znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 16/2011-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2011 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti M. P., zastúpenej advokátom Mgr. M. K., B., za účasti I. H., T., pre namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Trebichava   konaných 27. novembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   Trebichava   konané   27. novembra   2010 v y h l a s u j e   za n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. PL. ÚS   16/2011-16   z 12.   januára 2011 prijal podľa   § 25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), za účasti I. H.   (ďalej   len   „odporkyňa“   alebo   „zvolená   starostka“),   ktorou   sťažovateľka   namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trebichava konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v napadnutých voľbách kandidovala na funkciu starostu obce Trebichava. Jej jediným protikandidátom bola odporkyňa, ktorá pôsobila   vo   funkcii   starostu   aj   v   predchádzajúcom   volebnom   období. Sťažovateľka   sa domáha vyslovenia neplatnosti týchto volieb, pretože podľa jej názoru boli napadnuté voľby neústavné a nezákonné z týchto podstatných dôvodov:

2.1 Sťažovateľka napáda predovšetkým „hlasovanie mimo volebnej miestnosti“.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky „v   deň   konania   volieb   predseda   miestnej   volebnej komisie v Trebichave p. J. G. a jej dvaja členovia p. Š. P. a p. L. K. umožnili najmenej štyrom voličom voliť do prenosnej volebnej schránky na miestach, ktoré sa nenachádzali v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola miestna volebná komisia zriadená, konkrétne išlo o mesto B. a obec S.“.... Z uvedeného „vyplýva ako nepochybné, že volebná komisia postupovala v priamom rozpore s § 31 ods. 6 prvá veta zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí.... Volebná komisia v rozpore s týmto ustanovením umožnila prinajmenšom štyrom voličom, aby akt hlasovania vykonali nielen mimo volebnej miestnosti, ale aj mimo územného obvodu volebného okrsku, pre ktorý bola táto komisia zriadená. S prihliadnutím na skutočnosť, že rozdiel hlasov medzi oboma kandidátkami na starostu obce Trebichava bol len štyri hlasy, je zrejmé, že tento nezákonný postup komisie mohol ovplyvniť výsledky volieb na starostu obce.“...

2.2 Sťažovateľka ďalej namieta „hromadné prihlasovanie sa na trvalý pobyt v čase krátko pred konaním volieb“.

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľka uviedla, že „do volebných zoznamov a na kandidátku do obecného zastupiteľstva boli zapísaní občania, ktorí boli na trvalý pobyt v obci prihlásení účelovo pred voľbami. Ide o občanov, ktorí vlastnia v katastrálnom území obce rekreačné domy, no trvalo sa v obci nezdržiavajú. V obci Trebichava má trvalý pobyt 43 občanov, pričom počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov je 39. V obci bolo na trvalý pobyt účelovo, v snahe ovplyvniť výsledok volieb v prospech odporkyne, v čase krátko pred konaním volieb prihlásených 8 občanov, čo predstavuje približne 20 % zapísaných voličov. Po intervencii odporkyne ako starostky v predchádzajúcom volebnom období došlo k predaju obecného pozemku niektorým z týchto osôb, bez súhlasu vlastníkov susediacich pozemkov, aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva trvali na ich písomnom súhlase.   Títo   občania   boli   následne,   s   cieľom   ovplyvniť   výsledok   volieb   v   prospech odporkyne, prihlásení na trvalý pobyt v obci....

V spojitosti s uvedeným skutkovým stavom je nepochybné, že (i) v tomto prípade nebol dodržaný legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť tamojšieho územného spoločenstva, a že (ii) došlo k takým aktivitám kandidáta na funkciu starostu v spojitosti s predmetnými voľbami, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej   republiky   a   registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v   znení   neskorších predpisov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce).“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o jej sťažnosti nálezom rozhodol, že „voľby starostu obce Trebichava, konané dňa 27. novembra 2010, sú neplatné“, a uplatnila si aj trovy právneho zastúpenia.

3.   Sťažovateľka   na   podporu   svojich   tvrdení   priložila   k volebnej   sťažnosti   najmä zápisnicu   miestnej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb,   čestné   vyhlásenia   troch   členov miestnej volebnej komisie, ako aj čestné vyhlásenie voliča.

