znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 17/02-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2003 v pléne zloženom   z predsedu   pléna   Eduarda   Báránya   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Juraja   Babjaka, Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Klučku,   Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho, o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej   rady   Slovenskej   republiky   zastúpenej   advokátom   JUDr.   E.   V.,   B.,   na začatie konania o súlade čl. I bodu 10 (§ 175j) zákona č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu čl. I bodu 10 (§ 175j) zákona č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988   Z.   z.   o sociálnom   zabezpečení   v znení   neskorších   predpisov   s čl.   1   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. mája 2002 doručený   návrh   skupiny   31   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovatelia“), zastúpenej advokátom JUDr. E. V., B., na začatie konania podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a to § 175j zákona č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 242/2001 Z. z.) s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Navrhovatelia od ústavného súdu požadujú prijať takýto nález:„Ustanovenie   §   175j   zákona   č.   242/2001   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili takto: „1. Ako je všeobecne známe, obsahom prechodných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov je intertemporalita. Ich význam spočíva v tom, že novo, na prechodný čas   a v záujme   riešenia   konkrétnych   situácii,   ktoré   sú   predmetom   daného   všeobecne záväzného   právneho   predpisu,   dočasne   upravujú   pôsobenie   skorších   ustanovení v budúcnosti a neskorších ustanovení v prechodnom období.

Analýzou príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. (§ 4a ods. 1, písm. f) a g) možno dospieť k názoru, že novoprijaté ustanovenie § 175j zákonom č. 242/2001 Z. z. sa malo vzťahovať iba na športovcov, ktorí športovú činnosť zárobkovo vykonávajú ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom, resp. obdobnom právnom vzťahu (§ 4a ods. 1 písm. f)   zákona   č.   100/1988   Zb.)   a na   obchodných   zástupcov   (§   4a   ods.   1   psím.   g)   zákona č. 100/1988 Zb.). Títo totiž postavenie samostatne zárobkovo činných osôb nadobudli až od 1. 1. 2001 a to bez ohľadu na skutočnosť, či uvedené činnosti vykonávali (vykonávajú) na základe   svojho   vyhlásenia   sústavne   alebo   bez   vyhlásenia   a iba   príležitostne.   V prípade uvedených činností má ustanovenie § 175j význam, pretože dané subjekty sa za samostatne zárobkovo činné osoby považovali do 31. 12. 2000 iba ak vyhlásili, že uvedené činnosti vykonávajú sústavne. Inak povedané, ak tieto subjekty (športovci a obchodní zástupcovia), ktorí do 31. 12. 2000 nedali takéto vyhlásenie a nevykonávali tieto činnosti sústavne, v roku 2000 neboli považované za samostatne zárobkovo činné osoby, a teda za tento rok logicky nemohli mať ani príjem ako samostatne zárobkovo činné osoby, nakoľko nimi podľa vtedy platnej právnej úpravy neboli.

V kontexte s príslušnou právnou úpravou, postavenie samostatne zárobkovo činných osôb (bez zreteľa na to, či vykonávali túto činnosť sústavne alebo nie), nadobudli až od 1. 1. 2001.   Z toho   však   logicky   vyplýva,   že   príjem   z tejto   činnosti   v postavení   samostatne zárobkovo činných osôb, môžu mať až od roku 2001, ktorý však preukážu v roku 2002 a iba v prípade   ak   tento   príjem   bude   vyšší   ako   110   000   Sk   (§   6b   zákona   č. 100/1988   Zb.), v dôsledku čoho im vznikne aj povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Tento fakt je nakoniec zrejmý aj zo znenia príslušných ustanovení citovaného zákona, ktoré upravujú účasť na dôchodkovom zabezpečení (§ 6a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.) a na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb (§ 145a ods. 1 zákona č 100/1988 Zb.).

Z celkového   kontextu   zamýšľaných   zmien   v dôchodkovom   zabezpečení a nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb, možno vyvodiť záver, že novo prijaté intertemporálne ustanovenie § 175j zákona č. 100/1988 Zb., jeho poslednou novelou č. 242/2001 Z. z., je v podstate nadbytočné a malo sa vzťahovať iba na tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú vymenované v § 4a ods. 1 písm. f) a g) citovaného zákona, t. j. len na športovcov, ktorí športovú činnosť vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu a na obchodných zástupcov, ktorí nadobudli postavenie samostatne zárobkovo činných osôb až od 1. 1. 2001.

