znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 17/09-113

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2010 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú   sťažnosť   M.   M.,   Ž.   a sťažnosť   90   oprávnených   voličov   obce   Ž.,   zastúpených advokátom JUDr. P. B., P., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 25. apríla 2009, podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, za účasti I. M., Ž. zastúpeného advokátom JUDr. I. Č., S., a takto r o z h o d o l :

1. Z r u š u j e   rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   v   obci   Ž.   zapísané v zápisnici   o výsledku   volieb   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Ž.   konaných   25. apríla 2009   v   časti týkajúcej   sa   poslancov   L.   H.,   R.,   J.   M.,   nezávislého   kandidáta,   a M.   M.,   R..   Súčasne vyhlasuje M. M., za riadne zvoleného poslanca Obecného zastupiteľstva obce Ž..

2. Vo zvyšnej časti sťažnosť   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2009 doručená sťažnosť M. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), a 4. mája 2009 sťažnosť P. D., Ž., a ďalších 89 oprávnených voličov obce Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr.   P.   B.,   P.,   ktorou   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), za účasti I. M., Ž. (ďalej len „odporca“), zastúpeného advokátom JUDr. I. Č., S., namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ž. (ďalej aj „obec“) a volieb do obecného zastupiteľstva obce konaných 25. apríla 2009.

Uznesením č. k. PL. ÚS 18/09-14 z 28. októbra 2009 ústavný súd spojil konanie vo veci   sťažovateľov   vedené   pod   sp.   zn. PL.   ÚS   18/09   a konanie vo veci   sťažovateľa vedené pod sp. zn. PL. ÚS 17/09 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 17/09.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách konaných 25.   apríla   2009   na   starostu   obce   ako   nezávislý   kandidát   a   získal   288   platných   hlasov, odporca ako kandidát za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu získal 297 platných hlasov. Medzi odporcom, ktorý zvíťazil vo voľbách na starostu obce, a sťažovateľom je rozdiel 9 platných hlasov. Do zoznamu voličov bolo zapísaných 894 voličov, pričom obálky a hlasovacie lístky boli vydané pre 734 voličov a z nich bolo pre voľbu   starostu   obce   odovzdaných   716   platných   hlasovacích   lístkov.   Podľa   zápisnice okrskovej volebnej komisie (ďalej aj „OVK“ alebo „volebná komisia“) bol za starostu obce zvolený odporca s počtom 297 platných hlasov.

Zo   sťažností   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľ   kandidoval   vo   voľbách   do   obecného zastupiteľstva   obce   na   funkciu   poslanca   za   R.   a   získal   276   platných   hlasov.   Medzi kandidátom,   ktorý   skončil   na   siedmom   mieste,   J.   M.   (počet   poslancov,   ktorí   mali   byť zvolení, bol sedem), a sťažovateľom na deviatom mieste je rozdiel dvoch hlasov. Tento výsledok   volieb   znamená,   že   sťažovateľ   nebol   zvolený   za   poslanca   do   obecného zastupiteľstva.

Sťažovateľ a sťažovatelia v sťažnostiach prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu   tvrdia,   že   v   priebehu   napádaných   volieb   starostu   obce   a   volieb   do obecného zastupiteľstva   došlo   k   viacnásobnému   porušeniu   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávy obcí“), ako aj k porušeniu ústavy, čo podľa ich názoru v konečnom dôsledku odôvodňuje záver o inom výsledku napádaných volieb, než aký bol vyhlásený.

Podľa sťažovateľa a sťažovateľov o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Ž.   a   volieb   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   Ž.   a o zmanipulovanom   volebnom výsledku svedčia tieto skutočnosti (čiastočne uvedené rovnako v obidvoch sťažnostiach):

1. Sťažovateľ a sťažovatelia tvrdia, že vo voľbách bola porušená tajnosť hlasovania, lebo 138 až 140 voličov, možno až 200 voličov, sa odobralo do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov v sprievode inej osoby, a to aj napriek tomu, že preukázateľne nešlo   ani   o   voličov   s   telesným   postihnutím   brániacim   upraviť   hlasovací   lístok,   ale ani o voličov, ktorí nemôžu čítať a písať tak, ako je to uvedené v § 29 zákona o voľbách do samosprávy obcí (správne má byť § 32 uvedeného zákona pozn.).

Sťažovateľ tvrdí, že tento stav spôsobila JUDr. M. P. z Obvodného úradu v S., ktorá usmernila predsedu OVK Ing. A. I. tak, že pokiaľ volič vyhlási, že nevie čítať ani písať, má možnosť voliť v sprievode inej osoby.

Sťažovatelia uvádzajú, že v deň volieb „nevedeli čítať a písať iba osoby označené žltou   stužkou“,   ktorí   boli voličmi kandidáta   č.   1   I.   M..   Bolo   to   preto,   že osoby, ktoré finančne podporovali volebnú kampaň I. M., po presvedčení voliča a jeho prevzatí 20 € s tým, že bude voliť I. M., si tento stav potrebovali aj odkontrolovať a to dosiahli tak, že takí voliči dostali do ruky lístok, koho majú voliť, a dohodnutá spolupráca s predsedom volebnej komisie a niektorými jej členmi bola v tom, že nebudú robiť prekážky pri vyhlásení voliča so žltou stužkou, že si nemôže upraviť svoj volebný lístok, pretože nevie čítať a písať.

Uvedeným   postupom   bol   podľa   sťažovateľa   i   sťažovateľov   okrem   §   29   zákona o voľbách do samosprávy obcí porušený čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy, podľa ktorého sa voľby poslancov a starostu uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva   tajným   hlasovaním,   keďže   osoby   sprevádzajúce   ovplyvňovali   voličov   tak, že im dávali   pokyny,   ako   majú   upravovať   hlasovacie   lístky.   Podľa   sťažovateľov   medzi sprevádzajúcimi osobami boli aj kandidáti na poslancov (J. K. raz, V. P. štyri razy).

O manipulácii volieb podľa sťažovateľov svedčia aj vyhrážky odporcu prednesené priamo vo volebnej miestnosti počas jeho volebného aktu a po ňom (napr. vo vzťahu k M. P.,   miestnemu   farárovi   a   ďalším   voličom),   hlavne   ak   budú   voliť   kandidáta   č. 2,   t.   j. sťažovateľa.

2. Sťažovateľ tvrdí, že namiesto R. H. zapísanej v zozname voličov, ktorá sa v deň volieb   nachádzala   v   Anglicku,   bol   voliť niekto   iný,   pravdepodobne   N.   P..   V   tom   vidí porušenie § 31 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávy obcí, pretože „volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné“. Túto skutočnosť pripisuje na vrub členom OVK, ktorí tým podľa neho porušili svoj sľub vyplývajúci z § 11 ods. 5 citovaného zákona.

3. Sťažovateľ i sťažovatelia uvádzajú, že televízia STV 1 vo svojom spravodajstve 26. apríla 2009 o 19.30 h. presvedčivo ukázala, že voliči boli ovplyvňovaní, keď pri vstupe do volebnej miestnosti mali v ruke zložený papierik, kde, ako sa neskôr zistilo, mali všetci číselné označenie kandidáta č. 1 na starostu a k nemu prislúchajúcich poslancov obecného zastupiteľstva. TV Markíza zasa ukázala, že voliči kandidáta na starostu s č. 1 mali žltú stužku pripevnenú na ľavej strane a členovia OVK, predseda Ing. A. I., V. S. a K. K. im „poskytovali osobitné služby“.

4. Sťažovateľ tvrdí, že v súvislosti s voľbami do prenosnej volebnej schránky (keďže podľa   §   31   ods.   6   zákona   o   voľbách   do   samosprávy   obcí   niektorí   voliči   požiadali zo závažných dôvodov   OVK o to, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti),   keď OVK vyslala k voličom dvoch svojich členov, a to Ing. A. I. a V. S., v Ústave sociálnych služieb D. H. predseda OVK piatim voličom upravoval volebné lístky bez ich pokynov, podľa svojho presvedčenia, pričom takto upravené volebné lístky im odovzdal do rúk, aby ich vložili do prenosnej urny. „Pravdepodobne rovnako“ sa podľa sťažovateľov narábalo s hlasovacími lístkami v prípade piatich starších osôb v H. a v osade Ž. v prípade troch voličov   (spolu   13   hlasovacích   lístkov).   Všetky   uvedené   osoby   údajne   chcú   vo   veci vypovedať.

5.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   došlo   k   porušeniu   volebného   moratória   vyplývajúceho z volebného zákona. Skladanie   lístkov   s poradovým   č.   1   kandidáta   na   funkciu   starostu a s poradovými číslami poslancov pred bráničkou do budovy bolo preukázateľné. Podľa neho   polícia   zabezpečujúca   verejný   poriadok   podľa   pokynov   predsedu   OVK   púšťala do volebnej miestnosti vždy troch voličov a vždy to boli voliči, ktorí od 7.00 h. so žltými stužkami chodili spolu a do 9.00 h. takto odvolila väčšia časť voličov. Aj v tomto prípade boli   voliči,   avšak   tentoraz   pred   bráničkou,   ktorá   bola   vstupom   do obecného   úradu a volebnej miestnosti, neustále presviedčaní, aby volili v prospech t. č. zvoleného starostu, t. j. kandidáta č. 1, a po takom presvedčení dostali žltú stužku s poskladaným papierikom, koho majú voliť, t. j. aké čísla majú na hlasovacích lístkoch zakrúžkovať, ako aj peniaze, väčšinou sumu 20 €.