3.1   Zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   starostu   obce Trebichava z 27. novembra 2010 vyplýva, že počet osôb zapísaných v zozname voličov je 39   a počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   starostu   obce   bolo 32. Zvolená starostka z celkového počtu 32 platných hlasov získala 18 hlasov a sťažovateľka získala 14 hlasov. Členovia volebnej komisie J. G. (predseda), A. K., L. K., Š. P. a A. Ž. zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce podpísali bez výhrad.

3.2 Z čestného   vyhlásenia   L.   K.,   člena   volebnej   komisie   vyplýva,   že: „Svojím podpisom potvrdzujem,   že   ako   člen   Okrskovej volebnej   komisie v obci   Trebichava,   dňa 27. 11. 2010 som s volebnou urnou a hlasovacími lístkami opustil volebný okrsok. Mimo obvodu   volebného   okrsku   volili   štyria   voliči   zapísaní   vo   volebných   zoznamoch   obce Trebichava.“. Členky volebnej komisie A. K. a A. Ž. vo svojom čestnom vyhlásení svojimi podpismi potvrdzujú, že „... traja členovia volebnej komisie opustili volebný obvod obce Trebichava   s prenosnou   volebnou   urnou   a hlasovacím   lístkami“. Z čestného   vyhlásenia voličky a zároveň kandidátky na poslanca obecného zastupiteľstva K. D. vyplýva, že v deň volieb   volila   v obci   S.,   teda   mimo   obvodu   volebného   okrsku, „...   kde   za   mnou   prišli členovia okrskovej volebnej komisie...“.

4. Z fotokópií prihlasovacích lístkov na trvalý pobyt vyžiadaných z obecného úradu vyplýva, že v roku 2010 sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo osem občanov, a to konkrétne: P. J., M. J. a Ing. I. J. - všetci prihlásení 19. novembra 2010, Ing. I. S., Ing. Z. S., A. S. a J. H.–všetci prihlásení 1. októbra 2010 a J. Ď.–prihlásený 23. novembra 2010.

5. Z evidencie odhlásených obyvateľov obce vedených na obecnom úrade vyplýva, že obyvatelia obce P. J., M. J. a Ing. I. J. sa 28. decembra 2010 odhlásili z trvalého pobytu v obci.

6.   Na   základe   výzvy   sa   zvolená   starostka   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 25. januára   2011   vyjadrila   k predmetnej   sťažnosti,   pričom   uviedla,   že   podľa   jej   názoru neporušila   zákony.   Nebola   členkou   volebnej   komisie   a   po   svojom   odvolení   nebola   vo volebnej miestnosti. K osobám prihláseným na trvalý pobyt v obci uviedla, že prihlásené osoby   spĺňali všetky   zákonné podmienky   a obecný   úrad nemal žiadne   zákonné dôvody odmietnuť ich prihlásenie, pričom ani nemožno nijako dokázať, že tieto osoby dali svoj hlas práve jej. K predaju pozemkov obce uviedla, že tento prebehol pred viac ako troma rokmi a boli splnené všetky zákonné podmienky predaja.

II.

7. Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal na Obecnom úrade v Trebichave 21. januára 2011 výsluchy svedkov.

8.   Z výpovede   svedka   J.   G.,   ktorý   bol   predsedom   miestnej   volebnej   komisie, vyplýva, že voľby prebiehali bez vážnejších   nedostatkov.   Na   voľbách   sa   zúčastnilo 39 voličov, voľby dopadli v prospech pani H. 18:14. K voľbám do prenosnej volebnej schránky uviedol,   že   bol   s volebnou   urnou   za   voličmi   v B.   a v S.   v dobrej   viere,   keďže   ho   o to niekoľkokrát požiadali. V B. bol s ďalším členom volebnej komisie Š. P. za A. M. a za jeho ženou I. M., a boli tiež u Š. Ď., keďže menovaná má vysoký vek a nemohla prísť k voľbám. V S. bol s členom volebnej komisie L. K. za pani K. D., ktorá ho o 18.45 h požiadala telefonicky z dôvodu, že nemohla odísť z práce.

