znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 2/2014-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   JCLic.   Tomášom Majerčákom, PhD., Advokátska kancelária, Južná trieda 28, Košice, vo veci namietanej neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   zastupiteľstva   Košického   samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013, za účasti Ing. Emila Ďurovčíka, Viliama Zahorčáka, MUDr. Františka Farkaša, MUDr. Jána Mihalečka, PhDr. Jany Cibereovej, PhDr. Ľubice Roškovej, MUDr. Jozefa Makohusa a MUDr. Jána Paľovčíka, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2013   doručená   sťažnosť   O.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (ďalej len „samosprávny kraj“) konaných 9. novembra 2013 vo volebnom obvode č. 7 – Michalovce (ďalej len „voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja“), z dôvodu porušenia ústavného princípu rovnosti pri uchádzaní sa o volenú funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, ako aj z dôvodu porušenia § 27 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych   krajov   a o doplnení   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávnych krajov“), ku ktorému malo dôjsť priebežným zverejňovaním výsledkov   volieb na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval ako nezávislý kandidát vo voľbách konaných 9. novembra 2013 za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č.   7 (Michalovce) spolu s ďalšími 53 kandidátmi. Za tento volebný   obvod   sa   volili   8   poslanci.   Za   poslancov   zastupiteľstva   samosprávneho   kraja vo volebnom obvode č. 7 boli zvolení: 1. Ing. Emil Ďurovčík (SMER-SD) s počtom hlasov 6 679 (ďalej len „odporca v 1. rade“), 2. Viliam Zahorčák (SMER-SD) s počtom hlasov 6 522 (ďalej len „odporca v 2. rade“), 3. MUDr. František Farkaš (SMER-SD) s počtom hlasov   4   645   (ďalej   len   „odporca   v   3.   rade“),   4.   MUDr.   Ján   Mihalečko   (SMER-SD) s počtom hlasov 4 630 (ďalej len „odporca vo 4. rade“), 5. PhDr. Jana Cibereová (SMER-SD) s počtom hlasov 4 512 (ďalej len „odporkyňa v 5. rade“), 6. PhDr. Ľubica Rošková (SMER-SD) s počtom hlasov 4 061 (ďalej len „odporkyňa v 6. rade“), 7. MUDr. Jozef Makohus (SMER-SD) s počtom hlasov 3 271 (ďalej len „odporca v 7. rade“) a 8. MUDr. Ján Paľovčík (KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD) s počtom hlasov 2 784 (ďalej len „odporca v 8. rade“,   spolu   ďalej   len   „odporcovia“).   Zo   17   658   platných   hlasovacích   lístkov odovzdaných pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja sťažovateľ získal 2 783, teda   rozdiel   platných   hlasov   medzi   sťažovateľom   a   ostatným   zvoleným   poslancom zastupiteľstva samosprávneho kraja predstavuje 1 hlas.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol:«Každá politická strana, ktorá predložila kandidátnu listinu vo volebnom obvode č. 7,   mohla   delegovať   do   každej   okrskovej   volebnej   komisie,   aj   do   obvodnej   volebnej komisie   jedného   člena   a   jedného   náhradníka.   Takúto   možnosť   nemal   sťažovateľ,   ako nezávislý   kandidát,   nakoľko   nemohol   sám   menovať   ani   člena   ani   náhradníka,   a   ani pozorovateľa do okrskových volebných komisií, ani do obvodnej volebnej komisie. Preto nemal   možnosť   kontrolovať   činnosť   týchto   komisií,   ich   postup   pri   spočítavaní   hlasov, vyhodnocovaní   hlasov   (platných,   neplatných)   a   prideľovaní   hlasov.   Nemal   možnosť prostredníctvom svojich delegátov, alebo zástupcov kontrolovať to, či zápisnice okrskových volebných   komisií   zodpovedajú   pravde,   či   hlasy   boli   správne   spočítané,   či   neplatné hlasovacie lístky boli správne posúdené.

