znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 18/2011-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. marca 2011 v pléne   zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána   Lubyho,   Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti P. S., B., kandidáta na starostu obce Banský Studenec, zastúpeného advokátom JUDr. J. B., Z., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Banský   Studenec   konaných   27.   novembra   2010, za účasti M. K., B., takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   Banský   Studenec   konané   27.   novembra   2010   vyhlasuje za   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   P.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Banský   Studenec   konaných   27.   novembra   2010, za účasti M. K. (ďalej aj „protikandidátka“ alebo „odporkyňa“).

Podľa sťažovateľa neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec spočívala najmä   v tom,   že   jeho „priama   protikandidátka   bola   zapisovateľkou   volebnej komisie na daných voľbách v našej obci.

Bola   teda   prítomná   vo   volebnej   miestnosti   a   svojou   prítomnosťou   mohla bezprostredne priamo ovplyvniť voličov pri rozhodovaní o výbere kandidáta. Pohybovala sa prakticky počas volieb medzi voličmi, bola prítomná vo volebnej miestnosti a mohlo tým dôjsť k nepriamemu ovplyvneniu o voľbe. Pani K. bola doterajšou zamestnankyňou obce. Podľa   ust.   § 11   ods. 3   volebného   zákona   členom   volebnej   komisie   môže   byť volič. Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora)   nemôže   byť   členom   volebnej   komisie.   Podľa   ust.   § 11a   o   zapisovateľoch volebnej   komisie:   (1)   Zapisovateľ   volebnej   komisie   zabezpečuje   organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň   plní   funkciu   odborného   poradcu   volebnej   komisie.   Zákonom   nie je   výslovne vylúčená   možnosť   kandidáta   na   funkciu   byť   zapisovateľom,   avšak   takýto   postup   je obchádzaním zákona tým, že danému kandidátovi, ktorý sa volieb zúčastní ako zapisovateľ, umožňuje zasiahnuť do ich priebehu a výsledku. Úlohy zapisovateľa sú vyjadrené v zák. ust. vyššie, teda ide o administratívu a najmä úlohy odborného poradcu.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Z uvedených skutočností vyplýva, že počas volieb do miestnej samosprávy v našej obci došlo k porušeniu ich ústavnosti, čo je dôvodom aj podania tejto sťažnosti na Ústavný súd   SR.   Tvrdím,   že   došlo   k   narušeniu   práva   na   rovnaký   prístup   k   službám   územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane podľa § 30 ods. 3 volebného zákona, ako aj k porušeniu princípu slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 ústavy.“

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   vyhlásil   voľby starostu obce Banský Studenec konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Ústavný   súd   prijal   predmetnú   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   uznesením   sp. zn. PL. ÚS 18/2011 z 12. januára 2011 a následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti zvolenú protikandidátku, ktorá v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. januára 2011 okrem iného uviedla:

«Podľa môjho názoru priebeh komunálnych volieb 27. 11. 2010 nebol nezákonný. Čo sa týka tvrdenia p. S., že som bola prítomná v čase volieb vo volebnej miestnosti nie je pravda. V deň volieb som ráno o 06,30 prišla na obecný úrad, vyplatila členom komisie stravné, odovzdala pripravené občerstvenie a okolo 06,50 hod. som z volebnej miestnosti spolu   so   zastupujúcim   starostom   odišla   a   vrátila   som   sa   okolo   19,30   hod.   Po sčítaní všetkých hlasov som spisovala zápisnicu a to tak, že predseda volebnej komisie mi diktoval údaje a ja som písala. Po dokončení zápisnicu podpísali všetci členovia a ja s predsedom komisie   sme   odchádzali   s   výsledkami   do   Ž.   Tieto   moje   tvrdenia   môžu   potvrdiť   všetci členovia volebnej komisie a aj zastupujúci starosta J. B., ktorý bol vo volebnej miestnosti prítomný. Počas mojej krátkej prítomnosti vo volebnej miestnosti som plne rešpektovala pokyny predsedu miestnej volebnej komisie, ktorý bol zodpovedný za priebeh volieb. Nie   je   mi   jasné,   prečo   by   som   počas   volieb   nemohla   byť   prítomná   vo   volebnej miestnosti. Mohol tam byť celý deň prítomný aj p. S., nakoľko Uznesenie Ústrednej volebnej komisie   č. 31   zo   16.   novembra   2010   to   umožňovalo   všetkým   občanom   aj kandidátom na poslancov a starostov a bol by sa sám presvedčil o správnom a zákonnom priebehu volieb. Čo sa týka môjho ovplyvňovania a pohybovania sa medzi voličmi, aby som predišla takýmto   tvrdeniam   nemala   som   vypracovaný   ani   volebný   program   a   nerobila   som   ani predvolebnú   kampaň,   ako   všetci   ostatní   moji   spolukandidáti.   Nechala   som   rozhodnutie na voličoch a plne ich vôľu rešpektujem a rešpektovala by som aj vtedy, keby vyhral niekto druhý aj pán S.

