znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 18/2015-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   D.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. Jánom   Juhászom, Advokátska   kancelária   JUHÁSZ   &   Partners,   s.   r.   o.   Law Office,   Palackého 2,   Košice, ktorou namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Peder uskutočnených 15. novembra 2014, za účasti J. H., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. novembra   2014   doručená   a   19.   januára   2015   doplnená   sťažnosť   J.   D.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Peder uskutočnených 15. novembra 2014 z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   priložených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   kandidoval vo voľbách konaných 15. novembra 2014 za starostu obce spolu s odporcom. Počet platne odovzdaných hlasovacích lístkov na voľbu starostu obce bol 298. Za starostu obce bol zvolený J. H. (NEKA), ktorý dostal 154 hlasov. Ako druhý v poradí sa umiestnil sťažovateľ (NEKA), ktorý dostal 144 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným starostom obce, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 10 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej   komisie   o   výsledku   volieb   v   obci   do   obecného   zastupiteľstva   a starostu   obce konaných 15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľa odporca porušil v bode 1 uvedené ustanovenia tým, že

3.1 „... odporca ako starosta obce odmietol na jeho žiadosť sprístupniť veľkú sálu kultúrneho domu obce za účelom prezentácie volebného programu sťažovateľa. Odporca neumožnil vykonať zhromaždenie obyvateľov obce v kultúrnom dome nie len v sťažovateľom plánovanom termíne, t. j. 11. novembra 2014 o 17.00 hod, ale ani v akomkoľvek inom náhradnom   termíne.“.   Podľa   názoru   sťažovateľa   odporca   uvedeným   spôsobom   porušil princíp   rovnosti   a   súčasne   obmedzil   slobodnú   súťaž   v   rámci   volebnej   kampane   takou mierou, ktorá podstatným spôsobom ovplyvnila výsledok volieb,

3.2 nekalým spôsobom viedol volebnú kampaň, keď vykonával nátlak na voličov „vyhrážaním   sa   skupinám   obyvateľov   obce   oprávnených   hlasovať“.   Podľa   sťažovateľa malo ísť o 45 až 50 oprávnených voličov bývajúcich v domoch súp. č...., ktorým sa odporca vyhrážal „tvrdením,   že odkúpil priľahlý pozemok,   na ktorom sa práve majú nachádzať nádrže (žumpy) na zachytávanie odpadových vôd z týchto domov, a ak obyvatelia, resp. vlastníci bytov za neho nebudú hlasovať a nebude zvolený za starostu obce, tieto žumpy ako vlastník   pozemku   odstráni,   čím   im   spôsobí   veľké   problémy“.   Podobne   sa   odporca   a koordinátorka   verejnoprospešných   prác   K.   A.   obyvateľom   obce   poberajúcim   dávky   v hmotnej   núdzi   vyhrážali,   že   ak   nebudú   hlasovať   za   odporcu „v budúcnosti   už   nebudú zaradení do aktivačných prác, čím stratia aj svoje doterajšie minimálne sociálne istoty“. V neposlednom   rade „aj   predseda   Poľnohospodárskeho   družstva...   pán...   s   poukazom   na údajne   podstatne   nižšie   dane   z pozemkov   a   stavieb   platené   družstvom   obci   v   období vykonávania funkcie starostu odporcom vykonával nátlak na obyvateľov obce zamestnaných v družstve, aby vo voľbách hlasovali za odporcu..., pretože prípadné zvolenie sťažovateľa za starostu obce by v blízkej budúcnosti určite znamenalo vyššie daňové zaťaženie a pre tým spôsobené podstatne vyššie výdaje družstvu reálnu hrozbu straty zamestnania“.

Z uvedených dôvodov (bod 3.2) tri obyvateľky obce S. K., M. K. a Ľ. Š. podali 16. novembra 2014 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Turňa nad Bodvou aj oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona,

3.3 „do obce sa v čase bezprostredne pred konaním volieb prihlásilo k trvalému pobytu   väčší   počet   osôb,   u ktorých sú vážne   pochybnosti o   úmysle trvalé   sa   zdržiavať na území obce“. Konkrétne označil štyroch – K. K. st., K. K. ml., L. F. a E. F.,

3.4 v súvislosti so samotným procesom hlasovania dvaja pozorovatelia (J. T. st. a V. D. ml.) sťažovateľovi uviedli, že „v obci hlasovalo asi 15 až 20 nikomu neznámych osôb bez preukázania sa volebnej komisii preukazom totožnosti“. Ďalej osemnásti prevažne starší obyvatelia obce, ktorí hlasovali do prenosnej schránky, mali byť ovplyvňovaní Š. Š. tak, že „im radil, koho majú voliť“. V neposlednom rade „v obci hlasovali aj dve osoby a to Š. H. a S. H., ktoré v obci v skutočnosti nebývajú... týmto dvom voličom mali byť poskytnuté aj peňažné prostriedky za hlasovanie v prospech odporcu“,