Ak členov volebných komisií delegujú len politické strany, nezávislí kandidáti môžu byť poškodení nesprávnym spočítaním hlasov, alebo manipuláciou s hlasmi. A to ešte zvlášť vtedy, ak chýbajúcich členov komisie menuje starosta, ktorý je členom tej politickej strany, ktorá   delegovala   svojich   zástupcov,   i   zloženie   okrskovej   volebnej   komisie   môže   byť jednofarebné, to znamená, že všetci členovia mohli byť zástupcovia jednej politickej strany. Takýmto poškodeným bol aj sťažovateľ, preto došlo k porušeniu princípu rovnosti. Naviac,   niektorí   kandidáti   na   poslancov   KSK   vo   volebnom   obvode   č.   7,   sú   aj starostami v obciach, a mohli ovplyvniť zloženie okrskovej volebnej komisie, a to:

- Arpád Csuri (KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Oborín

- Ján Čuchran, Ing.(KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Kaluža

- Vladimír Dunajčák, Ing.(ĽS-HZDS) primátor mesta Strážske

- Valéria Eľková, Mgr. (nezávislá) - starostka obce Markovce

- Matej Šarocký, Mgr. (KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Stretávka

- Viliam Zahorčák (SMER-SD) - primátor mesta Michalovce.... Ovplyvniť zloženie okrskových volebných komisii mohli aj starostovia obci, ktorí sú kandidátmi politických strán, nakoľko do týchto komisii mohli delegovať „svojich“ ľudí. Okrskové volebné komisie následne mohli manipulovať s hlasmi voličov, a to zvlášť tie   v   ktorých   mala   zastúpenie   len   jedná   politická   strana   ale   dve   politické   strany, a odovzdávali zápisnice obvodnej volebnej komisií medzi poslednými.

Sťažovateľ je presvedčený, že pri voľbách, ktoré sa konali dňa 9. 11. 2013... ústavný princíp rovnosti bol porušený a zásadným spôsobom to ovplyvnilo aj výsledok...

Navrhovateľ,   nakoľko   nemal   „svojho   človeka“,   ktorý   by   bol   členom   okrskovej volebnej komisie a dohliadal na priebeh volieb, spočítavania hlasov, má vážne pochybnosti o správnosti sčítania hlasov. Pochybnosti navrhovateľa sú o to väčšie, že navrhovateľa delí od zvoleného kandidáta za poslanca zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja Jána Paľovčíka len 1 hlas...

Všetci zvolení kandidáti za poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja sú kandidáti politických strán, a to 7 za politickú stranu SMER-SD a 1 za koalíciu SDKÚ- DS, KDH, MOST-HÍD.»

V súvislosti s námietkou porušenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov sťažovateľ uviedol:

«Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z., členovia volebných komisií a členovia odborných (sumarizačných) útvaroch nesmú poskytovať informácie o priebehu a výsledku volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania. Zmyslom tohto ustanovenia je to, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov,   ale aj k manipuláciám s výsledkami volieb okrskovými komisiami....

Navrhovateľ v súvislostí s týmto ustanovením chce poukázať na jednu všeobecne známu skutočnosť a to, že Štatistický úrad SR od 22.00 h, teda po uzatvorení volebných miestnosti priebežne zverejňoval výsledky volieb na internetovej stránke.

Štatistický   úrad   SR,   ako   ústredný   orgán   štátnej   správy...   mohol   mať   informácie o priebežných volebných výsledkoch od obvodných volebných komisií, volebných komisií samosprávnych krajov, alebo ústrednej volebnej komisie.

V tejto súvislosti je potrebné ale konštatovať, že ak ktorákoľvek z vyššie uvedených volebných komisií podávala Štatistickému úradu SR priebežne výsledky volieb, podľa toho, ako   im   prichádzali   z   jednotlivých   okrskov,   tak   došlo   k   porušeniu   §   27   ods.   4   zákona č. 303/2001 Z. z.

