahol vývoj trestného konania vo svoj prospech“, prípadne bude iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie. V tomto kontexte generálny prokurátor poukazuje aj na obsah rozhodnutia disciplinárneho senátu č. ⬛⬛⬛⬛ z 28. augusta 2020 o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ktoré podľa jeho názoru nasvedčuje, že dotknutý sudca sa už v minulosti pokúšal ovplyvniť sudkyňu, ktorá v danom prípade vystupuje ako dôležitá svedkyňa.

9.5 Existenciu konkrétnych skutočností týkajúcich sa dôvodu tzv. preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] generálny prokurátor vzhliadol v charaktere trestnej činnosti, pre ktorú je dotknutý sudca trestne stíhaný, a v dobe, počas ktorej sa jej mal dopúšťať (od roku 2016). Samotný fakt, že dotknutý sudca má momentálne rozhodnutím disciplinárneho senátu pozastavený výkon funkcie, nemožno podľa generálneho prokurátora považovať v danom prípade za prekážku pokračovania v trestnej činnosti.

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 20/2020 z 15. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu, z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora (s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227 zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril. Dotknutý sudca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že trestné stíhanie vedené proti jeho osobe považuje za účelové. Má pochybnosť o jeho zákonnosti a spravodlivosti najmä z dôvodu, že svedok, ktorého výpoveď je v danom prípade kľúčová, je spolupracujúcim obvineným a snaží sa zabezpečiť si svojím svedectvom zlepšenie svojej pozície. Dotknutý sudca sa taktiež vyjadril, že od 29. augusta 2020 má dočasne pozastavený výkon funkcie, nemá prístup do budovy súdu a nie sú mu prideľované žiadne veci na rozhodovanie.

13. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť, pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré môže vyznieť ako pozitívne (vzatie do väzby), tak aj negatívne (nevzatie do väzby), s možnou alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej konštatácii dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby (Trestný poriadok).

14. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia kritérií, použiteľných v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu ústavným súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je predovšetkým výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby moci a má slúžiť na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva (procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či už s cieľom odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej budúcom výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3 ústavy), ale aj moci zákonodarnej (čl. 78 ods. 3 ústavy), len v inom kompetenčnom vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej poslanca).

15. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov podmienok väzby, a to či už materiálnych alebo formálnych. Ústavný súd v tejto súvislosti nemôže prehliadnuť, či návrh generálneho prokurátora obsahuje popis skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, popis dôkaznej situácie adekvátnej k referenčnému štádiu trestného konania a predstavenie zrozumiteľných dôvodov na väzobné stíhane príslušného sudcu. Ústavný súd je následne povolaný v komplexných súvislostiach preskúmať tieto okolnosti v medziach ústavou zverenej právomoci a na poli substantívneho aspektu urobiť spoľahlivý záver, že argumenty predstavené v návrhu generálneho prokurátora neumožňujú konštatovať, že navrhované väzobné stíhanie sudcu je neadekvátnym zásahom do súdnej moci.

16. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri rozhodovaní o väzbe (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia). Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode 14 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu zo strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie nezávislosti sudcov vyplývajúcej z čl. 148 ods. 4 ústavy, podľa ktorého za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

17. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd nemôže verifikovať jeho finálny obsah.

18. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do väzby sudcu aj v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému všeobecnému súdu podaný. Predmetom konania ústavného súdu je totiž súhlas alebo nesúhlas na vzatie do väzby sudcu, a nie udelenie súhlasu prokurátorovi na podanie návrhu na vzatie sudcu do väzby. Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné konanie) o takom návrhu prokurátora, resp. o väzbe obvineného sudcu.

19. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu podľa čl. 17 ods. 3 ústavy.

20. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej časti zákona o ústavnom súde. Tajným hlasovaním členov pléna dospel k záveru, že v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou generálneho prokurátora. Vo vzťahu k predloženému návrhu generálneho prokurátora s ohľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd uzatvára, že tento je v referenčných súvislostiach adekvátne odôvodnený a spolu s obsahom predloženého spisu tvorí dostatočne kvalifikovanú argumentačnú bázu pre ústavnoprávne udržateľný záver, že vyhovením návrhu na vyslovenie súhlasu so vzatím dotknutého sudcu do väzby nedochádza k ústavne neakceptovateľnému zásahu do súdnej moci.

21. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas na vzatie do väzby ⬛⬛⬛⬛, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že súhlas na vzatie obvineného do väzby zo strany ústavného súdu nenahrádza následné rozhodovanie všeobecných súdov o väzbe podľa všetkých štandardných zákonných kritérií a pri ústavne konformnom výklade zákona vrátane otázky hodnotenia dôvodnosti, skutkového členenia a právnej kvalifikácie vzneseného obvinenia, danosti väzobných dôvodov pre konkrétny prípad, poprípade iných relevantných procesných otázok. To znamená, že udelením súhlasu na vzatie do väzby obvineného sudcu ústavný súd riešenie týchto otázok v prospech návrhu na vzatie do väzby neodobruje. V rozsahu bazálneho, ústavnoprávne relevantného prekrytia s rozhodovaním o väzbe všeobecného súdu ústavný súd len konštatuje, že vo vecnom rozsahu výroku uznesenia o vznesení obvinenia zistil skutkový substrát, právne kvalifikovateľný a v konkrétnom prípade stíhateľný ako trestný čin.

22. Vo zvyšnom rozsahu potom (ako už bolo tiež uvedené) nezistil, že by vznesenie obvinenia pre predmetné skutky s pozadím korupcie a ovplyvňovania rozhodovania súdov, ako aj podanie návrhu na vzatie do väzby v tejto súvislosti v tomto štádiu konania preukázateľne predstavovalo preventívny alebo odvetný útok na funkciu konkrétneho sudcu a sprostredkovane útok na nezávislosť súdnej moci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 15. septembra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu  

Slovenskej republiky