znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 16/2010-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   29.   septembra 2010 v zložení   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Jána Lubyho,   Marianny   Mochnáčovej,   Lajosa   Mészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne prerokoval návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom Mgr. R. R., na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. júna 2010 doručený   návrh   skupiny   31   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej len „navrhovateľ“),   zastúpenej poslancom   Mgr.   R.   R.,   na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   zákona   č.   37/2009   Z.   z.   (ďalej   len „školský zákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

2. Podstata tvrdenia navrhovateľa, že napadnutý § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 ústavy, spočívala:

(i)   V neurčitosti/nenormatívnosti   pojmu „vžité   a   zaužívané   geografické   názvy“, uvedeného   v §   13   ods.   2   písm.   a) školského   zákona.   Podľa   názoru   navrhovateľa z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) školského zákona nie je jasné, „ktoré geografické názvy sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny,... ktorý subjekt a... podľa akých kritérií posúdi   vžitosť   a   zaužívanosť geografických   názvov   v   jazyku   národnostnej   menšiny“. Navrhovateľ ďalej namietal, že toto ustanovenie neprípustne/nepriamo novelizuje zákon Národnej rady   Slovenskej republiky č.   215/1995 Z.   z. o geodézii   a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o geodézii a kartografii“), ako aj zákon Národnej rady   Slovenskej   republiky č.   191/1994 Z.   z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o označovaní obcí“).

V tejto   súvislosti   navrhovateľ   (v   texte   návrhu   opakovane,   pozn.)   uviedol,   že „Napadnuté znenie § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože štandardizácia geografického názvoslovia je upravená z hľadiska vecnej pôsobnosti   v   zákone   o   geodézii   a   kartografii,   a   preto   nemôže   byt'   predmetom   úpravy školského   zákona,   keďže nepriama novela   je   v   právnom   štáte   neprípustná...   pretože neoddeliteľnou   súčasťou   princípov   právneho   štátu   zaručeného   podľa   čl.   1   ústavy   je   aj princíp právnej istoty“. V tomto ohľade poukázal tiež na čl. 11 legislatívnych pravidiel tvorby   zákonov   (uznesenie   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   519   publikované v Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky   pod   č.   19/1997   Z.   z.). V súvislosti s neurčitosťou/nenormatívnosťou   pojmov „vžitý“ a „zaužívaný“ poukázal   tiež   na „čl.   4 Legislatívnych   pravidiel   vlády   Slovenskej   republiky   ako   aj   s   Legislatívnymi   pravidlami tvorby   zákonov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   podľa   ktorých zákon   musí   byť zrozumiteľný, terminologický presný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom.“.

(ii) V neexistencii učebníc schválených v rokoch 2002 až 2006, na ktoré poukazuje § 13 ods. 2 písm. a) in fine školského zákona. Podľa názoru navrhovateľa „v rokoch 2002 až   2006   nebola   schválená   žiadna   učebnica   v   jazyku   národnostnej   menšiny,   a   preto   je citované ustanovenie nevykonateľné, a nie je možné skutočne splniť príkaz právnej normy vychádzajúci   z   neexistujúcich   skutočnosti“.   Z uvedených   dôvodov   podľa   názoru navrhovateľa „... je toto ustanovenie nevykonateľné a je v rozpore s   čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože nezaručuje právnu istotu občanov“.

(iii)   V   tom,   že   ustanovenie   §   13   ods.   2   písm.   b)   školského   zákona neprípustne/nepriamo   novelizuje   §   18   ods.   1   zákona   o geodézii   a   kartografii,   hoci „Štandardizácia   geografického   názvoslovia   je   upravená   z   hľadiska   vecnej   pôsobnosti v zákone o geodézii a kartografii.“. Podľa názoru navrhovateľa štandardizácia nemôže byť „... v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy predmetom úpravy školského zákona, keďže nepriama novela je v právnom štáte neprípustná... Zároveň ide o duplicitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná,   pretože   predmetná   povinnosť   je   už   upravená   v   zákone   o   štátnom   jazyku a v zákone o geodézii a kartografii.“.