Uvedené porušenie zákona mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb. Členovia okrskových volebných komisií mohli cez stránku Štatistického úradu SR sledovať priebežné výsledky, vývoj volieb, a počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.   Ak poznali priebežné výsledky volieb, tak následne mohli tomu prispôsobiť svoju zápisnicu, kde mohli pozmeniť skutočné výsledky volieb a prideliť hlasy kandidátom, ktorí ich nezískali a ubrať hlasy tým, ktorí ich mali.

Takýto postup bol možný najmä v tých okrskoch, kde členovia okrskovej volebnej komisie boli z jednej alebo dvoch politických spektier, k čomu mohlo dôjsť najmä vtedy, ak chýbajúcich členov menovali starostovia a odovzdávali zápisnice obvodnej volebnej komisii medzi poslednými.»

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa „Všetci   kandidáti,   ktorí   boli   zvolení   za   poslancov zastupiteľstva KSK boli zvýhodnení oproti navrhovateľovi, lebo kandidovali za politickú stranu   SMER-SD   a   koalíciu   politických   strán   SDKÚ-DS,   KDH   a   MOST-HÍD,   boli zvýhodnený tým, že prostredníctvom delegátov vo velebných komisiách mali zabezpečenú ich kontrolu, mali zabezpečené to, že nebude sa manipulovať s výsledkami volieb v ich neprospech, alebo že nedôjde k omylom pri spočítavaní hlasov v ich neprospech.

Podozrenie navrhovateľa s možnou manipuláciou s výsledkami volieb okrskových volebných komisií je o to väčšie, že prostredníctvom stránky Štatistického úradu SR sledoval priebežne výsledky volieb, a až do 2 h po polnoci bol na zvoliteľnom mieste. Po druhej hodine po polnoci sa výsledok náhle zmenil a hneď na to, boli aj výsledky hlasovania ukončené.

...   došlo   aj   k   závažným   pochybeniam   pri   sčítavaní   hlasovacích   lístkov,   pretože okrskové   volebné   komisie   mohli   vyhodnotiť   za   neplatné   aj   platne   upravené   hlasovacie lístky, ktoré boli odovzdané v prospech sťažovateľa. A to mohlo mať zásadný vplyv na výsledok   volieb,   nakoľko   rozdiel   medzi   počtom   hlasov   pre   sťažovateľa   a   posledným zvoleným poslancom Jánom Paľovčíkom je len 1 hlas.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal volebnú sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol týmto nálezom:

„Rozhodnutie volebnej komisie košického samosprávneho kraja, zapísané v zápisnici o   výsledku   volieb   do   zastupiteľstva   Košického   samosprávneho   kraja   konaných   dňa 9. 11. 2013, v časti týkajúcej sa poslancov za volebný obvod č. 7, to znamená poslancov Ján Paľovčík,   Emil   Ďurovčík,   Viliam   Zahorčák,   František   Farkaš,   Ján   Mihalečko,   Jana Cibereová, Ľubica Rošková, Jozef Makohus zrušuje, a súčasne vyhlasuje Emila Ďurovčíka, Viliama Zahorčáka, Františka Farkaša, Jána Mihalečka, Janu Cibereovú, Ľubicu Roškovú, Jozefa   Makohusa   a O.   P.   za   riadne   zvoleného   poslanca   zastupiteľstva   Košického samosprávneho kraja.

alternatívne

Voľby   do   zastupiteľstva   Košického   samosprávneho   kraja   konané   9.   11.   2013 vo volebnom obvode č. 7 vyhlasuje za neplatné.“

Sťažovateľ   na   preukázanie   svojich   tvrdení   navrhol   vyžiadať   zápisnice   všetkých okrskových volebných komisií v rámci volebného obvodu č. 7 (Michalovce) a zápisnicu obvodnej volebnej komisie; vykonať dôkaz vyjadrením štatistického úradu k priebežnému zverejňovaniu   výsledkov   napadnutých   volieb   a   prepočítať   hlasovacie   lístky   všetkých okrskových volebných komisií.