Vychádzajúc z uvedenej analýzy možno vysloviť záver, že prijatie ustanovenia § 175j zákonom   č.   242/2001   Z.   z.   bolo   nadbytočné.   Jeho   normatívne   znenie   je   potencionálne spôsobilé   umožňovať   „rozširujúci“   výklad   vzťahujúci   sa   na   „všetkých“   umelcov, športovcov a obchodných zástupcov, teda i na tých, ktorí vykonávali činnosť na základe svojho vyhlásenia už pred 1. 1. 2001 a vo svojej zárobkovej činnosti pokračujú aj po tomto dátume a za rok 2000 dosiahli vyšší príjem ako 100 000 Sk. Z uvedených dôvodov bude spôsobovať   nejednotné,   účelové   a často   i zmätočné   vykladanie   predmetných   pojmov,   čo v konečnom dôsledku bude môcť byť príčinou rôznych rozporov pri posudzovaní nárokov samostatne zárobkovo činných osôb v danej oblasti.

Podľa   čl.   1   ods.   1   ústavy:   „Slovenská   republika   je   zvrchovaný   demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Z tohto   ustanovenia   ústavy   možno   nepochybne   odvodiť   záver,   podľa   ktorého k základným   princípom   zvrchovaného,   demokratického   a právneho   štátu   neodmysliteľne patria   určité   obsahové   prvky,   ktoré   vo   svojom   súhrne   vytvárajú   a napĺňajú   princíp právneho štátu. Aj ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí vyslovil: „Princíp právneho štátu proklamovaný v čl.1 Ústavy SR je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike.“ (PL. ÚS 19/98).

Ústavný súd potvrdil, že čl. 1 ústavy je predurčená aj kvalita normotvornej činnosti Národnej   rady   Slovenskej   republiky   a súčasne   s tým   aj   názor,   že   porušenie   princípov právneho   štátu   vo   fáze   tvorby   práva   možno   považovať   za   jednu   z príčin   nesúladu konkrétnych   ustanovení   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   s ústavou.   Vo   vzťahu k tvorbe práva, resp. jeho konkrétnych noriem ústavný súd vyslovil právny názor podľa ktorého:   „Ak   právna   norma   obsiahnutá   v ustanovení   zákona   nie   je   formulovaná jednoznačne, a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy SR.“ (PL. ÚS 19/18). Podľa navrhovateľov uvedené dôvody znamenajú, že prijatím ustanovenia § 175j zákonom č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení   v znení   neskorších   predpisov   bol   porušený   princíp   právnosti   štátu,   pretože zákonodarca vo svojej normotvornej činnosti dôsledne nerešpektoval ústavu, a to najmä z hľadiska požiadaviek vzťahujúcich sa na tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. ich noriem, čo nepochybne možno považovať za príčinu nesúladu tohto ustanovenia s čl. 1 ods. 1 ústavy.

2. podľa názoru navrhovateľov ustanovenie § 175j zákona č. 242/2001 Z. z. možno považovať za také, ktoré vo svojom texte obsahuje prvky pravého spätného pôsobenia, čo v právnom štáte je všeobecne neprípustné.

V danom prípade sa pravá retroaktivita napadnutého ustanovenia prejavuje najmä v prípade tých umelcov, športovcov a obchodných zástupcov, ktorí tieto činnosti sústavne vykonávali na základe ich vyhlásenia už pred 1. 1. 2001. V zmysle všeobecne uznávanej zásady, že neskorší právny predpis (lex posterior) nesmie zhoršiť, resp. zrušiť nadobudnuté práva, by sa vyššie označeným samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré na základe svojho vyhlásenia svoje činnosti vykonávali sústavne a boli na dôchodkovom zabezpečení a na   nemocenskom   poistení   zúčastnení   už   pred   1.   1.   2001,   určite   nemal   ich   príjem posudzovať prvýkrát až za rok 2001, ako to vyplýva z napadnutého ustanovenia § 175j zákona č. 242/2001 Z. z.

