znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 16/2015-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť Strany TIP (TIP), Dolná 13, Banská Bystrica, zastúpenej advokátkou   JUDr.   Máriou   Kanthovou,   Župná   20,   Komárno,   vo   veci   neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Bátka konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Strany TIP (TIP) o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2014   doručená   sťažnosť   Strany   TIP   (TIP)   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorú   doplnila podaním doručeným 8. decembra 2014 o splnomocnenie pre advokátku na zastupovanie v konaní   pred   ústavným   súdom   podpísané   jej   štatutárnym   orgánom.   Sťažovateľka   ňou namieta nezákonnosť volieb starostu obce Bátka.

V sťažnosti   uvádza,   že do   volieb   na funkciu   starostu   obce   Bátka   navrhla svojho kandidáta   G.   D.,   ktorý   získal   161   hlasov,   druhý   najvyšší   počet   hlasov   za víťazným kandidátom   P.   H.,   ktorý   získal   165   hlasov.   Na   voľbách   sa zúčastnilo   520   voličov z celkového počtu 724 zapísaných voličov. Podľa výsledkov sčítania bolo odovzdaných 518 obálok, v ktorých sa nachádzalo 517 platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce a 515 platných hlasovacích lístkov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva.

Sťažovateľka tvrdí, že kandidát na starostu obce P. H. počas volebného moratória 13. novembra   2014 „navštívil   rodinu   T.   a   odovzdal   tejto   rómskej   rodine,   ktorí   bývajú na adrese..., asi 12 kg farieb v kilových baleniach v hodnote cca. 70 EUR za tým účelom, aby   všetci   členovia   jeho   rodiny,   ktorí   majú   hlasovacie   právo,   hlasovali   zaňho v nadchádzajúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa konali dňa 15. 11. 2014. Farby od P. H. prevzal dňa 13. 11. 2014 Z. T.

Susedia   rodiny   T.   toto   konanie   pána   P.   H.   videli   a   oznámili   to G.   D.,   nášmu kandidátovi na funkciu starostu obce.

V   súvislosti   s   uvedeným   protiprávnym   konaním   kandidáta   P.   H.   G.   D.   dňa 25. 11. 2014   v   predmetnej   veci   podal   trestné   oznámenie   na   Okresnom   riaditeľstve policajného zboru v Komárne...

Na preukázanie pravdivosti predmetnej skutočnosti dňa 17.11.2014, bola vyhotovená zvuková nahrávka, na ktorej sa členovia rodiny Z. T. o tejto skutočnosti rozprávajú. G. D. kópiu zvukovej nahrávky na CD nosiči pripojil k svojmu trestnému oznámeniu.“.

Sťažovateľka   uvádza,   že „v   rodine   Z.   T.   piati   mali   hlasovacie   právo...   Keďže vo voľbách dňa 15. 11. 2014 rozhodli na funkciu starostu štyri hlasy a v uvedenej rodine bolo voliť päť členov rodiny, ktorí boli oprávnení voliť, som toho názoru, že predmetné konanie   kandidáta   P.   H.   (ovplyvňovanie   voličov)   malo   reálny   faktický   dosah   a   dopad na výsledok volieb a existuje príčinná súvislosť medzi predmetným konaním menovaného a výsledkom volieb.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka s poukazom na rozdiel medzi počtom vydaných obálok voličom (520) a počtom sčítaných odovzdaných obálok (518) namieta:

„V predmetnej zápisnici sa nikde neuvádza, že ak bolo vydaných 520 obálok, prečo bolo odovzdaných len 518, čím mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 37 odsek 2 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z týchto skutočností vyplýva, že aj v tomto prípade mohlo dôjsť k manipulácii dvoch hlasovacích   lístkov,   ktorá   skutočnosť   mohla   ovplyvniť   výsledok   volieb   starostu   v obci Bátka.“

Sťažovateľka navrhla vykonať na preukázanie svojich tvrdení toto dokazovanie: „1) vyžiadať originál Zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce,

2) vyžiadať trestný spis od OO VB Rimavská Seč o výsledkoch prešetrenia trestného oznámenia G. D.,

3) vypočuť predsedu a zapisovateľku obvodnej volebnej komisie č. 604.“

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, „aby ústavný súd ústavný súd voľby starostu obce v obci Bátka, konané dňa 15. 11. 2014 v zmysle § 63 odsek 1 písm. a)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavným nálezom vyhlásil za neplatné.“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   argumentuje   v prospech   svojho   návrhu   dvomi   tvrdeniami,   namieta protiprávne „korupčné“ správanie zvoleného kandidáta na funkciu starostu obce Bátka – P. H.,   s úmyslom   ovplyvniť   volebný   výsledok   a vyslovuje   podozrenie   z manipulácie s úradnými obálkami po ich vybratí z volebnej schránky.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou uplatnenia právomoci ústavného súdu   podľa   § 63 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   pričom   zistené nezákonné konanie   musí   mať   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   napádaných   volieb. Túto skutočnosť   však   sťažovateľ   musí   nielen   tvrdiť,   ale   musí   ju   aj   doložiť   exaktnými dôkazmi.   Dôkazné   bremeno   znáša   sťažovateľ   (napr.   PL. ÚS 17/94,   PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).