3.5 „do miestnej volebnej komisie boli delegovaní politickými stranami iba dvaja členovia a to jeden člen stranou SMK a druhý člen stranou MOST - HÍD, ostatní členovia boli vymenovaní odporcom ako starostom obce“. Sťažovateľ uzavrel, že „[v]zhľadom... na spôsob kreovania miestnej volebnej komisie, na to, že do sčítania hlasov sa aktívne zapojila aj zapisovateľka, hoci táto činnosť je protizákonná, a v nie poslednom rade aj na to,   že päť hlasovacích lístkov komisia   posúdila ako neplatné,   sťažovateľ   namieta   aj správnosť sčítania hlasov a tým aj výsledok volieb starostu obce“.

4.   Sťažovateľ   v   rozsahu   uvedených   porušení   v   bode   3   žiadal   ústavný   súd,   aby vypočul účastníkov konania, svedkov S. K., M. K., Ľ. Š., E. C., Š. K. st., J. T. st. a V. D. ml.,   na Centrálnom   registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   zistil   osoby   prihlásené   na trvalý pobyt v obci Peder v roku 2014, na Obvodnom oddelení Policajného zboru Turňa nad Bodvou   zistil   spôsob   vybavenia   trestných   oznámení   S.   K.,   M.   K.   a Ľ.   Š.,   posúdil platnosť   všetkých   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   vo   voľbách   starostu   obce   Peder,   a „zistil tak výsledok volieb“.

5. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným spôsobom (bod 3) došlo k porušeniu čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy a § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách, v dôsledku čoho je potrebné zo strany ústavného súdu vyhlásiť voľby starostu obce Peder konané 15. novembra 2014 za neplatné, alternatívne „výsledok volieb starostu Obce Peder konaných 15.   novembra 2014, prípadne rozhodnutie miestnej volebnej komisie Obce Peder zapísané v zápisnici o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 15. novembra 2014   v   časti   týkajúcej   sa   počtu   hlasov   odovzdaných   pre   kandidátov   na   starostu   obce, zrušuje... Súčasne vyhlasuje J. D. za riadne zvoleného starostu obce Peder“.

6.   Obecný   úrad   Peder   na   výzvu   z   1.   decembra   2014   zaslal   ústavnému   súdu kompletnú   volebnú   dokumentáciu   z   volieb   konaných   15.   novembra   2014   do   orgánov miestnej samosprávy v obci Peder a zároveň informoval ústavný súd o tom, že v priebehu roka 2014 (od 10. marca do 11. novembra) sa do obce prihlásilo na trvalý pobyt 13 osôb a po uskutočnených voľbách 15. novembra 2014 sa z obce odhlásila 18. novembra 2014 jedna osoba, a to V. G. S. z dôvodu, že sa vydala a odsťahovala sa za manželom do obce Č.

7.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   v   rámci   prípravy   na   jej   predbežné prerokovanie   10.   decembra   2014   vyjadril   odporca,   ktorý   v   podstatnom   uviedol,   že „[s] tvrdeniami uvedenými v sťažnosti nesúhlasím a voľby starostu obce Peder, ktoré sa uskutočnili dňa 15. novembra 2014 považujem za platné.“.

K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.1 odporca uviedol:

„... sťažovateľ žiadnu písomnú žiadosť na prenájom veľkej sály kultúrneho domu obce nepodal...   od 04.   novembra   2014,   t.   j.   aj počas sťažovateľom   uvedeného   termínu 11. novembra 2014, boli všetky stoličky nachádzajúce sa vo veľkej sále kultúrneho domu obce   zapožičané   obci   Budulov.   K   vráteniu   stoličiek   došlo   až   dňa   28.   novembra   2014, pričom   sťažovateľ   o   skutočnosti,   že   stoličky   sú   zapožičané   inej   obci   mal   vedomosť... sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza,   že   mu   priestory   kultúrneho   domu   neboli   poskytnuté   ani v inom   náhradnom   termíne,   pričom   sťažovateľ   o   žiadny   riadny   termín   a   ani   náhradný termín nepožiadal. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že pri prezentácii jeho volebného programu   pred kultúrnym domom   došlo   k úmyselnému   vypnutiu vonkajšieho osvetlenia a svoj volebný program prezentoval v tme, uvádzam, že podľa mojich informácii v deň prezentácie   volebného   programu   sťažovateľa   obec   Peder   nemala   prerušenú   dodávku elektrického prúdu. Na uvedenej prezentácii volebného programu sa zúčastnil aj p..., ktorý má na starosti údržbu osvetlenia v obci Peder a podľa jeho vyjadrenia, bolo osvetlenie v poriadku a k žiadnemu výpadku počas prezentácie nedošlo. V čase prezentácie volebného programu sťažovateľa som sa nachádzal mimo obce Peder, a to v Moldave nad Bodvou, pričom som sa zúčastnil koncertu v kultúrnom dome v Moldave nad Bodvou v sprievode pána primátora.“

