znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 18/06-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2009 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,   Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza   a Rudolfa Tkáčika o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a návrhu 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6   a   7   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1, čl. 64, čl. 64a prvou vetou, čl. 66 ods. 2 a čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenia § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov n i e   s ú   v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Konanie   o   návrhu   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   vo   veci namietaného nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. PL. ÚS 18/06-9 z 18. októbra 2006 prijal na ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 18 ods. 1 písm. e) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1, čl. 66 ods. 2 a čl. 67 ods. 3 ústavy.

Uznesením č. k. PL. ÚS 19/06-16 z 18. októbra 2006 prijal ústavný súd na ďalšie konanie   návrh   32   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „poslanci národnej rady“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy a podľa § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a) ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 64 a čl. 64a prvou vetou ústavy, ako aj s čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy (ďalej len „európska charta“).

Uznesením č. k. PL. ÚS 19/06-21 z 18. októbra 2006 ústavný súd spojil na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 18/06 a sp. zn. PL. ÚS 19/06 s tým, že spojené veci budú ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 18/06.

1. Generálny prokurátor odôvodnil svoj návrh takto:«Medzi významné princípy právneho štátu patrí tak všeobecnosť predmetu právnej normy (ďalej len „princíp generality“) ako aj zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť obsahu právnej   normy   a   splniteľnosť   podmienok   ňou   stanovených.   Princíp   generality   právnej normy spočíva vo všeobecnom vymedzení jej skutkovej podstaty, čo inými slovami znamená, že (právna norma) nikdy nemôže riešiť určitý konkrétny prípad. Táto stránka všeobecnosti právnej normy je celkom nepochybná...

Z obsahu § 2 ods. 8, ods. 9, § 2a ods. 7, zákona o obecnom zriadení jasne vyplýva, že tieto zákonné ustanovenia nerešpektujú princíp generality, keďže zámerom zákonodarcu pri ich   postulovaní   bolo   vyriešiť   situáciu   obcí   Zlaté   Klasy,   Maslovce,   Ľubické   Kúpele, Kvakovce a Dobrá nad Ondavou....

Ustanovenie   čl.   1   ods.   1   Ústavy   ukladá   všetkým   štátnym   orgánom   –   a   teda   aj zákonodarcovi – povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu, medzi ktoré patrí aj právna istota. Medzi prvky právnej istoty patrí určitosť a jasnosť obsahu právnej normy a z   týchto   faktorov   vyplývajúca   jej   zrozumiteľnosť.   Samotná   zrozumiteľnosť   je   ďalej predpokladom predvídateľnosti konania štátnych orgánov. Obdobný právny názor súd už vyslovil aj v minulosti (PL. US 15/1998).

Ustanovenia § 2 ods. 7, zákona o obecnom zriadení obsahuje pojem, ktorý nemožno označiť   za   zrozumiteľný   práve   pre   nedostatočnú   určitosť   a   jasnosť   jeho   obsahu.   Ide   o pojem: - iná zmena územia obce (§ 2 ods. 7)...

Nezrozumiteľnosť   vyššie   uvedeného   pojmu   vedie   súčasne   k   otvoreniu   viacerých otázok.

Pri pojme „iná zmena územia obce“ vyskytujúcom sa tak v ustanovení § 2 ods. 7 nie je vôbec jasné, v čom spočíva podstata pojmu „iná zmena územia obce“ v porovnaní s už známymi inštitútmi zásahu do územia obce, ako je „rozdelenie obce“, definované § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Z kontextu § 2 ods. 7 však vyplýva, že tu ide o osobitnú úpravu   rozdelenia   obce,   ktorá   však   nevyžaduje   ani   súhlas   obce   (§   2   ods.   3   zákona   o obecnom zriadení), ani splnenie podmienky minimálneho počtu 3000 obyvateľov (§ 2a ods. 5   zákona   o obecnom   zriadení)   a napokon ani   dohodu v   zmysle   § 2a   ods.   6   zákona o obecnom   zriadení.   Ustanovenie   §   2   ods.   7,   ods.   8   zákona   o   obecnom   zriadení   takto závažným   spôsobom   zasahuje   do   práv   obce   Zlaté   Klasy,   pričom   ju   znevýhodňuje   voči ostatným obciam. V dôsledku toho nie je ustanovenie § 2 ods. 7, ods. 8 zákona o obecnom zriadení v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy....

Ústava presne vymedzuje zákonodarcovi medze, v ktorých môže zákonom zasahovať do existencie obce v čl. 66 ods. 2 Ústavy tak, že mu umožňuje zákonom upravovať len zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, nie však obnovenie obce. Ústavnú konformitu tejto formulácie nemožno odvodzovať ani zo znenia čl. 67 ods. 3 Ústavy, pretože toto ústavné ustanovenie   reguluje   len   zásah   do   činnosti   obce,   nie   však   zásah   do   existencie   obce. Obnovenie obce má pritom jednoznačne charakter zásahu do existencie obce, pretože ním samotná existencia obce začína....

Ustanovenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy aj preto, že umožňujú krajskému úradu či vláde vydávať rozhodnutia podľa napadnutých ustanovení ešte skôr, než zákon ako celok nadobudne účinnosť.

Podľa čl. II. zákona č. 267/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tento zákon nadobúda účinnosť 1.   januára 2007 okrem čl. I.   prvého bodu § 2 ods. 9, ktorý nadobúda účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.