Ústavný súd stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori, vymedzil ako pravú retroaktivitu (PL. ÚS 37/99), prípadne ako stav, kedy zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností). (PL. ÚS 3/00).

Podľa   iného   rozhodnutia   ústavného   súdu:   „V   ústavnom   poriadku   Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika je právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny   poriadok,   súčasťou   čoho   je i zákaz   spätného (retroaktívneho)   pôsobenia   právnych   prepisov,   resp.   ich   ustanovení.   V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony, a nie subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej   istoty   jednoznačne   vyplýva   záver,   že   právny   predpis,   resp.   jeho   ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti, a nie minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne porušila požiadavka, na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím   by   nevyhnutne   dochádzalo   k situácii,   že   ten,   kto   postupuje   podľa   práva,   by   nemal žiadnu možnosť oboznámiť sa s obsahom budúcej právnej úpravy...“ (PL. ÚS 36/95). Podľa navrhovateľov, napadnuté ustanovenie, t. j. § 175j zákona č. 242/2001 Z. z. nespĺňa   požiadavky   formulované   okrem   iného   aj   v citovaných   rozhodnutiach   ústavného súdu. Navrhovatelia považujú citované ustanovenie za retroaktívne (vo vzťahu k označeným subjektom,   ktorí   vykonávali   činnosť   samostatne   zárobkových   osôb   na   základe   svojho vyhlásenia sústavne už pred rokom 2001 a s ohľadom na príjem vyšší ako 100 000 Sk, by mali   byť   i naďalej   zúčastnené   na   nemocenskom   poistení   a dôchodkovom   zabezpečení povinne).   Tým   toto   ustanovenie   popiera   vznik   nových   právnych   vzťahov,   ako   aj   práva a povinnosti z nich vzniknuté pred 1. 1. 2001.

Na základe jednotlivých tvrdení, uvedených v predchádzajúcej časti tohto návrhu, navrhovatelia dospeli k záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia s princípmi právneho štátu, najmä princípom právnej istoty, ktorý možno spoľahlivo odvodiť z obsahu čl. 1 ods. 1 ústavy.   Z tohto   dôvodu   preto   navrhovatelia   oprávnene   namietajú   nesúlad   ustanovenia § 175j zákona č. 242/2001 Z. z. s citovaným ustanovením ústavy.“.

Ústavný súd predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov, a keďže nezistil dôvody na jeho odmietnutie, prijal návrh na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 17/02-12 z 19. júna 2002.

Po   prijatí   návrhu   ústavný   súd   vyzval   navrhovateľov   a Národnú   radu   Slovenskej republiky,   aby   oznámili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie a Národnú radu Slovenskej republiky aj o vyjadrenie k návrhu a jeho prijatiu.

Navrhovatelia a Národná rada Slovenskej republiky oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predseda Národnej rady Slovenskej republiky spolu   s týmto   vyjadrením   20.   augusta   2002   oznámil   ústavnému   súdu,   že   sa   rozhodol nezasielať písomné stanovisko.

II.

Navrhovatelia namietajú nesúlad čl. I bodu 10 zákona č. 242/2001 Z. z., a to §175j zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právny štát.

Podľa   čl.   I bodu   10   zákona   č.   242/2001   Z.   z.   (§   175j   zákona   o sociálnom zabezpečení)   „Povinná   účasť   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení samostatne zárobkovo činných osôb podľa § 4a ods. 1 písm. d), f) a g) zákona o sociálnom zabezpečení, u ktorých bola do 31. decembra 2000 účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom   poistení   viazaná   na   ich   vyhlásenie,   že   zárobkovú   činnosť   vykonávajú sústavne a ich spolupracujúcich osôb, prvýkrát sa bude posudzovať podľa ich príjmov za rok 2001.“. Toto ustanovenie zákona č. 242/2001 Z. z. nadobudlo účinnosť 1. júla 2001.