9. Svedok L. K., člen volebnej komisie, uviedol, že v deň volieb sa volebná komisia zišla pred 7.00 h, pričom jeho úlohou ako člena volebnej komisie bolo „iba kontrolovať“, ako prebiehajú voľby. K hlasovaniu do prenosnej volebnej urny dodal, že členovia volebnej komisie navštívili v B. voličov A. M., I. M. a Š. Ď. a v S. voličku K. D. O 20.00 h sa otvorila prenosná urna, I. H. (zvolená starostka, pozn.) bola v miestnosti, predseda volebnej komisie vysypal hlasovacie lístky a starostka sedela v miestnosti a písala. Potom sa triedili hlasy. Aj svedok triedil a spočítaval hlasy. Pani zvolená starostka získala 18 hlasov a pani P. získala 14 hlasov.

10. Z výpovede svedkyne A. K., členky volebnej komisie, vyplýva, že ráno pred začatím volieb sa dostavila do zasadačky obecného úradu, kde prebiehali voľby, sadla si za stôl a spolu s A. Ž. krúžkovali mená voličov, ktorí sa dostavili k voľbám. Voľby prebiehali štandardným spôsobom a volilo sa aj do prenosnej volebnej schránky, pričom sa s ňou išlo aj do B. a do S. Svedkyňa bola prítomná pri sčítavaní hlasov, pričom zvolená starostka bola taktiež prítomná pri tomto sčítavaní. Predseda volebnej komisie J. G. čítal hlasy a zvolená starostka robila čiarky, ostatní členovia komisie boli prítomní a kontrolovali priebeh.

11. Z výpovede svedkyne K. D. vyplýva, že v deň volieb bola v práci na P. v S. Pretože jej pracovná doba mala trvať asi do 21.00 h, pred 19.00 h zavolala J. G., aby prišli za ňou do S., pretože chcela voliť, ale pracovné povinnosti jej to neumožnili. K pracovnému času v deň volieb uviedla, že pracovala ráno od 5.00 h do 11.00 h a večer od 15.30 h do 21.00 h. Medzičasom nešla voliť z dôvodu, že sa domnievala, že voľby sú do 22.00 h, ale keď sa dozvedela, že to tak nie je, zavolala predsedovi volebnej komisie, či by nemohli prísť za ňou s urnou do S.

12. Svedkyňa J. B., zamestnankyňa obecného úradu, uviedla, že medzi jej pracovnú náplň patrí aj evidencia hlásenia trvalého pobytu obyvateľov obce. V obci sa v roku 2010 prihlásilo   na trvalý pobyt asi   osem   občanov.   Mená si   presne   nepamätala, no boli to   tí občania, ktorých prihlasovací lístok na trvalý pobyt predložila vo fotokópii. Občania, ktorí sa   prihlásili,   majú   všetci   nehnuteľnosti   v   obci.   Sú   to   rodinné   domy   alebo   chaty.   Pri prihlasovaní občania uvádzajú rôzne dôvody, väčšinou sú to však bytové dôvody. Pokiaľ išlo o odhlásených obyvateľov, svedkyňa predložila zoznam obyvateľov, ktorí boli z obce odhlásení.   Dodala,   že   P.   J.   a M.   J.,   ako   aj   Ing.   I.   J.   sa   odhlásili   z obce   Trebichava 28. decembra 2010. Túto skutočnosť aj vyznačila v predloženej evidencii odhlásených osôb.

III.

13. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z citovaných   článkov   ústavy   vyplýva,   že   podobne,   ako   sú   zdrojom   štátnej   moci občania (čl. 2 ods. 1 ústavy), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce.   Obyvatelia   obce   ustanovujú   túto   obecnú   samosprávnu   moc   prostredníctvom slobodných   a demokratických   volieb.   Voľby   sú   teda   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, ktorého zmyslom a účelom v demokratickom právnom štáte je nezávislý   prieskum   regulárnosti   priebehu   a výsledkov   volieb,   garancie   legitimity   moci dodržaním   legality   jeho   utvárania.   Volebné   súdnictvo   je   pritom   z pohľadu   ústavného založené   na   príčinnej   súvislosti   medzi   volebnou   vadou   (a   to   objektívnou   alebo potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov.   Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30   ústavy,   t.   j.   aktívneho   a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. sp. zn. PL. ÚS 17/94, sp. zn. PL. ÚS 19/94, sp. zn. PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný zákon“)   nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 118/07).

S ohľadom   na   uvedené   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo, alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením príslušných ustanovení volebného zákona.

14.   Sťažovateľka   predovšetkým   namieta,   že   miestna   volebná   komisia   umožnila bezdôvodne najmenej štyrom voličom voliť do prenosnej volebnej urny na miestach, ktoré sa nenachádzali v územnom obvode volebného okrsku.