Podľa sťažovateľa bolo takisto v rozpore s dodržiavaním volebného moratória, keď v noci z 24. apríla 2009 na 25. apríla 2009, teda na deň volieb, niekto vyvesil v obci asi 100 plagátikov, ktoré upozorňovali na to, že voliči nemajú voliť sťažovateľa.

6.   Podľa   sťažovateľov   po   uzavretí   volebnej   miestnosti   a   začatí   počítania   hlasov voličov   sedeli dve   členky   OVK, V.   S. a K.   K.,   oproti   sebe   a samostatne,   vzdialené od ostatných členov volebnej komisie, a pravdepodobne znehodnocovali hlasy sťažovateľa a k nemu patriacich poslancov obecného zastupiteľstva, pretože sťažovateľ mal 18 hlasovacích lístkov neplatných (keď jeden hlasovací lístok vypadol z obálky, v dvoch obálkach neboli hlasovacie   lístky,   pričom   sa nenašli,   a   ostatných   15   hlasovacích   lístkov   bolo znehodnotených zakrúžkovaním väčšieho počtu kandidátov).

Ďalej, 52 hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva bolo neplatných, podľa   sťažovateľa,   zase   „väčšinou   patriacich   jemu“.   Sťažovateľ   má   vedomosť   o   tom, že okrem zložených lístkov voliči so žltými stužkami mali dostávať označené hlasovacie lístky, ktoré im údajne ponúkali členovia volebnej komisie, len nevie, akým spôsobom.

7.   Sťažovateľ   na   základe   uvedených   dôvodov   žiada,   aby   boli   hlasovacie   lístky skontrolované, a to tým, že budú poskytnuté na nahliadnutie.

8. Predmetom tvrdenia sťažovateľa a sťažovateľov je, že minimálne traja členovia volebnej komisie, a to Ing. A. I., V. S. a K. K., nevykonávali svoje funkcie v zmysle § 11 ods. 5 zákona o voľbách do samosprávy obcí nestranne, pretože preukázateľným spôsobom pomáhali kandidátovi č. 1 na funkciu starostu I. M. a jeho voličom. Podľa sťažovateľa i sťažovateľov z toho vyplýva záver, že OVK vo voľbách starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 25. apríla 2009 nezabezpečila zákonný a ústavne súladný, nerušený priebeh volieb. Preto zastávajú názor, že voľby boli neústavné a nezákonné v celom ich priebehu, nielen v jednotlivých štádiách volebného procesu.

Sťažovateľ   na   dôkaz   svojich   tvrdení   navrhuje   vypočuť   členov   volebnej   komisie, sťažovateľa, I. M., N. P., zapisovateľku OVK, ako aj všetkých voličov z Ústavu sociálnych služieb   H.,   JUDr.   M.   P.   a   žiada,   aby   mu   bolo   umožnené   nahliadnuť   do   volebnej dokumentácie (hlasovacie lístky). Predkladá aj listinné dôkazy uvedené v prílohe (plagátik vylepený počas volebného moratória).

Sťažovateľ i sťažovatelia v rámci obidvoch spojených sťažností navrhli vydať tento nález: „Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Ž. a poslancov v Obecného zastupiteľstva obce Ž. konané dňa 25. apríla 2009 za neplatné.“

Ústavný   súd   listom   z   5.   novembra   2009   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril k sťažnostiam spojeným na spoločné konanie. Odporca vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. januára 2010, okrem iného uviedol:

1. Tvrdenie sťažovateľa, že obec má vlastnú evidenciu 10 osôb, ktoré sú vedené ako osoby nečítajúce a nepíšuce, je zavádzajúce a nepravdivé. Obec žiadnu takúto evidenciu nevedie, a preto nemožno ani priamo a konkrétne určiť presný počet osôb, ktoré nevedia čítať a písať. O tom, že počet osôb, ktoré nevedia čítať a písať, je vyšší ako desať, podľa odporcu   môžu   vypovedať   obecní   sociálni   pracovníci,   resp.   ich   asistenti,   ktorí   denne vybavujú rôzne záležitosti klientov. Neexistenciu osobitnej evidencie osôb, ktoré nevedia čítať a písať, môžu potvrdiť zamestnanci obecného úradu.

2. Poukázal na to, že tvrdenie sťažovateľa, že 138 až 140 voličov bolo vo volebnej miestnosti k urnám sprevádzaných ďalšími osobami, je podľa odporcu veľmi presné číslo a nevie, odkiaľ sa sťažovateľ k takémuto počtu sprevádzaných osôb dostal, a či sa po celú dobu zdržiaval vo volebnej miestnosti.

3. Usmernenie JUDr. M. P. z Obvodného úradu v S., ktorá usmernila predsedu OVK o postupe volebnej komisie v prípade, že volič vyhlási, že nevie čítať ani písať, podľa odporcu   nie je porušením   ústavy,   pretože zákon   o voľbách   do   samosprávy   obcí   presne neupravuje   spôsob,   akým   sa   má   postupovať   v   takých   prípadoch.   Zákon   tiež   výslovne neustanovuje zákaz sprevádzania kandidátom na poslanca ani to, či v prípade viacerých osôb,   ktoré   nevedia   čítať   a písať,   môže   rovnaká   osoba   sprevádzať   takých   voličov aj viackrát.

4. Tvrdenie sťažovateľa o zastúpení voličky R. H., pravdepodobne voličkou N. P., sa podľa odporcu neopiera o žiadne relevantné podklady. Aspoň z textu sťažnosti to nie je zrejmé.   Nie   je   teda   potrebné   túto   skutočnosť   skúmať.   Pokiaľ   ju   potvrdí   sťažovateľ relevantným   spôsobom,   potom   obec   navrhuje   vypočuť   k uvedenému   utvrdeniu   obidve označené voličky, ako aj členov OVK.

5. Odporca označuje tvrdenie, že predseda volebnej komisie a dvaja členovia komisie poskytovali osobitné služby voličom kandidáta na starostu s číslom jedna „za silné“. Podľa neho na jednej strane z textu sťažnosti nie je zrejmé, čo sú „osobitné služby“, na strane druhej   predseda   OVK   viackrát   v   minulosti   počas   volieb   vykonával   funkciu   predsedu, a to vždy   zásadným   a   čestným   spôsobom.   Ďalšie   dve   členky   volebnej   komisie   sa   proti sťažovateľovmu obvineniu ohradili.

6. Obvinenie z priameho ovplyvňovania voličov v Ústave sociálnych služieb D. H. sa týka predsedu OVK. Zákonnosť manipulácie s prenosnou urnou sťažovateľ spochybňuje aj v H.   a   v   osade   Ž.,   pričom   však   neuvádza   nijaký   relevantný   fakt   a   hovorí   len   o „pravdepodobnosti“.

7. Pred bránou umožňujúcou vstup do volebnej miestnosti sa mali údajne rozdávať lístočky   a   peniaze.   Odporca   (súčasný   starosta)   túto   informáciu   odmieta,   pretože sa tu nezdržiaval počas   inkriminovaného času.   Suma 20   €   na jednu   osobu   nie je malá. Odkiaľ by súčasný starosta zobral značnú sumu peňazí potrebných na vyplatenie všetkých svojich voličov, keď pred konaním volieb bol nezamestnaný a vykonával iba neplatenú funkciu   poslanca. Sťažovateľ len nekonkrétne tvrdí,   že voliči   dostávali lístočky, stužky a peniaze. Keď túto skutočnosť videl, mal uviesť konkrétne osoby. Nevie, či túto skutočnosť zaznamenali   aj   príslušníci   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   oddelenia Policajného zboru v Spišských Vlachoch (ďalej aj „OO PZ Spišské Vlachy“).

8. Tvrdenie sťažovateľa, že po uzatvorení volebnej miestnosti predseda OVK a dve jej   členky   „pravdepodobne“   znehodnocovali   volebné   lístky,   je   podľa   odporcu   vyložene hypotetické   a   nie   je   podložené   žiadnymi   faktami,   len   domnienkou.   Aj   ďalšie   tvrdenie, že sťažovateľ „mal vedomosť“ o tom, že voliči označení mašličkami dostávali od členov OVK aj označované hlasovacie lístky, sa nachádza len v hypotetickej rovine, nie je ničím podložené;   sťažovateľ   sám   priznáva,   že   nevie,   akým   spôsobom   boli   označené   lístky ponúkané.

9. Sťažovateľ tvrdí, že „minimálne“ traja členovia volebnej komisie, a to Ing. A. I. ako   predseda   a V.   S.   a K.   K.,   nevykonávali svoje   funkcie   podľa   zákona   o   voľbách   do samosprávy obcí. To znamená, že sťažovateľ spochybňuje aj zákonnosť postupov ostatných členov volebnej komisie. Podľa odporcu je zaujímavé, že vo voľbách v roku 2006, keď bol do funkcie starostu obce zvolený práve súčasný sťažovateľ, nik z členov volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, len akceptovali výsledky volieb. Zápisnicu z volieb 25. apríla 2009 však podpísali všetci členovia volebnej komisie.