Vzhľadom   na   význam   volieb   v demokratickej   spoločnosti   a z neho   vyplývajúcu prezumpciu   ich   ústavnosti   a zákonnosti   je   na   sťažovateľovi,   aby   v záujme prijatia   jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné, a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku   odôvodňovalo   prijatie   záveru   o inom   výsledku   volieb,   než   aký   bol   vyhlásený (PL. ÚS 7/2010).

1. K volebnej korupcii

Ústavný   súd   už   vo   svojom   rozhodnutí   č.   k.   PL. ÚS 5/03-110   uviedol, že tzv. kupovanie   hlasov   voličov   hodnotí   ako   závažné   porušenie   ustanoveného   zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívneho   či   pasívneho)   práva   zaručeného v čl. 30 ústavy.

Poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 45/07). Ústavný súd uvedenú činnosť hodnotí ako neetickú formu   prístupu   k volebnej   agitácii,   ktorú   nemožno   v žiadnom   prípade   považovať za zákonnú (PL. ÚS 26/2011). Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 100/07).

Podstatou tejto námietky je tvrdenie o ovplyvňovaní voličov kandidátom na starostu obce Bátka P. H., ktorý mal v čase volebného moratória navštíviť rodinu Z. T... a odovzdať mu vecný dar za to, aby mu on a ďalší členovia jeho rodiny odovzdali svoj hlas. Týmto spôsobom   mal   P.   H.   priamo   alebo   prostredníctvom   Z.   T.   ovplyvniť   celkom   päť   osôb. Vzhľadom   na   volebný   rozdiel   štyroch   hlasov   bolo   jeho   správanie   spôsobilé   ovplyvniť výsledok volieb. Na preukázanie svojho tvrdenia sťažovateľka navrhla vyžiadať trestný spis vedený na základe trestného oznámenia G. D.

Ústavný   súd   dožiadaním   príslušného   útvaru   Policajného   zboru   zistil,   že   vo   veci trestného oznámenia G. D. je vykonávané preverovanie pred začatím trestného stíhania pod ČVS:   PPZ-58/NKA-PK-ST-SV-2014   a v tomto   konaní   bol   vypočutý   Z.   T.,   ktorý uviedol:

„...   bolo   to   niekedy   pred   komunálnymi   voľbami,   keď   mne   P.   H.   dal   asi   4   ks 5 kilových vedierok s farbou do interiéru, pričom... nešlo o nové balenia. Boli to farby, ktoré P. H. ostali a nakoľko ich už nepotreboval, tak sa vopred dohodli, že mu ich P. H. dá za to, že mu on chodí pomáhať na stavbu... Mne tieto farby doniesol P. H., ktorý mi ich vyložil von pred panelákom a ja som si ich odniesol domov. Je možné, že toto videli susedia, nakoľko ide o dve bytovky vedľa seba a von sa zdržiava dosť obyvateľov. Teda ako som uviedol, tieto farby mne P. H. dal za to, že som mu bol pomôcť na dome a vopred sme sa na tom dohodli, nakoľko som si ja chcel vymaľovať byt... P. H... mne ako kandidát na starostu počas predvolebnej kampane nedal žiadne dary... alebo čokoľvek iné za to, aby som ho volil... mňa, ani nikoho z členov mojej rodiny P. H., či už počas volebnej kampane, alebo počas samotných volieb nijako neovplyvňoval za tým účelom, aby sme mu dali náš hlas vo voľbách.   Ja   osobne   som   voliť   bol   a volil   som   slobodne   bez   toho,   aby   ma   niekto ovplyvňoval.“

Podľa úradného záznamu policajta z 19. januára 2015 v uvedenej trestnej veci podali vysvetlenie A. T., matka Z. T., a A. T., manželka Z. T., ktoré uviedli, že nie je pravda, že by ich   P.   H.   sám   alebo   prostredníctvom   inej   osoby   ovplyvňoval,   aby   ho   volili v komunálnych voľbách konaných 15. novembra 2014. Potvrdili, že P. H. odovzdal nejaké farby Z. T., nie však ako úplatok, ale ako odmenu za to, že mu pomáha na stavbe jeho rodinného domu a odmenu touto formou mu dal aj predtým.

