znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 2/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 27. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany O. k., B., zastúpenej Bc. P. K., B., a MUDr. A.   F.,   L.,   obaja   zastúpení   advokátom   JUDr.   D.   R.,   B.,   za   účasti   Ing.   V.   M.,   L.,   pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva B. s. k. konaných 14. novembra 2009 a proti výsledku týchto volieb a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť politickej strany O. k. a MUDr. A. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   faxom 24. novembra 2009 a poštou 25. novembra 2009 doručená sťažnosť politickej strany O. k., B., zastúpenej Bc. P. K., B., a MUDr. A. F., L. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“ a spolu len „sťažovatelia“), obaja zastúpení advokátom JUDr. D. R., B., za účasti Ing. V. M., L. (ďalej len „odporca“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do   zastupiteľstva   B. s.   k. (ďalej aj „voľby do zastupiteľstva“) konaných 14. novembra 2009 a proti výsledku týchto volieb.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:„Dňa 14. 11. 2009 sa konali komunálne voľby do orgánov samosprávnych krajov Slovenskej   republiky.   Za   poslancov   zastupiteľstva   B.   s.   k.   bolo   v   priamych   voľbách zvolených celkovo 44 (slovom štyridsaťštyri poslancov) poslancov.

MUDr.   A.   F.,   ako   osoba   výsledkom   volieb   priamo   dotknutá   na   svojich   právach kandidovala vo voľbách konaných dňa 14. 11. 2009 aj s podporou navrhovateľa – politickej strany s názvom O. K. a to na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo 10, s poradovým číslom 1.

Na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo 10 kandidoval vo voľbách konaných dňa 14. 11. 2009 aj odporca – Ing. V. M. a to s poradovým číslom 4. Na základe oficiálnych výsledkov volieb zverejnených Volebnou komisiou B. s. k. bol odporca s počtom platných hlasov 410 zvolený za poslanca zastupiteľstva B. s. k. a na prvom   zasadnutí   zastupiteľstva   má   zložiť   sľub,   čím   bude   oficiálne   menovaný   do   tejto funkcie. MUDr. A. F. s počtom platných 374 hlasov zvolená nebola, pričom s uvedeným počtom hlasov je prvým nezvoleným kandidátom na post poslanca zastupiteľstva B. s. k. vo volebnom obvode číslo 10.“

Podľa sťažovateľov odporca, ktorý bol zvolený za poslanca zastupiteľstva B. s. k. (ďalej len „BSK“) vo voľbách konaných 14. novembra 2009, v čase podávania kandidátnej listiny nemal trvalý pobyt v obci, ktorá patrila do územia volebného obvodu č. 10, v ktorom kandidoval, t. j. v uvedenom čase u neho existovala prekážka voliteľnosti. K prihláseniu na trvalý pobyt odporcu do obce L. došlo až následne po jeho zaregistrovaní ako kandidáta príslušnou volebnou komisiou, a podľa vedomostí sťažovateľov sa tak stalo až 28. októbra 2009.

V   tejto   súvislosti   sťažovatelia   poukázali   na   znenie   §   3   a   §   14   ods.   9   zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov územnej samosprávy“), ako aj § 11 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných   celkov   (zákon   o   samosprávnych   krajoch)   v   znení   neskorších   predpisov a ustanovenie čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a následne uviedli: „V   priamom   dôsledku   k   vyššie   uvedeným   skutočnostiam,   došlo   k   závažnému a hrubému porušeniu ustanovenia § 3 ako aj ustanovenia § 14 ods. 9) zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a tým aj k porušeniu ustanovenia článku 129 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k osobe dotknutej na svojich právach, čo malo za následok nesprávny výsledok volieb v časti, v ktorej bol za poslanca zastupiteľstva B. s. k. zvolený odporca.“

Podľa sťažovateľov zo zápisnice o výsledku volieb do orgánov BSK vyplýva, že odporca   bol   zvolený   za   poslanca   zastupiteľstva   BSK   v   rozpore   s   platnými   predpismi. Sťažovateľka v 2. rade ako jeho „oprávnený kandidát za poslanca zastupiteľstva B. s. k. nebola zvolená napriek tomu, že spĺňala všetky podmienky stanovené zákonom a podľa počtu   získaných   platných   hlasov   sa   nachádza   na   mieste   nasledujúcom   po   odporcovi. Uvedené znamená, že pokiaľ by konaním odporcu nedošlo k porušeniu zákona a tento by v danom volebnom obvode nekandidoval, MUDr. A. F. by bola riadne zvolená za poslanca zastupiteľstva B. s. k.“.

