znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 17/2015-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29, Košice, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Osturňa konaných 15. novembra 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb   starostu   obce   Osturňa   (ďalej   aj „obec“)   konaných   15. novembra   2014   (ďalej   aj „napadnuté voľby“).

Zo   sťažnosti   a   z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   v   napadnutých   voľbách kandidovala na funkciu starostu obce. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu bol 211. Sťažovateľka získala 65 hlasov (30,95 %) z   odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Za starostu obce bola s počtom odovzdaných hlasov 130 zvolená K. G. (61,9 %).

Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnuté   voľby   nemožno   považovať za   ústavné ani za zákonné.   Uvedenú   skutočnosť   sťažovateľka   preukazuje   predovšetkým   čestným vyhlásením   Ž.   R.,   podpredsedníčky   miestnej   volebnej   komisie   [ďalej   len   „volebná komisia“,   ktorá   plnila   úlohy   okrskovej   volebnej   komisie   podľa   §   15   ods.   5   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo „volebný zákon“)]. Podľa   jej vyjadrenia sa vo volebnej komisii vyskytovali dva druhy hlasovacích lístkov pre voľbu starostu,   z   čoho   vyplýva,   že pravdepodobne   došlo   k manipulácii   s   týmito   hlasovacími lístkami, a to v období od ich doručenia Okresným úradom Kežmarok (ďalej len „okresný úrad“) až do momentu ich doručenia volebnej komisii v ranných hodinách 15. novembra 2014.

Sťažovateľka   k   veci   ďalej   uviedla,   že   Ž.   R.,   podpredsedníčka   miestnej   volebnej komisie (ďalej len „podpredsedníčka volebnej komisie“), sa 15. novembra 2014 zúčastnila volieb do orgánov samosprávy v obci. Po vstupe do miestnosti „si... všimla, že na stole boli tri kôpky listín a to: opečiatkované obálky a dve kôpky hlasovacích lístkov, ktoré neboli zabalené. Spolu s ostatnými členmi komisie zbežne prekontrolovali, či nedošlo k porušeniu pečatí okien a usadili sa za stôl v nasledujúcom poradí: Prvý sedel predseda okrskovej volebnej komisie M. B., ktorý počas volieb vydával voličom obálky a hlasovacie lístky, vedľa neho členka okrskovej volebnej komisie K. Z., ktorá krúžkovala účasť v zozname voličov.   Vedľa   nej   sedela   podpredsedníčka   komisie   Ž.   R.,   ktorá   mala   tiež   na   starosti vyznačovanie účasti v zozname voličov. Po pravici podpredsedníčky sedel člen okrskovej volebnej komisie M.   K.   a vedľa neho ďalšia členka komisie pani A.   Z. Štyroch členov komisie vyberala starostka obce - kandidátka č. 2 na funkciu starostu obce K. G. Takmer po celý čas volieb bol v miestnosti prítomný aj pozorovateľ pán M. K.

V popoludňajších hodinách prišiel do volebnej miestnosti J. G. (v obci známy pod prezývkou S.) s ďalším občanom obce Osturňa a po obdržaní hlasovacích lístkov a obálky od predsedu volebnej komisie všetkých prítomných členov komisie upozornil, že pri mene kandidátky na starostku č. 2 K. G. je chybne uvedený vek 44 rokov. Povedal, že to je jeho spolužiačka   a   že   na   hlasovacom   lístku   je   uvedený   chybný   údaj.   Po jeho   upozornení, zapisovateľka J. B., ktorá je zamestnancom Obecného úradu v Osturni pristúpila k stolu a prejavila prekvapenie nad zistením dvojakých hlasovacích lístkov na funkciu starostu   s konštatovaním, že si vôbec nevšimla, že je tam chyba, keď preberala hlasovacie lístky od Okresného úradu Kežmarok.

