znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 16/2014-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2014 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho (sudca spravodajca), Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   predbežne prerokoval   návrh   Okresného   súdu   Bratislava   III,   zastúpeného   sudkyňou   JUDr.   Annou Klepáčovou,   na   začatie   konania   o   súlade   § 29   ods. 6   zákona   č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

Návrh Okresného súdu Bratislava III na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. decembra 2013   doručený   návrh   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „navrhovateľ“   alebo „okresný   súd“),   zastúpeného   sudkyňou   JUDr.   Annou   Klepáčovou,   na   začatie   konania o súlade § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 323/1992   Zb.   o   notároch   a   notárskej   činnosti   (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „ dodatkový protokol“).

Podľa namietaného § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných   dražbách nebezpečenstvo škody   na   predmete   dražby   prechádza   z   navrhovateľa   dražby   na   vydražiteľa   dňom odovzdania   predmetu   dražby,   v   ten   istý   deň   prechádza   na   vydražiteľa   zodpovednosť za škodu   spôsobenú   v   súvislosti   s   predmetom   dražby.   Ak   je   vydražiteľ   v   omeškaní s prevzatím   predmetu   dražby,   nesie   nebezpečenstvo   škody   a   zodpovednosť   za   škodu vydražiteľ.

Okresným súdom je pod sp. zn. 43 C 41/2012 vedené konanie o návrhu žalobcu (ako vydražiteľa) na zaplatenie sumy 8 418,98 € s prísl., pričom žalobca sa domáha zaplatenia uvedenej   sumy   proti   odporcovi   (záložnému   veriteľovi)   z   titulu   náhrady   nákladov vynaložených na odstránenie poškodenia vydraženého predmetu dražby. Z návrhu vyplýva, že „navrhovateľ   dražby   –   odporca   neposkytol   vydražiteľovi   –   navrhovateľovi   žiadnu súčinnosť   (vecnú   ani   finančnú)   pri   odstraňovaní   technického   rozdielu   stavu   predmetu dražby   medzi   jeho   stavom   pred   a   po   vydražení,   navrhovateľ   prikročil   k   realizácii odstránenia poškodenia predmetu dražby na svoje náklady, ktoré si regresne uplatňuje voči odporcovi   v   predmetnom   súdnom   konaní   poukazujúc   na   platnú   právnu   úpravu ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách... “.

Podstatou   sporu   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn.   43 C 41/2012   je   otázka, či záložný veriteľ, ktorý navrhol výkon záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe, zodpovedá   za sklamané majetkové očakávania vydražiteľa nehnuteľnej veci, ktorej stav v čase jej odovzdania vydražiteľovi nezodpovedá stavu, aký bol zachytený v znaleckom posudku   vyhotovenom   na   účely   dražby   a záverom   osobnej   obhliadky   vykonanej pred dražbou.

Podľa navrhovateľa «V zmysle napadnutého ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. zákonodarca zakotvuje objektívnu zodpovednosť navrhovateľa dražby, ktorá trvá až do dňa odovzdania predmetu   dražby   vydražiteľovi,   pričom   zákonodarca jednoznačne neuvádza, kedy   táto   objektívna   zodpovednosť   navrhovateľa   dražby   vzniká.   Podľa   ust.   § 7   zákona č. 527/2002 Z. z. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia tak nepriamo   vyplýva   povinnosť   pre   záložného   veriteľa,   ktorý   je   tiež   jedným   zo   subjektov oprávnených navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, primeraným spôsobom ochraňovať predmet dražby pred zničením, stratou a poškodením, aj napriek tomu, že záložný veriteľ nie je vlastníkom ani držiteľom predmetu dražby...

S poukazom na citované zákonné ustanovenia povinnosť chrániť záloh odovzdaný záložnému veriteľovi je záložnému veriteľovi zákonom uložená len v prípade, ak zálohom je hnuteľná   vec,   ktorá   bola   odovzdaná   záložnému   veriteľovi   za   podmienok   uvedených v ust. § 151i v spojení s ust. § 151e občianskeho zákonníka, t. j. len v prípade, kedy sa záložný veriteľ stáva oprávneným držiteľom zálohu – hnuteľnej veci...