Na výzvu ústavného súdu z 26. a 27. novembra 2013 sa k volebnej sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné prerokovanie vyjadrili odporcovia a štatistický úrad.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení z 10. decembra 2013 uviedol, že nemá vedomosť o porušení zákona o voľbách do samosprávnych krajov počas volieb konaných 9. novembra 2013, preto považuje výsledky volieb uvedené v zápisnici volebnej komisie samosprávneho kraja za platné.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení zo 6. decembra 2013 k veci uviedol: „1. V zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len zákon) deleguje do okrskovej volebnej komisie jedného zástupcu a jedného náhradníka politická strana, ktorá podáva kandidátnu listinu.

Chcem však poukázať na § 34 zákona, kde pri sčítaní hlasov môžu byť prítomné aj osoby   (pozorovatelia),   ktorým   na   to   dala   povolenie   okrsková   volebná   komisia.   Túto možnosť sťažovateľ mohol využiť.

V meste Michalovce nebol v žiadnom okrsku člen komisie, ktorého by delegoval primátor   mesta,   k   ostatným   obciam   sa   vyjadriť   neviem.   Podľa   mojich   vedomostí   bolo do väčšiny okrskov vo volebnom obvode delegovaných 13 členov volebnej komisie, v meste Michalovce v každej, čo je podľa mňa dostatočný počet na zákonné zabezpečenie priebehu volieb a sčítania hlasov.

2. Poskytovanie informácií o priebehu a výsledku volieb je vecou volebných komisií a odborných sumarizačných útvarov a tieto sa zverejňujú v rámci každých volieb rovnako, ako za volebný obvod,   kde som kandidoval a kde to   sťažovateľ   namieta.   Podľa   môjho názoru,   sumarizačný   útvar   obvodnej   volebnej   komisie,   zverejňuje   zápisnice   okrskových volebných   komisií,   ktoré sú už   podpísané,   a teda v zmysle § 27 ods.   4 zákona   možno poskytovať informácie o priebehu a výsledku volieb v jednotlivých okrskoch.

Na základe uvedeného mám za to, že zákon č. 303/2001 Z. z. v napadnutom rozsahu nebol porušený a rozhodnutie volebnej komisie Košického samosprávneho kraja, zapísané v zápisnici o výsledku volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, konaných dňa 9. 11. 2013, je platné.“

Odporcovia   v   3.,   4.,   5.,   6.   a 7.   rade   vo   svojich   vyjadreniach   z   11.,   6.,   10.,   12. a 11. decembra 2013 k volebnej sťažnosti zhodne uviedli, že nemajú vedomosť o porušení zákona o voľbách do samosprávnych krajov počas volieb konaných 9. novembra 2013, preto považujú výsledky volieb uvedené v zápisnici volebnej komisie samosprávneho kraja za platné.

Odporca v 8. rade vo svojom vyjadrení z 12. decembra 2013 uviedol:„- rešpektujem výsledky volieb, ktoré prebehli bez problémov

- podľa môjho názoru nedošlo k porušeniu volebného poriadku.“

Štatistický úrad vo svojom vyjadrení z 5. decembra 2013 ku skutočnostiam, ktoré sa týkali priebežného zverejňovania výsledkov volieb, uviedol:

«Štatistický   úrad   SR   v   zmysle   §   8   ods.   7   zákona   č.   303/2001   Z.   z.   o   voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon“)   na   prípravu   spracovania   a   na   spracovanie výsledkov volieb vytvára pre Ústrednú volebnú komisiu, volebné komisie samosprávnych krajov a pre obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary.

Odborný   sumarizačný   útvar   Ústrednej   volebnej   komisie   na   základe   Uznesenia Ústrednej   volebnej   komisie   pre   voľby   do   orgánov   samosprávnych   krajov   zo   dňa 29. 10. 2013 bodu 5 (citácia „5. Ústredná volebná komisia berie na vedomie informáciu predsedníčky   Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   o   utvorení   odborných (sumarizačných) útvarov volebných komisií a o príprave spracovania výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov.“) a Projektu automatizovaného spracovania výsledkov   volieb   do   orgánov   samosprávnych   krajov   2013   zabezpečoval   priebežné zverejňovanie   výsledkov   hlasovania   na   podklade   podpísaných   zápisníc   okrskových volebných komisií o hlasovaní v zmysle § 37 ods. 1 zákona a po ukončení činnosti okrskovej volebnej komisie v zmysle § 38 zákona.