Po   tomto   zistení   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   prekontroloval   všetky zostávajúce hlasovacie lístky pre voľbu starostu a zistil, že približne na polovici hlasovacích lístkov je vek kandidátky č. 2 uvedený správne 48 rokov a na druhej časti hlasovacích lístkov je pri kandidátke č. 2 uvedený vek 44 rokov. Po nahliadnutí do hlasovacieho lístka s chybným údajom pri kandidátke č. 2 bolo zistené, že aj pri kandidátke č. 4 M. T. je tiež chybný údaj 46 rokov. Na správnom hlasovacom lístku bol pri tejto kandidátke uvedený vek 50   rokov.   Zapisovateľka   okrskovej   volebnej   komisie   J.   B.   ostatných   členov   komisie presviedčala,   že k chybe muselo dôjsť pri   tlači na Okresnom úrade v Kežmarku,   preto predseda komisie navrhol, aby sme ďalej pokračovali vo voľbách tak, že voličom budú vydávané   hlasovacie   lístky   so   správnymi   údajmi.   Pred   ukončením   volieb   však   už   bol nedostatočný počet hlasovacích lístkov pre voľby starostu a preto predseda komisie voličom vydával aj hlasovacie lístky s chybnými údajmi.

Taktiež   uviedla,   že   obe   kandidátky,   pri   ktorých   bol   zistený   chybný   údaj   o   veku (v oboch prípadoch znížený o 4 roky) boli kandidátkami na starostu aj pred štyrmi rokmi.“.

Ďalej   sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že   pri   spočítavaní   hlasov   z   platných hlasovacích lístkov si podpredsedníčka volebnej komisie všimla, „že sú tam obidva druhy hlasovacích   lístkov,   správne   aj   nesprávne,   ktoré   boli   voličom   vydávané.   Po   ukončení spočítavania hlasov boli aj tieto hlasovacie lístky prelepené krížom pripravenou páskou...“.

Sťažovateľka   poukazuje   na   to,   že   podpredsedníčka   volebnej   komisie   sa   ako zamestnankyňa   Okresného   úradu   Poprad   informovala   u   svojich   kolegov,   ktorí   mali na starosti volebné záležitosti, či reálne môže dôjsť chybou okresného úradu k vytlačeniu dvoch   druhov   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu.   Podľa   vyjadrenia   oslovených zamestnancov   Okresného   úradu   Poprad   vo   veci   postupu   pri   tlači   volebných   lístkov   je absolútne vylúčené, aby pochybil okresný úrad, a že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k manipulácii s hlasovacími lístkami na úrovni obce.

Sťažovateľka   (podporená   názorom   podpredsedníčky   volebnej   komisie)   je   toho názoru, že jediné vysvetlenie, prečo by niekto v obci tlačil druhé hlasovacie lístky pre voľbu starostu, je také, „že správne hlasovacie lístky boli ešte pred voľbami dané voličom už s vopred   zakrúžkovaným   kandidátom   a   potom   sa   dotláčali   nové,   aby   sedel   počet hlasovacích   lístkov   vo   volebnej   miestnosti   pred   začiatkom   volieb   s   počtom   volebných lístkov,   ktoré   obec   prevzala   od Okresného   úradu Kežmarok.   Dôvodne   sa domnieva,   že zhotoviteľ   týchto   lístkov   ich   zrejme   vyhotovoval   podľa   vzoru   hlasovacieho   lístku   spred štyroch rokov tak, že dopísal nových kandidátov na starostu a u dvoch kandidátov, ktorí opakovane po štyroch rokoch kandidovali na túto funkciu zabudol opraviť a teda znížiť vek o 4 roky. Iné vysvetlenie existencie dvoch druhov hlasovacích lístkov neexistuje.“.

Na základe uvedeného podľa názoru sťažovateľky voľby starostu v obci sa evidentne neuskutočnili zákonným ani ústavným spôsobom. Sťažovateľka je toho názoru, že „časť voličov hlasovala na hlasovacích lístkoch, ktoré neboli na predpísanom tlačive a takéto hlasovacie lístky mali byť preto vyhodnotené ako neplatné“. Volebná komisia však takéto hlasovacie lístky podľa názoru sťažovateľky pri sčítavaní hlasov považovala za platné.

Na   podporu   svojich   tvrdení   sťažovateľka   predložila   čestné   vyhlásenie podpredsedníčky volebnej komisie potvrdzujúce uvedené udalosti. Navrhla, aby sa k veci vyjadrili všetci členovia volebnej komisie, ako aj volič, ktorý na túto skutočnosť poukázal ešte vo volebnej miestnosti.

