znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 20/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., I., zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., K., ktorou namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Ihľany a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany konaných 27. novembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. decembra 2010 doručené podanie A. T., I. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., K., označené ako „SŤAŽNOSŤ... Vo veci porušenia ustanovení zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách   do   orgánov   samospráv   obcí   v znení   neskorších   predpisov.“. Podľa   obsahu a návrhu na rozhodnutie (petitu) možno podanie sťažovateľky považovať za sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany konaných 27. novembra 2010.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka kandidovala na funkciu starostky obce Ihľany, pričom vo voľbách získala 87 hlasov z celkového počtu 674 odovzdaných   hlasov,   t.   j.   viac   ako   10   %   hlasov   všetkých   voličov.   Na   funkciu poslankyne Obecného zastupiteľstva obce Ihľany sťažovateľka nekandidovala.

Sťažovateľka formuluje v sťažnosti len námietky proti priebehu volieb starostu obce Ihľany, pričom v tejto súvislosti najmä uvádza:

„- doterajší starosta a súčasne kandidát na starostu J. T. pôsobil ako šofér počas volieb,   kde   jazdil   s prenosnou   urnou   za   voličmi,   ktorí   sa   nemohli   zúčastniť   volieb   vo volebnej miestnosti,

- menovaný J. T. sa počas volieb nachádzal v budove Obecného úradu, kde bola volebná miestnosť. Po odvolení vošiel opätovne do volebnej miestnosti spolu so svojou dcérou a zotrval v miestnosti cca 3 minúty,

- jedna členka volebnej komisie – V. M., navádzala voličov (Rómov), koho majú voliť,

-po skončení volieb prebehlo sčítavanie hlasov v dvoch oddelených miestnostiach, hoci podľa zákona sa má vykonať v jednej miestnosti a za účasti všetkých členov volebnej komisie,

- zapisovateľka volebnej komisie E. P. počas volieb sa celkovo zdržala vo volebnej miestnosti približne 30 minút,

starosta J. T. dva týždne pred voľbami dal podpísať uchádzačom o aktivačné práce zmluvy na aktivačné práce s tým, že týmto účastníkom podpísané zmluvy nedal a vyjadril sa, že ak nebude zvolený za starostu, aktivačné práce nebudú pokračovať, resp. sa obnovia až neskôr – toto jeho konanie považujem za určitý druh nátlaku na záujemcov o aktivačné práce, aby získal ich hlasy na svoje zvolenie.“

Sťažovateľka tvrdí, že „na základe vyššie uvedeného konania menovaných ľudí došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí“, a preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Ústavný   súd   SR   vyhlasuje   voľby   do   orgánu   miestnej   samosprávy   v obci   Ihľany a voľbu starostu v obci Ihľany konané dňa 27.11.2010 za neplatné.

Sťažovateľka si uplatňuje všetky trovy konania, ktoré jej prináležia v zmysle platných právnych predpisov.“

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany, ako aj neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Ihľany   konaných 27. novembra 2010.

1. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany

Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených v   §   18   ods.   1   písm.   a)   až   e)   aj   politická   strana,   ktorá   sa   na   voľbách   zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Z   priloženej   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   v Ihľanoch   (ďalej   aj   „MVK“) vyplýva, že sťažovateľka sa nezúčastnila ako kandidátka volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany konaných 27. novembra 2010, a preto nie je v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   aktívne   legitimovaná   na   podanie   sťažnosti   vo   veci   neústavnosti a nezákonnosti volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol volebnú sťažnosť   v časti,   ktorou   sťažovateľka   namietala   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

2. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Ihľany

Sťažovateľka   preukázala,   že   vo   voľbách   starostu   obce   Ihľany   konaných 27. novembra 2010 bola kandidátkou s poradovým číslom 2, pričom z priloženej zápisnice MVK vyplýva, že z celkového počtu   674 platne odovzdaných hlasov pre starostu   obce sťažovateľka získala 87 hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde]. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že v tejto časti sťažnosti sťažovateľka má procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti J. T., ktorý bol vo voľbách konaných 27. novembra 2010 zvolený za starostu obce Ihľany (ďalej len „odporca“).