10. Odporca k sťažovateľovi uvádza, že ten odmietol akceptovať nález ústavného súdu o neplatnosti volieb na starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré sa konali v roku 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť v novembri 2008. Bez právneho titulu zotrval vo svojej funkcii až do apríla 2009, čím z dôvodu zablokovania účtov obci spôsobil nemalé škody. Aj po vyhlásení výsledkov volieb v apríli 2009 zotrval vo svojej funkcii približne mesiac a k odovzdaniu funkcie došlo až v máji 2009. Napriek právnemu názoru kontrolóra obce   JUDr.   Mgr.   P.   M.,   PhD.,   potvrdeného   na   podnet   obce   prokurátorom   Okresnej prokuratúry   v S.   sťažovateľ   neoprávnene   vybral   finančné   prostriedky   na   svoju   výplatu v približnej sume 10 000 €.

II.

Ústavný   súd   vykonal   vo   veci   dokazovanie   oboznámením   sa   s   obsahom   listín tvoriacich prílohu sťažnosti, s obsahom zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, s obsahom zápisnice OVK o hlasovaní vo voľbách a s volebnou dokumentáciou, prepočítaním   hlasovacích   lístkov,   výsluchom   svedkov   a   oboznámením   sa   s obsahom vyšetrovacieho   spisu   OO   PZ   Spišské   Vlachy   sp.   zn.   ČVS:   OPP-812/SV-SN-2009 týkajúceho sa trestného oznámenia o spáchaní trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda F. H., Ing. A. I., K. K. a V. S. v súvislosti s voľbami konanými 25. apríla 2009 do orgánov miestnej samosprávy v obci Ž. (ďalej len „vyšetrovací spis“).

Keďže ústavný súd mal na základe súčinnosti poskytnutej orgánmi verejnej moci v zmysle   §   31   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z vyšetrovacieho spisu   k   dispozícii   výpovede   všetkých   členov   volebnej   komisie   a   zapisovateľky   OVK k predmetu sťažnosti, ako aj výpovede viacerých voličov, vypočul len tých svedkov, ktorí sa podľa jeho názoru mohli vyjadriť so znalosťou veci k niektorým otázkam súvisiacim s priebehom volieb a nastoleným sťažovateľom a sťažovateľmi v sťažnosti.

Výzvou z 5. novembra 2009 adresovanou OO PZ Spišské Vlachy si ústavný súd vyžiadal   vyšetrovací   spis   sp.   zn.   ČVS:   OPP-812/SV-SN-2009,   ktorý   mu   bol   doručený 16. novembra 2009.

V rámci dokazovania ústavný súd vykonal dôkaz aj oboznámením sa s vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS: OPP-812/SV-SN-2009, z ktorého vyplýva, že 4. mája 2009 podal Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Spišská Nová   Ves   trestné   oznámenie   v   zastúpení   svojho   klienta   M.   M.   splnomocnený   advokát JUDr. P. B., o skutočnostiach, že F. H., Ing. A. I., K. K. a V. S. spáchali trestný čin marenia prípravy a priebeh volieb a referenda konaných do orgánov miestnej samosprávy obce Ž. 25. apríla 2009 podľa § 351 ods. 1 a 2 Trestného zákona. K spáchaniu uvedeného činu malo dôjsť   tým,   že   F.   H.,   kandidát   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva,   údajne   finančne podporoval kandidáta č. 1 na starostu obce (odporcu) poskytnutím sumy 20 € každému voličovi, ktorého sa podarilo získať v prospech uvedeného kandidáta, a nútil voličov voliť podľa   jeho   pokynov,   pokynom   JUDr.   M.   P.,   ktorá   dala   pokyn   OVK,   aby   v   prípade vyhlásenia občana, že nevie čítať ani písať, postupovali podľa § 29 zákona o voľbách do orgánov samosprávy. Trestný čin mali spáchať aj predseda OVK a členky OVK (K. K., V. S.) tým, že vedome nesprávne sčítali hlasy po skončení volieb (18, resp. 52 neplatných hlasovacích   lístkov),   čím   porušili   aj   sľub   podľa   §   11   ods.   5   zákona   o   voľbách   do samosprávy obcí.

K.   K.,   členka   volebnej   komisie,   4.   júna   2009   pred   orgánmi   činnými   v trestnom konaní okrem iného uviedla:

„Samotný akt sčítavania hlasov prebiehal tak, že o uzatvorení volebnej miestnosti boli zhromaždené všetky urny aj prenosné. Vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov okrem   volebnej   komisie   boli   ešte   dvaja   páni,   ktorý sa   k   tomuto   oprávneniu   preukázali predsedovi   komisie.   Títo   páni   dohliadali   nato,   aby   voľby   a   sčítavanie   hlasov   bolo regulárne. V miestnosti sa spojili stoly dokopy, boli odpečatené urny a boli vysypané všetky obálky na jednu kopu a skontroloval sa najprv počet obálok s počtom voličov, ktorý boli označený   v   zozname,   že   boli   voliť.   Počet   obálok   bol   súhlasný.   Najprv   boli   spočítané hlasovacie lístky na voľbu starostu obce. Sčítavania týchto hlasov vykonávala celá volebná komisia naraz a pre veľmi malý rozdiel vo výsledku boli sčítavania vykonané dva krát, vždy s rovnakým   výsledkov.   Nik   iný,   okrem   zapisovateľky   pero   nemal   a   nikto   ani   nemohol označiť, či poškodiť hlasovací lístok. Následne boli sčítavané hlasy volených poslancov do obecného   zastupiteľstva.   Sčítavanie   hlasov   volených   poslancov   do   obecného zastupiteľstva   prebiehalo   tak,   že   komisia   vytvorila   tri skupinky   pre   urýchlenie   a zjednodušenie sčítavania, pretože týchto kandidátov bolo veľa. Počas samotných volieb som si   nevšimla   nič   podozrivé,   žeby   niektorý   člen   volebnej   komisie   úmyselne   alebo   cielene napomáhal   niektorému   z   kandidátov   na   funkciu   starostu   obce   nejakým   podvodným konaním, či ovplyvňovaním voliča.... Na znak platnosti každý člen komisie a zapisovateľku podpísali vyhotovenú zápisnicu. A výsledky boli zverejnené vonku na vývesnej tabuli.“

J. L., členka volebnej komisie, 3. júna 2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní okrem iného uviedla:

„Na   prvom   zasadaní   volebnej   komisie   sa   okrem   iného   rozhodovalo   aj   o   tom, ako postupovať   v   prípade,   že   osoba   vyhlási,   že   nevie   čítať   ani   písať.   Najprv   bolo rozhodnuté, že nebudeme ku urnám púšťať osoby v doprovode inej. Následne sme však boli poučený a upovedomený JUDr. P., predsedníčkou nadradenej obvodnej volebnej komisie, že my nie sme oprávnený riešiť, či osoba vie alebo nevie čítať a písať, pokiaľ uvedie komisii že nevie čítať a písať, sme povinný   takej osobe umožniť doprovod inú osobu. O tejto skutočnosti nás upovedomil predseda volebnej komisie. Počas konania samotných volieb komisia kontrolovala a sledovala to, aby s osobou, ktorá nevie čítať ani písať, nešla jedna a tá istá osoba viackrát opakovane. Toto podrobne sledovala a písala pani M. a pani S., ktorá rómov pozná. Počas konania volieb komisia neriešila ani ja osobne som si nevšímala, či osoba je alebo nie je označená žltou stužkou....   Sčítavanie   hlasov   volených   poslancov   do   obecného   zastupiteľstva   prebiehalo   tak,   že komisia vytvorila tri skupinky pre urýchlenie a zjednodušenia sčítavania. Počas samotného sčítavania   týchto   hlasov   mali   pero   len   členovia   komisie,   ktorí   na   pomocný   papier označovali predbežný sčítaný stav. Nikto však žiaden z hlasovacích lístkov neznehodnotil ani na lístky nič nebolo dopisované.“

Ďalej J. L., členka volebnej komisie, 28. septembra 2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedla, že nemala žiadny dôvod oznamovať sťažovateľovi postup, ako konala volebná komisia, a ani poskytovať mu iné informácie.

M. M., členka volebnej komisie, 26. mája 2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní okrem iného uviedla:

„Prvé   zasadnutie   volebnej   komisie   pred   samotnými   voľbami   sa   konalo   dňa 10. 3. 2009, vtedy všetci skladali sľub. Čo sa týka tvrdenia, že komisii na prvom zasadnutí bol predložený zoznam negramotných občanov, ktorý by mohli počas volieb postupovať podľa § 29 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, toto tvrdenie je nepravdivé, žiaden takýto zoznam nebol predkladaný. Len členka komisie pani S. uviedla, že pozná niektoré   osoby,   ktoré   nevedia   čítať   a   písať.“ (obsah   výpovede   o   tom,   čo   sa   dialo   po uzatvorení volebnej miestnosti, bol zhodný s výpoveďou K. K.).