K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.2 odporca uviedol:

„V tejto veci som bol vypočutý na Obvodnom oddelení PZ SR v Turni nad Bodvou... Zároveň by som rád uviedol, že z mojej strany nikdy nedošlo k vyhrážaniu sa obyvateľom obce poberajúcim dávky v hmotnej núdzi. Osobu, ktorú sťažovateľ uviedol pod menom... nepoznám... koordinátorku verejnoprospešných prác v obci Peder nerobila a ani nerobí. Obec Peder má jednu koordinátorku, a to p... V prípade, že obyvatelia našej obce majú záujem pracovať a svoj záujem prejavia, vždy sa im snažím vyjsť v ústrety... Sťažovateľ ďalej uvádza, že predseda Poľnohospodárskeho družstva... vykonával nátlak na obyvateľov obce zamestnaných   v družstve...,   účelom   ktorého bolo,   aby   vo   voľbách   hlasovali   v môj prospech. V súvislosti s týmto tvrdením uvádzam, že v období posledných 2 až 3 rokov sa sadzba   dani   nemenila   a zvýšenie   alebo   zníženie   daní   je   v   kompetencii   miestneho zastupiteľstva a mimo môj dosah, preto toto tvrdenie považujem za výmysel sťažovateľa.“

K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.3 odporca uviedol:„... podľa mojich informácii všetci občania, ktorí si v obci počas roku 2014 prihlásili svoj trvalý pobyt, vrátane občanov sťažovateľom vymenovaných, vlastnia v obci nehnuteľný majetok. Domnievam sa, že všetci obyvatelia prihlásený na trvalý pobyt v obci Peder majú záujem podieľať sa na výkone obecnej samosprávy. Zároveň mám za to, že v zmysle zákona č. 496/2008 Z. z... občan, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky má právo prihlásiť si svoj trvalý pobyt v obci kedy uzná za vhodné a je irelevantné, či k prihláseniu jeho trvalého pobytu v obci došlo práve v období pred konaním volieb do miestnej samosprávy alebo v inom období.“

K tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v bode 3.4 odporca po odcitovaní § 31 ods. 2 zákona   o   voľbách   uviedol,   že   ich   považuje „za   nepravdivé   a   účelové“.   K   hlasovaniu 18 starších obyvateľov obce do prenosnej volebnej schránky odporca uviedol, „že podľa mojej vedomosti, do prenosnej volebnej schránky hlasovalo 16 ľudí a nie 18 ako uvádza sťažovateľ. Títo voliči požiadali, aby mohli voliť mimo volebnej miestnosti, pričom právna úprava   požaduje,   aby   s   prenosnou   volebnou   schránkou   za   voličmi   išli   dvaja   členovia volebnej komisie, čo bolo v tomto prípade splnené a k voličom chodili vždy dvaja členovia komisie   a   jeden   z   pozorovateľov   sťažovateľa   (...),   pričom   vždy   mali   len   také   množstvo hlasovacích   lístkov,   ktoré   zodpovedalo   počtu   navštívených   voličov.   Táto   požiadavka predstavuje   záruku   regulárnosti   volebného   aktu   aj   v   prípadoch,   keď   sa   volič   nemôže dostaviť do volebnej miestnosti... Minimálnou požiadavkou, ktorá má garantovať riadny výkon   volebného   aktu   aj   v   prípade   voličov,   ktorí   požiadali   o   možnosť   hlasovať   mimo volebnej   miestnosti,   je   prítomnosť   dvoch   vzájomne   sa   kontrolujúcich   členov   volebnej komisie.   Na   ozrejmenie   ďalej   uvádzam,   že...   dvoch   členov   volebnej   komisie   a   jedného pozorovateľa vozil za voličmi autom, pričom pri hlasovaní voličov do prenosnej volebnej schránky prítomný nebol...“. K hlasovaniu dvoch osôb Š. H. a S. H., „ktorým údajne mali byť poskytnuté finančné prostriedky za hlasovanie“ v prospech odporcu, tento uviedol, že „[s]   uvedeným   nesúhlasím,   tvrdenie   považujem   za   účelové,   nakoľko   obidve   spomenuté osoby prišli do obce na bicykloch, slobodne a z vlastnej vôle využili svoje právo voliť. Rovnako   im   nikdy   žiadne   finančné   prostriedky   neboli   odovzdané   ani   sľúbené.   Na ozrejmenie   ďalej   uvádzam,   že   sťažovateľom   uvedené   osoby   p...   a   p...   v   obci   Peder nevlastnia   nehnuteľný   majetok,   avšak   v   90.   rokoch   opustili   obec   Peder   a   doposiaľ   sa neprihlásili svoj trvalý pobyt v inej obci. Obec Peder ich eviduje ako bezdomovcov. V čase keď uvedené osoby opustili obec Peder bol starostom práve sťažovateľ, preto mi nie je zrejmé z akého dôvodu ich práve teraz v sťažnosti spomína, nakoľko uvedený stav mu je zrejmý.“.