Naproti tomu ustanovenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 predpokladajú, že príslušné rozhodnutia   krajského   úradu   či   vlády   nadobudnú   účinnosť   dňom   konania   všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, z čoho jednoznačne vyplýva, že vydané musia byť už pred týmto termínom. V tomto prípade treba poukázať na závažné porušenie právnej istoty subjektov práva, ktoré sú nútené, aby rešpektovali rozhodnutia orgánov štátu podľa zákona prv, než tento zákon nadobudne účinnosť.»

2. Poslanci národnej rady odôvodnili svoj návrh takto:

«Národná rada túto novelu prijala napriek tomu, že jej ju dvakrát vrátil pre jej rozpor s Ústavou prezident SR a to prvýkrát 22. júla 2004 pod č. 2895-2004-BA a druhýkrát 5. 4. 2006 pod č. 1729-2006-BA a napriek tomu, že v spoločnej správe výborov Národnej rady č. 434/2006-sekr.... a gestorský výbor... odporučil túto novelu neschváliť....

Pre napadnuté ustanovenie § 2 ods. 7, 8 a § 2a ods. 6, 7 sú spoločné tieto prvky:

1./ zbavujú vládu a krajský úrad od všeobecnej zákonnej povinnosti získať súhlas obce stanovený doteraz a i naďalej v ust. § 2 ods. 3, 4 zák. č. 369/1990 Zb. v znení do prijatia napadnutej novely pri inej územnej zmene obce (§ 2 ods. 4.), alebo pri rozdelení obce (§ 2 ods. 3)

2./   toto   zbavenie   povinnosti   získať   súhlas   obce   sa   však   týka   iba   v   novele vymenovaných obcí, t. j. Zlaté Klasy a Maslovce (§ 2 ods. 8) a obcí Kvakovce a Dobrá nad Ondavou (§ 2a ods. 7).

Už   táto   skutočnosť   spôsobuje   dve   základné   neústavné   a   nezákonné   nesystémové následky: a/ pre prípad rozdelenia či inej územnej zmeny ostatných obcí (okrem vyššie menovaných) musia vláda či krajský úrad získať súhlas obce ako zákonnú podmienku jej rozdelenia, či inej územnej zmeny

b/ táto skutočnosť spôsobuje nerovnosť obcí pred zákonom a predstavuje faktické zvýhodnenie tých obcí, v prospech ktorých sa rozdelenie, či iná územná zmena bez súhlasu obce robí, resp. na druhej strane predstavuje znevýhodnenie tých obcí, ktorých sa negatívne dotkne rozdelenie či iná územná zmena bez ich súhlasu....

c/   Inštitút   zákona   je   v   právnom   štáte   charakterizovaný   ako   všeobecne   záväzné pravidlo správania sa prijaté v štátom uznanej forme a ktorého zachovanie je vynutiteľné štátnou mocou. Jeho charakteristickým znakom je najmä jeho VŠEOBECNOSŤ, t. j. že sa musí týkať neurčitého množstva prípadov, ktorých naplnenie a teda aj aplikácia zákona nastane vtedy, keď sa splnia podmienky zákona (hypotéza právnej normy). Zákon, ak má spĺňať   tento   všeobecný   charakter   záväznosti,   sa   týka   každého   a   nie   iba   určitého   – konkrétneho a dopredu v ňom konkretizovaného individuálneho subjektu práva a na ostatné subjekty práva sa nevzťahuje. V praxi teda nemôže nastať situácia, aby bol prijatý zákon, ktorý sa bude týkať iba dopredu v ňom menovite určených občanov, resp. dopredu určených obcí. V takomto prípade by nešlo o zákon ako o všeobecne záväzné pravidlo správania sa, ale   o   tzv.   „operatívnu   exekutívu“,   t.   j.   riešenie   konkrétneho   prípadu   formou   zneužitia zákona.   A toto   sa v danom   prípade   stalo,   pretože na   operatívne vyriešenie odčlenenia konkrétnych obcí sa prijal zákon tak, aby sa obišla potreba súhlasu dotknutých obcí k dosiahnutiu takéhoto dopredu želaného cieľa a dokonca sa v zákone stanovili špeciálne podmienky, ktoré tieto obce spĺňajú. Ak by však takéto isté podmienky spĺňali aj iné obce, ako   obce   v   novele   vymenované,   na   tie   sa   už   nepotrebnosť   súhlasu   dotknutej   obce nevzťahuje....

Vo vzťahu k „obnoveniu obce Ľubické Kúpele“, je neústavnosť a nezákonnosť zrejmá ešte viac.

Ust. § 2 ods. 9 totiž použila pojmy neznáme slovenskému právnemu poriadku, čo nemožno   vylúčiť   so   snahou,   že   už   samotné   použitie   relevantných   pojmov   slovenského právneho poriadku by odhalilo jeho nezákonnosť a neústavnosť.

Toto   ustanovenie   totiž   hovorí   o   „obnovení“   obce   Ľubické   Kúpele,...   ktorá   bola „vysťahovaná“.

Podľa relevantných ustanovení slovenského právneho poriadku obec Ľubické Kúpele nebola „vysťahovaná“ a podľa relevantných ustanovení slovenského právneho poriadku obec nemožno „obnoviť“.