Podľa   § 31 ods.   6 volebného zákona   volič môže   požiadať zo   závažných,   najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich   členov   s prenosnou   volebnou   schránkou,   hlasovacími   lístkami   a   obálkou.   Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Zákonnými   podmienkami   hlasovania   do   prenosnej   volebnej   schránky   v zmysle citovaného   §   31   ods.   6   volebného   zákona   sú   predovšetkým   závažné,   najmä   zdravotné dôvody   voliča.   V danom   prípade   však   nebolo sporné,   že   v prípade   voličky   K.   D.   tieto dôvody splnené neboli. Hlasovanie menovanej voličky do prenosnej volebnej urny bolo realizované z dôvodu výkonu práce, a nie zo zdravotných dôvodov, avšak zaneprázdnenosť výkonom zamestnania nemožno považovať za tak mimoriadny dôvod, aby bolo potrebné a možné vykonať volebný akt do prenosnej volebnej schránky, navyše ešte mimo volebného okrsku. Nehovoriac o tom, že volička K. D., ako sama uviedla, v deň komunálnych volieb, v čase   medzi   11.00   h   a 15.30   h   sa   zdržiavala   v obci   Trebichava,   avšak   možnosť   voliť v tomto čase nevyužila. Rovnako zdravotné alebo iné závažné dôvody   v prípade   volieb A. M. a I. M. prostredníctvom volebnej schránky preukázané nepochybne neboli. Naopak, vysoký vek Š. Ď. mohol byť dôvodom hlasovania do prenosnej volebnej schránky. Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   minimálne v prípade   voličky   K. D.   došlo   k porušeniu   §   31   ods.   6   volebného zákona, pričom   toto porušenie   volebného   zákona   svojou   intenzitou   samo   osebe   ešte   nemohlo   ovplyvniť výsledky napadnutých volieb, avšak v spojení s ďalšími porušeniami volebného zákona, tak ako   to   bude   uvedené   nižšie,   tieto   volebné   vady   nadobudli   taký   charakter,   ktoré predstavovali dostatočné dôvody na vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné.

15. Sťažovateľka ďalej namietala, že v obci Trebichava, v ktorej má trvalý pobyt 43 občanov a do zoznamu voličov je z nich zapísaných 39, krátko pred napadnutými voľbami bolo „na trvalý pobyt účelovo, v snahe ovplyvniť výsledok volieb v prospech odporkyne... prihlásených 8 občanov“. Podľa sťažovateľky išlo predovšetkým o občanov, ktorí vlastnia v katastrálnom území obce rekreačné domy, ale trvalo sa v obci nezdržiavajú. Niektorým z týchto osôb „po intervencii odporkyne ako starostky v predchádzajúcom volebnom období došlo k predaju obecného pozemku... bez súhlasu vlastníkov susediacich pozemkov“, preto je sťažovateľka presvedčená o tom, že vzhľadom na celkový počet obyvateľov obce účelové prihlásenie asi 20 % voličov krátko pred komunálnymi voľbami ovplyvnili výsledok volieb v prospech odporkyne.

Podľa § 2 ods. 1 volebného zákona právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci... trvalý pobyt...

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“) trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky....

Ústavný súd v súvislosti s námietkou „účelového prihlásenia na trvalý pobyt“ už považoval za potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt v obci ako ústavná a zákonná podmienka výkonu   aktívneho   volebného   práva   (ale   i   pasívneho   volebného   práva)   pre   voľby   do obecného   zastupiteľstva   a   voľby   starostu   obce   nie   je   v právnej   úprave   ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov pre ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah   svojho   práva   na   výkon   územnej   samosprávy.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti poznamenal, že ide o cieľ, ktorý vychádza z podstaty územnej samosprávy ako ústavného princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického a právneho štátu (mutatis mutandis I. ÚS 55/00). Za týchto okolností sú v rozpore s účelom a funkciou volieb do orgánov samosprávy obcí také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon o hlásení pobytu) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb–obyvateľov obce (PL. ÚS 110/07).

