znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 18/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 30. augusta 2001 predbežne prerokoval návrh Ing. V. S., bytom B., na začatie konania o súlade ustanovenia § 2   ods.   5   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   305/1999   Z.   z.   o zmiernení niektorých   krívd   osobám   deportovaným   do   nacistických   koncentračných   táborov a zajateckých   táborov   s Ústavou   Slovenskej   republiky   podľa   čl. 125   písm.   a)   Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. V. S. na začatie konania o súlade právnych predpisov o d m i e t a   ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júna 2001 doručené podanie Ing. V. S. (ďalej len „navrhovateľ“) označené ako „Ústavná sťažnosť proti § 2 ods. 5 zákona č. 305/99 Z. z.“, v ktorom navrhovateľ ako fyzická osoba žiadal, aby ústavný súd preskúmal súlad ustanovenia § 2 ods.   5 zákona Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   305/1999   Z.   z.   o zmiernení   niektorých   krívd   osobám   deportovaným   do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov (ďalej len „zákon o zmiernení krívd“) s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), lebo „porušuje moje základné právo zabezpečené v čl. 20 zákona č. 460/1992 Z. z. (ústava SR), ďalej v čl. 11 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. (Listina základných práv a slobôd), ktorý článok mi priznáva, ako dedičovi, dediť práva, ktoré zákon priznal mojej zosnulej manželke a to v § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 305/99 Z. z.“

Aj keď sa navrhovateľ dovolával ochrany základného práva prostredníctvom iných článkov ústavy „v súlade s ustanovením čl. 127 zákona č. 460/92 Z. z.., ďalej s ustanovením § 18 ods. 1 písmeno f), ako aj s ustanovením ods. 2 zákona č. 38/93 Z. z. podávam ústavnú sťažnosť proti Národnej rade Slovenskej republiky pre vydanie ods. 5 § 2 zákona č. 305/99 Z. z.“, z obsahu podania a jeho petitu „žiadam Ústavný súd, aby zabezpečil odstránenie odchýlky,   ktorú   hore   uvádzam   a citujem,   realizáciou   ktorej   som   ukrátený   na   svojich právach“   ústavný   súd   usúdil,   že   navrhovateľ   sa   domáha   vyslovenia   nesúladu   vyššie uvedeného zákona s ústavou (čl. 125 písm. a) ústavy), a tým dosiahnutia straty účinnosti jeho podaním napadnutého ustanovenia.

Plénum ústavného súdu predbežne prerokovalo podanie navrhovateľa a konštatovalo, že   ide   o návrh   na začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   písm.   a) ústavy,   resp.   §   37   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Tento záver pléna ústavného súdu sa opiera o ustanovenie § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa obsahu, aj keď je nesprávne alebo nepresne označené. Plénum ústavného súdu sa zároveň uznieslo, že tento návrh podáva procesne neoprávnený subjekt.

Podľa čl. 130 ods. 1 ústavy a ustanovenia § 37 ods. 1 v spojení s ustanovením § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde môžu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podať iba osoby taxatívne uvedené v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy (najmenej pätina poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   prezident   Slovenskej   republiky,   vláda Slovenskej republiky, súd a generálny prokurátor).

Navrhovateľ   medzi   takéto   osoby   nepatrí   a iné   osoby,   než   ktoré   sú   uvedené v citovanom   ustanovení,   nie   sú   aktívne   procesne   legitimované   na   podanie   návrhu   na konanie o súlade právnych predpisov. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

Vady   podania,   ktoré   neobsahovalo   náležitosti   požadované   ustanoveniami   §   20 zákona o ústavnom súde, by nebolo možné vzhľadom na dôvod jeho odmietnutia odstrániť ani výzvou ústavného súdu. Naviac, ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia čl. 127 ústavy (platného v čase podania predmetného návrhu) rozhoduje aj o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej   správy   a orgánov   územnej   samosprávy,   ktorými   boli   porušené   základné   práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Rozhoduje sa na základe návrhu osôb, o ktorých práve sa malo konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 ústavy. Národná rada Slovenskej republiky medzi tam uvedené orgány nepatrí.