znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 17/06-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   21.   septembra 2006 prerokoval späťvzatie návrhu Okresného súdu Žilina na začatie konania o vyslovenie nesúladu § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 3 ods. 2, čl. 7 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu Okresného súdu Žilina z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný   súd   Žilina   zastúpený   sudcom   JUDr.   V.   K.   (ďalej   len   „navrhovateľ“) návrhom   z 29.   júna   2006   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústavný súd“) 13. júla 2006 požadoval vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil, že ustanovenie   §   25   ods.   1   a 2   zákona   č.   36/2005   Z.   z.   o rodine   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „napadnuté ustanovenie“) nie je v súlade s čl. 3 ods. 2, čl. 7 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

Podľa   názoru   navrhovateľa   je   v záujme   dieťaťa   byť   čo   najčastejšie   so   svojimi rodičmi, a to aj po rozvode ich manželstva. Ak nejde o osobitné prípady (napr. odmietanie umožnenia styku jedného z rodičov zo strany druhého rodiča pri obmedzení rodičovských práv), mal by sa akceptovať prejav vôle dieťaťa, stretnúť sa s niektorým rodičom, Preto akékoľvek   rozhodnutie   súdu   o úprave   styku   rodiča   a dieťaťa   vo   forme   opakovaných a presne vymedzených časových úsekov treba považovať za obmedzujúce. Nevyhnutnosť úpravy styku je daná len v prípade existencie nezhôd medzi rodičmi. Žiadne rozhodnutie súdu nie je schopné postihnúť potreby dieťaťa a rodičov a pružne sa im prispôsobovať.

Ústavný súd výzvou z 10. augusta 2006 doručenou navrhovateľovi 17. augusta 2006 jednak informoval navrhovateľa, že nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 26/05 zo 6. júla 2006 bolo už rozhodnuté, že sa   nevyhovuje návrhu Okresného súdu   Brezno (ďalej   len „okresný súd“) na vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na základe obdobnej argumentácie okresného súdu, a tiež ho vyzval vyjadriť sa, či vzhľadom na uvedenú skutočnosť trvá na podanom návrhu.

Navrhovateľ podaním z 28. augusta 2006 doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2006 oznámil, že návrh berie späť s poukazom na výzvu ústavného súdu.

Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

„S   výnimkou   konania   o ústavnej   sťažnosti   podľa   čl.   127   (...)   pre   všetky   ďalšie konania pred ústavným súdom (vrátane konania vo volebných veciach) sa pre späťvzatie návrhu použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“ (PL. ÚS 17/99).

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Na   základe   týchto   dôvodov,   ako   aj   s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že z ústavnoprávneho   hľadiska   (čl.   124   ústavy)   nie   je   potrebné   trvať   na   pokračovaní v predmetnom konaní, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2006