Pokiaľ ide o bývalú obec Ľubické Kúpele, tak táto podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch a na jeho základe zanikla. Podľa tohto ustanovenia zákona totiž „obce, ktorých územie bolo pojaté celkom do územia obvodu, a komunálne podniky   týchto   obcí,   zanikajú.   (Vysťahovali   sa   obyvatelia   obce,   ktorým   bol   pridelený náhradný majetok, domy a pôda.) Zánik obce ako subjektu práva znamená, že prestala existovať obec, ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt....

Za tejto situácie je možný vznik obce akejkoľvek a teda aj Ľubických Kúpeľov, opäť len zákonným spôsobom a to podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. v platnom znení tak, že ju zriadi vláda. Podľa tohto ustanovenia zákona totiž obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje, alebo obce zlučuje vláda nariadením.

Ak by malo teda dôjsť zákonným spôsobom a teda v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR k tomu, že zákonom zaniknutá obec Ľubické Kúpele má opäť „vzniknúť“, tak ju musí zriadiť vláda nariadením, ako to expressis verbis ustanovuje § 2 ods. 3 zák. 369/1990 zb. v platnom znení.   Nemôže ju teda „obnoviť“ Národná rada SR   zákonom,   ako sa to   stalo v tomto prípade....

Z   uvedeného   vyplýva,   že   slovenský   právny   poriadok   nedáva   Národnej   rade   SR oprávnenie „obnoviť“ (či zriadiť) obec vôbec a ani v súvislosti so zrušovaním vojenského obvodu a prijať o tom dokonca zákon. Zriadenie obce vôbec je podľa slovenského právneho poriadku v právomoci vlády SR, ktorá o tom môže rozhodnúť formou nariadenia vlády. Rovnako   je   v rozhodovacej   právomoci   vlády   SR   formou   nariadenia   vlády   rozhodnúť   o zrušení vojenského obvodu a o dispozícii s jeho územím....

Pre úplnosť treba ešte uviesť, že jednou z podmienok rozdelenia obce podľa zákona o obecnom zriadení je, že nové obce budú mať najmenej 3000 obyvateľov. Táto podmienka rozdelenia obce nie je stanovená v druhom bode čl. I a § 2a ods. 6 schváleného zákona. Z toho vyplýva, že vláda Slovenskej republiky môže rozhodnúť o rozdelení obce (a to aj o rozdelení už i tak malej obce) na obce do 3000 obyvateľov. Takéto rozdelenie obce môže byť pri súčasnom rozsahu výkonu samosprávy obcí a preneseného výkonu štátnej správy na obce   s   tendenciou   ďalšieho   presunu   kompetencií   na   obce   problematické   z   hľadiska možnosti ich zabezpečovania.»

Po prijatí návrhov na ďalšie konanie vyzval ústavný súd podľa § 30 ods. 2 a § 39 ods. 1 zákona o ústavnom súde Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpenú ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), na vyjadrenie k návrhom a na oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie.

3. Predseda národnej rady k návrhu generálneho prokurátora a návrhu poslancov národnej rady zaujal toto stanovisko:

„Ako   stanovisko   uvádzam,   že   po   formálnej   stránke   Národná   rada   Slovenskej republiky schválila zákon súhlasom ustanovenej potrebnej väčšiny poslancov. Zákon bol podpísaný   príslušnými   činiteľmi,   vyhlásený   v   Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky. Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že prijatý zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Je však na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aby v súvislosti s podanými návrhmi posúdil ústavnosť napadnutých ustanovení.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   v   predmetnom   prípade   netrvám   na   ústnom pojednávaní.“

Predseda národnej rady ako prílohu k tomuto vyjadreniu predložil ústavnému súdu „návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. P. na vydanie zákona“, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení (tlač 1 442); informáciu „výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. P. na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa...“ zákon o obecnom zriadení z 15. marca 2006 (tlač 1 442a); záznam z rokovania 60. schôdze národnej rady konanej 16. marca 2006 o   návrhu   zákona,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   o   obecnom   zriadení;   list   prezidenta Slovenskej republiky z 5. apríla 2006 č. 1729-2006-BA a jeho rozhodnutie o vrátení zákona schváleného   16.   marca   2006,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   o   obecnom   zriadení   na opakované prerokovanie národnej rade (tlač 1 569); spoločnú správu výborov národnej rady č. 434/2006-sekr. z 19. apríla 2006 o ich stanovisku k pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky (tlač 1 569a) a záznam z rokovania 61. schôdze národnej rady konanej 19. apríla 2006   o opätovnom   prerokovaní a schválení zákona, ktorým   sa   mení a   dopĺňa zákon   o obecnom zriadení.

4. Za vládu sa k návrhu generálneho prokurátora a návrhu poslancov národnej rady vyjadril minister spravodlivosti, ktorý uviedol:

„Vláda   Slovenskej   republiky   zastúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol tento nález:

1. Ustanovenia § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2a ods. 6, 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou, s článkom 2 ods. 2, s článkom 12 ods. 2, s článkom 64 a 64a prvou vetou, s článkom 66 ods. 2, s článkom 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 5 Európskej charty miestnej samosprávy

2. Vo zvyšnej časti návrhu sa nevyhovuje.

Vláda Slovenskej republiky... súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky... upustil od ústneho pojednávania....

Z... ustanovenia § 2 ods.7 a 8 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že krajský úrad má právomoc po splnení ustanovených podmienok rozhodnúť o inej zmene územia obce Zlaté Klasy odčlenením časti obce Maslovce a vytvorením samostatnej obce s rovnomenným názvom, a to aj bez súhlasu obce Zlaté Klasy.