V. S., členka volebnej komisie, ktorá pracuje ako asistentka učiteľa na Základnej škole v S., v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom uviedla, že má prehľad o negramotných osobách v obci.

M.   B.,   zapisovateľka   volebnej   komisie,   24.   mája   2009   pred   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní   okrem   iného   uviedla,   že   po   uzatvorení   volebnej   miestnosti   boli zhromaždené všetky urny, aj prenosné (potom už bol obsah výpovede zhodný s výpoveďou K. K. a M. M.).

ThDr.   R.   B.,   farár   vo   farnosti   Ž.,   16.   septembra   2009   pred   orgánmi   činnými   v trestnom konaní okrem iného uviedol:

„Čo sa týka skutočností, ktoré uviedli sťažovatelia - občania obce Ž. v sťažnosti podanej na Ústavný súd Slovenskej republikyv zastúpení JUDr. P. B. dňa 4. 5. 2009, kde je uvedené, že sa kandidát I. M. vyhrážal miestnemu farárovi, že mu zoberie kostol, ak ho nebude podporovať vo volebnej kampani vypovedám, že toto tvrdenie je nepravdivé.... Ja som v kontakte s rómskym obyvateľstvom veľmi málo, mám na výpomoc kaplána Mgr. F. B.,... je možné, že sa to mohli vyhrážať jemu...“

Mgr.   F.   B.,   kaplán   vo   farnosti   Ž.,   17.   septembra   2009   pred   orgánmi   činnými   v trestnom konaní okrem iného uviedol:

„Čo sa týka uvedených vyhrážok, mne osobne sa v súvislosti s voľbami I. M. nijako nevyhrážal ani pánovi farárovi. Ja nemám trvalý pobyt v obci Ž., preto ani som nebol voličom.“

M. P., miestna podnikateľka, 3. septembra 2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní okrem iného uviedla:

«V týchto voľbách do miestnej samosprávy v obci Ž. konaných 25. 4. 2009 som mala otvorenú predajňu, kde som predávala tovar do 12.00 hod. Po uzatvorení predajne som išla ako volič na obecný úrad odovzdať svoj hlas. Pred obecným úradom bola väčšia skupinka rómov, a boli tam aj policajti. Ja som išla dnu do budovy obecného úradu a chcela som vykonať volebný akt. Vo vnútri v budove, vo vstupnej chodbe bol pri dverách policajt... aj kandidát na starostu obce Ž. I. M. a jeho manželka. Dovtedy som nemala čas prečítať si kandidátske listiny, preto som po vstupe do chodby obecného úradu začala na stene čítať kandidátske listiny. Vtedy sa mi prihovoril I. M., že načo to čítam, že aj tak viem koho budem voliť. Ja som I. M. odpovedala, že áno, že viem, koho budem voliť, že ja budem voliť M. M., ja sa za svoje rozhodnutie nehanbím. Vtedy sa ozvala ku mne manželka I. M. a začala ma obviňovať, že v obchode som nalieval pol deci pálenky všetkým, čo budú voliť M. M.. Ja som tej pani odpovedal, že nech prestane ma takto nepravdivo obviňovať a povedala som tam stojacemu policajtovi, že či počul, z toho ma tá pani obviňuje, vtedy I. M. povedal svojej žene po rómsky „čites“, čo znamená, aby bola ticho. Mne ešte I. M. povedal, aby som si dala pozor, že keď bude starostom, že mi ešte môže dať zbúrať obchod.»

I. M., súčasný starosta obce Ž., 28. septembra 2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní okrem iného uviedol:

„Bol som oboznámený s predmetom mojej výpovede a so skutočnosťami, ktoré boli podané proti mojej osobe, ako aj ďalším osobám. Ku týmto skutočnostiam vypovedám, že všetko je to výmysel a klamstvo a krivo obviňovaný ľudia zo strany M. M., ktorý sa nevie zmieriť s tým, že už nie je starostom obce a voľby prehral.... V deň volieb som sa ja po celý deň   pri   volebnej   miestnosti   nezdržiaval,   na   rozdiel   od   M.   M.,   ja   by   som   skôr   mohol povedať, že voľby manipuloval on, keďže na obecnom úrade sedel celý deň. V deň volieb ja som bol odvoliť aj so svojou manželkou a nejakú kratšiu dobu som sa vonku s prítomnými rómami   rozprával   a potom   som   išiel   preč.   Je   veľký   nezmysel,   že   som   sa   zdržiaval vo volebnej miestnosti... je taktiež nezmysel to, že som podplácal voličov, ja nedisponujem takým   majetkom,   žeby   som   mohol   rozdávať   po   20   Eur,   ani   nemám   doma   tlačiareň na peniaze.“

Sťažovateľ bol 3. augusta 2009 pred orgánmi činnými v trestnom konaní – v Ústave na výkon väzby v L. vypočutý ako svedok a okrem iného uviedol:

„Konkrétne chcem   uviesť   to,   že v čase   mojej prítomnosti   vo volebnej   miestnosti sa udialo nasledovne: Bol tam prítomný kandidát č. 1 I. M., ktorý preukázateľne už si splnil svoj volebný akt, vo volebnej miestnosti sa po ňom zdržiaval asi 5 minút, pričom dával pokyny volebnej komisii, akým spôsobom majú pripraviť hlasovacie lístky, a t pre voličov, ktorí sú označení žltou stužkou, že sú to jeho voliči. Osobne som videl, ako takto označený voliči boli obsluhovaný volebnou komisiou konkrétne tak, že keď vstúpil volič označený žltou mašličkou, mal do rúk vložené volebné hárky, ktoré boli zakrúžkované v prospech kandidáta č. 1 a ďalej, ktoré boli zakrúžkované pre poslancov obecného zastupiteľstva spolupracujúcich s kandidátov č. 1.... Volebná komisia sa proti návrhom I. M. nijako nebránila, vypočula si ho, a z hľadiska času   mojej prítomnosti vo volebnej miestnosti sa ním   riadila,   lebo   minimálne   dvom   voličom   v   mojej   prítomnosti   vydala   zakrúžkované volebné   lístky.   I.   M.   aj   vonku   pred   budovou   obecného   úradu,   kde   sa   konali   voľby, ovplyvňoval voličov, tým, ktorí sa mu podriadili dával stužku a peniaze po 20 Eur a pokyny, čo majú robiť vo volebnej miestnosti..... Zoznam má na obecnom úrade pracovníčka pani M..   Viedla   ho   v   súvislosti   s   výkonom   svojich   pracovných   povinností,   ona   odovzdáva sociálne dávky a potravinové lístky, preto takáto evidencia na obecnom úrade existovala dlhé   roky,   nielen   v   čase   volieb.  ...   Myslím,   že   táto   evidencia   bola   zničená   na   príkaz terajšieho starostu obce I. M..... Tieto informácie som získal od pani L., ktorá bola členkou volebnej komisie a ktorá mala výhrady voči takémuto postupu.... Aj osobne poznám osoby, ktoré boli bezprostredne takýmto spôsobom ovplyvňované a bolo im nanútená iná voľba, ako ich osobne rozhodnutie, avšak ich mená nechcem uviesť z dôvodu, že tiež by bola ohrozená ich bezpečnosť, život, zdravie a majetok a ich rodiny.“

Po vykonaní dokazovania výsluchom všetkých členov OVK (Ing. A. I., M. M., J. L., K. K., V. S.), zapisovateľky OVK M. B., JUDr. M. P. a Ing. A. M. vyšetrovateľ uznesením z 28. septembra 2009 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ktoré nadobudlo právoplatnosť   9.   októbra   2009,   uvedené   trestné   oznámenie   JUDr.   P.   B.,   advokáta sťažovateľov,   odmietol,   pretože „nie   je   dôvod   na začatie   trestného   stíhania,   lebo zo zistených skutočností je zrejmé, že k uvedenému konaniu nedošlo“.

Výsluch   svedkov   uskutočnil   ústavný   súd   25.   februára   2010   za   prítomnosti sťažovateľa   (jeho   právny   zástupca   ospravedlnil   svoju   neúčasť)   a   odporcu   (zvoleného starostu)   a jeho právneho zástupcu   JUDr.   I.   Č..   V   predmetnej   veci   bolo vypočutých   8 svedkov (2 svedkyne sa na výsluch nedostavili).