K   tvrdeniam   sťažovateľa   uvedeným   v   bode   3.5   odporca   uviedol,   že „...   bol nezávislým kandidátom na starostu obce bez akejkoľvek podpory politickej strany. Naopak práve sťažovateľ bol niekoľkokrát kandidátom za SMK... Sťažovateľ ďalej namieta spôsob kreovania okrskovej volebnej komisie, pričom volebnú komisiu som musel doplniť o troch členov   v   zmysle   ust.   §   15   ods.   2   zákona...   o   voľbách...   Zároveň   prehlasujem,   že   nikto z členov   okrskovej   volebnej   komisie   nebol   mojim   rodinným   príslušníkom   a   nebol   ani zamestnancom   obecného   úradu.   Išlo   o   tri   učiteľky   z   rôznych   škôl,   pričom   všetky   sú obyvateľkami obce Peder, dve z nich učia v Moldave nad Bodvou a jedna v Rožňave. Sťažovateľ ďalej uvádza, že do sčítania hlasov sa aktívne zapojila aj zapisovateľka. Vzhľadom na skutočnosť, že zapisovateľka bola riadne poučená o tom, že je technickým pracovníkom,   nie   však   členom   volebnej   komisie,   ktorý   by   sa   mohol   zúčastniť   sčítania hlasov, v zmysle zákona... o voľbách..., nemám informáciu o tom, že by sa aktívne zapájala pri   sčítavaní   hlasov.   V   závere   sťažností   sťažovateľ   namieta,   že päť   hlasovacích   lístkov komisia vyhodnotila ako neplatné, preto sťažovateľ namieta aj správnosť sčítania hlasov a tým   aj   výsledok   volieb   starostu   obce.   V   súvislosti   s   týmto   tvrdením   poukazujem na skutočnosť, že všetky hlasovacie lístky a iné písomné dokumenty týkajúce sa volieb sú zapečatené a uložené v archíve. Čo sa týka predmetných piatich hlasovacích lístkov, ktoré boli vyhodnotené ako neplatné, mám za to, že komisia ich vyhodnotila ako neplatné v súlade s ustanovením § 38 zákona... o voľbách...“.

V   závere   odporca   navrhol   sťažnosť   sťažovateľa   zamietnuť   (správne   odmietnuť, pozn.) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

8.   Ústavný   súd   listom   zo   7.   januára   2015   sťažovateľovi   oznámil,   že   v   rozsahu nosných dôvodov sťažnosti (bod 3) zatiaľ neuviedol dostatočné dôkazy, (iba) na základe ktorých   by   bolo   možné   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie.   Zároveň   poučil   sťažovateľa o jeho   dôkaznej   povinnosti   poskytnúť   ústavnému   súdu „také   dôkazy,   ktoré   vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že... tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať porušenie   zákona   o   voľbách   odôvodňujúce   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb“. Zároveň ústavný súd – pod následkom odmietnutia sťažnosti – vyzval sťažovateľa, aby v stanovenej lehote uviedol relevantné dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu v obci Peder, oznámil mu výsledok posúdenia podaných trestných oznámení (pozri bod 3.2 in   fine)   orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   a   doručil   mu   vyjadrenie   odporcu z 10. decembra 2014.

9.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   reagoval   na   výzvu ústavného súdu (bod 8) podaním z 19. januára 2015, v ktorom v podstate zopakoval svoje výhrady uvedené v podanej sťažnosti (bod 3).

K výhradám uvedeným v bode 3.1 navyše v podstatnom uviedol, že „[o]dmietnutím sprístupnenia   kultúrneho   domu   došlo   k   faktickému   a   zo   strany   odporcu   úmyselnému narušeniu slobodnej súťaže politických síl v období pred voľbami, ktoré svojou intenzitou malo podľa nás už aj samo o sebe dostatočný vplyv na to, aby ovplyvnilo výsledok volieb v prospech odporcu“. Sťažovateľ nepriamo potvrdil, že o prenájom veľkej sály kultúrneho domu na uskutočnenie predvolebného mítingu odporcu písomne nežiadal. Ďalej spochybnil vierohodnosť svedectva Š. S. a predložil písomné vyjadrenie obyvateľov obce Peder L. R. a F. B., ktorí zhodne potvrdili, že 11. novembra 2014 na predvolebnom mítingu sťažovateľa pred kultúrnym domom nefungovalo verejné osvetlenie a „aby vedel pán D. prečítať svoj program, musel si svietiť baterkou“ (takmer zhodné tvrdenie u oboch, pozn.).