„A kde sa pohyboval pán S.? On sa nepohyboval v deň volieb medzi voličmi?“ Za zapisovateľku   miestnej   volebnej   komisie   som   bola   ako   pracovníčka   obecného   úradu menovaná   starostom   obce.   Podľa   môjho   názoru   nešlo   o   žiadne   obchádzanie   zákona. Kandidovať na starostu obce som sa rozhodla až na podnet viacerých občanov.»

K vyjadreniu odporkyne zaujal stanovisko sťažovateľ svojím podaním označeným ako „Doplnenie sťažnosti“ doručeným ústavnému súdu 31. januára 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Účastníčka konania pani K. sa v jej vyjadrení zo dňa 17. 1. 2011 bráni tým, že nebola prítomná vo volebnej miestnosti počas celého volebného dňa. Toto jej tvrdenie nie je pravdivé,   pretože   aj   keď   možno   nebola   tam   úplne   celý   deň,   určite   bola   vo   volebnej miestnosti prevažnú časť dňa, najmä v popoludňajších hodinách (tak mi to uviedli viacerí svedkovia).

K veci sa vedia vyjadriť svedkovia – členky volebnej komisie pani Z. S... a pani D. P... Obe boli členkami volebnej komisie, prítomné vo volebnej miestnosti celý deň. Ich navrhujem predvolať ako svedkyne, ale v krátkej dobe predložím ich písomné stanovisko z dôvodu hospodárnosti konania na úst. súde.

Ďalší svedkovia, ktorí vedia potvrdiť prítomnosť pani K. vo volebnej miestnosti sú ďalší voliči z našej obce, ktorí boli voliť v popoludňajších hodinách, kedy podľa vyjadrenia pani   K.   mala   byť   mimo   miestnosti,   pričom   voliči   ju   registrovali   prítomnú   vo   volebnej miestnosti. Sú to napr. pani A. B..., Ľ. C..., obaja volili okolo 18 hod. Aj týchto svedkov navrhujem   v   prípade   potreby   predvolať.   Zároveň   zašlem   súdu   dodatočne   ich   písomné stanovisko – z dôvodu   hospodárnosti   konania.   Ja   osobne   som bol voliť okolo 19 hod., a vtedy tiež bola p. K. vo volebnej miestnosti.

Na doplnenie uvádzam, že som sa od členiek volebnej komisie dodatočne dozvedel, že pani K. spoločne s ňou uvádzaným pánom J. B. (zastupujúcim starostom) – ktorý je mimochodom jej rodina, po 20-tej hodine a po uzatvorení volebnej miestnosti spoločne otvárali obálky a triedili volebné lístky. Robili teda prácu – pani K. ako zapisovateľka a pán B. ako obyvateľ – nečlen volebnej komisie, ktorá prináleží len členom volebnej komisie. Aj týmto konaním došlo k porušeniu ústavnosti volieb v našej obci.

Na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu trvám.“Ústavnému súdu bolo 1. januára 2011 doručených 5 písomných podaní označených ako „Svedectvo   k spisu   č. k.   PL. ÚS 18/2011“ od   svedkov   predvolaných   na   výsluch na Obecný úrad v Banskom Studenci (M. B., Z. S., D. P., Ľ. C. a A. B.), pričom podanie Z. S. nebolo podpísané.