Svedok   Ing.   A.   I.,   predseda   OVK,   pri   výsluchu   uviedol,   že   podľa   neho   voľby prebehli ústavným a zákonným spôsobom, špecifickým pre obec Ž. v súvislosti s tým, že zo 70 % rómskych voličov asi 50 % vyhlasuje pred OVK, že nevie čítať a písať, a volí v sprievode ďalšej osoby. Podľa neho sa taký priebeh volieb permanentne opakuje, nejde o výnimku, ktorá by sa vyskytla až v súvislosti s voľbami starostu a poslancov obecného zastupiteľstva   konanými   25.   apríla   2009.   Uviedol,   že   na   základe   odporúčania   členky obvodnej volebnej komisie JUDr. M. P. OVK dodržiavala zásadu, že voliča, ktorý vyhlásil, že je negramotný, mohol sprevádzať iný volič. Potvrdil, že OVK si písomne vypracovala pomocnú   evidenciu,   t. j.   zoznam   osôb,   ktoré   sprevádzali   voličov,   v záujme   zachovania objektivity, aby nedošlo k tomu, aby negramotných voličov sprevádzali vždy tí istí voliči. Vo   vzťahu   k namietanému   ovplyvňovaniu   voličov   „pred   bráničkou“,   pred   vstupom   do volebnej miestnosti takú možnosť celkom nevylúčil, ale na druhej strane konštatoval, že snahou OVK bolo urobiť v spolupráci s políciou maximum pre objektívny a spravodlivý priebeh volieb. Predseda OVK opísal priebeh volieb tak, že osobne vždy vyšiel na schodíky pred budovu obecného úradu, aby zavolal ďalších troch alebo štyroch voličov, ktorí potom odvolili a vrátili sa von do priestoru za bráničkou. Konštatoval, že vo volebnej miestnosti sa počas priebehu volieb vždy nachádzali štyria alebo piati členovia volebnej komisie.

K hlasovaniu do prenosnej volebnej schránky uviedol, že prebehlo bez akýchkoľvek náznakov alebo snáh o neobjektívnosť, štandardným spôsobom. Svoju účasť na tejto voľbe prostredníctvom prenosnej schránky považoval za povinnosť a doplnil, že voľby chovancov ústavu sociálnych služieb prebiehali za účasti médií, ako aj za účasti vychovávateľky.

Vo vzťahu k namietanému tvrdeniu sťažovateľov, že namiesto R. H. volila N. P., predseda OVK uviedol, že kontrola účasti voličov prebiehala prostredníctvom občianskych preukazov a že osobne nepozná uvedené voličky.

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   moratória   a   o   vyvesenie   40   plagátov   proti sťažovateľovi M. M. ako kandidátovi na starostu obce, túto skutočnosť nepotvrdil a ani ju nevyvrátil, iba reagoval tak, že túto záležitosť neskúmal a nevyhodnocoval.

Svedok V. B. ako sociálny pracovník opísal prax podávania a vypisovania žiadostí na obecnom úrade v prípade ich podania negramotnou osobou. Pokiaľ ide o priebeh volieb, povedal, že sprevádzal jedného voliča do oddeleného priestoru.

Svedkyňa M. Z., asistentka terénneho pracovníka, ktorá spolupracuje s inštitúciami ako sú školy, úrady, polícia, najmä pri spisovaní dokumentov uviedla, že podľa nej na obecnom úrade neexistuje zoznam negramotných občanov.

Svedkyňa V. D. uviedla, že nie je pracovníčkou obecného úradu, ale pracuje v rámci fondu   sociálneho   rozvoja   a   zo   svojho   pohľadu   nemôže   potvrdiť   existenciu   zoznamu negramotných občanov.

Svedok P. M., kontrolór na obecnom úrade, sa vyjadril, že na obecnom úrade nie je evidencia negramotných osôb.

Svedkyňa M. H., sociálna pracovníčka, sa tiež vyslovila, že nevie o nijakej evidencii negramotných osôb na obecnom úrade.

Svedkyňa V. S., členka OVK, ktorá pracuje ako asistentka učiteľa na Základnej škole v S., uviedla, že v súvislosti so školskou dochádzkou navštevuje rodiny s deťmi,   ktoré nechodia do školy. O zozname negramotných na obecnom úrade však nevie. Priebeh volieb konaných 25. apríla 2009 hodnotila ako relatívne pokojný (s účasťou médií, televízie TA 3 a JOJ),   pričom   vývoj   situácie   pred   volebnou   miestnosťou   vzhľadom   na   zaneprázdnenosť nevie   popísať.   Potvrdila   slová   predsedu   OVK,   že do volebnej   miestnosti   organizovane vstupovali po traja alebo štyria voliči v záujme zachovania poriadku. Takáto prehľadná situácia umožňovala aj spísanie zoznamu sprevádzajúcich osôb s tými, ktorí vyhlásili, že nevedia ani čítať, ani písať, ako aj kontrolu nad tým, aby takého voliča sprevádzal vždy iba jeden ďalší volič.

V súvislosti voľbami s prenosnou volebnou schránkou, na ktorých sa zúčastnila spolu s predsedom   OVK, uviedla   menovite tých,   ktorí volili v H.,   ako aj „piatich   chlapcov z ústavu“, ktorí volili za pomoci vychovávateľky po jednom potom, ako členovia volebnej komisie   informovali   prítomných   voličov   o   tom,   že   majú   zakrúžkovať   číslo   jedného kandidáta na starostu a najviac sedem čísiel (s tým, že môžu zakrúžkovať aj menej ako sedem)   kandidátov   na   poslancov   obecného   zastupiteľstva.   Chovanci   volili   po   jednom. Následne   išli   s   prenosnou   volebnou   schránkou   do   osady   Ž.,   kde   mala   záujem   voliť a aj odvolila „slepá teta H. M.“ za pomoci opatrovateľa, ktorý vie čítať a písať a ktorý podľa jej vôle zakrúžkoval mená na hlasovacích lístkoch. Okrem toho podrobne opísala aj priebeh voľby u ďalších voličov v osade, ktorí požiadali o možnosť voliť do prenosnej volebnej   schránky   –   K.   H.,   H.   D.,   ako   aj sťažovateľovho   otca   –   B.   M..   Členka   OVK doplnila, že mala so sebou presný zoznam voličov z obecného úradu, t. j. zoznam tých voličov, ktorí požiadali o možnosť zúčastniť sa volieb formou voľby do prenosnej volebnej schránky.

K priebehu sčítavania sa vyjadrila tak, že v jeho rámci diktovala pri stole volebné výsledky ďalšej členke OVK, K. K., ktorá sama mala pero a robila si záznam, podľa ktorého sa sčítavali celkové výsledky. Priebeh volieb po každej stránke hodnotila ako dobrý. O plagátoch, ktoré sa objavili proti kandidátovi na starostu (sťažovateľovi) počas moratória, nevedela, ani o nich od predsedu OVK nepočula.

Opísala tiež   príchod   dvoch   členov   obvodnej   volebnej   komisie   pred 22.   hodinou, ktorých   predstavil   predseda   OVK a ktorí   vykonávali dozor   nad sčítavaním   hlasovacích lístkov.

Na otázku sťažovateľa, či je Rómka a či pozná všetkých Rómov, V. S. odpovedala kladne. Na tvrdenie sťažovateľa, že R.   H. (ktorá   podľa   neho bola zapísaná v zozname voličov)   bola   v   čase   volieb   v   Anglicku   a   že   namiesto   nej   sa volieb   zúčastnila   N.   P., reagovala tak, že členovia OVK dávali pozor na kontrolu občianskych preukazov. Odmietla potvrdiť to, že by R. H. mala byť v Anglicku (podľa zistenia ústavného súdu v zozname voličov bolo meno R. H. zakrúžkované, že sa volieb zúčastnila pozn.). Z ďalšej otázky sťažovateľa vyplynulo, že V. S. si nie je celkom istá tým, „o ktorú R. H. ide“ (v zozname voličov sa nachádzajú dve osoby s týmto menom pozn.), ale trvala na tom, že kontrola občianskych preukazov zo strany OVK bola vykonávaná dôsledne.

Pokiaľ ide o sprevádzanie negramotných voličov, svedkyňa potvrdila, že OVK bola inštruovaná po konzultácii s JUDr. M. P. o tom, že každému voličovi, ktorý vyhlási, že nevie čítať ani písať, treba umožniť výkon jeho volebného práva, ako aj to, že každého takého voliča sprevádzala len jedna osoba.

Vo veci nepoužitých hlasovacích lístkov svedkyňa vypovedala, že ich ukladala M. M. a ostatné ženy z volebnej komisie.

Svedkyňa M. B., zapisovateľka OVK, ktorá je deväť rokov zamestnaná na obecnom úrade ako ekonómka, poprela existenciu zoznamu negramotných osôb na obecnom úrade. Svoju   prítomnosť   vo   volebnej   miestnosti   ohraničila   na   čas   jej   otvorenia   a   na   večerné sčítanie hlasovacích lístkov. Zozbierala nepoužité hlasovacie lístky a dala ich do škatule na okno. Priebeh sčítavania hlasovacích lístkov opísala tak, že tieto sa najprv vyberali z obálok (jeden hlasovací lístok, ktorý vypadol, sa neskôr našiel), potom sa roztriedili podľa druhu volieb.   Uviedla   tiež,   že   aj   ona   spočítavala   volebné   lístky.   Podľa   slov   zapisovateľky vzhľadom na malý rozdiel vo voľbách starostu obce prepočítala OVK opakovane volebné výsledky.

Ráno,   tesne   pred   otvorením   volebnej   miestnosti,   si   zapisovateľka   OVK   všimla „fotografiu“, resp. „plagátik“ ako z herne; fotografia sťažovateľa na ňom bola preškrtnutá. Možno bola priamo na dverách obecného úradu, ale nevie, kto ju tam mohol umiestniť, pričom ju vzápätí niekto odstránil (pripustila, že možno i ona sama). Podľa nej sa OVK otázkou uvedenej „fotografie“ nezaoberala.