K výhradám uvedeným v bode 3.2 založil do spisu tomu zodpovedajúce vyjadrenie E. C. a M. K. Navyše uviedol, že „[k]podobnému nátlaku došlo preukázateľne aj v inom prípade, kedy odporca zastrašoval... tým, že v prípade volebného neúspechu podá podnet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, aby preveril oprávnenosť vyplácania príspevku na opatrovanie pre...“. K osobe K. A. – koordinátorke verejnoprospešných prác uviedol, že ide o K. K., ktorá mala za slobodna priezvisko A., čo podľa neho odporca vedel. V súvislosti s vykonávaním nátlaku zo strany predsedu   Poľnohospodárskeho družstva... sťažovateľ v podstate potvrdil tvrdenie odporcu (bod 7), že „všeobecne záväzné nariadenie obce ktorým sa upravujú miestne dane schvaľuje obecné zastupiteľstvo“, ale podľa jeho názoru „návrh tohto VZN predkladá obecnému zastupiteľstvu starosta obce, ktorý má na rozhodnutie zastupiteľstva značný vplyv“.

K   výhradám   uvedeným   v   bode   3.3   sťažovateľ   dodal,   že „[n]iektoré   tieto   novo prihlásené osoby síce vlastnia v obci nehnuteľný majetok, avšak reálne sa v obci väčšina z nich   nezdržiava,   ale   prebývajú   v   iných   obciach   v   okolí   a   teda   u   nich   s   najväčšou pravdepodobnosťou absentuje reálny záujem podieľať sa na samospráve obce Peder“.

K výhradám uvedeným v bode 3.4, ktoré sťažovateľ považuje za „[n]ajzávažnejšie pochybenia“, ďalej uviedol, že „[t]o že bol kandidát na poslanca... skutočne prítomný počas   hlasovania   niekoľkých   obyvateľov   obce   do   prenosnej   volebnej   schránky   vieme preukázať“, a poukázal na priložené vyjadrenia pozorovateľov J. T. st. a V. D. ml. „V prípade volebnej korupcie, kedy bola... a... sľúbená a nakoniec aj vyplatená odmena za hlasovanie   v   prospech   odporcu   nemáme   žiadne   pochybnosti   o   tom,   že   k   takémuto protizákonnému konaniu skutočne došlo. Toto presvedčenie sme nadobudli preto,   že sa samotný... chváli na verejnosti tým, že mu odporca zaplatil za to, že mu dal hlas. Jeho tvrdenie považujeme za hodnoverné aj z toho dôvodu, že sa unúval pricestovať spolu so... do obce Peder a voliť aj napriek tomu, že sa dlhodobo zdržiava v Moldave nad Bodvou a o reálne podieľanie sa na samospráve obce v ktorej volil nemá pravdepodobne ani najmenší záujem.“.

K výhradám uvedeným v bode 3.5 sťažovateľ dodal, že „[t]oto porušenie je o to závažnejšie,   že   sa   nazdávame,   že   v   tomto   prípade   došlo   k   úmyselnému   následnému znehodnoteniu 5 hlasovacích lístkov, na ktorých bol pôvodne označený len navrhovateľ“.

II.

10. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

11. Sťažovateľ namietal porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, podľa ktorého občania majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou svojich zástupcov... (odsek 1) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4). Namietal tiež porušenie čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná   úprava   všetkých   politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ďalej namietal porušenie § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách, v zmysle ktorého volebná kampaň je činnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameraná na podporu   alebo slúžiaca   na prospech   kandidujúcej   politickej   strany alebo nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií (odsek 1). Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (odsek 2).

12.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13.   Sťažovateľ   podanou   sťažnosťou   napádal   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb starostu v obci Peder konaných 15. novembra 2014, a to z dôvodov uvedených v bode 3 a ďalej rozvedených v bode 9, a na ich základe žiadal vyhlásiť voľby starostu za neplatné, alternatívne zrušiť výsledok volieb a sťažovateľa vyhlásiť za zvoleného starostu obce.

