znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 18/2014-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   zloženého z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa, Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   10.   septembra   2014 predbežne prerokoval návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených poslancom Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Danielom Lipšicom, na začatie konania podľa   čl. 125 ods.   1 písm. a) Ústavy   Slovenskej republiky   o súlade čl. I § 165   v časti   „a   spĺňa   predpoklady   na   výkon   funkcie   starostu   podľa   osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „, ako aj doklad   osvedčujúci   splnenie   predpokladu   na   výkon   funkcie   starostu   podľa   osobitného predpisu“,   čl.   I   §   177   ods.   1   písm.   e),   čl.   III   a čl.   IV   zákona   č.   180/2014   Z.   z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4, čl. 31 a čl. 69 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh   skupiny   35   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   na   začatie konania o súlade čl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného   predpisu“,   čl.   I   §   176   ods.   4   písm.   a)   v časti   „a   doklad   osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7   v časti   „  ,   ako   aj   doklad   osvedčujúci   splnenie   predpokladu   na   výkon   funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III a čl. IV zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4, čl. 31 a čl. 69 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. P o z a s t a v u j e   účinnosť   čl.   III   a čl.   IV   zákona   č.   180/2014   Z.   z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. júla 2014 doručený   návrh   35   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“), zastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Danielom Lipšicom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade čl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu   podľa   osobitného   predpisu“,   čl.   I   §   176   ods.   4   písm.   a)   v časti   „a   doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „, ako aj doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III   a čl. IV zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4, čl. 31 a čl. 69 ods. 3 ústavy.

2. Podstata   návrhu   spočíva   v spochybnení   ústavnej   konformity   napadnutých ustanovení   zákona   o podmienkach   výkonu   volebného   práva   podmieňujúcich   možnosť kandidatúry na funkciu starostu obce (primátora) získaním minimálne stredného vzdelania [v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení   zákona   č.   324/2012   Z.   z.].   Navrhovateľ namieta nesúlad napadnutých ustanovení s ústavou v dôsledku zavedenia vzdelanostného cenzu v súvislosti s realizáciou volebného práva, práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí a práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.

3. Tvrdí, že napadnuté ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva „sú v priamom rozpore so spôsobom voľby starostu, ako ho zakotvuje čl. 69 ods. 3 prvá veta ústavy. Zavedenie vzdelanostného cenzu je narušením všeobecnosti volebného práva, všeobecnosť volebného práva je však podmienkou ústavne konformnej voľby starostu.“.

4. Napadnuté   ustanovenia   zákona   o podmienkach   výkonu   volebného   práva „sú v rozpore s čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, pretože nerešpektujú právo podieľať sa na správe vecí   verejných   (v   prípade   prístupu   k   funkcii   starostu),   porušujú   princíp   všeobecnosti (pasívneho) volebného práva a porušujú princíp rovnakých podmienok prístupu k voleným a iným verejným funkciám“.

5. V tejto   súvislosti   navrhovateľ   dodáva: „Obmedzenie   všeobecného   práva garantovaného v čl. 30 ods. 1, 3 a 4 zavedením vzdelanostného cenzu je v rozpore s čl. 12 ods. 1 ústavy, pretože ide o právo neodňateľné; zavedením vzdelanostného cenzu sa tak výkon   volebného   práva   odňal   osobám,   ktoré   nespĺňajú   zavedený   vzdelanostný   cenzus. V rozpore s čl. 12 ods. 2 (v spojitosti s čl. 30 ods. 1, 3 a 4) ústavy sú napadnuté ustanovenia zákona preto, pretože poškodzujú osoby, ktoré nedosahujú zavedený vzdelanostný cenzus, na základe ich iného postavenia, teda na základe (ne)dosiahnutého vzdelania.“

6. Cieľom   zákonodarcu   v súvislosti   s prijatím   napadnutých   ustanovení   zákona o podmienkach   výkonu   volebného   práva „bolo   zaručiť   lepší   výkon   funkcie   starostu a dodržiavanie   právneho   poriadku.   Nepoužil   však   prostriedky,   ktoré   by   priamo   viedli k dosiahnutiu tohto cieľa, ale plošne obmedzil volebné právo pri voľbe starostu všetkým osobám,   ktoré   nedosahujú   predpísané   vzdelanie.   Pri   rovnakých   voľbách   (všeobecných, priamych, rovných s tajným hlasovaním) do iných verejných volených funkcií toto právo takto obmedzené nie je. Napadnuté ustanovenia sú tak v rozpore s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy.“.

7. Podľa   navrhovateľa   napadnuté   ustanovenia   zákona   o podmienkach   výkonu volebného práva „nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy. Sledovaný cieľ sa nepremieta   v   legitimite   nástroja,   ktorý   zákonodarca   použil.   V   rozpore   s   inými ustanoveniami ústavy obmedzil volebné právo a konal tak v rozpore s tým, ako štátny orgán konať má a môže.“.