Uvedené riešenie je právne chybné, pretože sa vzťahuje výlučne len na jeden právny subjekt   (obec   Zlaté   Klasy),   čo   nezodpovedá   základnej   požiadavke   kladenej   na   obsah všeobecne   záväzného   právneho predpisu   a právnej   normy,   ktorý sa musí vzťahovať na neurčitý   počet   prípadov   rovnakého   druhu,   a   nielen   účelovo   na   jeden   konkrétny (individuálny) prípad.

Ďalej je potrebné uviesť, že predmetnou úpravou sa obchádzajú podmienky inštitútu rozdelenia obce ustanovené v § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže v danom prípade v podstate ide o rozdelenie obce, avšak neprípustnou formou vykonania inej zmeny územia obce. Pritom z § 2 ods. 4 zákona vyplýva, že inou zmenou územia obce je akákoľvek vnútorná alebo vonkajšia zmena územia obce s výnimkou zriadenia, zrušenia, rozdelenia a zlúčenia obce. Realizáciou tejto územnej zmeny by vznikla malá obec Maslovce s počtom asi 170 obyvateľov.

Predmetnú   územnú   zmenu   nemožno   ani   vôbec   vykonať,   pretože   rozhodnutie krajského úradu o nej sa striktne viaže ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006. K tomuto termínu však krajský úrad rozhodnúť nemohol, nakoľko príslušné ustanovenie zákona o obecnom zriadení nadobudlo účinnosť až 1. januára 2007.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že ustanovenia § 2 ods. 7 a 8 zákona   o   obecnom   zriadení   sú   obsahovo   protirečivé,   zmätočné,   nevykonateľné,   a   teda závažným spôsobom narúšajú vnútornú systematiku úpravy problematiky územných zmien obcí....

V § 2 ods. 9 zákon o obecnom zriadení ustanovuje nový právny inštitút územnej zmeny - obnovenie obce, ktorý upravuje len vo vzťahu k obci Ľubické Kúpele, ktorá sa má obnoviť   priamo   zo   zákona   v   súvislosti   so   zrušením   Vojenského   obvodu   Javorina   v Prešovskom kraji.

Závažným nedostatkom tohto riešenia je skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky neumožňuje rozširovať druhy územných zmien nad rámec, ktorý vymedzuje. Podľa čl. 66 ods. 2 ústavy, zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. Úprava obnovenia obce je zjavne mimo rozsahu ústavného zmocnenia, a teda v rozpore s uvedeným článkom ústavy. Navyše chýba všeobecná platnosť právnej normy, pretože obnovenie obce sa týka iba   jednej   obce,   ale   v   iných   prípadoch   sa   už   nemôže   uplatniť.   Toto   porušenie   zásady všeobecnosti právnej normy je nezlučiteľné s princípom právneho štátu a spôsobuje jej nesúlad s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky.“

5.   Na   výzvu   ústavného   súdu   generálny   prokurátor   listom   č.   GÚs   4022/06-61   z 20. apríla 2009 zaujal k uvedeným vyjadreniam ministra spravodlivosti a predsedu národnej rady toto stanovisko:

„... si... dovoľujem oznámiť, že beriem späť svoj návrh z 31. mája 2006 č. k. Gús 4022/06-25 v časti, ktorou sa domáham začatia konania o súlade § 2 ods. 7, 8, a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 23 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Na zostávajúcej časti návrhu trvám a žiadam mu vyhovieť. Súčasne Vám oznamujem, že vo veci č. k. PL. ÚS 18/06 súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

6. Na výzvu ústavného súdu zaujali k uvedeným vyjadreniam ministra spravodlivosti a   predsedu   národnej   rady   stanovisko   aj   poslanci   národnej   rady   prostredníctvom   svojho splnomocneného zástupcu, a to listom z 27. apríla 2009, pričom iba uviedli, že súhlasia s prerokovaním ich návrhu bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Právne východiská

Podľa   čl.   1   ods.   1   prvej   vety   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 64 ústavy základom   územnej   samosprávy   je   obec.   Územnú   samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.

Podľa čl. 64a prvej vety ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt.

Podľa čl. 66 ods. 2 ústavy zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.

Podľa   čl.   67   ods.   3   ústavy   štát   môže   zasahovať   do   činnosti   obce   a   vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 5 európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred prekonzultujú   všetky   miestne   zmeny   územných   hraníc,   prípadne   sa   tam,   kde   to   zákon umožňuje, uskutoční referendum.

Po pristúpení Slovenskej republiky k európskej charte nadobudla táto medzinárodná zmluva   účinnosť   na   území   Slovenskej   republiky   od   1.   júna   2000   a   bola   uverejnená   v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra.

Ustanovenie § 2 ods. 7, 8 a 9 zákona o obecnom zriadení namietané generálnym prokurátorom a poslancami národnej rady ako nesúladné s označenými článkami ústavy znejú takto:

«(7) Príslušný krajský úrad môže rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce (§ 2 ods. 4), ak ide o územnú zmenu časti obce, ktorá bola pôvodne samostatnou obcou (ďalej len „pôvodná obec“) a

a) má samostatné katastrálne územie,

b) katastrálne územie obce a pôvodnej obce je oddelené katastrálnym územím ďalšej obce,

c) žiada o to petíciou aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce.