14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

15. K zaužívaným záverom uvedeným v bode 14 ústavný súd dodáva, že prezumpcia ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   vyžaduje   od   ústavného   súdu   okrem   iného   tiež   rozumnú zdržanlivosť,   ktorej   opodstatnenosť   v   danej   veci   –   vzhľadom   na   súbor   sťažovateľom označených dôkazov prevažne pozostávajúcich z tvrdení jeho politických priaznivcov a ním navrhnutých pozorovateľov – môže prima facie vyplývať zo snahy sťažovateľa za každú cenu   zvrátiť   výsledok   voľby   starostu   obce.   Ústavný   súd   už   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

16.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

17.   Bez   potreby   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   a   rozsiahleho   procesno formálneho verifikovania sťažovateľom navrhovaných dôkazov (bod 3, 4 a 9), ktoré mali osvedčiť   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Peder   vo   voľbách   konaných 15. novembra 2014, a to aj v spojitosti s tým, že ústavný súd dal možnosť sťažovateľovi nedostatky odstrániť (bod 8), už v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Uvedený názor si ústavný súd neosvojil iba z podanej sťažnosti sťažovateľa, jej doplnenia a priložených príloh, ale pritom zohľadnil aj stanovisko odporcu (bod 7), oznámenie Obecného úradu obce Peder (bod 6), informáciu o prešetrení trestných oznámení, ako aj obsah volebnej dokumentácie (najmä overením 5 neplatných hlasovacích lístkov).

18.   Uvedený   názor   o   zjavnej   neopodstatnenosti   (bod   17)   si   ústavný   súd   osvojil vo vzťahu   ku   všetkým   nosným   dôvodom   sťažnosti   uvedeným   v   bode   3   a   doplneným v bode 9.

18.1   Sťažovateľ   namietal,   že   odporca   ako   starosta   obce   odmietol   jeho   žiadosť o poskytnutie sály kultúrneho domu na uskutočnenie predvolebného zhromaždenia a v čase sťažovateľom realizovaného volebného mítingu na verejnom priestranstve 11. novembra 2014   o   17:00   h   nefungovalo   verejné   osvetlenie   (body   3.1   a   9).   Odporca   tvrdenie sťažovateľa, že požiadal o prenájom sály kultúrneho domu, poprel (bod 7) a uviedol, že v čase   mítingu   sťažovateľa   bol   mimo   obce.   Sťažovateľ   napriek   výzve   ústavného   súdu, v ktorej bol vyzvaný na doplnenie dôkazov (bod 8), neuviedol žiadny dôkaz (okrem jeho tvrdenia, pozn.) o tom, že požiadal o prenájom sály a odporca mu to odmietol. Rovnako sťažovateľ   nijako   nepreukázal,   že   odporca   dal   príkaz   na   marenie   jeho   predvolebného zhromaždenia, teda na vypnutie verejného osvetlenia (ak k nemu skutočne prišlo, pozn.).

18.2 Sťažovateľ namietal, že odporca vykonával nátlak na voličov (bod 3.2 a 9), ktorý bol aj predmetom trestného oznámenia troch obyvateliek obce Peder S. K., M. K. a Ľ. Š. (v skutočnosti však išlo len o trestné oznámenie M. K., pretože ostatné dve sa týkali iných okolností, pozn.). Odporca tvrdenie sťažovateľa poprel s tým, že už bol v tejto veci aj vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní (bod 7). Ústavný súd zistil, že trestné oznámenie   M.   K.   bolo   uznesením   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Turňa   nad Bodvou   ČVS: ORP-1280/TU-KS-2014 z 8. decembra   2014 odmietnuté. Z odôvodnenia tohto uznesenia – výpovede E. F. – okrem iného vyplýva, že oznamovateľka M. K. je politickou   sympatizantkou   sťažovateľa   a   11.   novembra   2014   sa   mala   v priestoroch obecného   úradu   neprístojne   až   vulgárne   vyjadrovať   v   tom   smere,   že   všetci   doterajší zamestnanci obecného úradu budú po voľbách vymenení. Z vyhlásenia M. K. z 15. januára 2015 rovnako vyplýva, že odporca možno ani nie je vlastníkom uvádzaného vedľajšieho pozemku   (ktorým   vlastníctvom   a   prípadným   odstránením   žumpy   sa   mal   odporca obyvateľom bytovky vyhrážať, pozn.). Za daného skutkového stavu sťažovateľ rovnako neuniesol   bremeno   tvrdenia,   pričom   aj   ostatné   „vyhrážania“,   či   už   odporcom   alebo   aj predsedom Poľnohospodárskeho družstva alebo koordinátorkou verejnoprospešných prác, nedisponujú určitosťou, konkrétnosťou a rozumne dostatočnou presvedčivosťou. Odporca ich v neposlednom rade všetky odmietol, pričom v prípade „vyhrážania“ vyššími miestnymi daňami racionálne argumentoval tým, že toto je v kompetencii obecného zastupiteľstva, a nie starostu.