Projekt automatizovaného spracovania výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov 2013, ktorý Ústredná volebná komisia pre voľby do orgánov samosprávnych krajov zobrala   na   vedomie   bez   výhrad,   rieši   spracovanie   výsledkov   volieb   a   prezentáciu priebežných   a   definitívnych   výsledkov   v   časti   „2.2.   Príprava   Oracle   prostredia   pre databázovú časť spracovania“ str. 12 „Spracovanie výsledkov volieb na úrovni OSÚ ÚVK bude zabezpečené centrálnym informačným systémom IVIS. Celé prostredie IVIS bude mať zabezpečenú   vysokú   dostupnosť   služieb   od   aplikačnej   úrovne   až   po   geografickú redundanciu   výpočtových   centier.   Priebežné   a   definitívne   výsledky   volieb   budú prezentované na URL: http://www.volbysr.sk a http://www.statistics.sk“.»

Ústavný súd si zároveň vyžiadal zápisnicu volebnej komisie samosprávneho kraja o výsledku   volieb   do   zastupiteľstva   samosprávneho   kraja   konaných   9.   novembra   2013, zápisnicu   obvodnej   volebnej   komisie   o   výsledku   hlasovania   vo   volebnom   obvode   č.   7 (Michalovce)   a   zápisnice   všetkých   okrskových   volebných   komisií   v   rámci   volebného obvodu č. 7 (Michalovce) o hlasovaní vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013. Z predloženej volebnej dokumentácie ústavný súd zistil, že - vo volebnom obvode č. 7 sa volilo v 129 volebných okrskoch, obálky boli vydané 17 960 voličom, odovzdaných bolo 17 954 obálok a platných hlasovacích lístkov bolo 17 658,

-   v   okrskových   volebných   komisiách   bolo   v   čase   volieb   prítomných od 6 do 13 členov,   do   obvodnej   volebnej   komisie   bolo   delegovaných   a   v   čase   volieb prítomných 7 členov a volebná komisia samosprávneho kraja pozostávala zo 14 členov,

-   okrem   členov   volebných   komisií   a   ich   zapisovateľov   neboli   vo   volebných komisiách prítomné iné osoby (napr. dobrovoľní pozorovatelia) a

-   uvedené   zápisnice   bez   výhrad   podpísali   všetci   členovia   uvedených   volebných komisií.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata   argumentácie   sťažovateľa,   ktorou   odôvodňuje   namietanú   neústavnosť a nezákonnosť   volieb   do   zastupiteľstva   samosprávneho   kraja,   spočíva   v   jeho   tvrdení o porušení princípu rovnosti pasívneho volebného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy a v porušení ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   len   hrubé,   závažné   alebo opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb.   Túto   skutočnosť   však   sťažovateľ   musí   nielen   tvrdiť,   ale   musí   ju   aj   doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).

Vzhľadom   na význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a z   neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné, a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený.

1.   Porušenie   princípu   rovnosti   pri   uchádzaní   sa   o   volenú   funkciu   poslanca   vidí sťažovateľ v tom, že na rozdiel od kandidátov, ktorí kandidovali na kandidátke niektorej z politických   strán,   resp.   ich   koalícií,   si   sťažovateľ   nemohol   nominovať „svojho“ delegáta/zástupcu   do   okrskových   volebných   komisií,   keďže   kandidoval   ako   nezávislý kandidát.   Z   tohto   dôvodu   nemal   možnosť   kontrolovať   činnosť   okrskových   volebných komisií,   najmä   ich   postup   pri   sčítavaní   a   vyhodnocovaní   hlasov.   Pretože   sťažovateľa od ostatného   zvoleného   kandidáta   delí   len   1   hlas,   má   vážne   pochybnosti   o   správnosti sčítania hlasov a o regulárnom priebehu volieb.