Ústavnému súdu bolo 3. februára 2011 doručené podanie odporkyne označené ako „Oznámenie vo veci P. S.“, v ktorom bolo uvedené:

„Dňa 31. 01. 2011 ráno o 7,30 hodine prišla na obecný úrad členka volebnej komisie p. D. P. a oznámila mi, že P. S. bol dňa 30. 01. 2011 u nej doma a zisťoval od nej priebeh komunálnych volieb (v akom čase som bola v deň komunálnych volieb prítomná vo volebnej miestnosti, či som sa zúčastnila pri sčítavaní hlasov atď.). Dal jej podpísať nejakú listinu s odôvodnením, že keď to nepodpíše bude musieť na vlastné náklady cestovať na Ústavný súd do Košíc. Nevedela čo má robiť a preto mu to podpísala. Nerozumiem tomu, prečo sa pán S. zapája do prešetrovania ním podanej sťažnosti priebehu komunálnych volieb, keď je to v kompetencii niekoho iného.“

Ústavný súd 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci za účasti sťažovateľa,   jeho   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   a odporkyne   vypočul   6   svedkov, pričom predvolaná svedkyňa Z. S. ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu, že sa v uvedenom čase nachádzala mimo územia Slovenskej republiky.

Svedkyňa A.   B.,   členka   miestnej   volebnej komisie   (ďalej   aj „MVK“),   vlastnými slovami opísala priebeh volebného dňa. Okrem iného uviedla: „Prišli sme ráno okolo 6:45 hodiny, bol tu prítomný zastupujúci starosta pán B. a tu prítomná starostka, prišli sme s pánom   Ing.   L.,   predsedom   MVK,   vykonali   sme   úkony   potrebné   pre   voľby,   začali   sa zapečaťovať   urny,   pani   K.,   zapisovateľka,   nám   vysvetlila,   že   máme   všetko   pripravené, rozdala   nám   finančné   náhrady,   po   20-30   min.   sa   vzdialila,   odišla.“ Podľa   ďalšieho vyjadrenia   svedkyne   sa   odporkyňa   vrátila   asi   o 19:30   h   a pripravila   všetky   potrebné podklady na „zápis volebných výsledkov“. Uviedla, že okrem členov MVK pri sčítavaní hlasovacích lístkov boli vo volebnej miestnosti prítomní aj odporkyňa a zastupujúci starosta, ktorí sa však aktívne na sčítavaní hlasovacích lístkov nezúčastňovali.

Svedkyňa D. P., členka MVK, okrem iného uviedla, že „ráno, keď sme prišli, pani starostka nám dala peniaze, odvolila a z volebnej miestnosti odišla. Večer, neviem koľko bolo hodín, keď prišla, sadla si k nám, a keď prišlo sčítavanie hlasov, ja som jej hlásila z hlasovacích   lístkov   a ona   zapisovala.“.   Na   otázku,   kto   otváral   obálky,   svedkyňa odpovedala, že „všetci členovia komisie a pomáhala nám aj pani starostka“. Svedkyňa napriek tomu, že v písomnom vyjadrení adresovanom ústavnému súdu uviedla, že „pani K. ako zapisovateľka spolu s pánom B. spoločne otvárali obálky“, vo svedeckej výpovedi toto konštatovanie o pánovi B. nepotvrdila, keď iba poznamenala, že „sedel tam, to je pravda, nič nemôžem povedať, že by tam niečo otváral – obálky, alebo čo, neviem o tom... To, čo som uviedla, čo sa týka pani starostky, je pravda, že sme zratávali volebné lístky“.V súvislosti   s podpísaním „Svedectva   k spisu   č. k.   PL. ÚS 158/2011“ sťažovateľ svedkyni povedal: „Spýtal som sa ťa, či súhlasíš, čo je tam napísané“, na čo svedkyňa odpovedala „áno, my dve sme to, ale na B. si nepamätám“.