Pritom   podľa   §   4a   ods.   1   písm.   d),   f)   a g)   zákona   o sociálnom   zabezpečení   za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považovali a) do 31. decembra 2000   - osoby, ktoré vykonávali umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe autorského zákona mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia   vykonávali   sústavne   a ak   súčasne   nevykonávali   činnosti   spadajúce   pod činnosti iných samostatne zárobkovo činných osôb,   - športovci, ktorí športovú činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávali zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,   - obchodní zástupcovia, ak podľa svojho vyhlásenia vykonávali túto činnosť sústavne, b) od 1. januára 2001

- osoby, ktoré vykonávali umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe autorského zákona mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov,

- športovci, ktorí športovú činnosť vykonávali zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,

- obchodní zástupcovia; c) od 1. júla 2001

- osoby, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa autorského zákona mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho   vyhlásenia   vykonávajú   sústavne   a ak   súčasne   nevykonávajú   iné   činnosti spadajúce pod činnosti iných samostatne zárobkovo činných osôb,

- športovci, ktorí športovú činnosť vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,

- obchodní zástupcovia.

Účasť   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   týchto   samostatne zárobkovo činných osôb bola vymedzená nasledovne: a) do 31. decembra 2000

  -   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   boli   zúčastnené   všetky samostatne   zárobkovo   činné   osoby   a spolupracujúce   osoby;   umelcom,   športovcom a obchodným zástupcom vznikala účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení odo dňa, od ktorého podľa svojho vyhlásenia začali vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a ich účasť zanikala dňom, od ktorého podľa svojho vyhlásenia skončili vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení boli zúčastnené aj spolupracujúce osoby týchto osôb; ich účasť   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   vznikala   dňom skutočného začiatku spolupráce, najskôr však dňom, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a zanikala dňom skončenia tejto spolupráce, najneskôr dňom, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho vyhlásenia skončila vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti; b) od 1. januára 2001   - na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení boli povinne zúčastnené tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 100 000 Sk (príjem podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z.   o daniach   z príjmov   );   ich   účasť   vznikala   od   1.   júla   kalendárneho   roku nasledujúceho   po   kalendárnom   roku,   za   ktorý   ich   príjem   z podnikania   a z inej samostatne   zárobkovej   činnosti   bol   vyšší   ako   100   000   Sk   a zanikala   30.   júna kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej   samostatne   zárobkovej   činnosti   nebol   vyšší   ako   100   000   Sk   (upravovaný každoročne o zákonom ustanovené zvýšenie). Pritom podľa § 175i zákona č. 446/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zanikla od 1. januára 2001 účasť na dôchodkovom zabezpečení a   nemocenskom   poistení   tých   samostatne   zárobkovo   činných   osôb,   ktorých   príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 296/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších prepisov nebol za rok 1999 vyšší ako 100 000 Sk;   -   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   mohli   byť   dobrovoľne zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení (spolu s ďalšími v zákone vymedzenými osobami); ich účasť   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   vznikala   odo   dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania   prihlášky   na   dôchodkové   zabezpečenie   a nemocenské   poistenie   a zanikala odo   dňa   odhlásenia   sa   z dôchodkového   zabezpečenia   a   nemocenského   poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia alebo zánikom účasti na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení samostatne   zárobkovo   činnej   osobe   ( vždy   vtedy,   ak   zaniklo   oprávnenie   na prevádzkovanie   alebo   vykonávanie   samostatnej   zárobkovej   činnosti   samostatne zárobkovo činnou osobou);   - na dôchodkovom zabezpečení mohli byť dobrovoľne zúčastnené aj osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračovali v účasti na   dôchodkovom   zabezpečení;   ich   účasť   vznikala   odo   dňa   prihlásenia   sa   na dôchodkové   zabezpečenie,   najskôr   odo   dňa   podania   prihlášky   na   dôchodkové zabezpečenie a zanikala odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia; c) od 1. júla 2001   - na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení sú povinne zúčastnené tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 100 000 Sk (príjem podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov ), t. j. platí u nich limit minimálneho príjmu; ich účasť vzniká od 1. júla kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý ich príjem z podnikania   a z inej   samostatne   zárobkovej   činnosti   bol   vyšší   ako   100   000   Sk a zaniká 30. júna kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 100 000 Sk (upravovaný každoročne o zákonom ustanovené zvýšenie). Účasť na dôchodkovom zabezpečení umelcov však na rozdiel od situácie od 1. januára 2001 do 30. júna 2001vzniká   ich   vyhlásením,   že   túto   činnosť   vykonávajú   sústavne   a   zaniká   ich vyhlásením, že činnosť nevykonávajú sústavne; - na nemocenskom poistení môžu byť dobrovoľne zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým nevznikla povinná účasť na nemocenskom poistení; týmto osobám vzniká   účasť   na   nemocenskom   poistení   odo   dňa   prihlásenia   sa   na   nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na nemocenské poistenie a zaniká odo dňa   odhlásenia   sa   z nemocenského   poistenia,   najskôr   odo   dňa   podania   odhlášky z nemocenského poistenia;   - na dôchodkovom zabezpečení môžu byť dobrovoľne zúčastnené aj osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračujú v účasti na   dôchodkovom   zabezpečení;   týmto   osobám   vzniká   účasť   na   dôchodkovom zabezpečení odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania   prihlášky   na   dôchodkové   zabezpečenie   a zaniká   odo   dňa   odhlásenia   sa z dôchodkového   zabezpečenia,   najskôr   odo   dňa   podania   odhlášky   z dôchodkového zabezpečenia;   - na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení naďalej môžu byť dobrovoľne zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení; ich účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie   a nemocenské   poistenie,   najskôr   odo   dňa   podania   prihlášky   na dôchodkové   zabezpečenie   a nemocenské   poistenie   a zaniká   odo   dňa   odhlásenia   sa z dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky   z   dôchodkového   zabezpečenia   a   nemocenského   poistenia   alebo   zánikom účasti na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činnej   osobe   ( vždy   vtedy,   ak   zanikne   oprávnenie   na   prevádzkovanie   alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou);