18.3 Sťažovateľ ďalej namietal, že do obce sa „bezprostredne pred konaním volieb“ prisťahovalo na trvalý pobyt viac osôb, pričom označil štyri osoby (bod 3.3. a 9). Odporca uviedol (bod 7), že všetci v roku 2014 prihlásení občania na trvalý pobyt vlastnia v obci nehnuteľnosť. Z vyjadrenia Obecného úradu obce Peder (bod 6) vyplýva, že v priebehu roka 2014   (od   10.   marca   do   11.   novembra)   sa   na   trvalý   pobyt   v   obci   prihlásilo   13   osôb a po 15. novembri 2014 sa z obce odhlásila iba jedna osoba, ktorá po vydaji nasledovala manžela   do   obce   Č.   (táto   osoba   nie   je   medzi   uvedenými   13   prisťahovanými   osobami, pozn.). Sťažovateľom uvádzaní L. F. a E. F. sa prihlásili do svojho rodinného domu v obci a K. K. st. a K. K. ml. taktiež do svojho rodinného domu k matke (resp. k matke a starej mame). Sťažovateľ neoznačil konkrétne skutkové ani právne okolnosti, na základe ktorých malo   dôjsť   k   účelovému   prihláseniu   sa   označených   štyroch   osôb   v   súvislosti   s posudzovanými voľbami starostu obce Peder (čo je jeho dôkazná povinnosť), resp. ústavný súd nezistil ani to, že v čase po voľbách sa označení noví štyria prisťahovalci (sťažovateľom označení), resp. iní znova z obce odsťahovali, pričom ústavný súd sťažovateľa vyzýval na odstránenie   vád   podanej   sťažnosti.   Pretože   sťažovateľ   nepredložil   dôkaz   o   účelovom navýšení voličov v obci výlučne v spojitosti s uskutočnenými voľbami, prípadne aj jeho príčinnú súvislosť k zistenému výsledku volieb, ani v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

18.4   Sťažovateľ   ďalej   namietal   pochybenia   v   procese   samotného   hlasovania,   že „hlasovalo   asi 15 až   20   nikomu neznámych   osôb   bez   preukázania sa   volebnej komisii preukazom totožnosti“.   Ďalej osemnásti prevažne starší   obyvatelia obce,   ktorí   hlasovali do prenosnej schránky, mali byť ovplyvňovaný Š. Š. tak, že „im radil, koho majú voliť“. V neposlednom rade „v obci hlasovali aj dve osoby a to... a..., ktoré v obci v skutočnosti nebývajú... týmto dvom voličom mali byť poskytnuté aj peňažné prostriedky za hlasovanie v prospech   odporcu“ (pozri   bod   3.4).   Tieto   porušenia   považuje   sťažovateľ   za „najzávažnejšie“ (bod 9). Odporca tieto tvrdenia označil „za nepravdivé a účelové“ (bod 7). K námietke o hlasovaní 15 – 20 osôb... poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o voľbách,   ktoré   je v   okolnostiach   posudzovanej   veci   právne významné aj   podľa   názoru ústavného súdu. K osobe Š. Š. odporca uviedol, že tento „dvoch členov volebnej komisie a jedného pozorovateľa vozil za voličmi autom, pričom pri hlasovaní voličov do prenosnej volebnej   schránky   prítomný   nebol“.   Rovnako   poprel,   že   poskytol   finančné   prostriedky voličom Š. a S. H. Títo síce nevlastnia v obci nehnuteľný majetok, ale sú tu evidovaní ako bezdomovci.

Ústavný   súd   k   uvedeným   výhradám   sťažovateľa   (ktoré   sťažovateľ   považuje za najzávažnejšie, pozn.) predovšetkým uvádza:

(i) Zákonný rozsah namietaných skutočností o hlasovaní 15 – 20 osôb... sťažovateľ v texte sťažnosti ani v samotnom petite neuvádzal (§ 31 ods. 2 a 6 zákona o voľbách). Navyše, výraz „nikomu neznámych osôb“ z hľadiska elementárnych princípov logiky buď nevystihuje to, čo chcel sťažovateľ uviesť, resp. vystihuje jeho opak. O účelovosti tejto argumentácie svedčí tiež skutočnosť, že sťažovateľom označené oznamovateľky trestnej činnosti (S. K., M. K. a Ľ. Š.) v trestných oznámeniach svorne namietali skutočnosť, že si pri hlasovaní od nich nepýtali občiansky preukaz (pozri bod 18.2);

(ii) Všetky sťažovateľom tu uvedené porušenia vyplynuli (iba) na základe tvrdenia dvoch pozorovateľov J. T. st. a V. D. ml., ktorí boli pozorovateľmi na návrh sťažovateľa (pozri   ich   vyjadrenia),   čo   nie   je   celkom   bez   významu.   Ústavný   súd   však   považuje   za významnejšie, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu bez výhrad (bod 2), ergo nemali ani žiadne výhrady k hlasovaniu „nikomu neznámych osôb“;