8. V rámci svojej argumentácie navrhovateľ taktiež tvrdí: „Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s čl. 31 ústavy, pretože nielenže neumožňujú a nechránia slobodnú súťaž politických   síl,   ale   naopak,   tieto   ustanovenia   ju   obmedzujú,   robia   ju   neslobodnou a deformujú ju. Pri výkone volebného práva tak obmedzujú nielen tých, ktorí si uplatňujú svoje   pasívne   volebné   právo,   pretože   je   im   znemožnené   súťažiť,   ale   aj   tých,   ktorí   si uplatňujú svoje aktívne volebné právo, pretože je im obmedzovaný výber.“

9. Navrhovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   nesúlad napadnutých   ustanovení   zákona   o podmienkach   výkonu   volebného   práva   s označenými článkami ústavy.

10. S   poukazom   na   čl.   125   ods.   2   ústavy   a   §   38   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   navrhovateľ   zároveň   navrhuje,   aby   ústavný   súd   pozastavil   účinnosť čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva, a to z dôvodu, že „ďalšie uplatňovanie čl. III a čl. IV tohto zákona môže vážne ohroziť základné práva a slobody podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, vzhľadom na blížiaci sa termín komunálnych volieb, ktorých sa tieto ustanovenia priamo dotýkajú“.

II.

11. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

12. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a   vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

13. Podľa   čl.   125   ods.   2   ústavy   ak ústavný   súd   prijme   návrh   na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých   ich   ustanovení,   ak   ich   ďalšie   uplatňovanie   môže   ohroziť   základné   práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

16. Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

17. Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

18. Podľa   § 37 ods.   3 zákona o ústavnom   súde návrh   na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

21. Podľa   §   25   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   návrh   neodložil   alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

22. Podľa   §   38   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   prijme   návrh na začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   ods.   1   ústavy,   môže uznesením   pozastaviť   účinnosť   napadnutých   právnych   predpisov,   ich   častí,   prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

23. Podľa   §   38   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

24. Podľa § 38 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých   právnych   predpisov,   ich   častí,   prípadne   niektorých   ich   ustanovení   môže ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania.

25. Podľa § 38 ods. 4 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov.

26. Podľa čl. I § 165 zákona o podmienkach výkonu volebného práva za starostu obce môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu.

27. Podľa čl. I § 176 ods. 4 písm. a) zákona o podmienkach výkonu volebného práva ku   kandidátnej   listine   politickej   strany   alebo   koalície   musí   byť   pripojené   vlastnoručne podpísané   vyhlásenie   kandidáta   uvedeného   na   kandidátnej   listine,   že   súhlasí   so   svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený, a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu   na výkon funkcie starostu   podľa   osobitného predpisu.

28. Podľa čl. I § 176 ods. 7 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ku kandidátnej   listine   nezávislého   kandidáta   musí   byť   pripojené   vlastnoručne   podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený, ako aj doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu.

29. Podľa čl. I § 177 ods. 1 písm. e) zákona o podmienkach výkonu volebného práva miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ku ktorého kandidátnej listine nie je pripojený doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu.

30. Článok III zákona o podmienkach výkonu volebného práva znie:

«Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 8/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 302/2000 Z. z., zákona č. 36/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 335/2007 Z.   z., zákona č. 112/2010 Z. z. a zákona č. 204/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a spĺňa predpoklad na výkon funkcie podľa osobitného predpisu 3aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa znie:

„3aa) § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 180/2014 Z. z. “.

2. V § 21 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie podľa osobitného predpisu 3aa)“.

3. V § 22 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) ku ktorého návrhu nie je pripojený doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie podľa osobitného predpisu. 3aa)“.»

31. Článok IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva znie:„Zákon   Slovenskej   národnej   rady   č. 369/1990   Zb. o   obecnom   zriadení   v   znení zákona Slovenskej národnej   rady č. 401/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej   rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 295/1992   Zb., zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky 43/1993   Z.   z., zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 252/1994   Z.   z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky   č. 185/1999 Z.   z., zákona   č. 389/1999   Z.   z., zákona č. 6/2001 Z.   z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z.   z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z.   z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z. a zákona č. 160/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 13 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania. 12aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12aa znie:

„12aa) § 16 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. “.“

III.

32. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

33. Z citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy vyplýva, že do právomoci ústavného súdu patrí rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou a s kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami. Návrh bol podaný aktívne legitimovaným subjektom v súlade s čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy.

34. Návrh   podľa   názoru   ústavného   súdu   spĺňa   predpísané   náležitosti   návrhu na začatie konania ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

35. Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania a dospel k záveru, že spĺňa všetky   ústavou   a zákonom   o ústavnom   súde   predpísané   predpoklady   na   jeho   prijatie na ďalšie konanie, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia. Posúdenie súladu navrhovateľom napadnutých ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného   práva   s   navrhovateľom   označenými   ustanoveniami   ústavy   bude   predmetom konania vo veci samej.