Kreovanie   volebných   komisií   upravuje   §   8   až   §   13   zákona   o   voľbách do samosprávnych krajov, pričom v zásade platí, že tieto sú tvorené z rovnakého počtu zástupcov politických strán, politických hnutí alebo ich koalícií, ktoré vo voľbách podávajú samostatnú kandidátnu listinu. Každá kandidujúca politická strana (politické hnutie), resp. ich   koalícia   deleguje   jedného zástupcu   a jedného   náhradníka   do   príslušných   volebných komisií (okrsková,   obvodná   a volebná komisia   samosprávneho kraja), ktoré musia   mať najmenej päť členov.

Už samotný spôsob kreovania volebných komisií, v ktorých v zásade majú (resp. môžu   mať)   zastúpenie   všetky   kandidujúce   politické   strany   a   hnutia,   resp.   ich   koalície, je podľa   názoru   ústavného   súdu   zárukou   korektného   a   zákonného   priebehu   hlasovania a zisťovania výsledkov volieb. K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj v rozhodnutí sp. zn.   PL.   ÚS   36/03   z   1.   júla   2004,   keď   konštatoval,   že   okrsková   volebná   komisia vo voľbách   do   obecnej   samosprávy   plní   aj   úlohu   garanta   ústavnosti   a   zákonnosti samostatného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov.

V   súvislosti   s   námietkou   zloženia   volebných   komisií   je   potrebné   uviesť,   že starostovia obcí (ako kandidáti politických strán kandidujúcich vo voľbách) majú možnosť menovať   chýbajúcich   členov   okrskovej   volebnej   komisie   len   v   prípade,   ak   táto   nie   je vytvorená   v   minimálnom   počte   5   členov   zo   zástupcov   delegovaných   kandidujúcimi politickými stranami (§ 13 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávnych krajov). Vzhľadom na ústavným súdom zistený počet členov okrskových volebných komisií v napadnutých voľbách   (od   6   do   13)   je   v   zásade   nemožné,   aby   v   okrskovej   volebnej   komisii   mala zastúpenie   len   jedna,   resp.   dve   kandidujúce   politické   strany,   ako   to   tvrdí   sťažovateľ. Argumentáciu sťažovateľa v tomto smere preto ústavný súd nepovažoval za dôvodnú.

Podľa § 31 ods. 2 tretej vety zákona o voľbách do samosprávnych krajov predseda okrskovej volebnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda umožní prítomnosť pozorovateľov volieb, ak to nie je na prekážku priebehu hlasovania. Pokiaľ preto sťažovateľ chcel   mať   svojho   zástupcu/zástupcov   v   okrskových   volebných   komisiách,   mohol   ich v rozsahu   citovanej   zákonnej   úpravy   mať   vo   forme   pozorovateľov,   ktorí   by   dohliadali na priebeh hlasovania a zisťovania volebných výsledkov. To, že sťažovateľ túto zákonnú možnosť   nevyužil,   resp.   že   v   okrskových   volebných   komisiách   neboli   prítomní   žiadni pozorovatelia, nemôže byť dôvodom na spochybňovanie regulárneho priebehu a výsledkov volieb.

2. Sťažovateľ tiež poukázal na okolnosti priebežného zverejňovania výsledkov volieb na internetovej stránke štatistického úradu, ktoré podľa neho indikujú porušenie ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov.

Podľa § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov členovia volebných komisií   a   členovia   odborných   (sumarizačných)   útvarov   nesmú   poskytovať   informácie o priebehu a výsledku volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov po sčítaní hlasov a podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o hlasovaní vyhlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis zápisnice odovzdá bezodkladne obvodnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na ukončenie činnosti.

Z vyjadrenia štatistického úradu k okolnostiam priebežného zverejňovania výsledkov volieb vyplýva, že odborný sumarizačný útvar Ústrednej volebnej komisie zabezpečoval priebežné   zverejňovanie   výsledkov   hlasovania   na   podklade   podpísaných   zápisníc okrskových volebných komisií o hlasovaní a po ukončení ich činnosti (§ 37 ods. 1 a § 38 zákona o voľbách do samosprávnych krajov), teda až po voľbách. Na základe uvedeného ústavný súd považuje námietku porušenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov za zjavne neodôvodnenú.  