(8) Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje na obec Zlaté Klasy a pôvodnú obec Maslovce. Ak   príslušný   krajský   úrad   rozhodne   podľa   odseku   7,   zakáže zároveň   obci   Zlaté   Klasy nakladať   s   nehnuteľným   majetkom   obce,   ktorý   sa   nachádza   na   katastrálnom   území pôvodnej   obce   Maslovce.   Rozhodnutie   príslušného   krajského   úradu   podľa   odseku   7 nadobudne účinnosť dňom konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, okrem zákazu nakladať s nehnuteľným majetkom   obce podľa   druhej   vety, ktoré, nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

(9)   Obnovuje   sa   obec   Ľubické   Kúpele,   ktorá   bola   vysťahovaná   pri   zriadení Vojenského obvodu Javorina a:

a)   pre   obec   sa   určuje   katastrálne   územie   Ľubické   Kúpele,   ktoré   je   vedené   na vojenskom katastrálnom úrade v Košiciach pod názvom Ľubické Kúpele,

b) do vlastníctva obce prechádzajú z majetku Slovenskej republiky nehnuteľnosti prehlásené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky za nadbytočné2aa) a nehnuteľnosti, ku   ktorým   patrí   ku   dňu   účinnosti   tohto   zákona   právo   hospodárenia   organizáciám   v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; ostatné ustanovenia iných osobitných predpisov2ab) sa v tomto prípade nepoužijú,

c) do doby zvolenia zastupiteľstva a starostu obce vystupuje za obec osoba určená v petícii;2ac)   prednosta   obvodného   úradu   zabezpečí   úlohy   obce   spojené   s   prípravou   a realizáciou volieb obecného zastupiteľstva a starostu obce:______________

„2aa) § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 2ab) Napríklad zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky   na   obec   alebo   vyšší   územný   celok   v   znení   zákona   č.   657/2005   Z.   z.,   zákon   Národnej   rady Slovenskej republiky č.278/l 993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 2ac) Zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení neskorších predpisov.“»

Ustanovenia § 2a   ods.   6 a 7 zákona o obecnom   zriadení   namietané generálnym prokurátorom a poslancami národnej rady ako nesúladné s označenými článkami ústavy znejú takto:

«(6) Vláda môže rozhodnúť o rozdelení obce aj bez súhlasu obce (§ 2 ods. 3), ak ide o odčlenenie časti obce, ktorá pôvodne bola samostatnou obcou (ďalej len „pôvodná obec“) a

a) má samostatné katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok,

b) urbanisticky nesplynula s ostatnými časťami obce, ktorá sa má rozdeliť,

c) do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec,

d) žiada o to petíciou aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje na obec Kvakovce a pôvodnú obec Dobrá nad Ondavou. Ak vláda rozhodne podľa odseku 6, zakáže zároveň obci Kvakovce nakladať s nehnuteľným majetkom   obce,   ktorý   sa   nachádza na katastrálnom   území pôvodnej   obce Dobrá nad Ondavou. Rozhodnutie vlády podľa odseku 6 nadobudne účinnosť dňom konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, okrem zákazu nakladať s nehnuteľným   majetkom   obce   podľa   druhej   vety,   ktoré   nadobúda   účinnosť   dňom vyhlásenia.»

Namietaný § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 boli do zákona o obecnom zriadení začlenené novelou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 267/2006 Z. z., ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2007 okrem čl. I prvého bodu § 2 ods. 9, ktorý mal nadobudnúť účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.

Na základe uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 18/06-9 z 18. októbra 2006 bola s účinnosťou od 1. januára 2007 pozastavená účinnosť napadaného § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení.

Predmetná   novela   zákona   o   obecnom   zriadení   bola   národnou   radou   opätovne schválená   19.   apríla   2006   aj   po   jej   vrátení   prezidentom   Slovenskej   republiky   jeho rozhodnutím z 5. apríla 2006.

Otázku zlučovania a rozdeľovania obce upravuje § 2a zákona o obecnom zriadení, ktorý znie takto:

«(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí. Dohoda o zlúčení obcí obsahuje najmä

a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú,

b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúčiť,

c) názov novej obce a sídlo jej orgánov,

d) označenie katastrálnych území novej obce,

e)   určenie   majetku   novej   obce   vrátane   finančných   prostriedkov,   pohľadávok   a záväzkov, ako aj označenie právnických osôb novej obce,

f)   zoznam   všeobecne   záväzných   nariadení   (ďalej   len   „nariadenie“)   vydaných zlučovanými obcami,

g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie.(3) Nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich.(4) Nová obec zasiela kópiu dohody o zlúčení samosprávnemu kraju, na ktorého území sa táto obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, obvodnému úradu a daňovému úradu.

(5) Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych   území   tvoriaci   súvislý   územný   celok,   najmenej   3   000   obyvateľov,   ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.

(6) účinnosť pozastavená od 1. 1. 2007(7) účinnosť pozastavená od 1. 1. 2007(8)   Dohodu   o   rozdelení   obce   a   ďalšie   dokumenty   podpisuje   starosta   obce   a splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícii. 2a) Na rozdelenie obce sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4.________________________2a) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z.»

III.