Pre   určenie   limitu   minimálneho   príjmu   ako   podmienky   účasti   na   dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení vo všeobecnosti platí, že tento je relevantný vždy pre obdobie budúce (§6a a §145a zákona o sociálnom zabezpečení). Znamená to, že

- príjem za rok 1999 je relevantný pre účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení pre obdobie od 1. júla 2000 do 30. júna 2001;

- príjem za rok 2000 je relevantný pre účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení pre obdobie od 1. júla 2001 do 30. júna 2002;

- príjem za rok 2001 je relevantný pre účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení pre obdobie od 1. júla 2002 do 30. júna 2003;

- príjem za rok 2002 je relevantný pre účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení pre obdobie od 1. júla 2003 do 30. júna 2004.

Pritom   účasť   samostatne   zárobkovo   činných   osôb   na   dôchodkovom   zabezpečení a nemocenskom poistení, ktorých príjem v roku 1999 bol nižší ako 100 000 Sk, zanikla podľa   §175i   zákona   o sociálnom   zabezpečení   účinného   od   1.   januára   2001,   t.   j.   na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení zostali zúčastnené od 1. januára 2001 do 30. júna 2001 len tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol v roku 1999 vyšší ako 100 000 Sk.

Od   1.   júla   2001   mal   byť   pre   povinnú   účasť   na   dôchodkovom   zabezpečení a nemocenskom poistení v dôsledku absencie prechodných ustanovení na základe všeobecne platných ustanovení relevantný príjem za rok 2000, a to až do 30. júna 2002. Novela zákona o sociálnom zabezpečení – zákon č. 242/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2001 ustanovila v § 175j zákona o sociálnom   zabezpečení, že povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení umelcov, športovcov a obchodných zástupcov (podľa § 4a ods. 1 písm. d), f) a g) zákona o sociálnom zabezpečení) a ich spolupracujúcich osôb, u ktorých bola do 31. decembra 2000 účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení viazaná na ich vyhlásenie, že zárobkovú činnosť vykonávajú sústavne,   sa bude prvýkrát posudzovať podľa ich príjmov za rok 2001, t. j. bude platiť v spojení s §6a a §145a zákona o sociálnom zabezpečení pre budúce obdobie, a to pre obdobie od 1. júla 2002 do 30. júna 2003.