S poukazom na ust. 123 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 126 Občianskeho zákonníka počas výkonu záložného práva je právo vlastníka predmetu dražby nakladať s predmetom dražby zákonom obmedzené len v čiastočnom rozsahu, a to formou zákazu prevodu zálohu na tretiu osobu po oznámení o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom   záložcovi   pod   následkom   absolútnej   neplatnosti   takéhoto   právneho   úkonu záložcu. Vo výkone ostatných práv k zálohu (t. j. predmetu dražby) vlastník predmetu zálohu nie je okrem povinnosti strpieť výkon záložného práva nijako obmedzený, t. j. môže zriadiť vecné bremeno k predmetu dražby, uzatvoriť zmluvu o nájme, môže záloh ďalej užívať a pod. Vzhľadom na uvedené je možnosť záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby, ktorý nie   je   držiteľom   predmetu   dražby,   ochraňovať   predmet   dražby   pred   zničením,   stratou a poškodením,   aj   s   poukazom   na   ust.   § 126   ods. 1   Občianskeho   zákonníka   v   spojení s ust. § 218 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákonom vylúčená, nakoľko zakladá skutkovú   podstatu   trestného   činu   neoprávneného   zásahu   do   práva   k   domu,   bytu   alebo nebytovému priestoru...

... záložný veriteľ s poukazom na ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. znáša nebezpečenstvo škody na predmete dražby do jeho odovzdania vydražiteľovi, aj napriek tomu,   že   jeho   záložné   právo   dňom   zaplatenia   ceny   dosiahnutej   vydražením   zaniklo a záložný veriteľ sa tak ocitol už bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predmetu dražby. Navrhovateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že je v rozpore so zásadou právnej istoty ako základnej zásady právneho štátu, ktorým Slovenská republika je aj v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy SR, ak záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby znáša nebezpečenstvo vzniku škody na predmete dražby, a to dokonca aj v čase od zaplatenia ceny získanej vydražením vydražiteľom do odovzdania   predmetu   dražby,   kedy   nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza na vydražiteľa, t. j. aj v období bez právneho vzťahu k predmetu dražby, keď už záložné právo v dôsledku jeho vykonania zaniklo.».

Z týchto   dôvodov   dospel   navrhovateľ   k   záveru,   že   § 29   ods. 6   zákona o dobrovoľných dražbách nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 ústavy a čl. 1   ods. 1   dodatkového   protokolu,   a   preto   podľa   § 109   ods. 1   písm. b)   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením č. k. 43 C 41/2012-135 z 5. septembra 2013 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2013) prerušil konanie vo veci a uznesením č. k. 43 C/41/2012-137   z toho   istého   dňa   zároveň   rozhodol,   že   vec   podľa   § 18   ods. 1 písm. d)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   predkladá   ústavnému   súdu na rozhodnutie   o návrhu   na začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   § 37 a nasl. zákona o ústavnom súde.

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a), b) a d) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov, nariadení vlády a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev s ústavou.

Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy „Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,   jeho   časť   alebo   jeho   jednotlivé   ustanovenie,   ktoré   sa   týka   prejednávanej   veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.“.

Podľa   čl. 130   ods. 1   písm. d)   ústavy   ústavný   súd   začne   konanie,   ak   podá   návrh na začatie konania súd.

Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh   podá   súd   v   súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou.   Podľa   § 19   zákona o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný senát   alebo   samosudca.   Podľa   § 21   ods. 4   zákona   o   ústavnom   súde   ak   je   účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že o súlade právneho predpisu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy rozhoduje v znení platnom v čase rozhodovania (PL. ÚS 18/05).

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa   čl. 12   ods. 1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a   rovní   v   dôstojnosti   i   v   právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady   medzinárodného práva...

Podľa   § 29   ods. 6   zákona   o   dobrovoľných   dražbách   nebezpečenstvo   škody na predmete   dražby   prechádza   z   navrhovateľa   dražby   na   vydražiteľa   dňom   odovzdania predmetu   dražby,   v   ten   istý   deň   prechádza   na   vydražiteľa   zodpovednosť   za   škodu spôsobenú   v   súvislosti   s   predmetom   dražby.   Ak   je vydražiteľ   v   omeškaní   s   prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ.Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa   § 109   ods. 1   písm. b)   druhej   vety   OSP   súd   konanie   preruší,   ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská   republika   viazaná; v   tom   prípade   postúpi   návrh   ústavnému   súdu   na zaujatie stanoviska.

Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom   teda   predpokladá   spojitosť   konania   pred   všeobecným   súdom   vyjadrenú   tak,   že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu. V tejto rozhodovacej činnosti   ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa   úsudku všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého vyslovenie nesúladu s ústavou, so   zákonom   alebo   s   medzinárodnou   zmluvou,   ktorou   je   Slovenská   republika   viazaná, všeobecný   súd   mieni   uplatniť   v   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom. Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde   chápe   preto   ústavný   súd   ako   postup,   v   ktorom   po   začatí   konania   všeobecný   súd smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu na začatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení. Interpretácia a aplikácia ustanovenia všeobecne   záväzného   právneho   predpisu,   ktorého   vyslovenie   nesúladu   všeobecný   súd uplatňuje   v   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   musí   zároveň   v   tomto vytvárať   právny   základ   pre   jeho   rozhodnutie   v   danej   veci   (por.   napr.   PL. ÚS 28/05, PL. ÚS 14/2010, PL. ÚS 17/2010, PL. ÚS 6/2014).

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ z § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vyvodzuje, že pred prechodom nebezpečenstva škody na veci nesie toto nebezpečenstvo každý   navrhovateľ   dražby   vrátane   záložného   veriteľa,   a tento   subjekt   aj   zodpovedá za rozdiel v hodnote, ktorý má predmet dražby v dôsledku toho, že sa nachádza v horšom stave   (je   poškodený   –   znehodnotený)   oproti   stavu   opísanému   v   znaleckom   posudku vyhotovenom na účely dražby.

Podľa navrhovateľa je ale v rozpore s označenými článkami ústavy, ak sa záložnému veriteľovi ukladá povinnosť znášať nebezpečenstvo na veci, ktorá nie je v jeho dispozičnej sfére a nevykonáva nad ňou žiaden vplyv, keďže spravidla nemá draženú vec vo svojej moci a nemá ani povinnosť, ale ani možnosť dbať na to, aby nedošlo k jej znehodnoteniu.

Navrhovateľ navyše predpokladá, že v dôsledku prechodu nebezpečenstva na veci by mohol záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby zodpovedať za niektoré sklamané majetkové očakávania   vydražiteľa   (v   súvisiacej   veci,   ktorá   je   predmetom   konania   pred   okresným súdom, ide o zodpovednosť za škodu, ktorá mala vydražiteľovi vzniknúť v dôsledku toho, že sa spoliehal na to, že predmet dražby je v takom stave a má takú hodnotu, ako vyplývala zo   znaleckého   posudku,   tvrdiac,   že   k   zníženiu   jeho   hodnoty   došlo   v čase   medzi vyhotovením posudku a vydražením).

Nie je úlohou ústavného súdu vysloviť podmienky, za ktorých navrhovateľ dražby zodpovedá za také sklamané majetkové očakávania vydražiteľa, ako to je v okolnostiach danej   veci.   Ústavný   súd   taktiež   nemôže   ani   vyjadriť   názor,   či   nárok   uplatnený pred všeobecným súdom je nárokom súvisiacim s rizikom náhodnej škody, zodpovednosťou za vady draženej veci, prípadne iným majetkovým nárokom vydražiteľa. Je povinnosťou všeobecného súdu, aby na ním zistený skutkový stav aplikoval relevantnú právnu normu a vyvodil z toho konkrétne právne závery aj pre okolnosti danej veci.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ považuje za správne a súladné s ním označenými článkami   ústavy   také   riešenie,   ktoré   by   záložného   veriteľa   nezaťažovalo   povinnosťou znášať riziko nebezpečenstva na veci, najmä nie v situácii, keď už nemá k vydraženej veci žiaden právny vzťah, keďže medzičasom došlo k uhradeniu sumy určenej v dobrovoľnej dražbe, a teda aj k zániku jeho záložného práva.