2.1 Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie   a vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané spoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb   a   ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta   a c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu   na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   č. 346/1990   Zb.“)],   platí prezumpcia   ich   ústavnosti   a zákonnosti,   ktorá   platí dovtedy,   kým   ústavný   súd   o voľbách   napadnutých   volebnou   sťažnosťou   v zmysle §   63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je na   sťažovateľovi,   aby   v záujme   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (pri   predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne,   prípadne   aspoň   vysoko   pravdepodobné   a zároveň   sú   spôsobilé   preukázať   tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené vo volebnej sťažnosti v prípade   ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo,   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce Ihľany za neplatné, t. j. ústavný súd posudzoval,   či   neexistujú   dôvody   na   odmietnutie   tejto   časti   sťažnosti   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

2.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľky

Sťažovateľka namieta najmä

a) pôsobenie odporcu počas volieb ako šoféra, ktorý „jazdil s prenosnou urnou za voličmi“,

b) prítomnosť odporcu (cca 3 minúty), ako aj zapisovateľky volebnej komisie (cca 30 minút) vo volebnej miestnosti počas volieb,

c) skutočnosť, že k sčítavaniu hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach,

d) skutočnosť, že jedna členka volebnej komisie mala navádzať voličov, koho majú voliť,

e)   skutočnosť,   že   odporca   ovplyvňoval   voličov   –   uchádzačov   o aktivačné   práce tvrdením,   že   v prípade,   ak   nebude   zvolený „za   starostu,   aktivačné   práce   nebudú pokračovať, resp. sa obnovia až neskôr...“.

Vo vzťahu k námietke, že odporca počas volieb ako šofér „jazdil s prenosnou urnou za voličmi“, ústavný súd poukazuje na § 31 ods. 6 zákona č. 345/1990 Zb., podľa ktorého „Volič   môže   požiadať   zo   závažných,   najmä   zdravotných   dôvodov   okrskovú   volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou,   hlasovacími   lístkami   a   obálkou.   Volič   hlasuje   tak,   aby   sa   dodržala   tajnosť hlasovania.“.

Z citovaného   vyplýva,   že   za   slobodný   výkon   volebného   práva   osobami,   ktoré požiadali,   aby   mohli   hlasovať   mimo   volebnej   miestnosti,   t.   j.   do   prenosnej   volebnej schránky,   zodpovedá   volebná   komisia,   resp.   jej   členovia,   ktorí   boli   vyslaní   k voličom s prenosnou volebnou schránkou. Skutočnosť, že iná fyzická osoba zabezpečuje prepravu členov volebnej komisie za voličmi, nemusí znamenať automaticky aj porušenie volebných predpisov   za   podmienky,   že   táto   osoba   nevyvinie   aktivity   k ovplyvneniu   hlasovania voličov,   ktorí   požiadali   o hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky,   čo sťažovateľka vo volebnej sťažnosti ani netvrdí, čím sa závažnosť jej námietky podstatným spôsobom   znižuje,   keďže   ňou   nepreukazuje   príčinnú   súvislosť   medzi   ňou   tvrdeným porušením volebných predpisov a namietaným výsledkom volieb.

Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by   mal   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných   námietok   podrobne   rekonštruovať volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010). Na druhej strane ale ústavný súd považoval za potrebné   zdôrazniť,   že   osoby,   ktoré   sa   zúčastňujú   volieb   ako   kandidáti,   by   sa   mali vyvarovať počas volieb akýchkoľvek aktivít súvisiacich s priebehom volieb, pretože sa tým reálne vystavujú riziku, že ich   prípadne zvolenie bude následne relevantným spôsobom spochybnené.

Vo vzťahu k námietke, že odporca a zapisovateľka volebnej komisie boli prítomní vo volebnej miestnosti, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 346/1990 Zb. výslovne vymedzuje okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti len v čase sčítavania   hlasov   (§   36),   pričom   sťažovateľka   netvrdí,   že   odporca   bol   vo   volebnej miestnosti v tomto čase, ale „Po odvolení... cca 3 minúty“, pričom neuvádza, že by v tomto čase   ovplyvňoval   voličov.   Za   týchto   okolností   považuje   ústavný   súd   túto   námietku sťažovateľky za irelevantnú, čo rovnako platí aj o prítomnosti zapisovateľky vo volebnej miestnosti, ktorá navyše plní v súvislosti s priebehom volieb zákonom ustanovené úlohy, a preto zákon implicitne predpokladá aj jej prítomnosť vo volebnej miestnosti v záujme zabezpečenia   súčinnosti   s volebnou   komisiou   s výhradou   času,   v ktorom   dochádza k sčítavaniu hlasov.