Analýza a závery ústavného súdu

1. K namietanému nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy

Dôvodom namietaného nesúladu § 2 ods. 8, 9 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy je podľa generálneho prokurátora absencia základného princípu právneho   štátu,   ktorý   spočíva   v   požiadavke   kladenej   na   všeobecnosť   predmetu   právnej normy (princíp generality), pričom označené ustanovenia zákona o obecnom zriadení tento princíp podľa neho zjavne nerešpektujú, resp. obchádzajú, a preto požaduje vysloviť ich nesúlad s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy. Označenými ustanoveniami má zákonodarca podľa   generálneho   prokurátora   snahu   riešiť   právnym   predpisom   (zákonom)   prípady individuálne určených obcí, a to konkrétne prípad „inej zmeny územia obce“ Zlaté Klasy, ktorej   dôsledkom   by   malo   byť   vytvorenie „pôvodnej   obce“ Maslovce   (§   2   ods.   8); „obnovenie“ obce Ľubické Kúpele zo zrušeného vojenského obvodu Javorina (§ 2 ods. 9) a „rozdelenie obce“ Kvakovce, v dôsledku čoho sa má vytvoriť „pôvodná obec“ Dobrá nad Ondavou (§ 2a ods. 7).

Okrem toho generálny prokurátor namieta nesúlad § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy aj z dôvodu, že zákonodarca týmito ustanoveniami umožňuje príslušnému krajskému úradu a vláde vydať rozhodnutia o „inej zmene územia obce“ a „o rozdelení obce“ ešte predtým, ako označené ustanovenia zákona nadobudnú   účinnosť.   Účinnosť   týchto   individuálnych   rozhodnutí   príslušného   krajského úradu   a   vlády   zákonodarca   viaže   na   deň   konania   všeobecných   volieb   do   orgánov samosprávy obcí v roku 2006, ktoré sa napokon konali 2. decembra 2006, kým novela zákona   o   obecnom   zriadení,   ktorou   boli   predmetné   ustanovenia   včlenené   do   zákona   o obecnom zriadení, mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2007 (účinnosť bola ústavným súdom pozastavená, pozn.).

Nesúlad ustanovenia § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy vidí generálny prokurátor v nedostatku ich pojmovej zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a v tom dôsledku aj v nedostatku možnosti kontrolovateľnosti splnenia podmienok   nimi   stanovených,   čo   podľa   neho   v   konečnom   dôsledku   vedie   k   narušeniu princípu právnej istoty, pretože zrozumiteľnosť právnej normy je základným predpokladom predvídateľnosti konania štátnych orgánov.

Ustanovenie § 2 ods.   7 zákona o obecnom   zriadení obsahuje neurčitý   a nejasný právny pojem – „iná zmena územia obce“ – ktorý nie je definovaný ústavou ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom, čím sa nekontrolovateľne rozširuje rámec voľnej úvahy príslušného krajského úradu pri posudzovaní splnenia podmienok tohto ustanovenia, navyše ak krajský úrad môže podľa tohto ustanovenia rozhodnúť „o inej zmene územia obce“ aj bez súhlasu obce (pozri ďalej nesúlad s čl. 2 ods. 2 ústavy). V porovnaní s inými zákonom upravenými spôsobmi zásahov do územia obce uvedenými v § 2a ods. 1 až 5 a ods. 8 zákona o obecnom zriadení (zlúčenie a rozdelenie obce) je nejasná aj podstata a význam pojmu „iná zmena územia obce“ v § 2 ods. 7 zákona o obecnom zriadení, pretože v prípade rozhodnutia o tejto „inej zmene územia obce“ sa výnimočne nevyžaduje dodržanie tých   požiadaviek,   ktorých   splnenie   zákon   naopak   vyžaduje   v   prípade   zlúčenia   alebo rozdelenia   obce   –   požiadavka   súhlasu   obce   a   hlasovanie   obyvateľov   obce   (miestne referendum),   požiadavka   minimálneho   počtu   obyvateľov   obce   (3   000   obyvateľov)   pri rozdelení obce a požiadavka uzavretia dohody o zlúčení alebo rozdelení obce.

Obdobne   aj   v   napadnutom   ustanovení   §   2a   ods.   6   zákona   o   obecnom   zriadení zákonodarca   pojednáva „o   rozdelení   obce   aj   bez   súhlasu   obce“,   čo   je   v   rozpore   so všeobecnými zákonnými podmienkami rozdelenia obce upravenými v § 2a ods. 1 až 5 a ods. 8 zákona o obecnom zriadení – súhlas obce a hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), minimálny počet obyvateľov rozdelením vzniknutých obcí (3 000 obyvateľov) a uzavretie dohody o rozdelení obce. Uvedené závery vedú opäť k záveru, že napadnutými ustanoveniami zákona o obecnom   zriadení mal zákonodarca   snahu riešiť   iba špecifické prípady konkrétnych dotknutých obcí, čo nie je v súlade s princípom generality.

Dôvody poslancov národnej rady o namietanom nesúlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou sú v podstate totožné s dôvodmi   generálneho prokurátora,   pričom   podľa   argumentácie   poslancov   národnej   rady novela zákona o obecnom zriadení, ktorou boli do zákona o obecnom zriadení včlenené nimi   namietané   ustanovenia,   nie   je   všeobecne   záväzným   pravidlom   správania,   ale   je typickým   príkladom „operatívnej   exekutívy“ prijatej   na   riešenie   konkrétnych   prípadov „formou zneužitia zákona“, čo je v príkrom rozpore s princípom generality.