Právny zástupca odporcu na záver navrhol vypočuť svedkov M. P., P. G. a V. D., sťažovateľ dal ústavnému súdu na zváženie výsluch miestneho farára (M. P. a miestny farár ThDr. R. B. boli vypočutí pred vyšetrovateľom).

II.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

a) K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb

1.   Veľký   počet   voličov   pri   napadnutých   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí na základe tvrdenia, že nevedia čítať, resp. písať, prejavilo vôľu vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča.

2. OVK v priebehu volieb postupovala podľa pokynov obvodnej volebnej komisie vzhľadom na osobitnú situáciu v obci Ž. z hľadiska veľkého počtu voličov, ktorí nevedia písať a čítať. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že obec Ž. má vlastnú evidenciu osôb, ktoré nevedia čítať a písať, ktorá by mohla poslúžiť ako kontrolný dôkaz aj pri výkone volebného práva (výsluchy členov OVK, sociálnych pracovníkov a kontrolóra obecného úradu), ako tvrdil sťažovateľ.

3. OVK evidovala tie osoby, ktoré sprevádzali voličov počas volebného aktu, aby nedošlo k opakovaným prípadom alebo k špekuláciám.

4. Sťažovateľ svoje tvrdenie, že namiesto oprávnenej voličky R. H. pravdepodobne volila iná osoba, N. P., nepreukázal. Rovnako nepreukázal svoje tvrdenie, že R. H. sa v čase volieb nachádzala v A.. Toto sťažovateľovo tvrdenie nebolo preukázané ani vykonanými výsluchmi, ani písomnými dôkazmi. R. H. bola zapísaná v zozname voličov a jej poradové číslo v zozname bolo zakrúžkované, že sa volieb zúčastnila. Sťažovateľom označená N. P., ktorá podľa tvrdenia sťažovateľa „pravdepodobne“ hlasovala namiesto R. H., v zozname voličov obce Ž. ako oprávnená volička zapísaná nebola.

5. Ovplyvňovanie voličov ešte pred vstupom do volebnej miestnosti (zložené lístky s číselným označením kandidáta č. 1 a označení voliči, ktorí mali voliť kandidáta č. 1 žltou stužkou, a poskytnutie im za to odmeny 20 €), resp. v súvislosti s podporou kandidáta č. 1 poskytovanie „osobitných služieb“ týmto voličom zo strany OVK, ktorú podľa sťažovateľa mal riadiť F. H., ako aj I. M. a ktoré mala zdokumentovať televízia STV 1 vo svojom spravodajstve 26. apríla 2009, sa dokazovaním nepreukázalo.

6. Sťažovateľmi namietaný priebeh volieb do prenosnej volebnej schránky v Ú. H., v samotných H., ako aj v osade Ž. a údajná manipulácia s hlasovacími lístkami a s vôľou voličov   sa   nepreukázala   (výpovede   Ing. A.   I.,   V.   S.,   ale   aj   ďalších   osôb   vypočutých vyšetrovateľom).

7. Sťažovateľom namietané porušenie volebného moratória vyvesením niekoľkých desiatok plagátikov s upozornením, že voliči ho nemajú voliť (kandidát č. 2 na starostu) sa v rámci vykonaného dokazovania nepriamo potvrdilo (výsluchy Ing. A. I. a V. S.), avšak s tým,   že   potom,   ako   sa   v   blízkosti   obecného   úradu   objavili   „podobné   plagátiky“   v neprospech sťažovateľa, tieto boli po ich objavení v blízkosti budovy odstránené.

Ku skutkovým zisteniam ústavný súd uvádza:

V   súvislosti   so   sprevádzaním   voličov   počas   volebného   aktu,   o   ktoré   požiadali vzhľadom na to, že nevedia čítať a písať, sa v rámci vykonaného dokazovania ústavným súdom   nepotvrdilo,   že   došlo   k   hrubému   porušeniu   zákona   o   voľbách   do orgánov samosprávy   obcí   (výsluchy   členov   OVK,   zaznamenané   výpovede   JUDr. M.   P.,   ako   aj sťažovateľa).

Nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľa a so sťažovateľmi predovšetkým v tom, že postupom volebnej komisie, ktorá umožnila, aby sa značná časť oprávnených voličov odobrala do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov v sprievode inej osoby, bol porušený § 29 zákona o voľbách do samosprávy obcí, ako aj čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy v tom, že voľby starostu   a poslancov sa   uskutočňujú na základe všeobecného,   rovného a priameho   volebného   práva   tajným   hlasovaním.   V   skutočnosti   sa   táto   námietka   týka ustanovenia   §   32   uvedeného   zákona.   Citované   ustanovenie   zákona   o   voľbách do samosprávy obcí neustanovuje, že by volič dožadujúci sa pomoci iného voliča z dôvodu svojej negramotnosti bol povinný toto svoje tvrdenie preukazovať; v zásade preto platí, že ak volič také tvrdenie prednesie, treba z neho vychádzať a rešpektovať ho.

Ústavný   súd   už   posudzoval   podobnú   situáciu   v   súvislosti   s   voľbami   starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 2. decembra 2006 (PL. ÚS 90/07), pričom konštatoval, že za uvedených podobných okolností nedošlo k porušeniu § 32 zákona o voľbách do samosprávy obcí ani k porušeniu označeného článku ústavy.

Pokiaľ   sa   sťažovateľ   v   súvislosti   s   ovplyvňovaním   voličov   a   poskytovaním osobitných služieb voličom zo strany OVK odvoláva na dokument STV, resp. televízie Markíza, z uvedených záberov nemožno robiť jednoznačné závery vo vzťahu k namietanej „manipulácii“. Materiály mali skôr dokumentárnu ako dôkaznú hodnotu.

Čo   sa   týka   namietaného   presviedčania   voličov   bezprostredne   pred   volebnou miestnosťou (ich identifikácia žltými stužkami a poskladaným papierikom ako pomôckou pri   tom,   koho   majú   voliť)   a   rozdávania   sumy   20   €,   v   ktorom   sťažovatelia   videli pokračovanie volebnej kampane v prospech kandidáta č. 1 vo voľbách, tieto skutočnosti sa nepreukázali v takej intenzite a rozsahu, že by mohli relevantne ovplyvniť   výsledok volieb (výsluch označeného F. H. v súvislosti s podaným trestným oznámením nepotvrdil, že   ovplyvňoval   voličov   pomocou   finančných   darov),   hoci   presviedčanie   v niektorých prípadoch nemožno úplne vylúčiť (čo vyplynulo aj z postrehu v rámci výsluchu predsedu OVK);   nedokázala   sa   však   koordinovaná   súčinnosť   týchto   voličov   so sprevádzajúcimi osobami.   Sťažovateľ   neuviedol   nijaké   konkrétne   mená   voličov   ani   nepredložil   nijaké dôkazy o tom, že iniciátorom údajného podplácania voličov bol osobne I. M., resp. jeho rodinní príslušníci, taktiež nijako bližšie nepreukázal ani skutočnosti tvrdené v priebehu vyšetrovania v súvislosti s podaným trestným oznámením vo veci trestného činu marenia volieb, t. j. že „I. M. aj vonku pred budovou obecného úradu... ovplyvňoval voličov... kde im boli pripínané stužky viacerými osobami a odovzdávané peniaze bezprostredne do ruky,“ pričom „boli poučení, že pri vstupe do miestnosti majú vyhlásiť, že nevedia čítať a písať“. Evidenciu   odovzdávania   sumy   20   €   podľa   sťažovateľa   údajne   viedli   synovia   odporcu. Sťažovateľ v súvislosti s výzvou na predloženie dôkazov uviedol, že osobne pozná osoby, ktoré boli takým spôsobom ovplyvňované a bola im nanútená osobná voľba ako ich osobné rozhodnutie, avšak ich mená nechce uviesť z dôvodu, že by bola ohrozená ich bezpečnosť, život, zdravie a majetok. Za danej situácie tvrdenie sťažovateľa nemohlo byť považované za relevantný dôkaz pre rozhodnutie ústavného súdu.

Ústavný súd namietané skutočnosti v tomto bode nepovažuje za preukázané, pretože nevyplývajú ani z jedného vykonaného dôkazu, najmä nie z výpovedí členov OVK.

Keďže sa spochybňovanie priebehu volieb sťažovateľmi a manipulácia s volebnými lístkami pri voľbách do prenosnej volebnej schránky v rámci dokazovania nepreukázali, ústavný   súd   nemohol   tvrdenia   sťažovateľov   považovať   za   relevantný   dôkaz   pre   svoje rozhodnutie.