Svedkyňa   M.   B.,   podpredsedníčka   MVK,   stručne   opísala   priebeh   volieb,   keď uviedla, že „ráno tam už bola pani K. a pán B. Prišla som pred siedmou. Rozdali nám peniaze a povedali všetko, podpísali sme papiere, oni odišli, my sme si posadali, nachystali sme si volebné lístky a čakali na príchod voličov. Po skončení volieb sme otvorili volebnú urnu aj   ten kufrík,   čo sme chodili   po domoch,   vysypali   sme.“.   Na otázku, kto   tam bol prítomný, svedkyňa odpovedala: „Boli tam prítomní členovia volebnej komisie, pani K. a pán B.“ Na otázku, kto otváral obálky, svedkyňa uviedla: „Všetci prítomní sme otvárali a sčítavali hlasy.“ Na otázku, či aj pán B., svedkyňa odpovedala: „No všetci.“

Svedok Ing. P. L., predseda MVK, uviedol: „Na prvom zasadnutí som bol navrhnutý a zvolený   za   predsedu   komisie,   voľby   od   rána,   ako   sme   prebrali   volebnú   miestnosť, prebiehali   normálne,   všetko   bolo   v poriadku.   Neopakovali   sa   žiadne   také,   ako   bolo v minulosti, že sa volilo na ulici alebo za rodinných príslušníkov. Po skončení sme sčítali všetky   platné   hlasy,   jednak   na   starostu   a na   poslancov.   Potom   si   komisia   rozdelila hlasovacie   lístky,   najprv   sme   sčítavali   hlasy   kandidátov   na   starostu.   Výsledok   som   ja osobne skontroloval tak, že sme zrátali každému kandidátovi počet získaných hlasov, potom sme to všetko zrátali, porovnali sme počet hlasov s počtom platných lístkov, všetko to sadlo na jeden   hlas.   Potom   som   nadiktoval   pani   zapisovateľke   počty,   ktoré   zapísala do zápisnice.“ Na otázku, čo vie povedať o prítomnosti pani K. počas volieb vo volebnej miestnosti,   svedok   odpovedal: „Ráno   mi   odovzdali   volebnú   miestnosť   za prítomnosti zastupujúceho starostu pána B. Potom keď sme sčítavali hlasy.“

V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že pani K. „prišla voliť pol hodinu alebo hodinu pred koncom volieb a bola pri nás až potom, keď sme začínali sčítavať hlasy“. Svedok potvrdil, že okrem pani K. bol pri sčítavaní hlasov prítomný aj pán B., „ale on sa absolútne nezúčastnil na sčítavaní hlasov“.

Na otázku, kto otváral obálky, svedok odpovedal: „Ja osobne.“ Na ďalšiu otázku, či obálky otváral aj niekto iný, svedok dodal: „To si už presne nepamätám, ale gro obálok, určite väčšinu som otváral ja, lebo som kontroloval platnosť hlasov.“ Na otázku, či môže vylúčiť, že aj niekto iný otváral obálky, svedok uviedol: „S určitosťou môžem povedať, že ak otváral, tak len člen komisie, nikto iný. Pani K. ani pán B. určite nie, tí sa obálok ani nedotkli.“

Svedok Ľ. C. uviedol, že pani K. „na úrad prišla asi okolo 18-tej hodiny, keď som prišiel o 18-tej hodine, už bola tu, práve vchádzala do volebnej miestnosti“. Na otázku, či bola v kabáte, svedok odpovedal: „Myslím, že už bola vyzlečená z kabáta.“ Svedok potvrdil aj skutočnosť, že má vedomosť o tom, že boli podané písomné svedectvá ústavnému súdu, napríklad pani P. a pani S., ktorá so svedkom žije ako družka.

Svedkyňa pani A. B. uviedla: „Ja som prišla tak po 18-tej hodine, neviem presne, koľko bolo hodín, ale určite nebolo viac ako 19 hodín“, pričom potvrdila, že v tom čase sa vo volebnej miestnosti okrem členov MVK nachádzala „na pravej strane blízko okna aj pani K.“. Na otázku, či svedkyňa prišla voliť skôr po 18-tej hodine alebo bližšie k 19-tej hodine, svedkyňa uviedla: „Bolo to skôr po 18-tej hodine.“

Z.   S.,   členka   MVK,   vo   vyhlásení   doručenom   ústavnému súdu   11. februára   2011 faxom a následne v origináli 14. februára 2011 (pravosť podpisu na podaní je osvedčená notárkou K. D. 11. februára 2011) uviedla:

„Úvodom   sa   ospravedlňujem,   že   som   sa   osobne   nemohla   zúčastniť   na   výsluchu svedkov dňa 10. 02. 2011, nakoľko pracujem v zahraničí a dňa 10. 02. 2011 som sa vrátila o 17:00 h domov do B. Studenca.