Porušenie zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy má v danom prípade podľa sťažovateľov „priamy a závažný dopad na výsledok volieb konaných dňa 14. 11. 2009.   V   bezprostrednej   súvislosti   s   postupom   volebnej   komisie   B.   s.   k.   v   dôsledku nepravdivých informácii poskytnutých odporcom bolo porušené právo kandidátky MUDr. A.   F.,   ktorá   spĺňala   všetky   podmienky   voliteľnosti   vyžadované   zákonom   o   voľbách   do orgánov samosprávnych krajov.   Na miesto toho   bol za   poslanca zastupiteľstva   zvolený odporca ako kandidát, ktorý podmienky voliteľnosti vyžadované zákonom nespĺňal, čo je jednoznačne v demokratickej spoločnosti nežiadúcim javom. Namietaná nezákonnosť volieb do orgánov samosprávneho kraja, o ktorej sa navrhovateľ dozvedel z následných podnetov voličov je v priamej príčinnej súvislosti s porušením ústavného práva MUDr. A. F.“.V   sťažnosti   sťažovatelia   požiadali   aj   o   vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorým ústavný súd volebnú komisiu BSK zaviaže zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení odporcu za poslanca zastupiteľstva BSK do rozhodnutia vo veci samej, alebo prikáže odporcovi až do   rozhodnutia   ústavného   súdu   v   predmetnej   veci   zdržať   sa   výkonu   všetkých   práv a povinností,   ktoré   mu   vznikli   v   dôsledku   výsledkov   komunálnych   volieb   konaných 14. novembra   2009,   najmä povinnosť zdržať sa   výkonu   funkcie   poslanca   zastupiteľstva BSK.

Na základe uvedeného sťažovatelia podľa čl. 129 ods. 2 ústavy v spojení s § 63 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) požiadali, aby ústavný súd vydal nález,   ktorým   rozhodne „o   zrušení   rozhodnutia   Volebnej   komisie   B.   s.   k.   zapísané   v zápisnici o výsledku volieb do zastupiteľstva B. s. k., konaných dňa 14. 11. 2009 v časti, v ktorej bol za zvoleného vyhlásený vo volebnom obvode číslo 10 pod poradovým číslom 4 Ing.   V.   M.,   dátum   narodenia...,   trvalo   bytom...   L.   a   za   zvolenú   vyhlási   kandidátku s poradovým číslom 1 MUDr. A. F., dátum narodenia..., trvalo bytom... L.“.

II.

1. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov   územnej   samosprávy   je   uskutočnenie   volieb   v   súlade   so   všetkými   dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané neústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/07).

2.   Predmetom   konania   je   návrh   sťažovateľov   na   zrušenie   rozhodnutia   volebnej komisie,   pretože   pri   príprave   volieb   došlo   k porušeniu   ústavy   a   zákona   o   voľbách   do orgánov územnej samosprávy a vyhlásiť za zvolenú inú kandidátku.

Podstata   porušenia   zákonnosti   a   ústavnosti   uvedených   volieb   spočíva   podľa sťažovateľov v nezákonnej registrácii jedného z kandidátov (odporcu), ktorý následne získal vo   voľbách   najvyšší   počet   hlasov   a   bol   zvolený   za   poslanca   zastupiteľstva   BSK   vo volebnom obvode č.   10, v ktorom on i sťažovateľka v 2. rade kandidovali (avšak ako kandidáti rôznych politických strán).

Nezákonnosť   registrácie   odporcu   namietali   sťažovatelia   z   dôvodu   nesplnenia zákonom ustanoveného cenzusu trvalého pobytu odporcom v čase registrácie kandidátnych listín. Rozhodnutie volebnej komisie BSK o zaregistrovaní kandidátnej listiny politickej strany,   za   ktorú   odporca   kandidoval   bez   jeho   vyčiarknutia,   považujú   sťažovatelia   za arbitrárne a nezodpovedajúce reálnemu skutkovému stavu, pretože odporca sa na trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandidoval, prihlásil až 28. októbra 2009. Uvedená nezákonná účasť odporcu vo voľbách mala podľa sťažovateľov následne vplyv na celkový výsledok volieb.

Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd vychádzal z obsahu sťažnosti a jej príloh, z ktorých   vyplýva,   že   volebná   komisia   BSK   riadne   zaregistrovala   kandidátnu   listinu politickej   strany,   ktorej   kandidátom   bol   odporca   bez   toho,   aby   ho   z   nej   vyčiarkla. V sťažnosti, ani v rámci jej príloh sťažovateľka nepreukázala, že zástupca politickej strany, na kandidátnej listine ktorej sa nachádzala, alebo niektorý z iných zástupcov politických strán zastúpených vo volebnej komisii BSK na jej zasadnutí pri rozhodovaní o registrácii kandidátnych listín jednotlivých politických strán, namietali skutočnosť, že odporca nemá trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do volebného obvodu, v ktorom kandiduje.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sa   odporca   v   obci,   ktorá   sa   nachádza   na   území volebného obvodu č. 10, v ktorom kandidoval, prihlásil na trvalý pobyt 28. októbra 2009.Podľa § 14 ods. 9 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy kandidát na poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje.

Podľa zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy by cenzus trvalého pobytu ako predpoklad voliteľnosti mali jednotliví kandidáti spĺňať v čase minimálne 40 dní pred dňom konania volieb (§ 14 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 7 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy).

Sťažovatelia   svojou   argumentáciou   spochybňujú   skutočnosť,   že   odporca   v   čase registrácie kandidátnych listín mohol svoj trvalý pobyt v obci nachádzajúcej sa v územnom obvode, v ktorom kandidoval, aj reálne preukázať, vzhľadom na to, že svoj trvalý pobyt v obci patriacej do volebného obvodu, v ktorom kandidoval, ohlásil až 28. októbra 2009.

Podľa   §   15   ods.   1   písm.   e)   zákona   o   voľbách   do   orgánov   územnej   samosprávy volebná komisia samosprávneho kraja preskúma predložené kandidátne listiny a vyčiarkne kandidáta,   ktorý   nemá   trvalý   pobyt   v   obci,   ktorá   patrí   do   územia   volebného   obvodu, v ktorom kandiduje.

Podľa   §   15   ods.   2   zákona   o   voľbách   do   orgánov   územnej   samosprávy   volebná komisia samosprávneho kraja odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a nemožno ju upraviť podľa odseku 1. Volebná komisia samosprávneho kraja zaregistruje najneskôr 30 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa odseku 1. Registráciu vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vyhotovenia hlasovacích lístkov.

Podľa   §   15   ods.   3   zákona   o   voľbách   do   orgánov   územnej   samosprávy   volebná komisia   samosprávneho   kraja   vyzve   splnomocnencov   politických   strán   a   nezávislých kandidátov,   aby   si   do   24   hodín   osobne   prevzali   rozhodnutie   o   registrácii.   Ak   si splnomocnenec   politickej   strany   alebo   nezávislý   kandidát   neprevezme   v   danej   lehote rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie za doručené. Dotknutá politická strana alebo dotknutý kandidát sa môže do 24 hodín od doručenia rozhodnutia, ktorým bol vyčiarknutý kandidát z kandidátnej listiny alebo ktorým bola odmietnutá kandidátna listina, obrátiť na príslušný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej komisie samosprávneho kraja ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrovať kandidátnu listinu.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy ak súd podľa osobitného zákona rozhodne o povinnosti ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrovať kandidátnu listinu, volebná komisia samosprávneho kraja vykoná registráciu do 24 hodín od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa § 250zd ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona rozhodla o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny   pre   voľby   do   orgánov   samosprávneho   kraja   alebo registráciu   kandidátnej   listiny odmietla,   môže   sa   dotknutá   politická   strana   alebo   dotknutý   kandidát   do   24   hodín   od doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja obrátiť na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej   komisie   samosprávneho   kraja   ponechať kandidáta   na kandidátnej   listine   alebo zaregistrovať kandidátnu listinu.

Podľa § 250zd ods. 2 OSP účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý kandidát a volebná komisia samosprávneho kraja.

Podľa § 250zd ods. 3 OSP súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.

Podľa   §   250zd   ods.   4   OSP   proti   rozhodnutiu   súdu   nie   je   prípustný   opravný prostriedok.

