znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 19/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátska kancelária, Dlhý rad 16,Bardejov,   vo veci   nezákonnosti   a neústavnosti   volieb   starostu   obce   Nižný   Mirošovkonaných 15. novembra 2014 za účasti ⬛⬛⬛⬛ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovateľ“),   kandidáta   na starostu   obce   Nižný   Mirošov   (ďalej   len   „obec“),označená ako „Sťažnosť... pre neústavnosť a nezákonnosť volieb a proti výsledku volieb starostu obce Nižný Mirošov konaných dňa 15. 11. 2014“, v ktorej namieta nezákonnosťa neústavnosť volieb starostu, ako aj jeho výsledku.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v označených voľbách ako kandidát na funkciustarostu obce získal 75 hlasov zoo 164 odovzdaných hlasov voličov vo volebnom obvodeobce,   čo   predstavuje   33,93   %   zapísaných   voličov   a   45,73   %   hlasov   voličov,   ktorí   sazúčastnili volieb.

3. Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   došlo   v predmetných   voľbách   k hrubémua opakovanému porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým tvrdí, že „hlasovacie lístky v počte 4 ks v prospech kandidáta s poradovým číslo 3. (teda sťažovateľa, pozn.) boli volebnou komisiou označené za neplatné z dôvodu ich poškodenia, hoci tieto mali byť považované za hlasy platné...“.

4.   Sťažovateľ   tiež   vyslovil   domnienku,   že „jeden   hlasovací   lístok   v prospech kandidáta 3. mohol byť niektorým členom komisie znehodnotený tým, že okrem označenia kandidáta č. 3, boli dodatočne dokrúžkované aj čísla 1. a 2, tým kandidátovi s číslom 3. nebol priznaný ďalší hlas“.

5. Ďalšie námietky sťažovateľa spočívajú v tom, že i) pred začiatkom volieb nedošlok spočítaniu volebných lístkov a obálok, ii) po skončení volieb nepoužité hlasovacie lístkya obálky neboli zapečatené, a tak zostali aj počas sčítavania hlasov a aj po odchode volebnejkomisie   z volebnej   miestnosti   a mohlo   sa   s nimi   neoprávnene   manipulovať.   V tejtosúvislosti sťažovateľ tvrdí, že „po ukončení volieb predsedníčka volebnej komisie, člen volebnej   komisie   a zapisovateľka   odcestovali   do   Svidníka   odovzdať   zápisnicu   obvodnej volebnej   komisii   a ostatní   členovia   komisie   po   10   minútach   opustili   volebnú   miestnosť a odišli domov. Všetka dokumentácia z volieb, volebné lístky, obálky, nepoužité volebné lístky a obálky zostali vo volebnej miestnosti nezapečatené a neboli odovzdané obci s tým, že zapisovateľka komisie povedala, že ona si to zajtra uprace.“.

6. Sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil ako dôkaz listinu označenú ako „Čestné vyhlásenie   –   svedecká   výpoveď“ podpísanú ⬛⬛⬛⬛,   podpredsedom   miestnejvolebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávy obce (ďalej len „volebná komisia“),ktorej obsah korešponduje s už uvedenými tvrdeniami sťažovateľa, ďalej neautorizovanúlistinu (mohlo by   ísť o neoficiálny výpis   zo   zápisnice volebnej   komisie) označenú   ako„Výsledky volieb do orgánov samosprávy obce v Nižnom Mirošove, konaných 15.11.2014“,z ktorej by malo vyplývať, že zvolená starostka ⬛⬛⬛⬛ dosiahla volebnývýsledok 80 hlasov a sťažovateľ 75 hlasov, ako aj kópiu rozhodnutia miestnej volebnejkomisie   o zaregistrovaní   sťažovateľa   na   kandidátnej   listine   pre   voľby   starostu   obce.Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyhlásil, že „tieto skutočnosti sú ochotní dosvedčiť aj iní členovia volebnej komisie, napr. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ “.

7. Nadväzne na dôvody svojej sťažnosti sťažovateľ v jej závere navrhuje, aby ústavnýsúd vydal tento nález:

„1.   voľby   starostu   obce   Nižný   Mirošov   konané   dňa   15.11.2014   vyhlasuje za neplatné.

2.   kandidát   na   starostu   obce   Nižný   Mirošov   s poradovým   číslom   3   vo   voľbách konaných dňa 15.11.2014 získal 80 platných hlasov.“

II.

8. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   voliebdo Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a voliebdo Európskeho parlamentu.

9.   Sťažovateľ   namietal   nezákonnosť   a neústavnosť   volieb   starostu   obce   konaných15. novembra 2014 a ich výsledok, pričom tvrdená nezákonnosť volieb sa týka vo všetkýchprípadoch   činnosti   volebnej   komisie.   Sťažovateľ   pri   jednotlivých   dôvodoch   sťažnostikonkretizoval porušenie § 28 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 40 ods. 2 volebnéhozákona.

10. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnejrady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutiepodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, vrátane zjavnej neopodstatnenosti.

11. Ústavný súd zabezpečil od obecného úradu obce kópiu zápisnice o výsledkupredmetných volieb, z ktorej vyplýva, že vo voľbách starostu bolo v prospech zvolenejstarostky odovzdaných 80 platných hlasov a za sťažovateľa hlasovalo 75 voličov z počtu164, ktorí sa zúčastnili volieb a sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie sťažnostipodľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

12.   Podľa   §   28   ods.   1   volebného   zákona   predseda   okrskovej   volebnej   komisieskontroluje   pred   začatím   volieb   za   prítomnosti   komisie   volebnú   schránku   a   prenosnúvolebnú   schránku   a   zapečatí   ich.   Skontroluje   tiež   vybavenie   volebnej   miestnosti,   či   jepripravený   zoznam   voličov   a   dostatočný   počet   hlasovacích   lístkov   a   prázdnychnepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku.

Podľa § 38 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyvna jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada.

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy.

13. Prvé dve námietky smerujú k spochybneniu samotného výsledku volieb starostuobce. Podľa sťažovateľa volebná komisia nesprávne a v rozpore s § 38 ods. 3 volebnéhozákona posúdila 4 hlasovacie lístky odovzdané v jeho prospech ako neplatné, pričom podľajeho názoru ide o platné hlasovacie lístky. Ústavný súd v takýchto prípadoch štandardnepristúpi ku fyzickej kontrole hlasovacích lístkov a podľa výsledku ich posúdenia rozhodneo sťažnosti. V predmetnej veci však z jednoduchého aritmetického úkonu vyplýva, že ajv situácii, keď by sa sťažovateľove pochybnosti v plnom rozsahu potvrdili, objektívne by tonevyústilo do zmeny výsledku volieb starostu obce. Túto námietku (podporenú zhodnýmtvrdením v písomnom vyhlásení podpredsedu volebnej komisie) totiž sťažovateľ celkomjednoznačne   vzniesol   iba   vo   vzťahu   ku   4   hlasovacím   lístkom,   pričom   rozdiel   medzizvolenou kandidátkou a ním predstavuje 5 hlasov.

Túto skutočnosť si zrejme uvedomil aj sťažovateľ, keďže túto časť sťažnosti doplnilúvahou   (opätovne   zhodne   s vyhlásením   podpredsedu   volebnej   komisie),   že „jeden hlasovací lístok v prospech kandidáta 3. (sťažovateľ, pozn.) mohol byť niektorým členom komisie   znehodnotený   tým,   že   okrem   označenia   kandidáta   č.   3,   boli   dodatočne dokrúžkované aj čísla 1. a 2, tým kandidátovi s číslom 3. nebol priznaný ďalší hlas“.

14.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   pochybnosť   formulovaná   sťažovateľom   bezďalšieho ostáva len v rovine domnienky, pretože sťažovateľ nenavrhol vykonať relevantnédôkazy v súvislosti s touto svojou námietkou, ktorá by bola v spojení s predchádzajúcounámietkou   (nesprávneho   posúdenia   platnosti   štyroch   hlasovacích   lístkov   volebnoukomisiou) spôsobilá spochybniť výsledok volieb starostu.

15. Pre úplnosť ešte k tejto domnienke postačí uviesť, že ak by ústavný súd v rámcieventuálneho   dokazovania   zistil,   že   takýto   neplatný   hlasovací   lístok   sa   nachádzavo volebnej   dokumentácii,   je   na   prvý   pohľad   vylúčené,   aby   bez   ďalších   dôkazov   bolomožné ex post určiť, či jeho neplatnosť spôsobil volič alebo iná osoba, a už vôbec nie to, žek jeho zneplatneniu došlo v neprospech sťažovateľa.