36. Pokiaľ   ide   o návrh   na   pozastavenie   účinnosti   čl.   III   zákona   o podmienkach výkonu volebného práva, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, a na pozastavenie účinnosti čl. IV zákona o podmienkach o výkonu volebného práva, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, považoval   ústavný   súd   vzhľadom   na okolnosti   posudzovaného   prípadu   za   odôvodnené návrhu navrhovateľa vyhovieť a účinnosť označených ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva pozastaviť.

37. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti ustanovení právnych predpisov, ktorých súlad   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   má   byť   predmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy je zaistenie účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je pri tomto   type   rozhodnutia   potrebné   zachovať   primeranú   rovnováhu   medzi   požiadavkou účinného   a   neodkladného   opatrenia   v   prospech   ochrany   ústavnosti   na   jednej   strane a požiadavkou rešpektovania právomoci a pôsobnosti jednotlivých zložiek štátnej moci, ako aj rešpektovania prezumpcie ústavnosti právnych predpisov na strane druhej. Predpokladom rozhodnutia o pozastavení účinnosti právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 2 ústavy, ktoré je svojou povahou opatrením predbežnej a dočasnej povahy, je preto zistenie skutočností opodstatňujúcich   záver,   že   ďalšie   uplatňovanie   napadnutých   právnych   predpisov   môže ohroziť základné práva a slobody, alebo hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba následkov uvedených v čl. 125 ods. 2 ústavy musí byť konkrétna, závažná a relatívne bezprostredná, čo znamená, že musia existovať skutočnosti skutkovej aj právnej povahy opodstatňujúce obavu, že k aplikácii napadnutých ustanovení právneho   predpisu   už dochádza   alebo v   relatívne   blízkej   budúcnosti   dôjde,   pričom   ich právne účinky sú spôsobilé spôsobiť niektorý z následkov uvedených v čl. 125 ods. 2 ústavy (ohrozenie   základných   práv a slobôd,   hrozba   vzniku   značnej   hospodárskej   škody   alebo napr.   aj   ohrozenie   či   poškodenie   iných   ústavou   chránených   hodnôt)   v   jeho   konkrétnej podobe.

38. Zatiaľ čo čl. I zákona o podmienkach výkonu volebného práva obsahujúci právnu úpravu nového „volebného kódexu“ Slovenskej republiky nadobúda účinnosť 1. júla 2015, ustanovenia   čl.   III   a čl.   IV   zákona   o   podmienkach   výkonu   volebného   práva   nadobudli účinnosť 1. júla 2014. Tieto ustanovenia podmieňujúce možnosť kandidatúry na funkciu starostu   obce   (primátora),   ako   aj   samotný   výkon   tejto   funkcie   získaním   minimálne stredného vzdelania v rámci súčasnej účinnej právnej úpravy sú aplikovateľné aj na voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré boli vyhlásené rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky publikovaným pod č. 191/2014 Z. z. na 15. november 2014.

39. Tieto   ustanovenia   bránia   osobám,   ktoré   k poslednému   dňu   určenému na podávanie kandidátnych listín (21. september 2014) vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásených na 15. november 2014 nepreukážu získanie aspoň stredného vzdelania, kandidovať na funkciu starostu obce (primátora).

40. Ďalšie uplatňovanie čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva   bez   toho,   aby   došlo   k posúdeniu   ich   súladu   s ústavným   poriadkom,   preto môže ohroziť základné práva osôb, ktoré vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásených na 15. november 2014 mienia kandidovať na funkciu starostu obce (primátora) a nespĺňajú ustanovený vzdelanostný cenzus. Prípadné konečné rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli   tieto   ustanovenia   vyhlásené   za   nesúladné   s navrhovateľom   označenými   článkami ústavy,   by   nemohlo   spätne   zaistiť   účinnú   ochranu   základných   práv   týchto   osôb. Uskutočnenie   volieb   starostov   obcí   na   základe   právnej   úpravy,   ktorá   by   mohla   byť následne ústavným súdom posúdená ako ústavne nekonformná, by mohlo viesť aj k inému vážnemu   nenapraviteľnému   následku   spočívajúcemu   v spochybnení   legitimity   ich výsledkov v niektorých prípadoch.

41. Ústavný   súd   prihliadajúc   na   uvedené   skutočnosti   dospel   v posudzovanom prípade   k záveru,   že   v čase   predbežného   prerokovania   návrhu   navrhovateľa   sú   splnené podmienky   na   pozastavenie   účinnosti   čl.   III   a čl.   IV   zákona   o podmienkach   výkonu volebného   práva   bez   toho,   aby   to   akýmkoľvek   spôsobom   prejudikovalo   konečné rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu rozhodol o pozastavení účinnosti tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

42. Rozhodnutie   o pozastavení účinnosti   ustanovení   uvedených   v bode 2   výroku sa stane   všeobecne   záväzným   dňom   jeho   vyhlásenia   v   Zbierke   zákonov   Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 5 ústavy platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva zanikne vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, ak toto rozhodnutie o pozastavení účinnosti ústavný súd už predtým nezruší, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014