(iii)   V   súvislosti   s   osobou   Š.   Š.   existujú   zásadne   rozpornosti   medzi   obsahom sťažnosti („im radil, koho majú voliť“) a obsahom priložených písomných svedectiev J. T. st. a V. D. ml., ktorí uviedli, že bol (iba) prítomný pri hlasovaní dotknutých osôb. Žiadny iný dôkaz v tomto smere sťažovateľ neuviedol. Inak povedané, uvedená celkom zjavná diskrepancia   v   zásadnej   otázke   o   možnej   neústavnosti   a nezákonnosti   potvrdzuje   už uvedené v bode 15 in fine;

(iv) Pokiaľ ide o hlasovanie Š. H. a S. H. a ich finančné ohodnotenie za hlasovanie, okrem hypotetického tvrdenia sťažovateľa („toto presvedčenie sme nadobudli“, „tvrdenie považujeme za hodnoverné“) a jeho odmietnutia odporcom sťažovateľ nijako nepreukázal a ani v tomto ohľade nepredložil žiadny relevantný dôkaz.

18.5 V súvislosti s výhradami sťažovateľa o kreovaní volebnej komisie (bod 3.5) ústavný súd nezistil žiadne porušenie zákona o voľbách, resp. ústavy, keďže odporca bol zo zákona povinný doplniť zloženie volebnej komisie   (§ 15 ods.   2 zákona o   voľbách), pretože   politické   strany   delegovali   iba   dvoch   zástupcov.   V   tomto   ohľade   ústavný   súd poukazuje aj na vyjadrenie odporcu, „že nikto z členov okrskovej volebnej komisie nebol mojim   rodinným   príslušníkom   a   nebol   ani   zamestnancom   obecného   úradu.   Išlo   o   tri učiteľky z rôznych škôl,   pričom všetky sú obyvateľkami obce Peder,   dve z nich učia v Moldave nad Bodvou a jedna v Rožňave“ (bod 7). K účasti zapisovateľky pri sčítavaní hlasov,   ktorá   (priama   účasť)   na   spočítavaní   hlasov   je   aj   podľa   stabilnej   rozhodovacej činnosti ústavného súdu neprípustná, sťažovateľ vychádzal rovnako (iba) z tvrdenia jeho dvoch pozorovateľov J. T. a V. D., pričom práve z vyjadrenia J. T. vyplýva, že aktívnu účasť zapisovateľky pri sčítavaní hlasov vnímal v tom, že zapisovateľka „usmerňovala členov volebnej komisie, akým spôsobom si majú rozdeliť a usporiadať hlasovacie lístky a ako čo najefektívnejšie sčítať všetky odovzdané hlasy“. Uvedenú konzultatívnu činnosť zapisovateľky možno uznať za zákonne konformnú, samozrejme, pri splnení podmienok uvedených   v   §   36   zákona   o   voľbách.   Sťažovateľ   tiež   všeobecne   namietal, „že   päť hlasovacích lístkov komisia posúdila ako neplatné“ (bod 3.5), čo neskôr doplnil tak, že „sa nazdávame,   že   v   tomto   prípade   došlo   k   úmyselnému   následnému   znehodnoteniu 5 hlasovacích   lístkov,   na   ktorých   bol   pôvodne   označený   len   navrhovateľ“ (bod   9). V rozsahu   sťažovateľom   namietanej   skutočnosti   ústavný   súd   preveril   päť   sporných hlasovacích   lístkov,   ktoré   volebná   komisia   uznala   za   neplatné,   a   z   týchto   zistil,   že minimálne v troch prípadoch (z piatich) volebná komisia označila za neplatné hlasovacie lístky   zákonne   súladným   spôsobom   a uvedená   skutočnosť   v   okolnostiach   dosiahnutého volebného výsledku u sťažovateľa a odporcu objektívne nemôže zvrátiť zistený výsledok voľby starostu obce v prospech sťažovateľa (rozdiel medzi sťažovateľom a odporcom je 10 hlasov).

19.   Ústavný   súd   v   neposlednom   rade   poukazuje   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ, kvalifikovane   zastúpený   advokátom,   namietal   z   hľadiska   porušenia   zákona   o   voľbách porušenie iba § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách, hoci nosné dôvody sťažnosti nepochybne presahovali rámec (iba) namietaného zákonného ustanovenia.

20.   Ústavný   súd   preto   volebnú   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť s tým, že sťažovateľ v tomto konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by vyvrátili domnienku, že dosiahnutý výsledok o voľbe starostu obce zodpovedá vôli voličov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015