Dolepodpísaná   Z.   S...   potvrdzujem,   že   p. M.   K.   (zapisovateľka   a zároveň aj kandidátka na starostku obce B. Studenec) bola prítomná vo volebnej miestnosti už cca o 17:30 – 18:00 hod. a po uzavretí volebnej miestnosti o 20:00 hod. pristúpila k stolu, kde sa vysypali z urny volebné obálky. Vytvorili sme tri skupiny B. M. a B. A., Ing. P. L. a Z. S., a M. K., D. P. a J. B., zast. star. (nebol člen komisie). Každý si zobral pred seba hŕbu obálok, otváral a sčítaval volebné hlasy, teda aj p. M. K. (kandidátka na starostku) spolu s členkou D. P. a nečlenom volebnej komisie J. B., zastup. starostom obce. Svoje vyhlásenie potvrdzujem podpisom.“

II.1 Všeobecné východiská na prerokovanie sťažnosti

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl. 129   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   lej   „ústava“)   vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených   v   čl. 30   ústavy,   t. j.   predovšetkým   aktívneho   a   pasívneho   volebného   práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl. 30   ods. 3   ústavy).   Ústava   zároveň   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m. m.   PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa   § 63   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže   a) vyhlásiť   voľby   za neplatné,   b) zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c) zrušiť rozhodnutie   volebnej   komisie   a vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne   zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej   národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne   opätovné   porušenie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   na   účel   a zmysel   volebného   zákona,   ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t. j.   porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m. m.   PL. ÚS 118/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom predpísaných náležitostí   volebnej sťažnosti   sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   § 45   volebného   zákona)   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň   sú   spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   než   bol   uverejnený   (m. m. PL. ÚS 3/2010).

II.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľa

Sťažovateľ v sťažnosti a jej doplnení namietal najmä:

a) porušenie princípu slobodnej súťaže politických síl a porušenie princípu rovnosti občanov   v prístupe   k voleným   a iným   verejným   funkciám   v súvislosti   s prítomnosťou odporkyne   vo   volebnej   miestnosti   počas   volieb,   čím   podľa   neho   mohlo   dôjsť „k nepriamemu ovplyvneniu“ výsledkov volieb,

b) otváranie obálok a sčítanie   hlasovacích   lístkov   okrem   členov MVK   aj inými osobami, konkrétne zapisovateľkou MVK, ktorá bola súčasne aj kandidátkou na starostku obce Banský Studenec, a zastupujúcim starostom, ktorý nebol členom MVK.

Ústavný   súd   pri   zisťovaní   skutkového   stavu   vychádzal   zo   sťažnosti,   z jej   príloh a doplnenia, vyjadrení účastníkov, vyžiadanej volebnej dokumentácie a z výsluchu svedkov uskutočnenom 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci.

Z oznámenia   o vymenovaní   zapisovateľa   MVK   z 3.   septembra   2010   vyplýva,   že J. B., poverený zastupovaním starostu obce Banský Studenec, vymenoval za zapisovateľku MVK   odporkyňu,   ktorá   vo   voľbách   uskutočnených   27. novembra   2010   kandidovala aj na funkciu starostu obce ako kandidátka pod poradovým číslom 3.

Zo zápisnice MVK o výsledku   volieb do   obecného zastupiteľstva a starostu   obce Banský Studenec uskutočnených 27. novembra 2010 okrem iného vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 365, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, bol 245, a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 244. Za starostku obce Banský Studenec bola zvolená kandidátka s poradovým číslom 3 M. K. s počtom platných hlasov 85, pričom sťažovateľ P. S. ako kandidát s poradovým číslom 6 dostal 72 platných hlasov, t. j. rozdiel medzi zvolenou starostkou obce a sťažovateľom bol 13 platných hlasov.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa   § 11 ods. 3   druhej   vety   volebného zákona kandidát   na poslanca   obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.

