SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 19/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátska kancelária, Dlhý rad 16,Bardejov, vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Nižný Mirošovkonaných 15. novembra 2014 za účasti ⬛⬛⬛⬛ a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), kandidáta na starostu obce Nižný Mirošov (ďalej len „obec“),označená ako „Sťažnosť... pre neústavnosť a nezákonnosť volieb a proti výsledku volieb starostu obce Nižný Mirošov konaných dňa 15. 11. 2014“, v ktorej namieta nezákonnosťa neústavnosť volieb starostu, ako aj jeho výsledku.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v označených voľbách ako kandidát na funkciustarostu obce získal 75 hlasov zoo 164 odovzdaných hlasov voličov vo volebnom obvodeobce, čo predstavuje 33,93 % zapísaných voličov a 45,73 % hlasov voličov, ktorí sazúčastnili volieb.
3. Podľa tvrdenia sťažovateľa došlo v predmetných voľbách k hrubémua opakovanému porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým tvrdí, že „hlasovacie lístky v počte 4 ks v prospech kandidáta s poradovým číslo 3. (teda sťažovateľa, pozn.) boli volebnou komisiou označené za neplatné z dôvodu ich poškodenia, hoci tieto mali byť považované za hlasy platné...“.
4. Sťažovateľ tiež vyslovil domnienku, že „jeden hlasovací lístok v prospech kandidáta 3. mohol byť niektorým členom komisie znehodnotený tým, že okrem označenia kandidáta č. 3, boli dodatočne dokrúžkované aj čísla 1. a 2, tým kandidátovi s číslom 3. nebol priznaný ďalší hlas“.
5. Ďalšie námietky sťažovateľa spočívajú v tom, že i) pred začiatkom volieb nedošlok spočítaniu volebných lístkov a obálok, ii) po skončení volieb nepoužité hlasovacie lístkya obálky neboli zapečatené, a tak zostali aj počas sčítavania hlasov a aj po odchode volebnejkomisie z volebnej miestnosti a mohlo sa s nimi neoprávnene manipulovať. V tejtosúvislosti sťažovateľ tvrdí, že „po ukončení volieb predsedníčka volebnej komisie, člen volebnej komisie a zapisovateľka odcestovali do Svidníka odovzdať zápisnicu obvodnej volebnej komisii a ostatní členovia komisie po 10 minútach opustili volebnú miestnosť a odišli domov. Všetka dokumentácia z volieb, volebné lístky, obálky, nepoužité volebné lístky a obálky zostali vo volebnej miestnosti nezapečatené a neboli odovzdané obci s tým, že zapisovateľka komisie povedala, že ona si to zajtra uprace.“.
6. Sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil ako dôkaz listinu označenú ako „Čestné vyhlásenie – svedecká výpoveď“ podpísanú ⬛⬛⬛⬛, podpredsedom miestnejvolebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávy obce (ďalej len „volebná komisia“),ktorej obsah korešponduje s už uvedenými tvrdeniami sťažovateľa, ďalej neautorizovanúlistinu (mohlo by ísť o neoficiálny výpis zo zápisnice volebnej komisie) označenú ako„Výsledky volieb do orgánov samosprávy obce v Nižnom Mirošove, konaných 15.11.2014“,z ktorej by malo vyplývať, že zvolená starostka ⬛⬛⬛⬛ dosiahla volebnývýsledok 80 hlasov a sťažovateľ 75 hlasov, ako aj kópiu rozhodnutia miestnej volebnejkomisie o zaregistrovaní sťažovateľa na kandidátnej listine pre voľby starostu obce.Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyhlásil, že „tieto skutočnosti sú ochotní dosvedčiť aj iní členovia volebnej komisie, napr. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ “.
7. Nadväzne na dôvody svojej sťažnosti sťažovateľ v jej závere navrhuje, aby ústavnýsúd vydal tento nález:
„1. voľby starostu obce Nižný Mirošov konané dňa 15.11.2014 vyhlasuje za neplatné.
2. kandidát na starostu obce Nižný Mirošov s poradovým číslom 3 vo voľbách konaných dňa 15.11.2014 získal 80 platných hlasov.“
II.
8. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, voliebdo Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a voliebdo Európskeho parlamentu.
9. Sťažovateľ namietal nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce konaných15. novembra 2014 a ich výsledok, pričom tvrdená nezákonnosť volieb sa týka vo všetkýchprípadoch činnosti volebnej komisie. Sťažovateľ pri jednotlivých dôvodoch sťažnostikonkretizoval porušenie § 28 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 40 ods. 2 volebnéhozákona.
10. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnejrady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutiepodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, vrátane zjavnej neopodstatnenosti.
11. Ústavný súd zabezpečil od obecného úradu obce kópiu zápisnice o výsledkupredmetných volieb, z ktorej vyplýva, že vo voľbách starostu bolo v prospech zvolenejstarostky odovzdaných 80 platných hlasov a za sťažovateľa hlasovalo 75 voličov z počtu164, ktorí sa zúčastnili volieb a sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie sťažnostipodľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
12. Podľa § 28 ods. 1 volebného zákona predseda okrskovej volebnej komisieskontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnúvolebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či jepripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnychnepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.
Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku.
Podľa § 38 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyvna jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada.
Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy.
13. Prvé dve námietky smerujú k spochybneniu samotného výsledku volieb starostuobce. Podľa sťažovateľa volebná komisia nesprávne a v rozpore s § 38 ods. 3 volebnéhozákona posúdila 4 hlasovacie lístky odovzdané v jeho prospech ako neplatné, pričom podľajeho názoru ide o platné hlasovacie lístky. Ústavný súd v takýchto prípadoch štandardnepristúpi ku fyzickej kontrole hlasovacích lístkov a podľa výsledku ich posúdenia rozhodneo sťažnosti. V predmetnej veci však z jednoduchého aritmetického úkonu vyplýva, že ajv situácii, keď by sa sťažovateľove pochybnosti v plnom rozsahu potvrdili, objektívne by tonevyústilo do zmeny výsledku volieb starostu obce. Túto námietku (podporenú zhodnýmtvrdením v písomnom vyhlásení podpredsedu volebnej komisie) totiž sťažovateľ celkomjednoznačne vzniesol iba vo vzťahu ku 4 hlasovacím lístkom, pričom rozdiel medzizvolenou kandidátkou a ním predstavuje 5 hlasov.
Túto skutočnosť si zrejme uvedomil aj sťažovateľ, keďže túto časť sťažnosti doplnilúvahou (opätovne zhodne s vyhlásením podpredsedu volebnej komisie), že „jeden hlasovací lístok v prospech kandidáta 3. (sťažovateľ, pozn.) mohol byť niektorým členom komisie znehodnotený tým, že okrem označenia kandidáta č. 3, boli dodatočne dokrúžkované aj čísla 1. a 2, tým kandidátovi s číslom 3. nebol priznaný ďalší hlas“.
14. Ústavný súd konštatuje, že táto pochybnosť formulovaná sťažovateľom bezďalšieho ostáva len v rovine domnienky, pretože sťažovateľ nenavrhol vykonať relevantnédôkazy v súvislosti s touto svojou námietkou, ktorá by bola v spojení s predchádzajúcounámietkou (nesprávneho posúdenia platnosti štyroch hlasovacích lístkov volebnoukomisiou) spôsobilá spochybniť výsledok volieb starostu.
15. Pre úplnosť ešte k tejto domnienke postačí uviesť, že ak by ústavný súd v rámcieventuálneho dokazovania zistil, že takýto neplatný hlasovací lístok sa nachádzavo volebnej dokumentácii, je na prvý pohľad vylúčené, aby bez ďalších dôkazov bolomožné ex post určiť, či jeho neplatnosť spôsobil volič alebo iná osoba, a už vôbec nie to, žek jeho zneplatneniu došlo v neprospech sťažovateľa.
16. V uvedených súvislostiach ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súduv rámci preskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, žeby jeho činnosť v konečnom dôsledku mala dopĺňať alebo dokonca nahrádzať činnosť na topovolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súd buderekonštruovať celý volebný proces iba na základe špekulatívne formulovaných domnienok,resp. námietok (PL. ÚS 7/2010).
17. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd túto časť sťažnostipovažuje za zjavne neopodstatnenú.
18. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutieabsolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je praktickyneuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislýchkandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbáchiniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskejdemokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledkuz dôvodu nepatrného porušenia ustanovení volebného zákona totiž vytvára možnostipre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé, závažné alebo opätovné porušeniezákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomociústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonnékonanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Tútoskutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť dôkazmi. Dôkaznébremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03,PL. ÚS 3/2010).
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcuprezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jehosťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil takédôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdeniao neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné,a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnomdôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený(m. m. PL. ÚS 71/2011).
Ústavný súd už v minulosti vyslovil vo volebných veciach právny názor (napr.PL. ÚS 27/99), že nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislostis následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konanío volebnej sťažnosti sa musí táto príčinná súvislosť preukázať pomocou dostupnýchdôkazov. Ústavný súd ju môže konštatovať iba v situácii, ak výsledok volieb vylučujepravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétneho porušenéhoustanovenia volebného zákona.
19. Závery vyplývajúce z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode bolivýchodiskom aj pre posúdenie argumentácie sťažovateľa v ďalšej časti sťažnosti, v ktorejnamieta, že i) pred začiatkom volieb nedošlo spočítaniu volebných lístkov a obálok,a ii) po skončení volieb nepoužité hlasovacie lístky a obálky neboli zapečatené, a tak zostaliaj počas sčítavania hlasov a aj po odchode volebnej komisie z volebnej miestnosti(bod 5 odôvodnenia).
20. K týmto námietkam, v súvislosti s ktorými sťažovateľ poukázal na nálezyústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 9/07 a sp. zn. PL. ÚS 56/2011, ústavný súd vo všeobecnostikonštatuje, že v princípe takéto porušenie volebného zákona (§ 28 ods. 1 druhá veta a § 40ods. 2) možno považovať za závažné. V už citovanom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 7/2010ústavný súd uviedol, že v rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebnéhosúdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teóriatzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré bymali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebnéhoprocesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvuna výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétnehokandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzivolebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnejsúvislosti (princíp potenciálnej kauzality).