Z návrhu implicitne vyplýva, že navrhovateľ takýto ústavne súladný výklad (podľa ktorého by záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby nebol zodpovedný za niektoré sklamané majetkové   očakávania   vydražiteľa)   nepovažuje za   súčasného   právneho   stavu   za možný. Podľa   navrhovateľa   z   § 29   ods. 6   zákona   o   dobrovoľných   dražbách   zodpovednosť záložného veriteľa vyplýva a v dôsledku toho mu je uložená povinnosť, ktorá nie je v súlade s označenými   článkami   ústavy.   Ak   by   považoval   za   možný   ústavne   konformný   výklad predmetného ustanovenia, je namieste predpokladať, že by návrh nebol podal a predmetné ustanovenie by vykladal spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.

Napadnuté   ustanovenie   § 29   ods. 6   zákona   o   dobrovoľných   dražbách   je podľa navrhovateľa   v rozpore   s označenými   článkami   ústavy   preto,   lebo   neumožňuje výklad, ktorý by záložného veriteľa z okruhu zodpovedných osôb za stav predmetu dražby vyňal.

Takýto   záver   ale   nie   je   nevyhnutným   a jediným   možným   výkladom   § 29   ods. 6 zákona   o   dobrovoľných   dražbách.   Hoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať a nahrádzať všeobecné súdy pri interpretácii a aplikácii zákonov a podzákonných noriem (v danom prípade zákona o dobrovoľných dražbách), ak má ústavný súd mať právomoc posúdiť, či napadnutý právny predpis je spôsobilý byť interpretovaný ústavne konformným spôsobom, čo by vylučovalo možnosť vyhlásenia predmetného ustanovenia za protiústavné, tak musí mať taktiež právomoc posúdiť rôzne možnosti výkladu napadnutého právneho predpisu (m. m. PL. ÚS 23/05).

V odbornej literatúre je zastávané stanovisko, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách   neukladá   záložnému veriteľovi   povinnosť znášať riziko   nebezpečenstva   škody na veci, a nemá sa preto vzťahovať na záložného veriteľa, ale iba na navrhovateľa dražby, ktorým   je   samotný   vlastník   predmetu   dražby,   prípadne   iná   osoba   oprávnená   navrhnúť vykonanie   dražby   (Volová   a kol.   Zákon   o dobrovoľných   dražbách.   Komentár.   Praha   : C. H. Beck, 2010, s. 235).

Aj podľa názoru ústavného súdu možno § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vykladať   tak,   že   sa   nevzťahuje   na   takého   navrhovateľa,   ktorý   neznášal   riziko nebezpečenstva škody na veci, a to z nasledujúcich dôvodov:

Dôvodová   správa   k napadnutému   ustanoveniu   zákona   o dobrovoľných   dražbách uvádza,   že „Do   odovzdania   veci   vydražiteľovi   nesie   zodpovednosť   za   škodu,   ktorá na predmetu dražby vznikla, držiteľ...“. Dôvodová správa tak predpokladá, že povinnosť znášať nebezpečenstvo škody, resp. zodpovednosť za takúto škodu znáša držiteľ, pričom neuvádza   pojem   navrhovateľ   dražby.   Uvedené   indikuje,   že úmyslom   zákonodarcu   bolo z množiny navrhovateľov dražby zaťažiť bremenom nebezpečenstva škody na veci iba ich určitú časť, a to držiteľov draženej veci.

Napadnuté   ustanovenie   § 29   ods. 6   zákona   o   dobrovoľných   dražbách   použitím slovného spojenia „prechádza... dňom...“ vymedzuje časový okamih, od ktorého prechádza nebezpečenstvo   škody   na   vydraženej   veci.   Z tohto   ustanovenia   vymedzujúceho   prechod nebezpečenstva   škody   na   vydražiteľa   ešte   bez   ďalšieho   nevyplýva uloženie   povinnosti predchodcovi   vydražiteľa   znášať   toto   nebezpečenstvo.   Predmetné   ustanovenie   možno vykladať tak, že prechod rizika z jednej osoby na druhú osobu prichádza do úvahy iba v prípade, ak prvá z nich takéto riziko pôvodne znášala. Zákon o dobrovoľných dražbách ani iný právny predpis neobsahuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého by záložný veriteľ (na rozdiel od iných možných navrhovateľov dražby) znášal riziko nebezpečenstva škody na veci.   Záložný   veriteľ   má   v zmysle   § 151i   ods. 2   Občianskeho   zákonníka   povinnosť chrániť záloh pred poškodením, stratou a zničením vtedy, ak ide o jemu zverenú hnuteľnú vec.   Okolnosť,   že   zákon   o dobrovoľných   dražbách   neupravuje   vznik   povinnosti   znášať riziko nebezpečenstva škody na draženej veci, ako uvádza aj navrhovateľ (rovnako aj autori v už citovanej publikácii), naznačuje to, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách neupravuje   vznik   povinnosti   znášať riziko   nebezpečenstva   škody   na   veci   u predchodcu (akýsi   spätný   vznik),   ale sa   predpokladá,   že   táto   povinnosť   vyplýva   z iných   predpisov a ustanovuje iba časový moment prechodu tohto rizika na vydražiteľa.