Podľa   § 11a   volebného   zákona   zapisovateľ   volebnej   komisie   zabezpečuje organizačné   a administratívne   záležitosti   súvisiace   s prípravou   a priebehom   rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Podľa   § 36   volebného   zákona   v   miestnosti,   kde   okrsková   volebná   komisia   sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa   § 37   ods. 3   volebného   zákona   po   vybratí   hlasovacích   lístkov   z   obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Predmetom konania v tejto volebnej veci je rozhodovanie o námietkach sťažovateľa o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Banský Studenec podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Účelom   takéhoto   konania   je   preskúmanie   priebehu   volieb,   ako   aj   ich   výsledkov z hľadiska dodržiavania ústavnosti a zákonnosti.

Ak dôjde v priebehu volieb k zásahu do ústavných práv, je nepochybné, že je daná právomoc ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zdôraznil,   že   voľby   sú prostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi.   Hrubé,   závažné   alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie   práv   mohlo   ovplyvniť   priebeh   a   výsledok   volieb.   Pojem   „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

Volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu, akým je volebná komisia, ho zaraďuje medzi orgány verejnej moci. Miestna volebná komisia je orgánom štátnej správy, ktorého rozhodnutia podliehajú v zmysle   čl. 129   ods. 2   ústavy   súdnemu   dohľadu,   ak   sa   ho   oprávnené   osoby   dožadujú (PL. ÚS 1/07).

Miestna volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov.

Ústava   v   čl. 30   ods. 3   druhej   vete   odkazuje   na   zákon,   ktorý   upraví   podmienky výkonu volebného práva.

Najzásadnejšia námietka neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Banský Studenec vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 je založená na tvrdení sťažovateľa o porušení princípu slobodnej súťaže politických síl a porušení princípu rovnosti občanov v prístupe   k voleným   a iným   verejným   funkciám   v súvislosti   s prítomnosťou   odporkyne vo volebnej miestnosti počas volieb, čím podľa sťažovateľa mohlo dôjsť „k nepriamemu ovplyvneniu“ výsledkov volieb.

Aj keď treba dať za pravdu odporkyni, že volebný zákon priamo nevylučuje možnosť byť zapisovateľom volebnej komisie a súčasne kandidovať na starostu obce [§ 11 ods. 3 volebného   zákona   vylučuje   iba   možnosť   byť   členom   volebnej   komisie   a súčasne kandidovať   na   poslanca   obecného   (mestského)   zastupiteľstva   alebo   starostu   obce (primátora)],   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   uvedená   skutočnosť   už   sama   osebe   môže vyvolávať   pochybnosti   o tom,   či   boli   zachované   rovnaké   podmienky   prístupu   k voľbe starostu obce pre všetkých kandidátov.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že svedeckými výpoveďami svedkov Ľ. C. a A. B. bolo spochybnené tvrdenie odporkyne o tom, že sa do volebnej miestnosti v deň konania volieb vrátila (potom, ako ju ráno po začatí volieb opustila) až okolo 19.30 h, keď obaja svedkovia   zhodne uviedli,   že ju vo volebnej   miestnosti   videli   už o 18.00   h,   resp.   tesne po 18.00   h.   Táto   skutočnosť   vyplýva   aj   z písomného   vyhlásenia   členky   MVK   Banský Studenec Z. S. (s notársky osvedčeným podpisom) doručeného ústavnému súdu 11. februára 2011.

Ústavný   súd   v súvislosti   s činnosťou   subjektov   zabezpečujúcich   voľby   vo   svojej judikatúre zdôraznil, že súčasťou obsahu pasívneho volebného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je aj to, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa kandidáta, resp. kandidátov   o funkciu,   si   tieto   povinnosti   plnili,   a tak   zaručili   za   rovnakých   podmienok možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti,   a tak   sťažia,   uľahčia   alebo   znemožnia   uchádzanie   sa   o funkciu   niektorého uchádzača,   tak   tým   porušia   jeho   základné   právo   podľa   čl. 30   ods. 4   ústavy   (m. m. PL. ÚS 83/2011).