V závere sťažovateľka uviedla, že «existuje dôvodný predpoklad, že s hlasovacími lístkami   sa   nezákonne   manipulovalo.   Ak   teda   v   deň   volieb   bol   vo   volebnej   miestnosti dokonca až nedostatok správnych hlasovacích lístkov, čoho dôsledkom je skutočnosť, že aj potom, čo boli členovia komisie upozornení, že hlasovací lístok ma chybu, predseda komisie vydal pokyn, že sa voličom majú aj napriek upozorneniu naďalej vydávať hlasovacie lístky chybné, keďže tie správne už jednoducho neboli, vyvstáva otázka, kde sa „stratila“ značná časť   hlasovacích   lístkov,   ktoré   boli   na   predpísanom   tlačive?   Existuje   preto   dôvodné podozrenie, ktoré načrtla aj R., že správne hlasovacie lístky boli už pred začiatkom volieb rozdané niektorým voličom s už vopred označeným kandidátom.».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   nálezom   vyhlásil   voľby   starostu   obce   konané   15.   novembra   2014 za neplatné,   eventuálne   aby   zrušil   výsledok   volieb   starostu   obce   konaných 5. novembra 2014.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Osturňa konaných 15. novembra 2014.

1. Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl. 129   ods. 2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených   v   čl. 30   ústavy,   t. j.   predovšetkým   aktívneho   a   pasívneho   volebného   práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl. 30   ods. 3   ústavy).   Ústava   zároveň   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 79/02011).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti   pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t. j.   porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m. m.   PL. ÚS 73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej   sťažnosti   sú   aj   dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   § 45   volebného   zákona),   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať tak   intenzívne   porušenie   zákona o voľbách,   ktoré   by odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   než   bol   uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval,   či   tvrdenia   (námietky)   sťažovateľky   uvedené   v sťažnosti   v prípade   ich preukázania   mohli   vytvoriť   reálne   predpoklady   právomoci   ústavného   súdu   podľa   § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť napadnutý   výsledok   volieb,   a súčasne   posudzoval,   či   neexistujú   dôvody   na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

2. K námietkam sťažovateľky

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľky   je   jej   dôvodné   podozrenie,   že „časť   voličov hlasovala na hlasovacích lístkoch, ktoré neboli na predpísanom tlačive a takéto hlasovacie lístky mali   byť preto vyhodnotené ako neplatné.   Okrsková volebná komisia však takéto hlasovacie   lístky   pri   sčítavaní   hlasov   považovala   za   platné“,   čo   je   podľa   jej   názoru v rozpore s § 38 ods. 1 zákona o voľbách.

Ústavný súd si vyžiadal z Obecného úradu obce Osturňa (ďalej len „obecný úrad“) kompletnú   volebnú   dokumentáciu,   ku   ktorej   bolo   pripojená   okrem   iného   aj   notársky overená fotokópia vyjadrenia okresného úradu adresovaná obci a označená ako „Žiadosť o vyjadrenie sa k sťažnosti pre nezákonnosť a neústavnosti volieb starostu obce Osturňa – odpoveď“ zo 17. decembra 2014.

V predmetnom vyjadrení sa okrem uvádza, že okresný úrad „v súlade s § 24 zák. č. 346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   z.   n.   p.,   zabezpečoval   tlač hlasovacích lístkov vo vlastnej réžii na základe pokynov MV SR, kde pre obce do 600 voličov, tlačí OÚ HL (hlasovacie lístky, pozn.) sám, pre voľbu starostu obce Osturňa, kde predseda MVK nám predložil HL (hlasovacie lístky, pozn.) vo veľkosti A4, kde boli uvedení v abecednom poradí nasledovní kandidáti:

1. J. B., 37 r., vedúci..., nezávislý kandidát

2. K. G., 48 r., starostka, SMER-sociálna demokracia

3. M. K., 35 r., nezamestnaná, Kresťanskodemokratické hnutie

4. M. T., 50 r., laborantka...“.

Ďalej okresný úrad uviedol, že „pripravil hlasovací lístok a dňa 08.10.2014 prebehla na OÚ Kežmarok korektúra hlasovacích lístkov, kde sa dostavil predseda MVK p. B., kde mu bol predložený hlasovací lístok vo formáte A5 s tým, že v záujme úspory materiálu sme vytlačili HL (hlasovací lístok, pozn.) na šírku na kancelárskom papieri A4, HL (hlasovacie lístky, pozn.)   na pravú a ľavú stranu, s tým, že lístky takto budú tlačené a následne sa narežú   a   vznikne HL (hlasovací lístok,   pozn.) vo   formáte A5,   na korektúre mal overiť správnosť údajov tam uvedených, čo aj urobil a správnosť údajov overil a dal aj úradnú pečiatku obce.