Okrem   toho   poukázali   aj   na   nejasnosť   a   nezrozumiteľnosť   pojmového   aparátu používaného v napadnutých ustanoveniach zákona o obecnom zriadení, pričom príkladmo poukazujú na jeho ustanovenie § 2 ods. 9 s tým, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná   pojem „vysťahovanie   obce“ ani   pojem „obnovenie   obce“.   Podľa   poslancov národnej   rady   obec   Ľubické   Kúpele   nebola „vysťahovaná“,   ale   v   dôsledku   zriadenia vojenského   obvodu   Javorina   podľa   §   2   ods.   1   zákona   č.   169/1949   Zb.   o   vojenských obvodoch v znení neskorších predpisov jednoducho zanikla, preto o jej prípadnej opätovnej existencii môže zákonným spôsobom rozhodnúť iba vláda, a to nariadením o zriadení obce podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.

Vedľajší účastník konania (vláda) tiež konštatoval nesúlad označených ustanovení zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou.

Podľa dôvodovej správy a parlamentnej rozpravy bolo dôvodom na prijatie osobitnej úpravy   týkajúcej   sa   troch   konkrétnych   prípadov   to,   že   obce,   ktoré   mali   byť   jej beneficientmi,   nedokázali   splniť   aktuálne   podmienky   územných   úprav   stanovených obecným   zriadením.   Zákonodarca   preto   v   ich   prospech   ustanovil   napadnutými ustanoveniami derogáciu zo všeobecného právneho režimu. Tvrdená faktická nesplniteľnosť zákonných podmienok však nie je dostatočným dôvodom na ich derogáciu v individuálne určenom prípade. Zákonodarca ako vykonávateľ všeobecnej a prvotnej mocenskej regulácie musí takýto nedostatok ním vytvoreného všeobecného právneho režimu v určitej oblasti riešiť jeho modifikáciou prevedenou opäť na všeobecnej úrovni. Iný záver by pripúšťal zasahovanie zákonodarného zboru do právomoci ostatných zložiek štátnej moci kedykoľvek by   považoval   za   vhodné   takto   korigovať   nedokonalosť   ním   nastavených   všeobecných právnych noriem, čo je neprípustné z hľadiska princípu deľby moci. Vzhľadom na to, že napadnuté   ustanovenia   sa   neopierajú   o   ústavne   konformné   ospravedlnenie,   konštatoval ústavný súd ich nesúlad s princípom materiálneho právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy.

Ústavný súd sa stotožnil s už uvedenou argumentáciou generálneho prokurátora a poslancov národnej rady (spolu ďalej len „navrhovatelia“), že v § 2 ods. 8, 9 a § 2a ods. 7 zákona   o   obecnom   zriadení   absentuje   princíp   všeobecnosti   právnej   normy,   čo   zhodne konštatoval aj vedľajší účastník. Ústavný súd obdobne ako v prípade sp. zn. PL. ÚS 19/05 považuje za obzvlášť závažnú skutočnosť nielen to, že v namietanom prípade bol z dôvodu usporiadania   území   individuálne   určených   obcí   použitý   (zneužitý)   priamo   zákon („všeobecne záväzný“ právny predpis), a to aj napriek skutočnosti, že zákon o obecnom zriadení   už   pred   prijatím   dotknutej   novely   určoval   všeobecne   záväzné   pravidlá,   resp. požiadavky na akýkoľvek zákonom poznateľný a predvídaný zásah do územia ktorejkoľvek obce, ale aj skutočnosť, že v týchto individuálne určených prípadoch teritoriálnych zmien území   konkrétnych   obcí   zákonodarca   striktne   netrval   na   dodržaní   týchto   všeobecne záväzných   pravidiel   (súhlas   obce,   miestne   referendum   a   pod.),   ktoré   sám   stanovil   pre neurčitý počet vopred neidentifikovaných adresátov rovnakého druhu.

Navyše,   čo   sa   týka   samostatného posúdenia §   2 ods.   8 a   § 2a ods.   7   zákona o obecnom zriadení, tieto ustanovenia nemajú vlastný normatívny obsah, sú len odkazovými normami, ktoré obmedzujú (zužujú) na jednorázové použitie aj namietaný § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení len na individuálne určené prípady, v dôsledku čoho vlastne aj § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 strácajú, aj napriek ich legislatívne nedokonalej (pozri ďalej), ale predsa len normatívnej podobe, svoj normatívny obsah a stávajú sa príkazom zákonodarcu pre príslušný krajský úrad rozhodnúť „o inej zmene územia obce“ bez jej súhlasu iba v prípade obce Zlaté Klasy a pôvodnej obce Maslovce a príkazom pre vládu rozhodnúť „o rozdelení obce aj bez súhlasu obce“ iba v prípade obce Kvakovce a pôvodnej obce Dobrá nad Ondavou, t. j. tieto ustanovenia nespĺňajú základné požiadavky na obsah právnej normy, čím sa dostávajú tiež do nesúladu s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení nemohol neprihliadnuť ako na opodstatnenú aj na argumentáciu navrhovateľov, podľa   ktorej v týchto ustanoveniach predvídaná účinnosť rozhodnutí krajského úradu   a vlády,   ktorá   bola   viazaná   na   komunálne   voľby   v   roku   2006,   predbieha   v   rozpore   s princípom právnej istoty dôsledky špeciálneho ustanovenia o účinnosti dotknutej novely zákona o obecnom zriadení, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2007 okrem § 2 ods.   9,   ktorý   mal   nadobudnúť   účinnosť   dňom   zrušenia   vojenského   obvodu   Javorina (účinnosť bola ústavným súdom pozastavená). Keďže až nadobudnutím účinnosti vyplývajú z právnych noriem záväzné práva a povinnosti, a to aj pre orgány štátnej moci (čl. 2 ods. 2 ústavy) a tiež až nadobudnutím účinnosti právnej normy nastupuje aj možnosť aplikácie štátneho donútenia, možno z uvedenej skutočnosti dospieť k záveru o nesúlade § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou.