21. V danom prípade však sťažovateľ iba konštatoval, že s nepoužitými hlasovacímilístkami a obálkami sa mohlo aj po odchode volebnej komisie z volebnej miestnostineoprávnene manipulovať. Teda netvrdí, že sa manipulovalo, a dôkaz, ktorý v tejto otázkepredkladá (písomné vyhlásenie podpredsedu volebnej komisie), je v tomto smere zhodnýa neprináša žiadnu ďalšiu či novú informáciu (celé vyhlásenie je napokon v podstatnýchčastiach identické so sťažnosťou). Pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkyne, ktorou by malabyť ďalšia členka volebnej komisie, nemožno predpokladať, že by jej výpoveď prispelak objasneniu či konkretizácii tejto námietky, pretože sťažovateľ v sťažnosti iba bez ďalšiehouviedol, že „Tieto skutočnosti (rozumej obsah sťažnosti, pozn.) sú ochotní dosvedčiť aj iní členovia volebnej komisie, napr. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ “.
22. Za týchto okolností bolo potrebné, aby sa ústavný súd pre prípad preukázaniatvrdených nedostatkov v činnosti volebnej komisie (v eventuálnom ďalšom konaní) zaoberalaj úvahou, aký môže byť ich vzťah k výsledkom volieb. Z obsahu sťažnosti a jej prílohcelkom jednoznačne vyplýva, že bezprostredne po spočítaní hlasov a zaznamenanívýsledkov volieb v zápisnici, ktorú bez výhrad podpísali všetci členovia volebnej komisie,predsedníčka a jeden člen volebnej komisie odišli odovzdať zápisnicu obvodnej volebnejkomisii a ostatní členovia volebnej komisie „po 10 minútach opustili volebnú miestnosť a odišli domov“. Podľa názoru ústavného súdu neexistuje žiadne rozumné vysvetlenieotázky, kto, na aký účel a kedy by sa mal či mohol dopustiť manipulácie s hlasovacímilístkami, ak výsledky volieb už boli zaznamenané v zápisnici a jej podpísaním všetkýmičlenmi volebnej komisie nadobudli oficiálny charakter.
23. Ústavný súd venoval osobitnú pozornosť povahe dôkazov, ktoré sťažovateľpredložil alebo navrhol (vyhlásenie podpredsedu volebnej komisie a vypočutie členkyvolebnej komisie). Ustanovenia volebného zákona, najmä § 11, § 14, § 15, § 37 až § 43,vrátane skladania sľubu členmi volebných komisii podľa § 11 ods. 5, poskytujú dostatočnýobraz o poslaní, právomoci a úlohách týchto volebných orgánoch a ich členov vo voľbáchdo samospráv obcí. V konečnom dôsledku je ich postavenie nezastupiteľnou garanciouuplatňovania základného práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľačl. 30 ústavy. Z tohto hľadiska je vo všeobecnosti už z povahy veci významne otrasenávierohodnosť svedectva člena volebnej komisie v konaní ústavného súdu vo volebnýchveciach, ktorým by mala byť ex post spochybnená činnosť volebnej komisie, ktorej boličlenmi. Na nápravu nedostatkov v činnosti volebnej komisie v priebehu volieb slúži inštitútodmietnutia podpisu zápisnice s uvedením dôvodov priamo v zápisnici (§ 39 ods. 1 a § 43ods. 1 volebného zákona).
Uvedený záver platí aj v posudzovanej veci, pričom ústavný súd v súčinnostis obecným úradom obce zistil, že podpredseda volebnej komisie, ktorý poskytol písomnévyhlásenie zhodné so všetkými námietkami uvedenými v sťažnosti, je synom sťažovateľa.Tento potenciálny svedok a ďalšia členka volebnej komisie, ktorú sťažovateľ navrholvypočuť, zápisnicu volebnej komisie bez výhrad podpísali, rovnako ako aj ostatní členoviavolebnej komisie.
Už iba pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že po odchode predsedníčky volebnejkomisie z volebnej miestnosti bol jej podpredseda, ktorý sa domnieva, že k zapečateniuvolebnej dokumentácie musí dôjsť bezprostredne po podpísaní zápisnice, povinný tento aktzabezpečiť.
Vzhľadom na tieto okolnosti ústavný súd už nepovažoval za potrebné vypočuťnavrhovaných svedkov (členov volebnej komisie), keďže ich svedectvo nepovažujeza spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona v príčinnej súvislosti so zverejnenýmvýsledkom volieb starostu obce, a aj v tejto časti posúdil sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.
24. Sťažovateľ v 2. bode petitu sťažnosti navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil,že „2. kandidát na starostu obce Nižný Mirošov s poradovým číslom 3 vo voľbách konaných dňa 15.11.2014 získal 80 platných hlasov“.
Ústavný súd konštatuje, že podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde takoutoprávomocou nedisponuje, preto sťažnosť v tejto časti odmieta pre nedostatok svojejprávomoci.
25. Všetky uvedené závery viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť už pri jejpredbežnom prerokovaní odmietol ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015