Po doručení Vašej žiadosti a po prekontrolovaní vyššie uvedených tlačív sme zistili, že chybou v písaní došlo k situácii, že na pravej strane je pri kandidátke č. 2 K. G. uvedený vek 44 r., a na ľavej strane je uvedený vek 48 r., t. j. podľa toho čo je uvedené pri zbere HL (hlasovacieho lístka, pozn.) a u kandidátky č. 4 M. T. na pravej strane uvedený vek 46 r. a na ľavej strane je uvedený vek 50 r.

Pretože OÚ Kežmarok po odsúhlasení HL (hlasovacích lístkov, pozn.) predsedom MVK už tieto následne nekontroloval, vytlačilo sa 150 ks HL (hlasovacích lístkov, pozn.) s uvedeným vekom 48 r. a 50 r. a 150 ks s uvedeným vekom 44 r., a 46 r. pretože celkom bola   požiadavka   na   dodanie   300   ks   HL (hlasovacích   lístkov,   pozn.).   V   prílohe   Vám zasielame kópiu HL (hlasovacieho lístka, pozn.) vytlačeného pri korektúre HL (hlasovacieho lístka, pozn.).

O vzniknutej situácii sme doposiaľ nevedeli a neupozornila nás na to ani okrsková volebná   komisia,   pokiaľ   by   sme   boli   vedeli   o   tejto   situácii   okamžite   by   sme   zariadili nápravu,   pričom   je   nutné   podotknúť,   že   na   hlasovacom   lístku   je   uvedená   iba   jedna kandidátka s menom K. G. a jedna kandidátka s menom M. T., čiže ku zámene osôb tu nedošlo a ostatné údaje sú uvedené správne.“.

Ústavný   súd   si   taktiež   vyžiadal   z Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Kežmarok, odboru kriminálnej polície, oddelenia vyšetrovania Kežmarok (ďalej len „OR PZ   Kežmarok“)   správu   o vyšetrovaní   vo   veci   trestného   oznámenia   podpredsedníčky volebnej   komisie   vo   veci   podozrenia   z prečinu   marenia   prípravy   a   priebehu   volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona v obci (ďalej len „trestné oznámenie podpredsedníčky volebnej komisie“).

Z neprávoplatného uznesenia OR PZ Kežmarok sp. zn. ČVS: ORP-393/VYS-KK-2014 zo 14. januára 2015 vyplýva, že trestné oznámenie podpredsedníčky volebnej komisie bolo odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Po analýze v predmetnom uznesení uvedených skutočností (sťažnosť   podaná   ústavnému   súdu,   čestné   vyhlásenia   troch   obyvateľov   obce,   odpoveď okresného   úradu   zo   17.   decembra   2014...)   vyšetrovateľka   OR   PZ   Kežmarok   dospela k záveru, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty   prečinu marenia prípravy   a priebehu   volieb   a referenda   podľa   §   351   ods.   2   písm.   b)   Trestného   zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ako ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti zákona.

Ústavný súd sa z predloženej riadne zapečatenej volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 oboznámil so zoznamom oprávnených voličov, ako aj s obsahom zápisníc.

Zo zoznamu voličov ústavný súd zistil, že v tomto je zapísaná jedna osoba s menom K. G. a tri osoby s menom M. T. (rok narodenia 1963, 1995 a 1950).

Z uvedeného   možno   vyvodiť,   že   k zámene   osôb   kandidátok   na   funkciu   starostu (tým, že na časti hlasovacích lístkoch bol uvedený nesprávny údaj o ich veku) nemohlo dôjsť, keďže v obci existuje len jedna osoba s menom K. G.. Keďže ide o malú obec (s celkovým počtom oprávnených voličov 261, pričom volieb sa zúčastnilo 220 voličov), je taktiež   osoba   kandidátky   M.   T.   narodenej   v roku   1963   (vek   50   rokov)   podľa   názoru ústavného   súdu   nezameniteľná   s osobami   ďalších   voličiek   s tým   istým   menom a priezviskom, keďže tieto mali v čase konania volieb 19 rokov a 64 rokov. Voliči v takej malej obci sú znalí miestnych pomerov a sú oboznámení s kandidátmi na starostu. Navyše, na predmetnú skutočnosť (zle uvedený vek jednej z kandidátov na starostu) upozornil počas volieb len jeden volič.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť k pochybnostiam o osobe kandidátov na funkciu starostu obce, a preto ani nemohlo dôjsť k ovplyvneniu poradia, resp. uvedená skutočnosť nemohla neovplyvnila dosiahnutý výsledok   volieb   jednotlivých   kandidátov   kandidujúcich   za   starostu   obce   tak,   ako bol vyhlásený 15. novembra 2014.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovacích lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo   volebnom   obvode zvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Z citovaných ustanovení zákona o voľbách vyplýva, že pre posúdenie hlasovacieho lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča zákon vyžaduje, aby volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na starostu obce (primátora) alebo kandidáta, prípadne kandidátov na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva, na predpísanom tlačive.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča musí   nepochybne   smerovať   k   tomu,   aby   pri   úprave   hlasovacieho   lístka   (ktorý   je na predpísanom tlačive) pri voľbách bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu (PL. ÚS 8/08).