(iv) V tom, že ustanovenie § 13 ods. 2 písm. c) školského zákona je nevykonateľné z dôvodov uvedených v bode 2 (i), t. j. pre neurčitosť pojmu „vžité a zaužívané geografické názvy“. V súvislosti s namietanými skutočnosťami v bode 2 (iii) a 2 (iv) navrhovateľ ešte uviedol, že „Text ustanovení uvedených v § 13 ods. 2 písm. b) a c) školského zákona je z jazykového   a   významového   hľadiska   nesprávny,   pretože   predmetné   ustanovenia nenadväzujú   na   úvodnú   vetu   (predvetie)   uvedenú   na   začiatku   ustanovenia   §   13   ods.   2 školského zákona a nevytvárajú jednotný logický celok.“.

(v)   V tom,   že   predmetom   skúmania   tohto   návrhu   je   novela   zákona   [zákon č. 37/2009 Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v znení   zákona   č.   462/2008   Z.   z.],   ktorá   bola   schválená   Národnou   radou Slovenskej republiky pod názvom „zákon z 3. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní...“, pričom   «zákon   pod   týmto   názvom   nikdy   nebol   uverejnený   v   Zbierke   zákonov,   a   preto objektívne   nie   je   možné   novelizovať   neexistujúci   zákon. Tento   nedostatok   má   natoľko závažný charakter,   že ho   nepochybne   nemožno   považovať za chybu v písaní   alebo   inú zrejmú nesprávnosť.

V   názve   novely   školského   zákona   schváleného   dňa   3.   februára   2009   sú   slová „Národnej rady Slovenskej republiky“ v rozpore s § 91 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj s čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa citovaného ustanovenia sa od 1. januára 1997 používa len označenie „zákon“.

Z   uvedeného   dôvodu   vyplýva,   že   novela   zákona,   ktorú   schválila   Národná   rada Slovenskej republiky dňa 3. februára 2009 podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nikdy   nemôže   nadobudnúť   platnosť   a   účinnosť   a   nemôže   sa   stať   súčasťou   právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože žiadny zákon nebol v Zbierke zákonov publikovaný ako „zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.».

(vi) V tom, že „nie je možné prisudzovať geografickým objektom iný názov, ktorý nie je   výsledkom   oficiálnej   štandardizácie“,   o   ktorej   (štandardizácií)   rozhoduje   iba Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad geodézie, kartografie a katastra“) podľa § 18 a nasl. zákona o geodézii a kartografii. Štandardizované geografické názvy sú záväzné inter alia aj pre vydavateľov učebníc (a teda pre učebnice ako také, pozn.). A keďže štandardizované geografické   názvy sa   v zmysle s § 3 ods.   3   písm.   d)   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   270/1995   Z.   z.   o   štátnom   jazyku   Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“) uvádzajú v štátnom   jazyku,   podľa   názoru   navrhovateľa   nedošlo   (zrejme   v minulosti,   pozn.) uvádzaním geografických názvov v štátnom jazyku v učebniciach národnostných menšín k žiadnemu protiprávnemu konaniu, pretože ich uvádzanie v štátnom jazyku je v súlade s platným právnym poriadkom.

3. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález: „ustanovenia   §   13   ods.   2   písm.   a)   až   c)   zákona   č.   245/2008   2.   z.   o   výchove a vzdelávaní   (školský zákon)   a   o zmene   a doplnení niektorých zákonov   v znení   zákona č. 37/2009 2. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 Ústavy...“

4. Navrhovateľ zároveň požiadal ústavný súd, aby pozastavil účinnosť § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského zákona až do rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že jeho ďalšie uplatňovanie ohrozuje základné práva a slobody a zároveň z jeho uplatňovania hrozí vážny   a   nenapraviteľný   následok.   V ďalšom   odôvodnil   tento   návrh,   v podstate   zhodne s uvedeným   v bode   4.   Nad   rámec   týchto   dôvodov   uviedol,   že „Účinnosť   napadnutých ustanovení   zákona   č.   245/2008   Z.   z.   môže   zapríčiniť   veľké   problémy   didaktického i psychického   charakteru,   pretože   používaním   dvojjazyčných   geografických   názvov v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostných menšín   sa   vnesie   zmätok,   nesúlad   a   nevyváženosť   do   procesu   systematického   učenia a ukladania získaných poznatkov do pamäti detí a žiakov, ktorých materinským jazykom je jazyk   národnostnej   menšiny,   a   to   im   následne   spôsobí   pamäťovú   fixáciu   a používanie v praxi aj umelých, nie historicky vytvorených geografických názvov, čo neskôr sťaží ich spoločenské uplatnenie v Slovenskej republike.“.

II.

5.   Ústavný   súd návrh   na začatie konania predbežne prerokuje podľa   § 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Z povahy veci vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní návrhu je ústavný súd povinný skúmať aj to, či sú splnené ďalšie zákonné podmienky na to, aby sa o návrhu mohlo konať.

6.   V konaní podľa   čl. 125   ústavy   postupuje ústavný   súd   v zmysle   čl. 140   ústavy predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36 zákona o ústavnom súde a podľa osobitných   ustanovení   § 37   až   § 41b   zákona   o ústavnom   súde   upravujúcich   špecificky konanie o súlade právnych predpisov.

7.   Podľa   čl. 131   ods. 1   druhej   vety   ústavy   sa   plénum   ústavného   súdu   uznáša nadpolovičnou   väčšinou   všetkých   sudcov.   Ak   sa   táto   väčšina   nedosiahne,   návrh   sa zamietne. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na   rokovaní   a rozhodovaní   prítomných   aspoň   sedem   sudcov.   Podľa   § 4   ods. 3   zákona o ústavnom   súde   plénum   ústavného   súdu   sa   uznáša   nadpolovičnou   väčšinou   všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

8. Na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu konaného 29. septembra 2010 boli prítomní jedenásti sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, ináč sa návrh zamietne. Na tomto rokovaní pléna boli predložené tri návrhy:

-   sudca   spravodajca   predložil návrh   na prijatie   návrhu   navrhovateľa   na   ďalšie konanie a na nevyhovenie návrhu na pozastavenie účinnosti § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského zákona,

- sudca Ladislav Orosz predniesol protinávrh:„1. Návrh   skupiny   31   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   v časti o vyslovenie   nesúladu §   13   ods.   2   písm.   a) až c)   zákona č.   245/2008   Z.   z.   o výchove a vzdelávaní   (školský   zákon)   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   zákona č. 37/2009 Z. z. s čl. 1 ods. 1 (ústavy, pozn.)   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti návrh   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

3.   Návrhu   na   pozastavenie   účinnosti   §   13   ods.   2   písm.   a)   až   c)   zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z. n e v y h o v u j e. “   a

- sudca Lajos Mészáros predniesol protinávrh:

„Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky   o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.“

9. Pri   hlasovaní o protinávrhoch   sudcov   Ladislava   Orosza,   Lajosa   Mészárosa a návrhu   sudcu   spravodajcu   na   rozhodnutie   sa   ani   v jednom   prípade   nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

10. Vzhľadom na uvedené, ako aj so zreteľom na to, že plénu ústavného súdu pri predbežnom   prerokovaní   tejto   veci,   s výnimkou   návrhu   sudcu   spravodajcu   a dvoch protinávrhov (bod 8), nebol predložený na rozhodnutie iný návrh, resp. protinávrh, ústavný súd návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade § 13 ods. 2 písm. a) až c) školského zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 34 a čl. 152 ods. 4 ústavy z procesných dôvodov zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2010