16.   V   uvedených   súvislostiach   ústavný   súd   dodáva,   že   funkciu   ústavného   súduv rámci preskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, žeby jeho činnosť v konečnom dôsledku mala dopĺňať alebo dokonca nahrádzať činnosť na topovolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súd buderekonštruovať celý volebný proces iba na základe špekulatívne formulovaných domnienok,resp. námietok (PL. ÚS 7/2010).

17. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd túto časť sťažnostipovažuje za zjavne neopodstatnenú.

18. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutieabsolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   praktickyneuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislýchkandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbáchiniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskejdemokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledkuz dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   volebného   zákona   totiž   vytvára   možnostipre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušeniezákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomociústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonnékonanie   musí   mať   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   napádaných   volieb.   Tútoskutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť dôkazmi. Dôkaznébremeno   znáša   sťažovateľ   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03,   PL.   ÚS   35/03,PL. ÚS 3/2010).

Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcuprezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jehosťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil takédôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdeniao neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné,a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnomdôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený(m. m. PL. ÚS 71/2011).

Ústavný   súd   už   v   minulosti   vyslovil   vo   volebných   veciach   právny   názor   (napr.PL. ÚS   27/99),   že   nie   každé   porušenie   volebného   zákona   je   v   príčinnej   súvislostis následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konanío volebnej   sťažnosti   sa   musí   táto   príčinná   súvislosť   preukázať   pomocou   dostupnýchdôkazov. Ústavný súd ju môže konštatovať iba v situácii, ak výsledok volieb vylučujepravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétneho porušenéhoustanovenia volebného zákona.

19.   Závery   vyplývajúce   z judikatúry   uvedenej   v predchádzajúcom   bode   bolivýchodiskom aj pre posúdenie argumentácie sťažovateľa v ďalšej časti sťažnosti, v ktorejnamieta,   že   i)   pred   začiatkom   volieb   nedošlo   spočítaniu   volebných   lístkov   a obálok,a ii) po skončení volieb nepoužité hlasovacie lístky a obálky neboli zapečatené, a tak zostaliaj   počas   sčítavania   hlasov   a aj   po   odchode   volebnej   komisie   z volebnej   miestnosti(bod 5 odôvodnenia).

20.   K týmto   námietkam,   v súvislosti   s ktorými   sťažovateľ   poukázal   na   nálezyústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 9/07 a sp. zn. PL. ÚS 56/2011, ústavný súd vo všeobecnostikonštatuje, že v princípe takéto porušenie volebného zákona (§ 28 ods. 1 druhá veta a § 40ods. 2) možno považovať za závažné. V už citovanom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 7/2010ústavný   súd   uviedol,   že   v   rámci   konania   o   volebných   sťažnostiach   (agendy   volebnéhosúdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teóriatzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré bymali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebnéhoprocesu   za   relatívne   a   zvažovať,   resp.   zohľadňovať   ich   význam   podľa   ich   vplyvuna výsledok   volieb   do   zastupiteľského   orgánu   alebo   na   výsledok   voľby   konkrétnehokandidáta.   Overovanie   volieb   je   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzivolebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnejsúvislosti (princíp potenciálnej kauzality).

21. V danom prípade však sťažovateľ iba konštatoval, že s nepoužitými hlasovacímilístkami   a obálkami   sa   mohlo   aj   po   odchode   volebnej   komisie   z volebnej   miestnostineoprávnene manipulovať. Teda netvrdí, že sa manipulovalo, a dôkaz, ktorý v tejto otázkepredkladá (písomné vyhlásenie podpredsedu volebnej komisie), je v tomto smere zhodnýa neprináša žiadnu ďalšiu či novú informáciu (celé vyhlásenie je napokon v podstatnýchčastiach identické so sťažnosťou). Pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkyne, ktorou by malabyť ďalšia členka volebnej komisie, nemožno predpokladať, že by jej výpoveď prispelak objasneniu či konkretizácii tejto námietky, pretože sťažovateľ v sťažnosti iba bez ďalšiehouviedol, že „Tieto skutočnosti (rozumej obsah sťažnosti, pozn.) sú ochotní dosvedčiť aj iní členovia volebnej komisie, napr. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ “.