V rámci   konania   o volebných   sťažnostiach   (agendy   volebného   súdnictva aj vo vzťahu   ku   konaniam ústavnému   súdu   o týchto   veciach)   sa   neuplatňuje   teória   tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za   následok   automatické   zrušenie   volieb   (volieb   kandidáta   alebo   výsledku   hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu   za   relatívne   a zvažovať,   resp.   zohľadňovať   ich   význam   podľa   ich   vplyvu na výsledok   volieb   do   zastupiteľského   orgánu   alebo   na   výsledok   voľby   konkrétneho kandidáta.   Overovanie   volieb   je   založené   na predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi volebnou   vadou   a obsadením   funkcie   starostu   alebo   minimálne   takej   možnej   príčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)].

K tomu je potrebné dodať, že do slobodného rozhodnutia voličov môže ústavný súd ingerovať iba v celkom mimoriadnych prípadoch, keď pochybenia, ku ktorým došlo v rámci volebného procesu, zapríčinili alebo mohli objektívne spôsobiť, že by voliči rozhodli inak, a nebyť týchto pochybení by bol zvolený iný kandidát. V nadväznosti na to je však tiež potrebné   akcentovať,   že   vyhlásenie   volieb   za   neplatné   nemožno   ponímať   ako sankcionovanie úspešného kandidáta za porušenie volebných predpisov, ale ako prostriedok zabezpečujúci legitimitu zvoleného orgánu.

Okolnosť,   že   odporkyňa   vymenovaná   zastupujúcim   starostom   za   zapisovateľku MVK   na   rozdiel   od   ostatných   kandidátov   na   starostu   bola   z   toho   dôvodu   prítomná vo volebnej miestnosti (aj keď nie počas celého volebného dňa), umožňuje podľa názoru ústavného   súdu   konštatovať   jej   zvýhodnenie   oproti   iným   kandidátom   na   starostu, a   to v takom rozsahu a intenzite, že to umožňuje dospieť k záveru o objektívnej súvislosti medzi touto   volebnou   vadou   a   výsledkom   volieb   starostu   obce   Banský   Studenec   konaných 27. novembra 2010.

Zvýhodnenie odporkyne, ktorá mala možnosť byť prítomná počas konania volieb vo volebnej miestnosti, zakladá podľa názoru ústavného súdu v konkrétnych okolnostiach prípadu rozpor s princípom vytvárania rovnakých podmienok na prístup k volenej funkcii a predstavuje   porušenie   čl. 30   ods. 4   ústavy,   ale je   tiež   v rozpore   s   účelom   dotknutých ustanovení volebného zákona, ktorým je, ako už bolo uvedené, uplatnenie garancie prístupu občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti nemohol akceptovať názor odporkyne, že „nie je mi   jasné,   prečo   by   som   počas   volieb   nemohla   byť   prítomná   vo   volebnej   miestnosti“, poukazujúc pritom na uznesenie Ústrednej volebnej komisie č. 31 zo 16. novembra 2010, ktorého znenie je takéto: „Tretie osoby (vrátane kandidátov) sa môžu zúčastniť na sčítavaní hlasov   okrskovými   volebnými   komisiami   na   základe   povolenia   okrskových   volebných komisií   a pri   sčítavaní   hlasov   miestnymi   volebnými   komisiami   na   základe   povolenia Ústrednej volebnej komisie.“

Z uvedeného uznesenia nemožno v žiadnom prípade vyvodiť prípustnosť prítomnosti tretích   osôb   (vrátane   kandidátov)   vo   volebnej   miestnosti   počas   volieb   a ani   možnosť aktívnej účasti týchto osôb na otváraní obálok počas volieb a sčítavaní hlasovacích lístkov. Ide iba po predchádzajúcom súhlase príslušných volebných komisií o podmienenú možnosť účasti tretích osôb na sčítavaní hlasov, ktoré vykonávajú výlučne okrskové, resp. miestne volebné   komisie,   a pokiaľ   ide   o   sčítavanie   hlasov   miestnymi   volebnými   komisiami, Ústredná volebná komisia.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje napokon aj na svoju predchádzajúcu judikatúru (m. m. PL. ÚS 15/98), podľa ktorej „ústavný princíp ustanovený čl. 31 ústavy, podľa   ktorého   zákonná   úprava   práv   ustanovených   v čl. 30   ústavy   musí   umožňovať a napomáhať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, sa nevzťahuje iba na slobodnú súťaž medzi politickými stranami a hnutiami. Slobodná súťaž politických strán sa zaručuje aj vo vnútri jednotlivých politických strán a hnutí a medzi všetkými občanmi, ktorí uplatňujú základné právo na prístup k volenej funkcii.“.