Pre dodržanie štandardu ústavného prieskumu je nevyhnutné podrobiť analogickej analýze   i   napadnuté   ustanovenia   zákona   o   obecnom   zriadení.   Vo   vzťahu   k   pojmom označeným v návrhu nálezu za nezrozumiteľné je potrebné uviesť toto:

a) „Vysťahovanie obce“ a „obnovenie obce“ – tieto termíny sú použité v § 2 ods. 9 novelizovaného zákona o obecnom zriadení („Obnovuje sa obec Ľubické Kúpele, ktorá bola vysťahovaná pri zriadení Vojenského obvodu Javorina.“). Napriek tomu, že ich zákon ďalej   nedefinuje,   nevytvára   ich   použitie   stav   právnej   neistoty.   Naopak,   účel   sledovaný zákonodarcom ich prijatím je jednoznačný – zriadenie individuálne určenej obce Ľubické Kúpele.   Nedostatok   a   nekvalita   legislatívno-technickej   konštrukcie   po   stránke   voľby konkrétnych jazykových prostriedkov nemôže sama osebe zakladať dôvod na vyslovenie neústavnosti ustanovenia, ktoré ju obsahuje.

b) „Iná zmena územia obce bez jej súhlasu“ – pojem „iná zmena obce“ použitý v § 2 ods. 4 a 7 zákona o obecnom zriadení svojou povahou predstavuje demonštratívnu (teda nie   taxatívnu)   formuláciu   dispozície   právnej   normy.   Inými   slovami,   ide   o   zvyškovú klauzulu zhŕňajúcu všetky prípady zmeny územia obce, ktoré sa nedajú subsumovať pod zriadenie,   zrušenie,   rozdelenie   alebo zlúčenie obcí   predvídané   v §   2 ods.   3 citovaného zákona.   Zvyškové   klauzuly   nie   sú   slovenskému   právnemu   poriadku   neznáme.   Napr.   aj Trestný zákon v platnom znení umožňuje v ustanovení § 83 ods. 1 písm. e) súdu uložiť zhabanie   veci,   ak „to   vyžaduje   bezpečnosť   ľudí   alebo   majetku,   prípadne   iný   obdobný verejný   záujem“.   Použitie   pojmu „iná   zmena   územia“ samo   osebe   nevytvára   právnu neistotu a ako zvyškovú klauzulu, ktorá zakladá demonštratívnu povahu výpočtu foriem zmeny   územia   obce   predvídaných   zákonom   o   obecnom   zriadení,   tento   pojem   nie   je nevyhnutné v zákone definovať, podobne ako Trestný zákon ďalej nedefinuje „iný obdobný verejný záujem“ v citovanom ustanovení.

Navyše, skutočnosť, že zákon na takúto zmenu územia obce nevyžaduje jej súhlas, je irelevantná vo vzťahu k prieskumu jej zrozumiteľnosti. Požiadavka súhlasu obce alebo jej neexistencia dopĺňa analyzovaný termín o jednu z dvoch binárne vyjadrených možností, čím nijako nemení záver o jeho zrozumiteľnosti. Hodnotenie obmedzenia „voľnej úvahy štátu“ prípadným   vyžadovaním   tohto   súhlasu   ako   faktoru   zrozumiteľnosti   zamieňa   analýzu právnej istoty s analýzou práva na výkon územnej samosprávy.

c) „Rozdelenie obce bez jej súhlasu“ – vo vzťahu k tomuto termínu platí v plnom rozsahu argumentácia uvedená v písm. b).

Vzhľadom na to, že už uvedené zistenie nesúladu napádaných ustanovení § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy je dostatočným dôvodom na stratu ich účinnosti, ústavný súd sa už nevysporiadaval s ich prípadným nesúladom aj s ostatnými označenými článkami ústavy a európskej charty.  

2. K namietanému nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a s čl. 46 ods. 1 ústavy

Nesúlad § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy namietal generálny prokurátor, ktorý ale svojím podaním doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009 zobral svoj návrh v tejto časti späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   § 96   ods.   1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Vzhľadom   na   to,   že   generálny   prokurátor   zobral   podaním   z   20.   apríla   2009 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009 svoj návrh späť v časti namietaného nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy a ústavný súd z obsahu návrhu nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 ods. 1 ústavy je nesúlad, stráca príslušný právny predpis, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť. Orgán, ktorý tento právny predpis vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť   ho   do   súladu   s   ústavou,   ústavnými   zákonmi   a   medzinárodnými   zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy, aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d)   ústavy,   aj   s   nariadeniami   vlády   a   so   všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobí, taký predpis, jeho   časti   alebo   ustanovenia   strácajú   platnosť   po   šiestich   mesiacoch   od   vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2009