Sťažovateľka tiež namieta, že k nezákonnosti volieb došlo aj tým, že k sčítavaniu hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach, pričom v tejto súvislosti poukazuje na právne názory ústavného súdu vyslovené v náleze sp. zn. PL. ÚS 18/99 z 18. marca 1999. V označenom náleze ústavný súd okrem iného interpretoval § 36 zákona č. 346/1990 Zb. a v   tejto   súvislosti   uviedol,   že   v   tomto   ustanovení „zákon   hovorí   o   miestnosti,   kde   sa sčítavajú   hlasy,   teda   nehovorí   sa   o   viacerých   miestnostiach...“, zároveň   sa   ale   žiada pripomenúť, že v tomto prípade ústavný súd vyhodnotil postup miestnej volebnej komisie ako nesúladný so zákonom č. 346/1990 Zb. nielen z dôvodu, že k sčítavaniu hlasov došlo v oddelených   miestnostiach,   ale   hlavne   preto,   že   sa   ho   „aktívne“   zúčastnili   členovia volebných komisií vyššieho stupňa, čo zákon nepripúšťa. Za situácie, keď sťažovateľka namieta   len   skutočnosť,   že   k   sčítaniu   hlasov   došlo   v   dvoch   oddelených   miestnostiach, a netvrdí   a   ani   nedokladá   relevantnými   dôkazmi,   že   počas   sčítania   hlasov   došlo k manipulácii   s   hlasovacími   lístkami,   resp.   inému   ovplyvňovaniu   sčítavania   hlasov, absentuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným porušením zákonnosti volieb a ich výsledkom, ktorý   sťažovateľka napáda. Za daných okolností ústavný súd považuje túto námietku   sťažovateľky   za   nedostatočnú   na   to,   aby   bolo   možné   na   jej   základe   dospieť k záveru o právne významnom ovplyvnení výsledku volieb.

Ani tvrdeniu sťažovateľky, že jedna členka volebnej komisie navádzala voličov, ako majú voliť, ktoré má preukázať výsluch jednej voličky, ktorej bolo „ukázané, koho má voliť“,   ústavný   súd   v konkrétnych   okolnostiach   nepripísal   zásadnejší   význam,   a to predovšetkým   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   zápisnicu   o výsledku   volieb   podpísali   bez výhrad všetci členovia MVK. Zápisnica o výsledku volieb je pre ústavný súd relevantným dokumentom,   z ktorého   pri   posudzovaní   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   predovšetkým vychádza.

Podľa   §   42   ods.   1   zákona   č.   346/1990   Zb.   „Miestna   volebná   komisia   vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.“. Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť podpísať zápisnicu   a uviesť   dôvody,   prečo   ju odmietol   podpísať.   Ak   zápisnicu   podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade za   dostatočne   hodnovernú   na   to,   aby   verifikoval   zistený   výsledok   volieb,   pričom   na následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom (ako tvrdí vo vzťahu k jednej z členov MVK sťažovateľka), bez toho, aby k tejto námietke boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.

Vo   vzťahu   k námietke,   že   odporca   v priebehu   volebnej   kampane   ovplyvňoval voličov,   ktorí   majú   záujem   zúčastňovať   sa   aktivačných   prác   organizovaných   obcou, hrozbami,   že   v prípade,   ak   nebude   zvolený „za   starostu,   aktivačné   práce   nebudú pokračovať,   resp.   sa   obnovia   až   neskôr...“,   ústavný   súd   konštatoval,   že   táto   nie   je vo volebnej sťažnosti bližšie špecifikovaná, pričom sťažovateľka neoznačuje žiadne dôkazy, ktoré by mali preukázať hodnovernosť jej tvrdenia. Za daných okolností ide podľa názoru ústavného súdu o námietku, ktorú nemožno preukázať, resp. nepreskúmateľnú námietku, a preto nemôže byť dostatočná na to, aby na jej základe ústavný súd rozhodol o prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie. V nadväznosti na túto námietku ústavný súd navyše považoval   za   vhodné   poukázať   aj   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   podľa   ktorej   pri posudzovaní   volebných   nedostatkov,   ku   ktorým   malo   dôjsť   počas   volebnej   kampane, nemožno podceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, je volebným nedostatkom, ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 118/07).

V okolnostiach   posudzovanej   volebnej   sťažnosti   považoval   ústavný   súd   pri   jej predbežnom   prerokovaní,   popri   už   uvedenom   predbežnom   zhodnotení   jednotlivých námietok sťažovateľky, za zásadnú skutočnosť, že podľa výsledkov volieb starostu v obci Ihľany získala sťažovateľka 87 hlasov, zatiaľ čo odporca 576 hlasov z celkového počtu 674 platných hlasov odovzdaných pre voľbu starostu, t. j. skutočnosť, že medzi hlasmi odovzdanými sťažovateľke a zvolenému starostovi bol výrazný rozdiel (489 hlasov). Táto skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v prípade, ak by ústavný súd zohľadnil všetky námietky   sťažovateľky   a dokazovaním   zisťoval   ich   hodnovernosť   a relevanciu   na   účely spochybnenia výsledku volieb, by tieto zjavne nepostačovali na to, aby mohol ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru, že pri voľbách starostu obce   Ihľany   došlo   k tak   intenzívnemu   porušeniu   volebných   predpisov,   ktoré   by   ho oprávňovali na uplatnenie právomoci podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. na vyhlásenie týchto volieb za neplatné, ako navrhuje sťažovateľka.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí časti volebnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Ihľany,   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2011