Zákon o voľbách posudzovanie hlasovacích lístkov upravuje spôsobom negatívnej enumerácie. Podľa § 38 ods. 1 „Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na predpísanom tlačive, ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4, ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac   ako   jedného   kandidáta   na   túto   funkciu“.   Z   citovaného   ustanovenia   vyplýva, že hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožno považovať za platný hlasovací lístok.

Ďalej zo zistení ústavného súdu vyplýva, že zápisnica volebnej komisie o hlasovaní do orgánov samosprávy obce, ako aj zápisnica o výsledku volieb do orgánov samosprávy obce, boli podpísané každým členom volebnej komisie (teda aj jej podpredsedníčkou), ako aj jej zapisovateľom, a zároveň sa v ich obsahu nenachádzajú žiadne námietky jednotlivých členov tejto komisie, t. j. že členovia volebnej komisie svojimi podpismi verifikovali obsah zápisníc, a tým aj zverejnených volebných výsledkov.

Pokiaľ   sťažovateľka   v sťažnosti   vyslovila   dôvodné   podozrenie   (ktoré   načrtla podpredsedníčka volebnej komisie), že „správne hlasovacie lístky boli už pred začiatkom volieb rozdané niektorým voličom s už vopred označeným kandidátom“, neoznačila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by toto podozrenie mohli preukazovať.

Takéto „podozrenie“ je potom založené iba na domnienke o nezákonnom vnesení upravených   hlasovacích   lístkov   do   volebnej   miestnosti.   Ústavný   súd   zohľadniac   svoju predchádzajúcu judikatúru konštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti volieb nepostačujú   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorým   by   bol   zrušený   ich   výsledok. Vo vzťahu k týmto podozreniam a domnienkam sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keďže   dôkazy   navrhnuté   v sťažnosti   (zápisnica   volebnej   komisie   a čestné   vyhlásenie podpredsedníčky   volebnej   komisie)   už   na   prvý   pohľad   nemôžu   viesť   k preukázaniu nezákonného vnesenia upravených hlasovacích lístkov do volebnej miestnosti pre účely ovplyvnenia výsledkov napadnutých volieb.

Podľa   názoru   ústavného súdu   sťažovateľka   kvalifikovaným   spôsobom   neoznačila dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   osvedčujú,   že   jej   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať porušenie   zákona   o voľbách,   a tak   v konečnom   dôsledku   odôvodňujúce   záver   o inom legitímnom výsledku volieb.

Hlasovacie lístky boli okresným úradom vytlačené v takej forme, ako ich odsúhlasil pracovník   obce   (teda   aj   s chybou   v písaní).   Ako   už   bolo   uvedené,   nemohlo   z dôvodu nesprávneho   uvedenia   veku   dvoch   kandidátok   na   funkciu   starostu   na   časti   hlasovacích lístkov dôjsť k ich zámene s inými obyvateľmi obce. Taktiež zápisnica o výsledku volieb do   orgánov   samosprávy   obce   bola   podpísaná   bez   výhrad.   Uvedené   skutočnosti   spolu s konštatovaním, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nezakladajú žiaden dôvod na to, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby jej následne prípadne vyhovel a vyhlásil voľby starostu obce za neplatné, prípadne zrušil výsledok volieb starostu obce, čoho sa svojou sťažnosťou domáhala.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   jeho   skutkové   zistenia v danom   prípade   neumožňujú   vysloviť   záver   o hrubom   alebo   závažnom,   prípadne opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Osturňa konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľka nepreukázala porušenie volebného zákona, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jej sťažnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015