Vykonané dokazovanie v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení volebného moratória síce nepriamo potvrdilo (výsluchy Ing. A. I. a V. S.), že aj v blízkosti obecného úradu sa objavili „podobné plagátiky“ v neprospech sťažovateľa, avšak tieto boli po ich objavení v blízkosti budovy odstránené.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   porušenie   volebného   moratória   prezentované sťažovateľom nebolo spôsobilé v danom prípade zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb (v blízkosti obecného úradu sa síce objavili plagátiky v neprospech sťažovateľa, ale po ich objavení boli odstránené), a nemožno ho preto považovať za také porušenie zákona o voľbách do samosprávy obcí, ktoré by malo byť relevantné na rozhodnutie ústavného súdu, práve vzhľadom na intenzitu tohto porušenia (podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do samosprávy   obcí   v   čase   48   hodín   pred   začatím   volieb   a   počas   volieb   je   zakázané v rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní,   v   hromadných   informačných   prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom).

b) K namietaným výsledkom volieb

V   súvislosti   s   namietaným   výsledkom   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce sťažovateľ a sťažovatelia namietali manipuláciu s hlasovacími lístkami pri ich sčítavaní a nesprávne   vyhodnocovanie   neplatných   hlasovacích   lístkov   a   navrhli   prepočítanie hlasovacích lístkov kandidátov na starostu obce, ako aj prepočítanie hlasovacích lístkov kandidátov   na   poslancov   obecného   zastupiteľstva,   ktoré   malo   preukázať   tvrdenia sťažovateľa   a sťažovateľov   namietajúcich   neobjektívnosť   výsledkov   volieb   starostu a poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   Ž.   a   ich   zmanipulovanie.   Prepočítania hlasovacích lístkov sa mali právo zúčastniť účastníci konania a ich právni zástupcovia. Túto možnosť   využil   len   sťažovateľ,   ktorý   sa   zúčastnil   na   prepočítavaní   hlasovacích   lístkov kandidátov na starostu obce, ktoré sa uskutočnilo 25. februára 2010.

Ústavný súd v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvou z 5. novembra 2009 vyžiadal   od   obce   volebnú   dokumentáciu   (vrátane   hlasovacích   lístkov),   ktorá   mu   bola doručená 23. novembra 2009.

Ústavný   súd   prepočítal   všetky   hlasovacie   lístky   kandidátov   uchádzajúcich sa o funkciu   starostu   obce,   prepočítal   všetky   hlasy   odovzdané   v   prospech   jednotlivých kandidátov   uchádzajúcich   sa   o   mandát   poslanca   obecného   zastupiteľstva,   skontroloval a vyhodnotil neplatné hlasovacie lístky, ako aj sporné hlasovacie lístky.

ba) K výsledkom hlasovania vo voľbách starostu obce Ž. (volilo sa zo štyroch kandidátov)

Po prepočítaní hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech jednotlivých kandidátov na funkciu na starostu   obce ústavný súd zistil, že tento počet súhlasí s počtom   hlasov, uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie:

- v prospech kandidáta č. 1 I. M. bolo odovzdaných 297 platných hlasovacích lístkov,

- v prospech kandidáta č. 2 M. M., bolo odovzdaných 288 platných hlasovacích lístkov,

- v prospech kandidáta č. 3 J. N. bolo odovzdaných 18 platných hlasovacích lístkov,

-   v   prospech   kandidáta   č.   4   M.   P.   bolo   odovzdaných   113   platných   hlasovacích lístkov.

Ústavný   súd   po   prepočítaní   neplatných   hlasovacích   lístkov   kandidáta   na   starostu obce zistil, že počet neplatných hlasovacích lístkov je 16. Z uvedeného počtu neplatných lístkov   na   4   hlasovacích   lístkoch   nebol   zakrúžkovaný   ani   jeden   z kandidátov, na 5 hlasovacích lístkoch boli zakrúžkovaní dvaja až štyria kandidáti, na 2 lístkoch boli preškrtnutí   všetci   kandidáti,   na   1   hlasovacom   lístku   bol   krúžok   umiestnený   mimo poradového čísla a mena kandidáta č. 2, na 1 hlasovacom lístku bolo číslo „2“ umiestnené pod nezakrúžkovanými poradovými číslami a menami kandidátov a na 1 hlasovacom lístku bol krúžok umiestnený na pravej strane za riadkom s poradovým číslom a menom kandidáta č. 1. Jeden z neplatných hlasovacích lístkov nie je identifikovateľný. Ústavný súd považoval vyhodnotenie neplatnosti hlasovacích lístkov za správne.

Sťažovateľ,   ktorý   sa   zúčastnil   na   prepočítavaní   hlasovacích   lístkov   odovzdaných v prospech   kandidátov   na   starostu   obce,   upozornil   na   to,   že   14   hlasovacích   lístkov odovzdaných v prospech kandidáta č. 1 bolo podľa jeho názoru špeciálne označených pred poradovým číslom a menom kandidáta č. 1, a to bodkou. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sa nedalo identifikovať, kedy a na aký účel k takému označeniu došlo, t. j. či toto označenie má nejakú relevanciu a či je v príčinnej súvislosti s výsledkom volieb. Vzhľadom na absenciu týchto poznatkov ústavný súd mohol uplatniť na posúdenie tohto označenia len všeobecné kritérium vzťahujúce sa na hodnotenie platnosti hlasovacích lístkov uvedené v § 31 a § 38 zákona o voľbách do samosprávy obcí.

Po prepočítaní hlasovacích lístkov z volieb starostu obce ústavný súd konštatoval, že výsledok sčítania hlasovacích lístkov nevykazuje také nedostatky, ktoré by mohli byť v zásadnom rozpore s výsledkami, ktoré boli zistené OVK a ktoré by mohli viesť k tomu, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Ž. za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

bb)   K   výsledkom   hlasovania   vo   voľbách   poslancov   Obecného   zastupiteľstva obce Ž. (volilo sa 7 poslancov z 28 kandidátov)

Sčítaním hlasovacích lístkov kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva obce ústavný súd zistil, že počet platných hlasovacích lístkov pre jednotlivých kandidátov (ďalej sú uvedení v poradí, ktoré vyplynulo z pôvodného sčítania hlasovacích lístkov volebnou komisiou, ako je to uvedené v zápisnici) je taký:

P. č. Kandidát Výsledky volieb zistené Výsledky voliebRozdielústavným súdom podľa zápisnice OVK

1. H. C.179 238 592. S. D.184 275 913. P. G.218304864. F. H.308 404 965. L. H.202 288866. M. H.223 294717. Š. H.27 39 13 8. J. K.210 297 879. P. K.179 238 59 10. J. K.200277 7711. A. K.139 210 7112. M. L.163 246 83 13. J. M.202 278 7614. J. M.194 252 5815. L. M.12 29 1716. M. M.211 294 8317. M. M.205 276 7118. M. M.179 250 71 19. M. M.189 270 81 20. R. M.19 27 8

21.S. M.23 31 8 22. J. N.94 141 47 23. O. P.- - - 24. J. P.188 263 75 25. J. P.9 10 1 26. M. P.4 6 2 27. V. P.73 112 3928. M. Š.128 191 63

V rámci preskúmania správnosti sčítania platných hlasov na hlasovacích lístkoch pre voľby   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   Ž.   ústavný   súd   zistil,   že   výsledky uvedené   v   zápisnici   okrskovej   volebnej   komisie   z   25.   apríla   2009   nie   sú   v   súlade so skutočným stavom hlasovacích lístkov (pohybujú sa v rozmedzí od 0 až 96 hlasov).

Podľa zistení ústavného súdu kandidáti pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v obci Ž. na prvých desiatich miestach získali tieto počty platných hlasov:

1.308 hlasov: F. H.

2.223 hlasov: M. H.

3.218 hlasov: P. G.

4.211 hlasov: M. M.

5.210 hlasov: J. K.

6.205 hlasov: M. M.

7.202 hlasov: L. H. a J. M.

8.200 hlasov: J. K.

9.194 hlasov: J. M.

10.189 hlasov: M. M.

Týmto   zistením   bolo   zároveň   preukázané,   že   OVK   v   obci   Ž.   nesprávne   sčítala dosiahnuté hlasy jednotlivých kandidátov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva, čo priamo ovplyvnilo výsledok volieb poslancov obecného zastupiteľstva v tejto obci, keďže sa podľa reálne zisteného počtu získaných hlasov zmenilo poradie troch kandidátov.

Je teda zrejmé, že prvých šesť poslaneckých miest získali kandidáti s týmto počtom hlasov: F. H.– 308 hlasov, M. H.– 223 hlasov, P. G.– 218 hlasov, M. M.– 211 hlasov, J. K.– 210 hlasov, M. M.– 205 hlasov.

Z uvedených výsledkov sčítania hlasov vyplýva, že sťažovateľ M. M. získal 205 hlasov (čo predstavuje v poradí 6. miesto pri voľbe siedmich poslancov z 28 kandidátov), čím sa z hľadiska prepočítaného volebného výsledku dostal na miesto platne zvoleného poslanca Obecného zastupiteľstva obce Ž..