Taktiež skutočnosť, že v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka koná záložný veriteľ   pri   výkone   záložného   práva   v   mene   záložcu   (ako   zástupca),   naznačuje,   že vecnoprávna   pozícia   vlastníka   zálohu   a s ňou   súvisiace   vzťahy   vrátane   znášania   rizika nebezpečenstva škody na veci (ktoré v zásade zaťažuje vlastníka, pozri bližšie FEKETE, I. Nebezpečenstvo   náhodnej   škody   na predanej   veci (periculum rei   venditae), Notitiae   ex Academia   Bratislavensi   Iurisprudentiae (Bratislavská   vysoká   škola   práva,   I,   2008, s. 111 – 133) neprechádza na záložného veriteľa ako jeho zástupcu počas výkonu záložného práva.

Z historického   (dôvodová   správa),   gramatického   (výklad   pojmu   „prechádza“) a systematického   (súvislosť   s   § 151i   ods. 2   a   § 151m   ods. 6   Občianskeho   zákonníka) výkladu vyplýva, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách možno vykladať tak, že záložný veriteľ nie je tým navrhovateľom dražby, ktorý by znášal riziko nebezpečenstva škody   na   veci,   ak   pred   rozhodujúcim   časom   v zmysle   namietaného   ustanovenia   riziko nebezpečenstva škody na veci neznášal.

Otázkou, s ktorou sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde musí v tomto prípade vysporiadať,   je to, či   § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje taký výklad, ktorý by navrhovateľ považoval za súladný   s označenými   článkami   ústavy.   V okolnostiach   danej   veci   výsledný   účinok, ktorý   navrhovateľ   zjavne   považuje   za   vhodný   a ústavne   konformný,   je   podľa   názoru ústavného súdu možné dosiahnuť aj bežným výkladom označeného ustanovenia.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej je preferovaná metóda ústavne konformného výkladu, podľa ktorej ak napadnutý predpis   umožňuje   viac   výkladov,   pričom   jeden   je   súladný   s   ústavou,   tak   ústavný   súd v zásade   uprednostňuje   nezrušenie   tohto   predpisu   (PL. ÚS 15/98,   PL. ÚS 23/05, PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 21/08).

Okolnosti   danej   veci   sú   špecifické   tým,   že   sám   navrhovateľ   identifikuje   výklad § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý považuje za ústavne konformný, pričom ho však zrejme nepokladá za možný, resp. prípustný. Ústavný súd zastáva názor, že príkaz na ústavno-konformný výklad právnych predpisov je adresovaný aj všeobecným súdom. Ak napadnutý   právny   predpis   možno   vykladať   spôsobom,   ktorý   je   podľa   názoru všeobecného súdu konformný s ústavou (a tento výklad je, ako to vyplýva z už uvedeného, aj v tomto prípade možný), nie sú splnené podmienky na postup tohto súdu podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 1 písm. b) OSP a všeobecný súd má vo veci rozhodnúť, uprednostňujúc ústavne konformný výklad. Ústavný súd ale pripomína, že žiadosť o zaujatie stanoviska podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 1 písm. b) OSP má slúžiť na kontrolu ústavnosti ustanovení právnych predpisov nižšej právnej sily, ak ich nemožno vykladať v súlade s ústavou, nie však na získanie dôvodov pre všeobecný súd na rozhodnutie ako také (t. j. pre niektorý z možných výkladov právnej normy).