Vykonaným dokazovaním v konaní pred ústavným súdom bolo preukázané (najmä body 4, 5 a 12 tohto nálezu), že v období dvoch mesiacov pred konaním volieb sa na trvalý pobyt   v obci   Trebichava   prihlásilo   8   osôb   oprávnených   voliť,   t.   j.   20   %   zo   všetkých oprávnených voličov. Do konca decembra 2010 sa pritom z tejto skupiny osôb odhlásili z trvalého pobytu tri osoby (P. J., M. J. a Ing. I. J.). Menované tri osoby boli prihlásené evidenčne na trvalý pobyt v Trebichave iba 40 dní, preto ústavný súd dospel k záveru, že minimálne týmto trom voličom nemohol vzniknúť v obci faktický trvalý pobyt, pretože v skutočnosti tieto osoby zrejme ani nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva obyvateľov obce. Okolnosti prípadu naopak nasvedčujú tomu, že nosným dôvodom ich prihlásenia   sa   na trvalý   pobyt   v obci   bolo   získanie   možnosti   hlasovať   vo   voľbách   do orgánov miestneho zastupiteľstva, a tým ovplyvniť výsledky volieb. Nemožno samozrejme vyvodiť závery v tom zmysle, že ich hlasy získala len niektorá z kandidátov na starostu obce,   a spochybňovať   tak   iba   mandát   zvolenej   starostky.   Možno   však   konštatovať,   že konanie   uvedených   voličov   bolo   motivované   snahou   obchádzať   volebný   zákon a skutočnosť,   že   v obci   Trebichava   hlasovali,   hoci   im   toto   právo   neprislúchalo,   má   za následok neplatnosť ich hlasovania, ktoré v spojení aj s ďalšími volebnými vadami (bod 14 nálezu–hlasovanie zdravej osoby do prenosnej volebnej schránky) potenciálne spôsobuje aj neplatnosť volieb starostu v obci Trebichava.

16.   Ústavný   súd   napokon   zvažoval,   či   uvedené   zistené   porušenie   §   31   ods.   6 volebného zákona (protizákonné voľby do prenosnej urny) a zistené porušenie § 2 ods. 1 volebného zákona (fiktívny trvalý pobyt voličov) mohli mať v okolnostiach danej veci také dopady, že mohli vyvolať reálne pochybnosti o tom, či napadnuté voľby boli slobodné a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle oprávnených voličov.

V daných   súvislostiach   ústavný   súd   poukazuje aj na to,   že   volebné súdnictvo   je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru, alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti (potenciálnej causalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 787/06 z 29. januára 2007).

V predmetnom prípade ústavný súd dospel k záveru, že pri rozdiele 4 hlasov medzi zvolenou   starostkou   a medzi   sťažovateľkou,   minimálne   vo   vzťahu   k štyrom   voličským hlasom   (protizákonné   hlasovanie   do   prenosnej   urny   v prípade   najmenej   jednej   voličky a fiktívne   prihlásenie   najmenej   troch   voličov   na   trvalý   pobyt)   možno   predpokladať objektívnu   príčinnú   súvislosť   medzi   uvedenými   volebnými   pochybeniami   a osobou zvolenej starostky, pričom táto možná príčinná súvislosť bola v danej veci aj preukázaná.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených zistení úlohou ústavného súdu bolo napokon posúdiť, do akej miery malo alebo mohlo mať preukázané porušenie § 2 ods. 1 volebného zákona a § 31 ods. 6 volebného zákona vplyv na výsledok hlasovania a na výsledky volieb starostu obce Trebichava konaných 27. novembra 2010.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   pre   uvedené   preukázané závažné a viacnásobné porušenie volebného zákona bolo treba konštatovať, že predmetné volebné pochybenia sú vo   svojom   súhrne   značnej   intenzity   a   zakladajú   právomoc   ústavného   súdu   vyhlásiť napadnuté   voľby   za   neplatné,   pretože   zistené   porušenia   volebného   zákona   mohli rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť priebeh a výsledok volieb starostu obce Trebichava.

17.   Sťažovateľka   vo   svojej   volebnej   sťažnosti   uplatnila   aj   úhradu   trov   právneho zastúpenia.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   môže ústavný súd v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vychádzajúc z okolností daného prípadu, a pretože nebolo úlohou ústavného súdu podrobne skúmať zodpovednosť zvolenej starostky pri porušovaní označených ustanovení volebného   zákona,   ústavný   súd   návrhu   sťažovateľky   v   uvedenom   smere   nevyhovel a náhradu trov konania jej nepriznal.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011