22. Za týchto okolností bolo potrebné, aby sa ústavný súd pre prípad preukázaniatvrdených nedostatkov v činnosti volebnej komisie (v eventuálnom ďalšom konaní) zaoberalaj úvahou, aký môže byť ich vzťah k výsledkom volieb. Z obsahu sťažnosti a jej prílohcelkom   jednoznačne   vyplýva,   že   bezprostredne   po   spočítaní   hlasov   a zaznamenanívýsledkov volieb v zápisnici, ktorú bez výhrad podpísali všetci členovia volebnej komisie,predsedníčka a jeden člen volebnej komisie odišli odovzdať zápisnicu obvodnej volebnejkomisii a ostatní členovia volebnej komisie „po 10 minútach opustili volebnú miestnosť a odišli   domov“. Podľa   názoru   ústavného   súdu   neexistuje   žiadne   rozumné   vysvetlenieotázky, kto, na aký účel a kedy by sa mal či mohol dopustiť manipulácie s hlasovacímilístkami, ak výsledky volieb už boli zaznamenané v zápisnici a jej podpísaním všetkýmičlenmi volebnej komisie nadobudli oficiálny charakter.

23.   Ústavný   súd   venoval   osobitnú   pozornosť   povahe   dôkazov,   ktoré   sťažovateľpredložil   alebo   navrhol   (vyhlásenie   podpredsedu   volebnej   komisie   a vypočutie   členkyvolebnej komisie). Ustanovenia volebného zákona, najmä § 11, § 14, § 15, § 37 až § 43,vrátane skladania sľubu členmi volebných komisii podľa § 11 ods. 5, poskytujú dostatočnýobraz o poslaní, právomoci a úlohách týchto volebných orgánoch a ich členov vo voľbáchdo   samospráv   obcí.   V konečnom   dôsledku   je   ich   postavenie   nezastupiteľnou   garanciouuplatňovania základného práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľačl. 30 ústavy. Z tohto hľadiska je vo všeobecnosti už z povahy veci významne otrasenávierohodnosť   svedectva   člena   volebnej   komisie   v konaní   ústavného   súdu   vo   volebnýchveciach, ktorým by mala byť ex post spochybnená činnosť volebnej komisie, ktorej boličlenmi. Na nápravu nedostatkov v činnosti volebnej komisie v priebehu volieb slúži inštitútodmietnutia podpisu zápisnice s uvedením dôvodov priamo v zápisnici (§ 39 ods. 1 a § 43ods. 1 volebného zákona).

Uvedený   záver   platí   aj   v posudzovanej   veci,   pričom   ústavný   súd   v súčinnostis obecným úradom obce zistil, že podpredseda volebnej komisie, ktorý poskytol písomnévyhlásenie zhodné so všetkými námietkami uvedenými v sťažnosti, je synom sťažovateľa.Tento   potenciálny   svedok   a ďalšia   členka   volebnej   komisie,   ktorú   sťažovateľ   navrholvypočuť, zápisnicu volebnej komisie bez výhrad podpísali, rovnako ako aj ostatní členoviavolebnej komisie.

Už iba pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že po odchode predsedníčky volebnejkomisie z volebnej miestnosti bol jej podpredseda, ktorý sa domnieva, že k zapečateniuvolebnej dokumentácie musí dôjsť bezprostredne po podpísaní zápisnice, povinný tento aktzabezpečiť.

Vzhľadom   na   tieto   okolnosti   ústavný   súd   už   nepovažoval   za   potrebné   vypočuťnavrhovaných   svedkov   (členov   volebnej   komisie),   keďže   ich   svedectvo   nepovažujeza spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona v príčinnej súvislosti so zverejnenýmvýsledkom volieb starostu obce, a aj v tejto časti posúdil sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

24. Sťažovateľ v 2. bode petitu sťažnosti navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil,že „2. kandidát na starostu obce Nižný Mirošov s poradovým číslom 3 vo voľbách konaných dňa 15.11.2014 získal 80 platných hlasov“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   podľa   §   63   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   takoutoprávomocou   nedisponuje,   preto   sťažnosť   v tejto   časti   odmieta   pre   nedostatok   svojejprávomoci.

25.   Všetky   uvedené   závery   viedli   ústavný   súd   k tomu,   že   sťažnosť   už   pri   jejpredbežnom prerokovaní odmietol ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015