V danom prípade je preukázané, že odporca v čase registrácie kandidátnych listín zákonom ustanovený cenzus trvalého pobytu v obci nachádzajúcej sa na území volebného obvodu, v ktorom kandidoval, nemohol preukázať výpisom z príslušnej evidencie, resp. občianskym   preukazom.   Situáciu,   v   ktorej   si   vo   voľbách   svoje   pasívne   volebné   právo uplatní kandidát nespĺňajúci cenzus trvalého pobytu, zákon o voľbách do orgánov územnej samosprávy priamo predpokladá a zodpovedá jej povinnosť volebnej komisie zakotvená v § 15 ods. 2 písm. e) tohto zákona vyčiarknuť takéhoto kandidáta z kandidátnej listiny.

Zákonodarca teda s výkonom pasívneho volebného práva podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov spája určité podmienky alebo predpoklady, a zároveň v ňom pre účely kontroly splnenia uvedených predpokladov stanovuje aj osobitný mechanizmus, v ktorom v prípravnej fáze volieb v rámci súťaže politických síl právomoc preskúmania splnenia   uvedených   podmienok   voliteľnosti   u   jednotlivých   kandidátov   zveruje   volebnej komisii samosprávneho kraja, t. j. zástupcom jednotlivých politických strán zúčastnených vo voľbách, ktoré kandidujú minimálne v jednej tretine volebných obvodov samosprávneho kraja (§ 11 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávneho kraja).

Na regulárnosť tejto „súťaže“ vo fáze prípravy volieb pri registrácii kandidátnych listín v prípade, že volebná komisia rozhodne o vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny, dohliada   všeobecný   súd,   ktorý   má   možnosť   preskúmať   takéto   rozhodnutie,   na   základe návrhu iniciovaného vyčiarknutým kandidátom alebo politickou stranou.

Kontrola dodržania jednotlivých podmienok voliteľnosti v priebehu prípravy volieb je teda zákonom zverená priamo volebným komisiám a o opravnom prostriedku proti ich rozhodnutiu rozhoduje všeobecný súd, ktorý dozerá na zákonnosť takéhoto postupu.

Možno   teda   konštatovať,   že   už samotný   predvolebný   zápas a súťaž jednotlivých politických subjektov zúčastnených na voľbách si vyžaduje ich aktivitu s cieľom kontroly dodržiavania zákonnosti volieb zo strany zostávajúcich politických subjektov. To je jeden z dôvodov, prečo sú aj volebné komisie samosprávnych krajov zložené zo zástupcov každej politickej strany, ktorá podáva kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej tretine volebných obvodov príslušného samosprávneho kraja.

Ústavný súd nemôže svojou právomocou nahrádzať aktivitu jednotlivých politických subjektov,   resp.   aktivitu   a   dôslednosť   ich   zástupcov   pri   kontrole   zákonnosti   priebehu predvolebnej súťaže politických síl vrátane kontroly splnenia podmienok voliteľnosti ich protikandidátov. Jeho úlohou je dbať na to, aby v dôsledku nedodržania zákonnosti v rámci predvolebného   zápasu   nedošlo   k   diskriminácii   niektorého   z   politických   subjektov zúčastnených na voľbách, jeho uprednostneniu pred inými, či nedodržaniu princípu rovnosti šancí v politickej súťaži predovšetkým vo voľbách, t. j. aby vo voľbách nedošlo v dôsledku nezákonnosti k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl v takej miere, ktorá by mala dopad (vplyv) na samotný výsledok volieb (t. j. v miere, pri ktorej by výsledok volieb už nezodpovedal   odrazu   skutočnej   vôle   obyvateľov   daného   volebného   obvodu).   Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak   extenzívne,   že   by   v konečnom   dôsledku   jeho   činnosť   mala   nahradzovať,   prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov.

Za „regulárnosť“ súťaže jednotlivých politických subjektov zúčastnených na voľbách v súlade s ustanoveniami zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy nesú svoj podiel zodpovednosti aj samotné politické subjekty zúčastnené na voľbách. V prípade, že ich   nedôslednosť,   resp.   ich   chyba   pri   plnení   úloh   v   rámci   prípravy   volieb   umožní protikandidátovi zhojiť nedostatok jeho voliteľnosti, resp. poskytne mu čas splniť alebo preukázať predpoklad voliteľnosti do času konania samotných volieb, znamená to, že v čase samotného volebného zápasu, t. j. v čase priebehu volieb už voliči hlasujú za kandidáta spĺňajúceho všetky podmienky voliteľnosti a niet dôvod prejavenú vôľu voličov meniť.