Z volebnej   dokumentácie   obce   Bátka   ústavný   súd   zistil,   že   v zozname   voličov je zapísaných   deväť   osôb   s priezviskom   T.,   s trvalým   pobytom   B...,   z ktorých   osem sa zúčastnilo volieb konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľka neuviedla, ktoré z týchto osôb   tvoria   rodinu   Z.   T.   a   mali   byť   ovplyvňované.   Na preukázanie   svojho   tvrdenia o porušení   slobodného   priebehu   volieb   nenavrhla   vykonať   iné   dokazovanie   okrem vyžiadania vyšetrovacieho spisu (napr. výsluchy svedkov) ani neoznačila žiadne iné osoby okrem Z. T., ktoré by mohli vypovedať o ňou tvrdených skutočnostiach.

Základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia ústavného súdu o neplatnosti voľby kandidáta na poslanca alebo starostu (primátora) je zistenie, že došlo k porušeniu   ustanovení   volebného   zákona   spôsobom,   ktorý   mohol   ovplyvniť   výsledok voľby dotknutého kandidáta. Dôkazné bremeno zaťažuje v tejto veci sťažovateľku, ktorá (zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou) predkladá a navrhuje dôkazy, ktoré podľa jej   úvahy môžu   preukázať existenciu   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu a napadnutým výsledkom volieb.

Keďže   sťažovateľka   nepredložila   iné   hodnoverné   dôkazy,   ani   na   preukázanie namietaného korupčného správania nenavrhla vykonať iné dokazovanie okrem vyžiadania vyšetrovacieho   spisu,   a   výsluchom   sťažovateľkou   označeného   voliča   v trestnom   konaní nebolo   potvrdené   jej   podozrenie,   ústavný   súd   považuje   vznesenú   námietku za nepreukázanú.

Na základe uvedeného konštatuje, že v tejto časti volebnej sťažnosti nie sú splnené podmienky na jej prijatie na ďalšie konanie.

2. K manipulácii s úradnými obálkami

Podľa   §   37 ods.   2   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990 Zb. o   voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   okrsková   volebná   komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Sťažovateľka vyjadrila podozrenie z porušenia citovaného ustanovenia na základe výsledkov   sčítania uvedených   v   zápisnici   miestnej   volebnej komisie,   podľa   ktorej   bolo voličom   vydaných   520   obálok   a odovzdaných   bolo   518   obálok.   Sťažovateľka   namieta možnú manipuláciu s dvomi obálkami a na preukázanie svojho tvrdenia navrhla vypočuť predsedu a zapisovateľku „obvodnej volebnej komisie“.

Ústavný   súd   už   v minulosti   vyslovil   vo   volebných   veciach   právny   názor (napr. PL. ÚS 27/99),   že nie   každé   porušenie   zákona o voľbách   je   v príčinnej   súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konaní o volebnej   sťažnosti   sa   musí   táto   príčinná   súvislosť   preukázať   pomocou   dostupných dôkazov.

V danom prípade sťažovateľka založila svoj záver o manipulácii pri sčítaní hlasov iba na svojej domnienke.

Ústavný súd z vyžiadanej volebnej dokumentácie obce Bátka zistil, že pre voľby starostu   obce   bolo   odovzdaných   517   platných   hlasovacích   lístkov   (čo   je   konštatované aj v zápisnici   miestnej   volebnej   komisie)   a 3   neplatné   hlasovacie   lístky,   teda   spolu 520 hlasovacích   lístkov.   Prepočítaním   odovzdaných   obálok   bolo   zistené,   že   ich   počet je 521, z toho jedna obálka bola neotvorená. Vzhľadom na to, že obsahovala neupravený hlasovací lístok pre voľby starostu, toto zistenie nemá žiadnu relevanciu pre namietané voľby starostu obce. Z týchto zistení vyplýva, že vo voľbách bolo odovzdaných a pri sčítaní bolo   otvorených   520   obálok.   Podozrenie   sťažovateľky   z manipulácie   s dvomi   úradnými obálkami tak nebolo potvrdené.

Sumarizujúc závery k jednotlivým námietkam sťažovateľky, ústavný súd konštatuje už   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti,   že   sťažovateľka   dostatočným   spôsobom neoznačila   a ani   nepredložila   dôkazy   spôsobilé   preukázať   skutočnosti,   ktoré   by   mohli mať priamy   vplyv   na   vyhlásený   výsledok   volieb   starostu   obce   Bátka   konaných 15. novembra   2014,   a preto   jej   sťažnosť   odmietol   v celom   rozsahu   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015