Toto riešenie korešponduje aj s určením rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa zisťuje relevantný príjem pre určenie vymeriavacieho základu, kde   platí   § 16 a § 17 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   274/1994   Z.   z.   o Sociálnej   poisťovni   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni).

Relevantnými príjmami pre určenie vymeriavacieho základu sú príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom   období   v súvislosti   s prevádzkovaním   samostatnej   zárobkovej   činnosti a určený vymeriavací základ sa používa podľa § 16 zákona o Sociálnej poisťovni od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, pričom rozhodujúcim obdobím u samostatne   zárobkovo   činných   osôb   je   podľa   §   17   zákona   o Sociálnej   poisťovni predchádzajúci kalendárny rok.

Aplikácia   všeobecných   ustanovení   vzťahujúcich   sa   na   určenie   vymeriavacieho základu na základe relevantného príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období (§ 16 a § 17 zákona o Sociálnej poisťovni) znamená, že príjem za rok 1999 je relevantný pre určenie vymeriavacieho základu pre obdobie od 1. júla 2000 do 30. júna 2001. Od 1. júla 2001 do

31. decembra 2001, resp. až do 30. júna 2002 je relevantný príjem za rok 2000 (týmto rokom   sa   z hľadiska   relevancie   príjmu   pre   účasť   na   dôchodkovom   zabezpečení a nemocenskom   poistení   však   žiadna   novela   zákona   o Sociálnej   poisťovni   alebo o sociálnom zabezpečení osobitne nezaoberá) a až pre určenie vymeriavacieho základu pre obdobie   od   1.   júla   2002   do   30.   júna   2003   (a   účasti   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom poistení) je relevantný príjem za rok 2001 (t. j tak, ako aj limit minimálneho príjmu pre povinnú účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení, ako to vyplýva z § 175j v spojení s §6a a §145a zákona o sociálnom zabezpečení).

S časovým prepojením relevancie limitu minimálneho príjmu pre povinnú účasť na dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   dosiahnutého   v roku   2001 a relevantného príjmu   dosiahnutého   v roku   2001   pre   určenie vymeriavacieho   základu korešponduje aj ich aplikovateľnosť v obidvoch prípadoch až po 30. júni 2002, t. j. od 1. júla 2002 do 30. júna 2003. Napovedá tomu aj § 6 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení (ustanovenie bolo zavedené s účinnosťou od 1. januára 2001), podľa ktorého „samostatne zárobkovo činná osoba je povinná preukázať Sociálnej poisťovni výšku príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti … najneskôr do 30. júna bežného roka výpisom z daňového priznania “, v danom prípade od 30. júna 2002.

III.

Podľa   navrhovateľov   tým,   že napadnuté ustanovenie rieši   posudzovanie povinnej účasti   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom   poistení   samostatne   zárobkovo činných osôb (§ 4a ods. 1 písm. d), f) a g) zákona o sociálnom zabezpečení), ktorí boli na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení zúčastnení do 31. decembra 2000, keď sa   ich   účasť   viazala   na   ich   vyhlásenie,   že   zárobkovú   činnosť   (rozumej   samostatnú zárobkovú   činnosť)   vykonávajú   sústavne   vo   väzbe   na   ich   príjem,   a to   prvý   raz   podľa príjmov za rok 2001, ide o retroaktívne ustanovenie.

Vychádzajúc   z časti   II.   k otázke   pravej   retroaktivity   §   175j   zákona   o sociálnom zabezpečení namietanej sťažovateľmi ústavný súd uvádza:

Zákon č. 446/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov účinný od 1. januára 2001 zaviedol v čl. I bode 8 (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení) limit minimálneho príjmu 100 000 Sk pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby. Súčasne zrušil u „umelcov“, „športovcov“ a „obchodných   zástupcov“   viazanosť   ich   účasti   na   dôchodkovom   zabezpečení a nemocenskom poistení na ich vyhlásenie, avšak ustanovil novú podmienku pre účasť na dôchodkovom zabezpečení a na nemocenskom poistení, a to limit minimálneho príjmu, resp. priamo vo vymedzení osobného rozsahu k charakteristike samostatne zárobkovo činných osôb   pripojil   limit   minimálneho   príjmu).   Citovaný   zákon   neobsahoval,   s výnimkou   už uvedeného § 175i zákona o sociálnom zabezpečení, žiadne iné intertemporálne ustanovenie týkajúce   sa   podmienok   účasti   samostatne   zárobkovo   činných   osôb   na   dôchodkovom zabezpečení   a   nemocenskom   poistení   s ohľadom   na   začatie   uplatňovania   limitu minimálneho príjmu. Znamenalo to zavedenie limitu minimálneho príjmu pre celý tento okruh osôb s účinnosťou od 1. januára 2001 s „rizikom“ možnej retroaktivity relevancie limitu   minimálneho   príjmu   na   príjmy   dosiahnuté   v období   pred   účinnosťou   zákona,   aj vzhľadom na všeobecnú platnosť pravidiel posudzovania tohto príjmu ako podmienky účasti na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení, t. j. spätne a bez ohľadu na možnosť týchto osôb „pripraviť sa“ na takúto pomerne významnú zmenu podmienok ich účasti na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení.

Ak   by zákonodarca časovo nekonkretizoval   s účinnosťou   od 1.   júla   2001   právnu relevantnosť, a tým aj reálnu aplikovateľnosť tohto limitu minimálneho príjmu a ponechal spôsob úpravy platnej k 1. januáru 2001, potom by mohlo ísť o (priamu) retroaktivitu, nie však § 175j zákona o sociálnom zabezpečení. Zákonodarca však retroaktivitu vylúčil práve tým,   že   v § 175j   zákona   o sociálnom   zabezpečení   podmienku   povinnej   účasti   na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení okruhu vymedzených osôb viazanú na limit ich minimálneho príjmu ustanovený s účinnosťou od 1. januára 2001 “posunul“ na zohľadňovanie tohto limitu minimálneho príjmu po prvý raz za rok 2001, t. j. s relevanciou pre ich účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení od 1. júla 2002 do 30. júna 2003, t. j. pro futuro, a nie spätne, ako uvádzajú navrhovatelia. Z tohto dôvodu nejde podľa názoru ústavného súdu o retroaktívne ustanovenie.

Podľa   názoru ústavného súdu pri aplikácii tohto ustanovenia nemôže dôjsť   ani k rozširujúcemu   výkladu,   nakoľko   posudzované   ustanovenie   rieši   povinnú   účasť   na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení len časti samostatne zárobkovo činných osôb, a to okruhu samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného v § 4a ods. 1 písm. d),

f) a g) zákona o sociálnom zabezpečení a ich spolupracujúcich osôb, u ktorých bola do 31. decembra 2000 účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení viazaná na ich vyhlásenie, že zárobkovú činnosť vykonávajú sústavne, a to tak, že sa ich povinná účasť bude prvýkrát posudzovať podľa ich príjmu za rok 2001.

Nemožno   sa   stotožniť   ani   s názorom   navrhovateľov,   podľa   ktorého   je   toto ustanovenie nadbytočné, lebo podľa názoru ústavného súdu ide o posudzovanie príjmu na účely účasti na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení vymedzeného okruhu samostatne zárobkovo činných osôb spôsobom a podľa názoru ústavného súdu v limitoch, ktoré mu umožňuje ústava (čl. 39 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy). Naopak, ak by toto prechodné   ustanovenie   absentovalo,   znamenalo   by   to   aplikovanie   limitu   minimálneho príjmu ako podmienky účasti na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení nielen do   budúcna,   ale   spätne.   Navyše,   otázka   nadbytočnosti   ustanovení   právneho   predpisu nemôže byť predmetom konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy.

Pretože   napadnuté   ustanovenie   rieši   len   časový   aspekt   relevancie   limitu minimálneho príjmu všeobecne ustanoveného v § 6 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení,   pre   určitý   okruh   samostatne   zárobkovo   činných   osôb,   ústavný   súd   sa nevyjadruje   k iným   aspektom   riešenie   povinnej   účasti   na   dôchodkovom   zabezpečení   a nemocenskom poistení iných skupín samostatne zárobkovo činných osôb.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd návrhu navrhovateľov nevyhovel.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2003