V danom prípade bolo sťažovateľmi namietané „zvýhodnenie“ jedného z politických subjektov spôsobené práve nedôsledným plnením úloh zostávajúcich politických subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré mohlo mať vplyv na pluralitu subjektov zúčastnených na voľbách,   avšak   nemalo   možnosť   zasiahnuť   do   slobodnej   vôle   voličov   prejavenej   vo voľbách.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   možno   konštatovať,   že   samotný výsledok volieb je odrazom slobodného prejavu vôle voličov uvedeného volebného obvodu, pričom záujem na stabilite výsledku volieb po ich   uskutočnení je silnejší ako intenzita možného porušenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy v prípravnej fáze volieb, resp.   ako   požiadavka   nápravy   označeného   porušenia   zákonnosti   predvolebnej   súťaže politických strán, obzvlášť v prípade, ak k zhojeniu nedostatku alebo k odstráneniu možnej nezákonnosti dôjde preukázateľne ešte v čase pred konaním volieb.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Záverom   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, navrhla v petite svojej sťažnosti, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom zruší rozhodnutie volebnej komisie v časti, v ktorej bol za zvoleného vo volebnom obvode č. 10 BSK vyhlásený odporca a za zvolenú vyhlási sťažovateľku.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú (napr. II. ÚS 17/05, III. ÚS 2/05 a ďalšie).

V súvislosti s namietaným porušením pasívneho volebného práva a so sťažovateľmi v sťažnosti navrhnutým petitom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/99 zo 7. marca 2000 vyslovil, že „Porušenie ústavnosti a zákonnosti   v prípravnej   fáze   volieb   môže   mať   za   následok   iba   vyhlásenie   volieb za neplatné   [§   63   ods.   1   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde].   Naproti   tomu,   vo   fáze samotných volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom   súde.   V prípade,   keď   boli   zistené   také   závažné   ústavné,   resp.   zákonné nedostatky, ktoré nie je možné kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do úvahy   záver   o neplatnosti   volieb.   Naproti   tomu   základným   predpokladom   pre   zrušenie volieb   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   preukázanie   takých   porušení   zákona,   ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, ako bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb (príp. sú zistené určité nedostatky, avšak nie takej závažnosti, že by umožnili záver o neplatnosti volieb).Výsledok volieb sa tvorí v čase   od   otvorenia   volebných   miestností   do   vyhlásenia   ich   výsledkov.   Preukázaný nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený   bol   iný   kandidát,   než   ktorý   bol   vyhlásený   za   zvoleného,   kandidujúca   strana nedosiahla zákonom ustanovenú percentuálnu hranicu, ústavným súdom   bol zistený iný počet platných hlasov než volebnou komisiou a pod.).“

Argumentácia   sťažovateľov   uvedená   v sťažnosti,   v ktorej   namietajú   porušenie zákona   o voľbách   do   orgánov   územnej   samosprávy   v súvislosti   s nesplnením   všetkých podmienok voliteľnosti u víťazného kandidáta – odporcu, v čase registrácie kandidátnych listín, zakladá prípadné porušenie pasívneho volebného práva, ktoré sa skúma v prípravnej fáze   volieb   (schválením   kandidátnej   listiny   príslušnou   volebnou   komisiou,   resp. vyčiarknutím kandidáta z kandidátnej listiny).

Námietky sťažovateľov bolo teda s ohľadom na už uvedenú judikatúru ústavného súdu možné posúdiť iba vo väzbe na možné vyhlásenie neplatnosti volieb (ich časti) podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde. Petit takéhoto znenia sťažovatelia vo svojej sťažnosti   neuviedli,   napriek   tomu,   že   boli   zastúpení   advokátom,   t.   j.   kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je v rámci svojich povinností pri zastupovaní klienta povinný vykonať právne úkony tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konania,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené predpoklady (napr. II. ÚS 117/05).

Vzhľadom na to, že sa sťažovatelia, v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpení advokátom, v návrhu na rozhodnutie uvedenom v sťažnosti nedomáhali v rámci svojich   námietok   vyslovenia   neplatnosti   volieb   podľa   §   63   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, ústavný súd viazaný nimi v sťažnosti vymedzeným petitom mohol ich sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú aj pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi navrhovaným petitom a odôvodnením ich sťažnosti.

Vzhľadom   na   dôvod   odmietnutia   tejto   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010