Opierajúc   sa   o   doterajšiu   judikatúru   ústavný   súd   napokon   zdôrazňuje,   že   každé konanie (postup), ktoré má za následok porušenie základného práva občana podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorý sa uplatnením svojho pasívneho volebného práva uchádza o volenú funkciu,   predstavuje   hrubé,   resp.   závažné   porušenie   volebných   predpisov   (m. m. PL. ÚS 19/07, PL. ÚS 27/2011).

Pri skúmaní druhej námietky sťažovateľa týkajúcej sa otvárania obálok a sčítavania hlasovacích   lístkov   aj   inými   osobami   než   členmi   MVK,   konkrétne   odporkyňou   ako zapisovateľkou MVK a súčasne aj kandidátkou na starostku obce Banský Studenec, ale tiež zastupujúcim starostom, ktorý nebol členom MVK, ústavný súd považoval za hodnoverným spôsobom   preukázané,   že   odporkyňa   sa   aktívne   zúčastnila   otvárania   obálok   a sčítania hlasovacích   lístkov.   Uvedená   skutočnosť   vyplynula   z výpovede   svedkýň   M. B., podpredsedníčky MVK, D. P., členky MVK, ako aj z písomného „Svedectva k spisu č. k. PL. ÚS 18/2011“ Z. S.,   členky   MVK,   doručeného   ústavnému   súdu   11. februára   2011. Ústavný   súd   k uvedenému   záveru   dospel   napriek   tomu,   že   predseda   MVK   Ing.   P.   L. okolnosť   otvárania   obálok   a sčítania   hlasovacích   lístkov   M.   K.,   resp.   J.   B.,   vo   svojej výpovedi   najskôr   komentoval   slovami „to si   už   presne   nepamätám...“,   ale   v rámci nasledujúcej odpovede na otázku túto skutočnosť opísal slovami: „pani K. ani pán B... sa obálok   ani   nedotkli“,   čo ústavný   súd   vyhodnotil   ako   vyjadrenie   tendenčné.   Otvárania obálok a následného sčítania hlasovacích lístkov sa aktívne zúčastnil aj zastupujúci starosta obce J. B., čo vo svojich písomných „svedectvách k spisu č. k. PL. ÚS 18/2011“ uviedli aj podpredsedníčka a členky MVK M. B., Z. S. a D. P., pričom svedkyňa M. B. uvedené potvrdila   za   prítomnosti   odporkyne   aj   vo   svojej   svedeckej   výpovedi   uskutočnenej 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci.

Takýto   svedeckými   výpoveďami   potvrdený   postup   sčítavania   hlasovacích   lístkov za prítomnosti zapisovateľky MVK a zároveň kandidátky na starostku, ako aj zastupujúceho starostu obce spochybňujúci regulárnosť zisťovania výsledkov volieb ústavný súd považuje za hrubé porušenie § 37 volebného zákona, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci členov volebných komisií (PL. ÚS 1/07).

Ústavný súd konštatujúc hrubé porušenie § 37 volebného zákona, ku ktorému došlo aktívnou účasťou nečlenov MVK na otváraní obálok a sčítavaní hlasovacích lístkov, berúc však do úvahy predovšetkým závery, pokiaľ ide o porušenie zásady rovnakých podmienok prístupu k voleným a iným verejným funkciám v okolnostiach danej veci pri voľbe starostu obce dospel k záveru, že voľby starostu obce Banský Studenec uskutočnené 27. novembra 2010 je potrebné na základe § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyhlásiť za neplatné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011