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním   neboli   preukázané   sťažovateľom   tvrdené   porušenia   ústavy   a   zákona   o voľbách do samosprávnych krajov, ktoré by viedli ústavný súd k tomu, aby prijal sťažnosť sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   a   následne   vyhlásil   voľby   poslancov   do   zastupiteľstva samosprávneho kraja za neplatné, resp. zrušil napadnutý výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona,   platí   prezumpcia   ich   ústavnosti   a   zákonnosti,   ktorá   platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodne   inak   ako   zamietnutím   sťažnosti.   Preto   je na sťažovateľovi,   aby   v   záujme   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (pri   predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne,   prípadne   aspoň   vysoko   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať   tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Sťažovateľ   navrhol   prepočítať   hlasovacie   lístky   odovzdané   pre   jednotlivých kandidátov   na   poslancov   zastupiteľstva   samosprávneho   kraja   vo   všetkých   okrskoch volebného   obvodu   č.   7   (Michalovce),   a   to   s   ohľadom   na   rozdiel   hlasov   získaných vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja medzi ostatným zvoleným poslancom a sťažovateľom, ktorý predstavuje 1 hlas.

Volebná   sťažnosť   nie   je   všeobecným   opravným   prostriedkom   na   preskúmanie výsledkov   volieb.   Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti však treba považovať za také, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú porušenie volebného zákona. Všetky tvrdenia sťažovateľa uvádzané v sťažnosti majú len všeobecnú hypotetickú povahu bez preukázania relevantných dôkazov.

Obvinenia   sťažovateľa   z   manipulácie   s   výsledkami   volieb   volebnými   komisiami v príslušných   okrskoch   volebného   obvodu   nie   sú   ničím   podložené.   Ústavný   súd z predloženej   volebnej   dokumentácie   zistil,   že   volebné   zápisnice   vo   všetkých   129 volebných okrskoch volebného obvodu č. 7, ako aj zápisnica obvodnej volebnej komisie boli podpísané bez výhrad všetkými členmi volebných komisií (vrátane zapisovateľov), čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa založenou najmä na domnelom porušení zákona   o   voľbách   ústavný   súd   tiež   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v   rámci   ktorej   už vyslovil, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného   súdu,   ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95,   PL.   ÚS   32/03). Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je však preukázanie takých porušení volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   50/99, PL. ÚS 32/03).

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

Ústavný súd za základ svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti výsledkom napadnutých volieb považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému dospela obvodná volebná   komisia   a   ktorý   nebol   spochybnený   žiadnym   jej   členom,   naopak,   zápisnicu podpísali   všetci   členovia   volebnej   komisie   bez   využitia   možnosti   odmietnutia   podpisu s uvedením, či bez uvedenia dôvodov takéhoto odmietnutia. Takto zistený výsledok volieb nemožno spochybňovať alebo považovať za nezákonný bez toho, že by existovali konkrétne dôkazy   o   manipulácii   s   hlasmi   voličov,   resp.   dôkazy   preukazujúce   nesprávne   sčítanie hlasov.

So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom neoznačil a ani nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli   mať   priamy   vplyv   na   vyhlásený   výsledok   volieb   poslancov   zastupiteľstva samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013 vo volebnom obvode č. 7 (Michalovce). Sťažovateľ   tak   neuniesol   dôkazné   bremeno   a dôvody   namietanej   neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb založil len na hypotetických tvrdeniach. Len samotná skutočnosť rozdielu jedného hlasu medzi ostatným zvoleným poslancom a sťažovateľom bez súčasného preukázania porušenia zákona o voľbách do samosprávnych krajov nemôže spochybniť zákonnosť priebehu a výsledku napádaných volieb.

Uvedené   závery   boli   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2014