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že volebný výsledok bol zmanipulovaný pri sčítaní hlasov,   k   čomu   mali   prispieť   aj   neplatné   hlasovacie   lístky.   Čo   sa   týka   preskúmania a vyhodnotenia neplatných hlasovacích lístkov, sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bolo 52 hlasovacích lístkov neplatných, „väčšina patriacich jemu“, napriek tomu, že zo zápisnice OVK   o   výsledku   volieb   vyplýva,   že   počet   neplatných   hlasovacích   lístkov   bol   50. Prepočítaním neplatných hlasovacích lístkov a ich posúdením ústavným súdom sa potvrdilo, že ich neplatnosť bola posúdená správne a ich počet bol 52. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že čo sa týka 52 neplatných hlasovacích lístkov, len na 13 z nich bol zakrúžkovaný samotný   sťažovateľ.   Žiadna   manipulácia   s neplatnými   hlasovacími   lístkami,   ktorá by ovplyvnila výsledok volieb, sa nepreukázala.

B. Právne východiská

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a)vyhlásiť voľby za neplatné,

b)zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c)zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d)sťažnosť zamietnuť.

Podľa   § 63 ods.   2 zákona o ústavnom súde   v prípadoch   uvedených   v odseku   1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Na uplatnenie   tohto   oprávnenia ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. Zistené porušenia musia byť preukázané a spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 19/07, PL. ÚS 82/07).

Nie   každé   porušenie   zákona   o voľbách   do   samosprávy   obcí   vyvoláva   pritom nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách do samosprávy obcí, ako   aj   na   princípy   uznávané   demokratickými   štátmi.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie zákona o voľbách do samosprávy obcí, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich   výsledky   sú   prejavom   skutočnej   vôle   voličov   (PL. ÚS 64/05,   PL.   ÚS   18/07, PL. ÚS 96/07).   Dôležitým   prvkom   vo   volebných   veciach   je teda   zisťovanie   intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými zákonmi, ktoré sa týkajú volieb   do   orgánov   samosprávy   (PL.   ÚS   34/99),   pričom   zistená   nezákonnosť   volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré   je v   konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného práva   a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

So   zreteľom   na   uvedené   treba   uviesť,   že   vo   všeobecnosti   musia   byť   v   zmysle judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 7/07) splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:

1.   nezákonnosť spočívajúca v porušení zákonov týkajúcich sa volieb,

2.   vzťah medzi touto nezákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a

3.   intenzita   protizákonnosti,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle.

S   ohľadom   na   uvedené   zásady   ústavný   súd   v   okolnostiach   danej   veci   skúmal, či skutočnosti namietané sťažovateľmi boli spôsobilé, a to buď jednotlivo, alebo spoločne vyvolať   také   porušenie   ústavy   a zákona   o voľbách   do   samosprávy   obcí,   ktoré   by   boli spôsobilé v konečnom dôsledku   reálne ovplyvniť výsledok   napadnutých volieb starostu obce Ž. a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. (PL. ÚS 18/99, PL, ÚS 10/03).

C. Závery

1.Vo   vzťahu   k   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   a   výsledku   volieb starostu   obce   ústavný   súd   uzavrel,   že   tvrdenia   sťažovateľa,   ktoré   by   mohli   reálne a jednoznačne   ovplyvniť   priebeh   volieb   a   volebný   výsledok   v   neprospech   sťažovateľa, sa nepreukázali   takým   spôsobom   a   v   intenzite,   aby   ústavný   súd   mohol   konštatovať neústavnosť a nezákonnosť volieb, a preto sťažnosť v tejto časti zamietol.

2. Vzhľadom na zistenie ústavného súdu o reálnej nezhode počtu hlasov v zápisnici o voľbách poslancov obecného zastupiteľstva so súčtami hlasov pri kontrole ich sčítania zo strany ústavného súdu, ktoré má v konečnom dôsledku vplyv predovšetkým na skutočný počet   hlasov   odovzdaných   jednotlivým   kandidátom   na   funkciu   poslanca   Obecného zastupiteľstva obce Ž. a čiastočne aj na ich poradie z hľadiska počtu získaných hlasov, ústavný súd dospel k záveru, že ide o také závažné porušenie zákona o voľbách do územnej samosprávy,   ktoré   je   v   príčinnej   súvislosti   so zisteným   výsledkom   volieb.   V   dôsledku uvedených skutočností vzniká dôvodná pochybnosť, že výsledok volieb neodráža skutočnú vôľu voličov.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   došlo   uvedeným   konaním   volebnej   komisie k porušeniu   ústavou   zaručeného   volebného   práva   a   jeho   princípov   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti (PL. ÚS 17/94). Uvedené zistenia ústavný súd hodnotí ako hrubé a závažné porušenia zákona o voľbách do územnej samosprávy obcí, pretože boli spôsobilé reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok napadnutých volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž..

Ústavný   súd   sa   musí   pri   tomto   type   konania   (konanie   vo   volebných   veciach) vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb   odrážal   skutočnú   vôľu   voličov,   a   bol   teda   zachovaný   základný   predpoklad fungovania   demokratického   štátu,   riadiť   princípom   materiálneho   chápania   ochrany ústavnosti,   a   vyrovnať   sa   tak   s   každým   zisteným   a   zároveň   relevantným   porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o voľbách do územnej samosprávy za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov.

Sťažovateľ   v   petite   svojej   sťažnosti   žiadal   vyhlásiť   voľby   do   Obecného zastupiteľstva v obci Ž. za neplatné.

Ústavný súd v súlade s uvedeným princípom prihliadal tiež na to, že sťažovateľ vo volebných veciach má objektívne, a to už aj z povahy veci patriacej do sféry verejného práva,   sťaženú   situáciu   pri   získavaní   poznatkov   a   predkladaní   dôkazov   o porušení ústavnosti   a   zákonnosti   volieb.   Z   toho   potom   vyplýva,   že   formulácia   petitu   v   takých sťažnostiach nemusí vždy zodpovedať reálnemu stavu veci (PL. ÚS 96/07).

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd v danom prípade preskúmal napadnuté voľby a rozhodol o predmetnej volebnej sťažnosti v tejto časti aj mimo rámca jej petitu.

Z uvedených výsledkov prepočítania hlasov pre jednotlivých kandidátov na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva vyplýva, že sťažovateľ sa s počtom získaných 205 hlasov zaradil   na   6.   miesto   v   poradí   podľa   počtu   získaných hlasov,   čo   pri   voľbe   siedmich poslancov z 28 kandidátov znamená, že sa z hľadiska prepočítaného volebného výsledku dostal na miesto platne zvoleného poslanca Obecného zastupiteľstva obce Ž..

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   uplatnil   svoju   právomoc   vyplývajúcu z § 63 ods. 1   písm.   c)   zákona   o   ústavnom   súde   zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. Na základe tejto právomoci zrušil rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   v   zápisnici   o   voľbách   poslancov   Obecného zastupiteľstva obce Ž. týkajúce sa pôvodne uvedeného dosiahnutého volebného výsledku sťažovateľa   R.   (276   hlasov),   a   vyhlásil   ho   za riadne   zvoleného   poslanca   obecného zastupiteľstva obce Ž. (so skutočne zisteným volebným výsledkom 205 získaných hlasov). Súčasne   zrušil   rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   v zápisnici   o voľbách   poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. v časti týkajúcej sa poslancov L. H., 59 rokov, a J. M., 24 rokov. Z výrokovej časti nálezu zároveň vyplýva, že nadobudnutím jeho právoplatnosti, ku ktorému dôjde jeho doručením účastníkom konania, zaniká dotknutým poslancom mandát poslanca Obecného zastupiteľstva obce Ž.

Vznikla   však   situácia,   keď   pre   obsadenie   zostávajúceho   poslaneckého   miesta prichádzajú do úvahy dvaja kandidáti s počtom hlasov 202, a to L. H. (kandidát R.) a J. M. (nezávislý kandidát).

Podľa § 44 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí ak vo volebnom obvode získajú   dvaja   alebo   viacerí   kandidáti   tej   istej   politickej   strany   rovnaký   počet   platných hlasov, je zvolený za poslanca kandidát v poradí na kandidátnej listine príslušnej politickej strany.

V   uvedenom   prípade   nastala   situácia   predvídaná   právnou   úpravou   obsiahnutou v § 44 ods. 3 zákona o voľbách do   samosprávy obcí, keď rovnaký počet hlasov podľa prepočítania ústavným súdom (202) získali dvaja rôzni kandidáti, konkrétne kandidát R. a nezávislý kandidát.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o voľbách do samosprávy obcí ak nemožno zistiť, kto je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva podľa odseku 2 preto, že ide o kandidátov rôznych   politických   strán   alebo   nezávislých   kandidátov,   okresná   volebná   komisia   určí z nich poslanca žrebom.

Ústavný súd nad rámec uvedeného v tejto súvislosti poukazuje na § 11 ods. 9 zákona o voľbách do samosprávy obcí, podľa ktorého sú volebné komisie a ich útvary zriadené na celé volebné obdobie. V zmysle citovaného § 44 ods. 3 zákona do samosprávy obcí bude teda   úlohou   okrskovej   volebnej   komisie   bezodkladne   zvolať   jej   zasadnutie   a   určiť z uvedených   dvoch   kandidátov   (s   rovnakým   počtom   hlasov)   jedného   poslanca na zostávajúce poslanecké miesto (ktoré zostane po právoplatnosti tohto nálezu neobsadené) žrebom.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája sa k nálezu odlišné stanovisko sudcu JUDr. Petra Brňáka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2010