Ústavný súd týmto nedáva in concreto odpoveď,   či v okolnostiach   danej veci   je uvedený   výklad   aplikovateľný   na   popísanú   skutkovú   situáciu   v súlade   s označenými článkami   ústavy,   a nedáva   okresnému   súdu   ani   príkaz,   ako   má   vo   veci   rozhodnúť. Právomoc interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy má v prvom rade všeobecný   súd.   Konkrétna   aplikácia   § 29   ods. 6   zákona   o dobrovoľných   dražbách v právoplatnom   rozhodnutí   všeobecného   súdu   po   správnom   zistení   skutkového   stavu a právnom posúdení veci bude môcť byť predmetom kontroly jej ústavnej udržateľnosti v prípade podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného   súdu.   Nemožno   napokon   vylúčiť   ani   to,   že   okresný   súd   posúdi   vec   inak a uplatnený   právny   nárok   bude   posudzovať   podľa   iného   právneho   základu   (napr. zodpovednosť za vady).

Ústavný   súd   nad   rámec   uvedeného   pripomína   aj   to,   že   rozsah   zodpovednosti navrhovateľa dražby voči dražobníkovi je vymedzený aj v § 33 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli   alebo   mali   byť   pri   podaní   návrhu   na   uskutočnenie   dražby   známe,   a   neupozornil na ne včas dražobníka   v   zmluve o vykonaní dražby.   Napriek skutočnosti,   že napadnuté citované ustanovenie vymedzuje vzťah medzi inými osobami, ako sú v súvisiacom konaní pred   okresným   súdom   účastníci   konania   vo   veci   samej,   predkladá   však   koncepciu zodpovednostných   vzťahov   pri   dražbe,   ktorá   musí   byť   zohľadnená   aj   pri   výklade § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa   názoru   ústavného súdu   návrh   na začatie   konania   nie   je potrebné prijímať na ďalšie konanie, pretože ak by sa tak stalo, neprichádzalo by do úvahy reálne očakávať záver   o vyslovení   nesúladu § 29   ods. 6   zákona   o   dobrovoľných   dražbách s označenými článkami   ústavy   (PL. ÚS 112/2011)   a dodatkového   protokolu,   a to   z dôvodu   možnosti ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia.

Pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde na neverejnom   zasadnutí   pléna   ústavného   súdu   okrem   návrhu   sudcu   spravodajcu na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov uvedených v článku II tohto uznesenia, iný návrh na rozhodnutie, resp. protinávrh zo strany členov pléna predložený nebol.

Podľa   čl. 131   ods. 1   druhej   vety   a tretej   vety   ústavy   sa   plénum   ústavného   súdu uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa   § 4   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   plénum   ústavného   súdu   sa   uznáša nadpolovičnou   väčšinou   všetkých   sudcov.   Ak   sa   táto   väčšina   nedosiahne,   návrh   sa zamietne.

V danom   prípade   na rokovaní   a rozhodovaní   pléna ústavného   súdu   boli   prítomní desiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov. Pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu   na odmietnutie   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   sa nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

Vzhľadom   na   uvedené,   ako   aj   so   zreteľom   na   to,   že   plénu   ústavného   súdu pri predbežnom   prerokovaní   tejto   veci,   s výnimkou   návrhu   sudcu   spravodajcu,   nebol predložený na rozhodnutie iný návrh, resp. protinávrh, ústavný súd návrh okresného súdu na začatie   konania   o súlade   § 29   ods. 6   zákona   o dobrovoľných   dražbách   s čl. 1   ods. 1, čl. 12   ods. 1   a   4   a   čl. 20   ods. 3   ústavy   a s   čl. 1   dodatkového   protokolu z procesných dôvodov pri jeho predbežnom prerokovaní zamietol [čl. 131 ods. 1 druhej vety a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde (porov. PL. ÚS 20/09)].

Podľa   § 32   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sa   k uzneseniu   pripájajú   odlišné stanoviská   sudkyne Ľudmily   Gajdošíkovej   a   sudcov   Milana   Ľalíka, Lajosa   Mészárosa a Ladislava Orosza a doplňujúce stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2014